Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2214010187.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, pred senátom zloženým z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kobliškovej a

prísediacichMárieKosárovejaLadislavaMatušku,vtrestnejveciobžalovaného:N.R.,U..XX.XX.XXXX,
pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2019 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. R. U.. XX.XX.XXXX H. N. E., F. R. N. E.,

sa uznáva za vinného, že

v bode č. 1
- dňa 27. apríla 2013 v čase okolo 10.05 hod v Dunajskej Strede na ulici G. H. O. R. Č.. XXX/X, pristúpil
k vchodovým dverám bytu č. XX, obývané F. G. a jeho družkou A..D.., U.. XX.XX.XXXX a neoprávnene

a bez právneho titulu vnikol do bytu a to tak, že po zazvonení sa cez polootvorené vchodové dvere
prihovoril A..D.., ktorá po ukončení rozhovoru dvere privrela, následne páchateľ bez použitia násilia,
cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do bytu, kde ho A..D.. viackrát vyzvala na opustenie bytu, na
čo však nereagoval, pričom v kuchyni stiahol dole svoje čierne športové nohavice a spodné prádlo a
so svojim stoporeným pohlavným údom začal masturbovať a požadovať od A..D.. orálny styk, čo ona
odmietla, následne k nej pristúpil, chytil ju za hlavu a násilím tlačil ho od seba, následne páchateľ išiel
k vchodovým dverám, ktoré zamkol a schoval kľúč do vrecka svojich nohavíc, potom sa presunuli do
obývačky, kde ju solil na posteľ, chcel si na ňu ľahnúť, avšak ona ho od seba odsotila, kedy mu z vrecka

nohavíc vypadol kľúč , čo si A..D.. vzala z podlahy, išla k vchodovým dverám, avšak ju nepustil von, ostal
stáť pri schodových dverách, kde opätovne vybral svoj pohlavný úd, začal masturbovať a požadoval
orálny styk, kedy sa A..D.. podarilo z bytu vytlačiť, pričom k zraneniu A..D.. nedošlo,

v bode č. 2
- dňa 21. júla 2013 v čase okolo 14.20 hod. v Dunajskej Strede, na sídlisku A. T., pred predajňou Jednota
Coop odcudzil 1 ks slnečné okuliare zn. Bentley, čiernej farby a to tým spôsobom, že ľavou rukou z hlavy

B. H. zobral uvedené okuliare a z miesta ušiel, čím majiteľovi B. H. spôsobil škodu vo výške 69,- eur,
podľa odborného vyjadrenia,

t e d a

v bode č. 1

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle násilím donútiť iného k orálnemu styku, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,- neoprávnene zotrval v obydlí iného,

v bode 2.

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe,

č í m s p á c h a l

v bode č. 1:
- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Trestného zákona,

v bode č. 2:
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/, § 37 písmeno h/, 38 odsek 2, § 41
odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 07.03.2014 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv

363/13/2201-22 zo dňa 04.03.2014 na obžalovaného N. R. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Rozsudkom zo dňa 26.04.2017 súd prvého stupňa rozhodol o uznaní obžalovaného vinným s uložením
úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
3To/80/2017-301 zo dňa 26.04.2018 tento rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd doplnil dokazovanie na nariadených hlavných pojednávaniach (17.12.2018, 19.12.2018 a
28.06.2019) najmä výsluchom obžalovaného N. R.Ó., poškodenej A.L. G., svedka F.Š. G. a
oboznámením vyšetrovacieho spisu, resp. prečítaním znaleckých posudkov, pričom v súhrne s
dokazovaním predchádzajúcim zrušeniu rozsudku zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný N. R. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. V prípadnom konaní uviedol (dňa
04.02.2014) ku skutku v bode I. obžaloby, že skutok nie je pravdou, toho inkriminovaného dňa išiel
za frajerom poškodenej, ktorý však nebol doma. Poškodená mu otvorila dvere, on tam išiel so svojou
družkou K., ktorá stála na schodišti pri výťahu. Poškodená ho zavolala do bytu s tým, že jej manžel F.
nie je doma, že mu zavolá. On išiel dnu, poškodená hneď sa začala pred ním vyzliekať, stiahla dole

svoje nohavice, avšak on jej povedal, že „nerob to“, potom zavolal manželovi poškodenej F. z jej telefónu
a oznámil mu, že mu môže predať vodoinštalačný materiál a na to vyšiel z bytu poškodenej. On sa
poškodenej ani nedotkol, nechcel ju nútiť k orálnemu styku. Poškodenú poznal z minulosti, ona mu
vyvolávala, že „poď ku mne“, narážala na sex s tým, že jej manžel je opitý a podobné veci. Poškodenú
pred skutkom stretol dvakrát vo vchode, nepoznal bližšie ju, ani jej muža. Pôsobila naňho ako 20 až 23-

ročná, keďže mala muža, nemyslel si, že je maloletá. Nestretávali sa spolu, neboli spolu v kontakte.K bodu II. obžaloby uviedol, že v predmetný deň na sídlisku A. T.Á. H. N. E. sa stretol s poškodeným B.
H., ktorého pozná z videnia. Poškodený ho oslovil, či si nechce kúpiť slnečné okuliare, ktoré predáva za
10,- eur. Mal pri sebe len 3,- eurá, ktoré peniaze odovzdal poškodenému, ktorý s tým súhlasil a dal mu

do ruky okuliare. Nevedel vysvetliť, preto poškodený H. a svedok Š. tvrdia, že on mal odcudziť okuliare
poškodenému.

