Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011110
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117011110.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovaného K. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138
písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
3T/9/2017-407 zo dňa 19.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.06.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. Q., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 3T/9/2017-407 zo dňa 19.09.2019 bol
obžalovaný K. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. č. XXX, t.č. v ÚVV Leopoldov, uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. e) Trestného

zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 07.08.2016 v čase od 08:00 hod do 10:30 hod v obci U. si kľúčom, nachádzajúcom v zámku zvnútra
otvoril zadnú bránu vedúcu na pozemok k rodinnému domu č. XX, prešiel cez pozemok a vyšiel na

strechu rodinného domu, z ktorej odstránil niekoľko kusov strešnej krytiny a cez takto vzniknutý priestor
sa dostal na povalu, z ktorej zišiel do kuchyne, kde z peňaženky nachádzajúcej sa v kuchynskej linke
odcudzil hotovosť vo výške 100 eur, následne prešiel do obývacej miestnosti, kde zo skrine odcudzil
priesvitný plastový obal s hotovosťou najmenej vo výške 300 eur a z miesta činu ušiel, čím poškodenej
E. S., bytom U. č. XX, spôsobil škodu vo výške minimálne 400 eur a tohto skutku sa dopustil napriek
tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/116/2015 zo dňa 07.12.2015, právoplatným dňa

24.12.2015 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov, teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a neoprávnene vnikol do obydlia
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 407-414.

Okresný súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
spáchania skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Vzhľadom na novelu Trestného zákona okresný
súd pristúpil k zmene právnej kvalifikácie skutku zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného
zákona na prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Vina obžalovaného bola preukázaná

zaistenou stopou DNA na mieste činu s úplnou zhodou DNA obžalovaného, pričom výpoveďou znalca
mjr. Mgr. Radoslava Benkovského bola vyvrátená akákoľvek zámena s inou DNA. Svedkyňa U. T.potvrdila, že poškodená mala vo svojom dome vyššiu finančnú hotovosť, avšak nepodarilo sa ustáliť
celkovúvýškuodcudzenejhotovostiokremsumy400eur,vzhľadomnavýpoveďpoškodenejnahlavnom
pojednávaní, keď si nepamätala akú sumu presne v dome mala, vzhľadom na jej vysoký vek. Okresný

súd obhajobu obžalovaného neprijal, nakoľko táto mala byť údajne podporená svedeckou výpoveďou
Y. C., ktorého výpoveď sa s výpoveďou obžalovaného nezhodovala, preto obe výpovede okresný
súd vyhodnotil ako nevieryhodné. Okresný súd zároveň nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie vypočutím svedkov navrhovaných obžalovaným, pretože ide o rodinných príslušníkov, ktorí
s najväčšou pravdepodobnosťou budú vypovedať v prospech obžalovaného. Pokiaľ ide o ukladanie

trestu, z priestupkového registra vyplýva, že obžalovaný má celkom 10 priestupkov za porušovanie
pravidiel cestnej premávky, z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ
sedemkrátsúdnetrestanýprezávažnúmajetkovútrestnúčinnosť.Obžalovanýbolpredspáchanímtohto
skutku opakovane nepodmienečne odsúdený, pričom vykonával vysoké tresty. Okresný súd tiež zistil,
že proti obžalovanému sa toho času vedie ďalšie trestné stíhanie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
1T/63/2017. Pri úvahách o treste okresný súd zistil u obžalovaného dve priťažujúce okolnosti podľa § 37

písm. h) a písm. m) Trestného zákona a žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom na prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností okresný súd pristúpil k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného
zákona a trest ukladal v rámci trestnej sadzby 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Zároveň okresný súd
zistil, že skutky na podklade obžaloby spáchal obžalovaný v dobe podmienečného odsúdenia vo veci
sp. zn. 2T/116/2015 vedenej Okresným súdom Nitra. Okresný súd obžalovanému za spáchané skutky

uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaného na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. O náhrade škody okresný
súd rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že dedičov po nebohej poškodenej odkázal s
nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko v konaní vyvstali pochybnosti o celkovej výške
škody a dedičské konanie po poškodenej do času rozhodnutia okresného súdu nebolo skončené, t.j.

nebol ustálený okruh dedičov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne
odôvodnil na č.l. 416 spisu.

