Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/256/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215625
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816215625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: X. J., bytom U. XX/XX, V.,
zastúpeného JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6, IČO: 37 915
061, proti žalovanej: G. J., bytom U. XX/XX, V., zastúpenej JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom so sídlom
v Prievidzi, Falešníka 10, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. júla 2018, č. k. 16C/152/2016-110, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva
so žalovanou. Zároveň súd rozhodol, že žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnutých samostatným uznesením. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu, súpisné
č. XXXXX, vo vchode č. XX, na ulici U. XX/XX v V., so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX-

ín na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné č. XXXXX a spoluvlastníckym podielom
XX/XXXX-ín na pozemku, na ktorom je dom postavený CKN parc. č. XXXX vo výmere X.XXX m2
zastavané plochy a nádvoria, zápis na LV č. XXXX v k. ú. V. s tým, aby súd prikázal predmetný
byt do výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 22.000
eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. §
142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané,
že žaloba je v celom rozsahu neopodstatnená. Súd bol toho názoru, že v danom prípade existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením
výťažku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozdelenie nehnuteľnosti - bytu v
zmysle spoluvlastníckych podielov sporových strán nie je reálne možné, preto prichádza do úvahy iba
vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelenie výťažku. Z
dokazovania vyplýva, že žalovaná zostala bývať v predmetnom byte i po rozvode manželstva sporových
strán a býva tam doposiaľ. Žalobca sa z predmetného bytu po rozvode manželstva odsťahoval, a

to definitívne v roku 2016, pričom bývanie si odvtedy až doposiaľ zabezpečuje v záhradnej chate,
ktorú postavili spoločne so žalovanou za trvania manželstva a ktorú nehnuteľnosť žalobca
zrekonštruoval, zveľadil a následne previedol darovacou zmluvou na spoločnú dcéru sporových strán.
Aj keď podľa vyjadrení žalobcu uvedená záhradná chata nie spôsobilá na trvalé bývanie, z dokazovaniavyplynulo, že žalobca v roku 2017 nadobudol dedením po svojej sestre nehnuteľnosť, a to X-izbový
byt o rozlohe XX m2, ktorý následne predal za sumu 45.000 eur v júni 2017 z dôvodu, že predmetný
byt vyžadoval rekonštrukciu. Vzhľadom na skutočnosti, a to že žalovaná je odkázaná na bývanie

v predmetnom byte, keďže nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť okrem spoluvlastníckeho podielu na
rodičovskom dome, kde však nemôže bývať, keďže tam bývajú jej súrodenci a matka, ďalej s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná je invalidná dôchodkyňa a jej výlučným príjmom je invalidný
dôchodok v súčasnosti vo výške XXX,XX eur, z ktorého dôvodu nemá možnosť získať úver na vyplatenie
hodnoty podielu žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti a finančné prostriedky sa jej nepodarilo získať ani

iným spôsobom, taktiež s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalovaná má dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav psychiatrického charakteru, kedy zmena bydliska podľa názoru súdu môže mať pre ňu
nepriaznivý vplyv a najmä s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalobca má podľa názoru súdu dostatok
finančných prostriedkov z predaja bytu, ktorý zdedil po svojej sestre a aktuálne aj má zabezpečené
bývanie, súd dospel k záveru, že tieto skutočnosti je potrebné považovať za dôvody hodné osobitného
zreteľa, kedy súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo jednotlivých podielových spoluvlastníkov a

z toho dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd
odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v spore v celom rozsahu
úspešná, priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bol toho názoru,
že súd prvej inštancie v danej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedol, že je pravdou, že si doposiaľ zabezpečuje bývanie v záhradnej chate. Záhradu,
v ktorej sa táto chatka nachádza dostal darom od svojej matky za trvania manželstva účastníkov.

Záhradná chata, ktorú tam za trvania manželstva so žalovanou postavili, bola dočasná drevená stavba
a slúžila viac menej na odkladanie náradia a v časti bolo umiestnené sedenie na úkryt pred dažďom. Po
rozvode manželstva zostal bývať v byte so žalovanou, pričom bol nútený zo spoločnej domácnosti sa
odsťahovať z dôvodu, že ho žalovaná obvinila z ohrozovania života a zdravia. Napriek tomu, že konanie
bolo pre nedôvodnosť zastavené, on sa z obavy ďalších obvinení radšej z bytu odsťahoval. Záhradná

