Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 3, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ek/419/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120249640
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120249640.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Pohrebné služby Bobuľová, s.r.o.,
so sídlom Vojtecha Spanyola 2122/28, 010 01 Žilina, IČO: 51026473, zast. právnym zástupcom:
JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti povinnému: N. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F. 17XX/XX, XXX XX N., o vymoženie 1.130,13 Eur s príslušenstvom, o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/419/2020 zo dňa 08.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník po zrušení rozhodnutia zo dňa 30.04.2020 pre jeho nepreskúmateľnosť, vo
veci návrhu oprávneného opätovne rozhodol dňa 08.06.2020 tak, že zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 49,52

Eur. V odôvodnení uznesenia uviedol, že skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného v nadväznosti
na znenie § 9 až 14 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
na ktoré odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e. Zistil, že právny zástupca oprávneného si
uplatnil odmenu za celkovo 3 úkony právnej služby, pričom vypočítanú odmenu za jeden úkon právnej

službyvcelkovejvýške36,84Eur(vrátaneDPH)považovalzasprávnu.Nestotožnilsavšaksuplatnením
odmeny za úkon právnej služby: predžalobná výzva. Mal za to, že v danom prípade tento úkon nie
je úkon právnej služby, ktorý by upravoval zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), a to aj s
poukazom na ustanovenie § 199e Exekučného poriadku, v ktorom je uvedené, že do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby. V exekučnom konaní pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie má teda oprávnený

nárok na odmenu len za prevzatie a prípravu zastúpenia a návrh na vykonanie exekúcie. Nad rámec
uvedeného dodal, že zákonná úprava v Exekučnom poriadku má prednosť pred ustanoveniami vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), nakoľko Vyhláška
je zákon nižšej zákonnej sily ako Exekučný poriadok. V predmetnom exekučnom konaní má oprávnený
teda nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava

zastúpenia v sume 30,70 Eur a za podanie návrhu na vykonanie exekúcie v sume 30,70 Eur, t. j.
spolu v celkovej výške 61,40 Eur. Ku každému z týchto úkonov prináleží režijný paušál v sume 10,60
Eur, t. j. spolu vo výške 21,20 Eur. Právny zástupca je platiteľom DPH, a preto mu z celkovej odmeny
prináleží ešte 20% DPH v sume 16,53 Eur. Po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu
na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v
exekučnom konaní sumu vo výške 115,67 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca

uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov v sume spolu 165,19 Eur, je tento
nárok v časti sumy 49,52 Eur (148,69 Eur - 99,17 Eur) uplatnený v rozpore so zákonom. Vzhľadomna uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil
rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného s Exekučným poriadkom, preto
v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 49,52 Eur zamietol.

2/ Voči rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť a to z dôvodu, že vyšší súdny úradník vo veci
opäť nerozhodol správne. Za nesprávne považoval tvrdenie o prednosti Exekučného poriadku pred
ustanoveniami Vyhlášky, ktorá je nižšej právnej sily. V tomto prípade nejde o silu právnej normy, ale o to,

že lex generalis je Exekučný poriadok a lex specialis je Vyhláška. Pokiaľ teda lex generalis (Exekučný
poriadok) neupravuje dané právne vzťahy, tak je potrebné sa riadiť lex specialis (Vyhláškou). Ďalej
suviedol, že dňa 15.6.2019 nadobudla účinnosť novela Vyhlášky, na základe ktorej bola opätovne do
§ 13a ods. 1 písm. d/ k úkonom právnej služby doplnená ako úkon právnej služby predžalobná výzva.
V zmysle novely Vyhlášky sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predbežnej
výzvy. Cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom

bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predbežnú výzvu, nakoľko
kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má
svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priaznivá odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov
právneho zastúpenia.“ Tento právny názor zaujíma aj súčasná právna prax, keď napr. podľa rozhodnutia
KS v Nitre sp.zn. 8Co/159/2017 predžalobnú výzvu treba považovať za náklady spojené s uplatnením

pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, keď za trovy konania treba považovať trovy, ktoré sú vynaložené v
súvislostiskonaním.Vzhľadomnavyššieuvedenéjezrejmé,ževyššísúdnyúradníkvdanomrozhodnutí
pochybil a nesprávne rozhodol, keď mi nepriznal i zvyšné trovy právneho zastúpenia na priznanie
ktorých mám zo zákona nárok. Vyššie uvedené odôvodnil tak, že aj keď odmenu za predžalobnú
výzvu nemožno považovať za trovy súdneho konania, význam zakotvenia tohto samostatného úkonu

právnej služby podľa jeho názoru spočíva v tom, že si tieto náklady možno jednoznačnejšie uplatniť
ako príslušenstvo pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo
pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Medzi tieto náklady možno zaradiť aj
predžalobnú výzvu. Uvedené potvrdzuje aj Krajský súd v Nitre: „Predžalobnú výzvu treba považovať
za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, keď za trovy konania treba

považovať trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním.“ Keďže náklady na predžalobnú výzvu
predstavujú príslušenstvo pohľadávky, možno si ich uplatniť priamo v žalobe popri istine, úrokoch či
úrokoch z omeškania. Novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu
považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré
patrí advokátovi odmena. Nesporným prínosom novely Vyhlášky je aj skutočnosť, že sa odstránila

aplikačná nejednotnosť pri určení výšky tohto príslušenstva. Možno konštatovať, že tarifná odmena za
vypracovanie predžalobnej výzvy vyplývajúca z Vyhlášky by mala byť obhájiteľná. Ak by žalobca zaplatil
advokátovi za vypracovanie predžalobnej výzvy vyššiu odmenu ako je tarifná odmena, nie je možné
vylúčiť, že by konajúci súd v tomto prevyšujúcom rozsahu odmenu nepriznal ako neprimeranú. V tomto
smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-287/17, ktorý konštatoval, že žalobca má

právo získať aj primeranú odmenu za predžalobnú výzvu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že
vyšší súdny úradník v danom rozhodnutí pochybil a nesprávne rozhodol, keď oprávnenému nepriznal i
zvyšné trovy právneho zastúpenia na priznanie ktorých má zo zákona nárok a preto navrhol napadnuté
uznesenie zo dňa 08.06.2020 v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmeniť tak, že súd mu prizná trovy právneho
zastúpenia vo výške 49,50 Eur.