Obžalovaný namieta, že okresný súd v senáte, v ktorom rozhodoval o jeho trestnej veci bol zaujatý,
rozhodol bez dôkazov a nezákonne. Okresný súd rozhodol o vine na základe jediného nepriameho
dôkazu, pričom poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej vinu obžalovaného nemožno založiť
na jedinom priamom dôkaze. Konajúci súd podľa jeho názoru rozhodol unáhlene, predpojato, ignoroval
a hrubým spôsobom porušoval súdnu etiku. Bez upovedomenia vytýčil hlavné pojednávanie, pričom

obžalovaný bol na odchode zo súdnej siene a dodnes nevie z akého dôvodu (či na vyhlásenie rozsudku,
alebo kedy pôjde na ryby) súd nariadil termín pojednávania. Namieta tiež uloženie poriadkových pokút
predvolaným svedkom bez toho, aby sa súd presvedčil o tom, či niečo vedia o prejednávanom skutku.
Obžalovaný namieta skutočnosť, prečo okresný súd nepredvolal svedkov na hlavné pojednávanie
nariadené na 19.09.2019. Rovnako namieta zrušenie ustanoveného obhajcu a skutočnosť, že okresný

súd obžalovaného o tejto skutočnosti neinformoval. Okresný súd obžalovaného odsúdil napriek tomu,
že tak jeho ako aj svedkom neupovedomil o termíne hlavného pojednávania. Obžalovaný podal dňa
19.02.2019 návrh na odňatie veci a prikázanie inému súdu, pričom doposiaľ o jeho návrhu nebolo
rozhodnuté. Vinu obžalovaného preukazuje iba jeden dôkaz, a to stopa DNA, ktorá sa nemala na miesto
činu ako dostať. Poukazuje tiež na svojvoľné spisovanie zápisnice z hlavného pojednávania, ktoré

nediktuje sudca ale podľa svojho uváženia zapisuje zapisovateľka. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a nie
na podľa obžalovaného „arbitrárnu zlátaninu“.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 16.06.2020 za prítomnosti zástupkyne Krajskej

prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom okresného
súdu, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnili
poškodení ani obžalovaný, hoci obžalovaný mal doručenie predvolania na verejné zasadnutie
riadne vykázané dňa 25.05.2020. Senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol,
že verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti poškodených a obžalovaného. Obžalovaný bol na

verejné zasadnutie riadne predvolaný, bol poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie aj v
jeho neprítomnosti v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku a zároveň boli splnené podmienky
pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 ods. 6 Trestnéhoporiadku a contrario. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave navrhla odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného okresný súd jasne, zrozumiteľne a
presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel
a akými úvahami sa spravoval. Záverečný názor okresného súdu pri ukladaní trestu, keď obžalovanej

uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne je aj podľa názoru odvolacieho súdu
zákonný, spravodlivý a primeraný. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s
týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza
nasledovné:

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom

prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).

K námietke obžalovaného, ktorou poukazuje na nedostatok dôkazov, resp. nespôsobilosť dôkazu
zaistenej stopy DNA v dome poškodenej odvolací súd poukazuje na to, že zo zápisnice o vykonaní
obhliadky z miesta činu v spojení so Znaleckým posudkom KEÚ PZ odbor kriminalistickej identifikácie
č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2016/11229 bolo jednoznačne preukázané, že v dome poškodenej sa

odtlačky (stopy DNA) obžalovaného našli. Vložením zaistenej stopy DNA do národnej databázy stôp
DNA zaistených na miestach, v ktorých bol spáchaný trestný čin bola zistená zhoda s profilom
porovnávanej stopy obžalovaného Q.. Následne bola vykonaná opakovaná analýza stopy DNA, pričom
aj táto opakovaná analýza bola v zhode s profilom DNA obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný
sa v dome poškodenej nachádzal je teda nepochybná. Zo svedeckej výpovede znalca mjr. Mgr.

Radoslava Benkovského vyplynulo, že k zámene stopy DNA nemohlo vzhľadom na expertízu vykonaná
KriminalistickýmaexpertíznymústavomKošicedôjsť,pričomniejedôvod,abysúdspochybňovalzávery
znaleckého posudku ako odbornej znaleckej činnosti. Nie je ničím výnimočný, že obžalovaný popiera
skutočnosť, že by v dome poškodenej bol a nevie ako sa jeho stopa DNA do domu poškodenej mohla
dostať.