chatka nebola spôsobilá na užívanie, preto chatku prestaval. Bol invalidným dôchodcom a keď sa jeho
zdravotný stav zhoršil, rozhodol sa záhradu s chatkou darovať dcére. Aj keď táto nehnuteľnosť bola
darovaná dcére, môže ju aj naďalej užívať. Záhradná chata je napriek prestavbe stavbou dočasného
charakteru, pričom tam nie sú inžinierske siete, nachádza sa vedľa záhradkárskej osady, odkiaľ mu
bolo umožnené sa napojiť provizórnym spôsobom na siete; nie je tam kanalizácia a ani možnosť

vybudovať septik, preto podľa jeho názoru nie je spôsobilá na trvalé užívanie. Je pravdou, že v minulosti
predal byt, ktorý zdedil, avšak tento byt bol nútený predať aj z dôvodu, že z kúpnej ceny si vyplatil
záväzky,ktorémalacelýzostatokkúpnejcenysiodložilnavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaso
žalovanou. Snažil sa viackrát so žalovanou dohodnúť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak
bezúspešne. Keďže nebolo v možnostiach žalovanej zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie

náhrady, ponúkol jej možnosť, že náhradou za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti jej kúpi menší
byt; ani s týmto návrhom žalovaná nesúhlasila. Zdôraznil, že je starobným dôchodcom vo veku XX
rokov, jeho mesačným príjmom je dôchodok v sume XXX eur, jeho zdravotný stav nie je dobrý a aj
keď je v súčasnosti ustálený, vekom sa zhoršuje. Potrebuje si vyriešiť svoju bytovú otázku, pričom
bývanie v záhradnej chatke nie je trvalým riešením. Za sumu, na ktorú by mala žalovaná nárok titulom

vyporiadania, by si mohla kúpiť dvojizbový byt v Z., prípadne menších rozmerov v V.. Ďalej poukázal na
to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného
domu v S.. Pokiaľ nemôže titulom svojho podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť užívať, má nárok
na vyplatenie svojho spoluvlastníckeho podielu, avšak túto možnosť žalovaná neriešila. On titulom
nemožnosti užívať svoj spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti má pritom nárok požadovať

od žalovanej primeranú náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Ceny nájmu obdobných
bytov v V. sú v sume od 300 eur a viac. V prípade, ak by sa domáhal od žalovanej platenia náhrady za
užívanie bytu a zároveň by žiadal úhradu aj za obdobie od roku 2016, kedy prestal byt užívať, žalovaná
by vzhľadom na svoje príjmy nebola schopná mu náhradu vyplatiť. Potom by sa mohol domáhať
uspokojenia svojej pohľadávky predajom spoluvlastníckeho podielu žalovanej, čím by sa žalovaná

mohla dostať do podstatne horšej situácie, ako keby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníkov. Uviedol, že pokiaľ súd dospel k záveru, že na strane žalovanej sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, rovnaké dôvody sú aj na jeho strane. Je odkázaný na bývanie v predmetnom byte, keďže
nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, okrem možnosti bývať v záhradnej chatke, ktorá nie je uspôsobenána trvalé bývanie, ďalej s prihliadnutím na skutočnosť, že je starobným dôchodcom a jeho výlučným
príjmom je W. dôchodok v sume XXX eur a rovnako s prihliadnutím ku skutočnosti, že má dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav a od roku 2008 zníženú pracovnú schopnosť na 48 %. K predmetnému bytu

má pritom rovnaké citové väzby ako žalovaná. Dodal, že žalovaná si od rozvodu musela byť vedomá
toho, že spoluvlastníctvo k danému bytu sa bude musieť riešiť, pričom na žiadnu dohodu nepristúpila.
Predmetnú nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, preto je možné podielové spoluvlastníctvo zrušiť
a vyporiadať len prikázaním veci za primeranú náhradu jednému z účastníkov alebo nariadiť predaj
nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že nie je v možnostiach žalovanej vyplatiť mu primeranú náhradu,

navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosť za primeranú náhradu do jeho výlučného vlastníctva s tým,
že z náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by najprv pomohol žalovanej zabezpečiť
náhradné bývanie.