3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné
odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhompovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

7/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

8/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho

zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

9/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola
podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Sudca sa s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka,

ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v
exekučnom konaní v sume 49,52 Eur stotožňuje.

10/ Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia, a to i vzhľadom k tvrdeniam oprávneného, sudca
uvádza, že oprávnený si uplatnil na elektronickom formulári návrhu na vykonanie exekúcie časť „F)

Trovy exekúcie - oprávnený“ nasledovné trovy: súdny poplatok (návrh na vykonanie exekúcie) 16,50
Eur, trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) 148,69 Eur, trovy za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcieusúdnehoexekútorasineuplatnilrovnakoakoaniinétrovy.Trovycelkom(vrátaneDPH)potom
predstavovali sumu 165,19 Eur. Ďalej konkretizoval (odôvodnil) hodnotu jedného úkonu právnej pomoci
(61,41 € / 2 = 30,70 € x 3 + 10,60 RP x 3 = 92,11 € + 31,80 € = 123,91 € + 20% DPH = 148,69 €),

pričom si uplatnil tri úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie právneho zastúpenia, výzva - posledný
pokus o zmier, návrh na výkon exekúcie.

11/ V Exekučnom poriadku sú v ustanovení § 199a ods. 1 taxatívnym spôsobom definované výdavky
oprávneného, ktoré sa v zmysle Exekučného poriadku považujú za jeho trovy. Rozlišujú sa na trovy

vzniknuté v súvislosti so zastupovaním v exekučnom konaní, a to jednak pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ďalej výdavky na zaplatený súdny
poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ Pokiaľ ide o uplatnené trovy v súvislosti so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ustanovenie § 199e Exekučného poriadku limituje nárok na trovy
právneho zastúpenia do začatia exekúcie na „najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby“.
Pretože Exekučný poriadok ako zákonný predpis určuje, že oprávnený si do začatia exekúcie môže
uplatniťlenodmenuzamaximálnedvaúkonyprávnejslužby,nároknatretíúkonzozákonanemá.Pritom
už z tohto hľadiska nie je pri rozhodovaní významným akú kombináciu dvoch úkonov právnej služby,

ktoré právny zástupca oprávneného v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie vykonal, zvolí.

13/ Zásadne však nemožno súhlasiť s názorom oprávneného, že v danej veci nebola pre rozhodnutie
podstatná právna sila Vyhlášky. Jedným zo základným princípov slovenského právneho poriadku je
hierarchia právnych noriem. Právne predpisy sa triedia podľa tzv. „právnej sily“. Právna sila sa vzťahuje

na vlastnosti právnych predpisov, na základe ktorých je jeden právny predpis podriadený druhému
(t.j. právnemu predpisu vyššej právnej sily).V hierarchicky usporiadanom právnom poriadku je možná
nadradenosť jedného druhu právnych noriem (prameňov práva) nad iným druhom právnych noriem
(prameňov práva) a nemôže nastať situácia, kedy by mala prednosť právna norma vyhlášky (ako
podzákonného právneho predpisu, ktorý má nižšiu právnu silu) a nie právna norma zákona. V takom

prípade by sa totiž nemohol účastník konania spoliehať na predvídateľné správanie orgánu aplikujúceho
právne normy a nemennosť základných princípov hierarchie právnych predpisov, čím by nedošlo k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov materiálneho právneho štátu
zakotveného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Na základe princípu hierarchie právnych predpisov a zásadypochádzajúcej z rímskeho práva (lex superior derogat legi inferiori, t.j. právny predpis vyššej právnej
sily má prednosť pred predpisom nižšej právnej sily) mali v danom prípade ustanovenia Exekučného
poriadku, ako zákonné normy, prednosť pred ustanoveniami Vyhlášky, ako podzákonného právneho

predpisu.

14/ Zásada lex generalis derogat legi generali (špeciálny právny predpis má prednosť pred všeobecným
právnym predpisom), na ktorú poukazoval oprávnený v sťažnosti, a ktorá sa mala v danej veci podľa
jeho názoru aplikovať, sa môže uplatniť len pri predpisoch rovnakej právnej sily, preto jeho námietka, že

Vyhláška je lex specialis oproti Exekučnému poriadku ako lex generalis nemohla obstáť. Z tohto dôvodu
aj ďalšia polemika oprávneného o prednosti aplikácii ustanovení Vyhlášky odvolávajúc sa na dôvodovú
správou k novele Vyhlášky (o zaradení predžalobnej výzvy medzi úkony právnej služby) a rozhodnutia
súdovvzákladnom(vyhľadávacomkonaní)bolanepodstatnáanebolopotrebnésaňoubližšiezaoberať.

15/ Na základe uvedeného sudca sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia

§ 250 ods. 1 ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.