Vyššieuvedenýzávernespochybníaniobhajobaobžalovanéhozaloženánatom,ževdeňavčase,kedy
ku skutku malo dôjsť sa obžalovaný spolu s rodinnými príslušníkmi nachádzal doma, v obci U.. Výpoveď
obžalovaného sama o sebe mala trhliny a nebola konzistentná, keď obžalovaný najskôr tvrdil, že ho v ten
deňnavštívillenkamarát-svedokY.C.atieždvekamarátkyjehodružky,neskôružtvrdil,ževtendeňbol

spolu s rodinnými príslušníkmi (matka, sestra, syn s družkou, švagriná). Obžalovaný v jednej výpovedi
uviedol, že v ten deň boli v obci, kde býval hody, ráno išiel pripraviť svojej matke raňajky a podať lieky,
pripravoval obed, zároveň sa sťahoval, popri tom všetkom stihol so svedkom C. opravovať auto a ešte
aj ísť na hody s deťmi, to všetko približne v priebehu 3-4 hodín, čomu odvolací súd neuveril. Obžalovanýtiež uviedol, že návšteva uňho bola do neskorých hodín. Svedok C. mal potvrdiť výpoveď obžalovaného,
avšak opak je pravdou, výpovede obžalovaného a tohto svedka sa značne rozchádzali. Svedok uviedol,
že prišiel k obžalovaného kvôli oprave auta (pričom nevedel uviesť o aké auto ide, odhadom uviedol,

že išlo o „Passat“, avšak obžalovaný uviedol „Fiat Marea“). Nezhodli sa ani o čase kedy mal svedok
od obžalovaného odísť, keď obžalovaný tvrdil, že už o jedenástej pred obedom, svedok však uviedol,
že až vo večerných hodinách. Svedok C. uviedol, že u obžalovaného bola len družka obžalovaného a
jej sestra, o žiadnych iných osobách sa nezmienil. Obe výpovede, hoci prvotným úmyslom malo byť
vytvorenie aliby pre obžalovaného si protirečia. Navyše, pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka C., jeho

vierohodnosť je znížená aj tým, že rovnako ako u obžalovaného ide o osobu s bohatou kriminálnou
minulosťou (t. č. je svedok C. bol 5 krát súdne trestaný aj pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy
trestaný Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp.zn. 21T 56/18 zo dňa 25.01.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 4To 32/19 zo dňa 27.06.2019 mu okrem nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia bolo uložené aj
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou), tento svedok mal navyše jasnú motiváciu vypovedať

v prospech obžalovaného ako svojho priateľa, s ktorým si aj počas väzby vymieňal korešpondenciu.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že obhajoba obžalovaného oproti jednoznačnému a priamemu
dôkazu - stopy DNA neobstála, a vina obžalovaného bola preukázaná, po náležitom vykonaní
dokazovania rešpektujúc všetky zásady trestného konania, aj napriek tomu, že z pohľadu obžalovaného

išlo o arbitrárnu zlátaninu.

Obžalovaný v odvolaní namietal aj zaujatosť súdu pri rozhodovaní, odvolací súd túto námietku považuje
za čisto špekulatívne konanie zo strany obžalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný namieta
zaujatosť súdu počas celého konania, pričom nie je pravdou, že okresný súd na túto námietku

neprihliadol.Oprvejnámietkeokresnýsúdrozhodolnaneverejnomzasadnutíkonanomdňa16.11.2017,
pričom uznesenie ktorým rozhodol si obžalovaný osobne prevzal dňa 16.11.2017, čo potvrdil svojim
podpisom (č.l. 160 spisu). Následne podal obžalovaný ďalšiu námietku zaujatosti, spolu s návrhom na
odňatie a prikázanie veci inému súdu, ktoré následne vzal späť. Práve pre uvedené považuje odvolací
súd túto námietku ako účelovú, ktorá navyše nespĺňala tak formálne ako aj materiálne podmienky.

Námietka zaujatosti musí spočívať na objektívnych skutočnostiach, pričom osoba vznášajúca námietku
musí presne konkretizovať v čom spočíva jeho presvedčenie o zaujatosti. Nemôže ísť o námietku
subjektívneho charakteru, navyše nepodloženú žiadnym relevantným tvrdením, tak ako to bolo v tomto
prípade. Odvolaciemu súdu je viac než zrejmé, že obžalovaný (vedomý si uloženia trestu) sa podaním
takto nedôvodnej námietky snažil len oddialiť, resp. spôsobiť prieťah v konaní na strane súdu, čím by

si de facto oddialil výkon uloženého trestu.