3. K odvolaniu žalobcu žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žiada rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Nesúhlasila s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Naopak, v konaní podľa jej názoru bolo na základe vykonaných
dôkazov jednoznačne preukázané, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako
to predpokladá ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti na jej prospech sú
najmä zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,

nedostatok možností uspokojovať svoje možnosti inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy
nemateriálnej (citové, vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíva, alebo dané osobou, od ktorej vec
nadobudla, či s ktorou ju užívala), alebo materiálnej (zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou
finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže
byť napr. to, že si v plnom rozsahu napr. pre právnu neznalosť, vek, alebo zdravotný stav neujasnil

právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe alebo, že mu ide predovšetkým o
vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu,
ale tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať. Už v prvoinštančnom
konaní poukázala na to, že jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur. Snažila sa
získať úver na bývanie za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalobcom, avšak úver

jej banky neposkytnú pre jej nízky príjem. Momentálne nie je v jej možnostiach vyriešiť si bytovú otázku
iným spôsobom. K bytu má vzhľadom na dĺžku vlastníctva citový vzťah, byt je kompletne prerobený.
Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav psychiatrického charakteru a ako súd prvej inštancie správne
uviedol, prípadná zmena miesta jej pobytu v úplne inom meste môže mať na jej ochorenie negatívny
vplyv. V V. má svojich ošetrujúcich lekárov a v inom meste by mohla byť dezorientovaná. Sám žalobca

v žalobe uviedol, že svoju bytovú otázku má vyriešenú, preto podľa jej názoru zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva pre neho asi nemá prioritu. Až na pojednávaní na jej otázku uviedol, že v roku 2017
nadobudol dedením do svojho vlastníctva byt po svojej sestre, ktorý však podľa neho musel predať pre
jeho nevyhovujúci stav, čo však nie je pravdou. Byt bol plne obývateľný už v čase trvania ich manželstva.
Žalobca sa po smrti svojej sestry do predmetného bytu dokonca nasťahoval, aj ho istú dobu užíval a

naviac ho predal nie za cenu 45.000 eur ako uviedol na pojednávaní, ale za cenu 55.000 eur. Taktiež
neuviedol pravdu v tom, že záhradnú chatku, ktorú využíva na trvalé bývanie nemôže plnohodnotne
využívať z dôvodu neexistencie sociálnych zariadení. Tie sa tam vybudovali ešte počas trvania ich
manželstva, sú tam prípojky na vodu, elektrinu, vykuruje sa v peci na pevné palivo, dokonca má v chatke
zavedené internetové pripojenie.

4. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že zotrváva na jeho vyjadreniach uvedených v odvolaní.
Opakovane zdôraznil, že má zabezpečené iba provizórne bývanie v záhradnej chatke, ktorá je napriek
prestavbe stavbou dočasného charakteru, nie sú tam inžinierske siete, kanalizácia a ani možnosť
vybudovaťseptik.Pokiaľžalovanáuvádzala,ževchatejeajpripojenienainternet,totopripojeniemácez

telefón. Byt, ktorý nadobudol dedením predal za 45.000 eur, z tejto ceny vyplatil svoje záväzky a zostala
mu suma 25.000 eur, z ktorej chcel pri vyporiadaní vyplatiť žalovanú. Rovnako aj on je dôchodcom a
jeho jediným príjmom je dôchodok v sume XXX eur, taktiež má zdravotné problémy a pred nástupom
do starobného dôchodku mu bola priznaná invalidita. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že jej jediným príjmom
je invalidný dôchodok v sume XXX,XX eur, toto nie je pravdou. V konaní priznala, že si brigádnicky

privyrábala, ale už nepracuje. On sa po rozhodnutí súdu prvej inštancie dozvedel, že žalovaná naďalej
pracuje a privyrába si upratovaním. Pokiaľ ide o citové väzby k bytu, rovnaké citové väzby ako žalovaná
má aj on. Byt prestaval spolu so žalovanou a tento byt dostali vďaka jeho rodičom. Byt bol nútený opustiť
z dôvodu, že žalovaná opakovane vyvolávala konflikty a nakoniec ho obvinila z týrania. I keď konaniebolo zastavené, pri šetrení veci bol upozornený, že by bolo vhodnejšie, keby sa z bytu odsťahoval. Aj
on má právo na dôstojnú starobu a primerané podmienky na žitie. Vyporiadanie spoluvlastníctva so
žalovanou rieši už niekoľko rokov a túto vec sa snažil riešiť s ohľadom na zdravotné problémy žalovanej.

Bol nútený za ten čas riešiť svoje bývanie a preto sa zadĺžil.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku.

7. Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov ako základnú formu likvidácie

spoluvlastníckeho vzťahu. Stanovuje možné spôsoby vyporiadania podielového vyporiadania
spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne, pričom prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie
veci. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. Pri úprave zániku
podielového spoluvlastníctva vychádzal Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o

jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a
vykonaná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby
tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v
ust. § 142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie vecí dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov. Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

8. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo je potrebné rozumieť pod dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa. Tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené,
je potom na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu
a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu
niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší.

Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto
rozhodnutia. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri
nichzáujemžalovanéhoponechaťspoluvlastníckystavnezmenený,savporovnanísozáujmomžalobcu
zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

9. Z účelu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho
spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď
na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v
neprospech žalobcu. Slovenská judikatúra vymedzila obsah pojmu dôvody hodné osobitného zreteľa v

rozhodnutí R 100/1999 (najmä zdravotný stav, odkázanosť na bývanie, osobné väzby na nehnuteľnosť,
žalobca má v úmysle vec predať a pod.).

10. V prejednávanej veci vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a
vyplývajúcimzobsahuspisunietsporuotom,žeúčastnícikonaniasúpodielovýmispoluvlastníkmikaždý

v podiele 1-ica k bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXXX, vo vchode č. XX, na
ulici U. XX/XX v V., so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX-ín na spoločných častiach a zariadeniach
domu, súpisné č. XXXXX a spoluvlastníckym podielom XX/XXXX-ín na pozemku, na ktorom je dom
postavený, parc. č. CKN XXXX vo výmere X.XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, a to pod O. a O.,uvedeného na LV č. XXXX v k. ú. V.. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č.k. 7C/16/2013- 49 zo dňa 31.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2013.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná v predmetnom byte býva 35 rokov, od roku 2015 platí

výlučne sama úhrady za byt, žalobca sa z bytu odsťahoval v roku 2016, a to z dôvodu konfliktov so
žalovanou, pričom na neho podala trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby,
ktorá vec bola odmietnutá. Žalobca býva v prerobenej záhradnej chatke, ktorú nehnuteľnosť (pozemok
s chatkou) v minulosti (v roku 2013) daroval dcére. V roku 2017 žalobca zdedil po sestre X - izbový byt,
ktorý predal min. za sumu 45.000 eur. Žalobca je starobným dôchodcom s dôchodkom v sume XXX eur,

jeho zdravotný stav je ustálený. Žalovaná je od roku 2012 na invalidnom dôchodku pre psychiatrické
ochorenie, dôchodok poberá v sume XXX,XX eur. Zdedila podiel (spolu s ostatnými deviatimi dedičmi)
v rodičovskom dome, v ktorom žije jej matka, brat a sestra.

11. Súd prvej inštancie zaujal právny názor, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo nie je možné zrušiť. Odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny
záver. V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na toto poukazuje
a na zdôraznenie správnosti dodáva, že súd prvej inštancie, aj v súlade s citovaním rozhodnutím
NajvyššiehosúduSRsprávneskúmalodkázanosťžalovanejnabývanie,osobnéväzbynanehnuteľnosť,
ako aj účel, pre ktorý žalobca žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo. V spore bolo preukázané, že

žalovaná býva v byte dlhodobo, od uzavretia manželstva (1984) nepretržite. Nemá možnosť si iným
spôsobom zabezpečiť bývanie, pretože pri jej invalidnom dôchodku v sume XXX,XX eur, by nebola
schopná splácať úver poskytnutý v sume, z ktorej by bola schopná vyplatiť spoluvlastnícky podiel
žalobcovi alebo si zakúpiť byt. Pritom, pri tomto jej príjme, ako bolo žalovanou aj uvedené, jej žiadna
banka úver neposkytne, keďže pre poskytnutie úveru nespĺňa podmienky. Naviac, pri nezvratnom a

dlhodobom psychiatrickom ochorení žalovanej, ktorá je na predmetný byt fixovaná aj citovo, by zmena
jej bydliska mohla mať na jej zdravotný stav nepriaznivé účinky. Na druhej strane, žalobca má naďalej
zabezpečenébývanievzáhradnejchatke,ktorúvroku2013(porozvodemanželstva)prerobil,investoval
do nej 8.000 eur, hoci ju následne daroval dcére a tým, že túto bez prerušenia užíva viac ako 3 roky,
nepochybne je preukázané, že je obývania možná celoročne. Žalobca má taktiež finančné prostriedky

z predaja zdedeného bytu po sestre. V danom prípade nevyhovením žaloby sa žalobca neocitne v
situácii ohrozujúcej jeho existenciu. V prípade vyhovenia žalobe však ohrozenie existencie je možné
predpokladať u žalovanej, a to z dôvodov uvedených vyššie. Skutočnosť, že žalobca býva „iba“ v
záhradnej chatke, nemá iné bývanie, hoci má aj finančné prostriedky, nemôže byť postavená na roveň
bytovej situácii žalovanej, ktorá by nastala po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.

1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).