Obžalovaný tiež namietal nepredvolanie svedkov, ktorí by eventuálne mohli dosvedčiť, resp. potvrdiť
jeho výpoveď a tiež uloženie poriadkových pokút za nedostavenie sa na pojednávanie týmto svedkom.
Ani táto námietka nie je dôvodná, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, okresný súd opakovane predvolal

na hlavné pojednávanie svedkov U. Q., V. N. a Y. C., všetci traja mali predvolanie doručené, boli
poučení o následkoch neospravedlnenia a nedostavenia sa na pojednávanie, avšak aj napriek tomu
sa na pojednávanie bez ospravedlnenia opakovane nedostavili. Okresný súd preto pristúpil k uloženiu
poriadkovej pokuty, ktorej účelom je práve vymoženie uloženej povinnosti dostaviť sa na pojednávanie.
Tu je tiež potrebné poukázať na to, že uznesenia, ktorými bola poriadková pokuta uložená boli všetkým

dotknutým osobám doručené, pričom tieto osoby mali možnosť brániť sa podaním sťažnosti, čo však
neurobili. Obžalovaný teda ani nie je oprávnený namietať uloženie poriadkovej pokuty inému subjektu.

Sďalšíminámietkamiobžalovaného(o spôsobezapisovaniapriebehupojednávania,dôvodunariadenia
hlavného pojednávania, porušovanie súdnej etiky) sa odvolací súd nepovažuje za potrebné zaoberať

vzhľadom na to, že neboli náležite odôvodnené, a už vôbec nie spôsobilé spochybniť závery a postup
okresného súdu v konaní a napokon aj úplne irelevantné.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. a) s použitím § 138 písm. e)

Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinomkrádežepodľa§212ods.1písm.a),ods.2písm.b)
Trestného zákona (akt. už § 212 ods. 4 Trestného zákona), t.j. do úvahy prichádzalo uloženie úhrnného
trestu v zmysle vyššie ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. V tomto prípade bolo nevyhnutné
uložiť obžalovanému trest podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, kde je trestná sadzba za uvedenýzločin porušovania domovej slobody stanovená v rozmedzí 1 až 5 rokov (teda ide o prísnejšiu trestnú
sadzbu oproti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona). Okresný súd správne priznal
obžalovanému dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, čo malo

za následok modifikáciu dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3 v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona.
Okresným súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky je vzhľadom na okolnosti spáchania
skutku ako aj samotnú osobu obžalovaného.

K osobe obžalovaného sa len žiada odvolaciemu súdu dodať, že z odpisu registra na obžalovaného

je zrejmé, že ide o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou, keď sa páchania trestnej činnosti
prvýkrát dopustil v mladom veku (k prvému odsúdeniu došlo, keď mal obžalovaný len 19 rokov).
Obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný v prevažnej miere za majetkovú a násilnú trestnú
činnosť, opakovane odsúdený na vysoké nepodmienečné tresty odňatia slobody. Aj napriek predošlým
odsúdeniamobžalovanýzjavnenezaujalkritickýpostojksvojmuprotiprávnemukonaniuapáchaltrestnú
činnosť aj naďalej. Uvedené nasvedčuje aj tomu, že obžalovaný má ľahostajný prístup k dodržiavaniu

všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel správania sa a nie je schopný viesť riadny život bez
porušovania zákonných noriem. Z predchádzajúcich odsúdení je zrejmé, že hoci bol v minulosti z
výkonu trestu podmienečne prepustený napr. v trestnej veci sp. zn. 1T/239/87, sp. zn. 1T/27/91) v dobe
podmienečného prepustenia opätovne páchal trestnú činnosť. Rovnako aj skutku, ktorý je predmetom
tohto konania sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci sp. zn.

2T/116/2015. Za zmienku stojí tiež to, že okrem tohto konania je toho času voči obžalovanému vedené
ďalšie (už v poradí deviate!) trestné konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1T/63/2017, avšak
odvolací súd k nemu neprihliadal z dôvodu prezumpcie neviny obžalovaného.

Trestné konanie má sledovať preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a

náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, čo sa
však v danom prípade nestalo. Práve preto odvolací súd považuje trest uložený obžalovanému v trvaní 3
rokov (t.j. trest v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby) za trest zákonný. Žiadalo by sa odvolaciemu
súd napísať, že vyššie uvedený trest považuje aj za primeraný a spravodlivý, ale vzhľadom na skutočne

bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného tak učiniť nemôže, pretože podľa názoru odvolacieho súdu
mal byť obžalovanému uložený prísnejší trest, čo však odvolací súd nemohol uložiť a to vzhľadom na
absenciu podania odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného vo výroku o treste.

Záverom odvolací súd uvádza vzhľadom na rozsiahle námietky obžalovaného, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci

(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra
1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).).

V tejto súvislosti odvolací súd dáva obžalovanému do pozornosti (napriek jeho zjavnej „zorientovanosti“

v judikatúre všeobecných súdov) to, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp.
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s
jeho skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní, event. právo účastníka na také
rozhodnutie, ktoré zodpovedá jeho predstavám a očakávaniam. Obsahom základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude

spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.