Poškodená A. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku I. uviedla, že dňa 27.04.2013 v
časeokolo10,05hod.,keďbolasamavbytezazvonilpridveráchobžalovaný,ktorýhľadaljejmanželaF.,

ktorý vtedy nebol doma. Obžalovaný jej povedal, aby zavolala svojmu manželovi, lebo mu chcel predať
vodoinštalačný materiál. Dvere mala otvorené asi na 30 cm. Ako spolu komunikovali, išla do kuchyne
zatelefonovať F., následne uvidela obžalovaného v byte a vyzvala ho, aby byt opustil. Obžalovaný si
stiahol svoje čierne športové šuštiakové nohavice, aj spodné prádlo, začal jej ukazovať svoj stoporený
pohlavný orgán a povedal jej „vezmi si môjho vtáka do úst, poď ma trošku pofajčiť, aj tebe, aj mne
bude dobre“, potom pristúpil k nej, chytil ju zozadu za hlavu a tlačil ju smerom dole. Ona sa bránila

rukami a odtlačila ho, teda sa jej podarilo vyslobodiť z rúk obžalovaného a takto nedošlo ku kontaktu
s jeho pohlavným orgánom. Po incidente všetko povedala svojmu manželovi, hneď podala na neho aj
trestné oznámenie. Ona nikdy nevolávala obžalovanému. Celý incident mohol trvať 5-10 minút. Plakala,
aj kričala o pomoc. Odvtedy sa s obžalovaným nestretla. Svedkyňu I. vôbec nevidela. Pred skutkom
obžalovaného nepoznala, ani nikdy nestretla. Nikdy sa s ním ani nerozprávala, obžalovaný u nich doma

nikdy nebol, bývali tam vtedy asi polroka. V čase skutku merala 158 cm a vážila 90-100 kg.

OtecpoškodenejM.D.sakuskutkuvbodeI.obžalobynevedelvyjadriť,počul,žejehodcéra-poškodená
mala incident s obžalovaným.

Svedok F. G. - manžel poškodenej na hlavnom pojednávaní prakticky potvrdil výpoveď poškodenej -
svojej manželky. V kritický deň videl obžalovaného, ako ide oproti nemu, keď išiel nakupovať a po pol
hodine mu volala manželka, že ju obžalovaný napadol, že ju chcel znásilniť. Obžalovanému v daný
deň nepovedal, že môže ísť do jeho bytu. Nechcel od neho nič kúpiť. Túto jeho výpoveď potvrdil
na hlavnom pojednávaní aj sám obžalovaný. Keď mu manželka volala prvýkrát, tak veľmi plakala do

telefónu, povedala, že ju obžalovaný napadol. Keď mu volala druhýkrát, žiadala ho, aby sa už vrátil
domov, že obžalovaný mal stiahnuté nohavice a stiahol ju aj na posteľ. Potvrdil, že do času incidentu
sa obžalovaný s poškodenou nemal možnosť stretnúť ani v byte, ani nikde v kaviarni, či kine. Jeho
manželka mala v čase začiatku ich vzťahu 16 rokov.

Svedkyňa G. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa na vec nepamätá, trvá však na svojej výpovedi
z prípravného konania. Obžalovaného pozná ako kamaráta svojho druha A. M.. Chodieval k nim
pravidelne, asi pred mesiacom bol u nich so svojou družkou. Stal sa prípad, že keď jej druh A. M.
nebol doma, obžalovaný jej povedal, že „poď ku mne, viem, že to chceš, že sa to A. nedozvie“. Ona ho
kategoricky odmietla. V kritický deň, keď sa mal stať skutok, zaspali s dcérkou o pol deviatej a zobudili

sa o 11 hodine na to, že im zvonili dvaja policajti a vypytovali sa, či pozná obžalovaného. Povedali, že
vyšetrujú prípad znásilnenia. Potom asi o 15,00 prišla svedkyňa K. I. a pýtala sa jej, či nejde k nim.
Povedal, že nie a svedkyňa išla za poškodenou, že prečo tvrdí na obžalovaného, že ju chcel znásilniť. O
17,52 hodine dostala od K. I. telefonát, že aby bola taká láskavá a išla svedčiť v prospech obžalovaného,
že videla, že u poškodenej boli dvaja (obžalovaný a svedkyňa I.), ona na to zložila telefón. Uviedla, že

je pravdou, že doobeda u nej nebola svedkyňa I. a ani obžalovaný. Ona nepočula kričať poškodenú,
lebo spala.

Svedkyňa K. I.Ü. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku bol obžalovaný jej druhom. V daný
deň išli o 9,00 s obžalovaným navštíviť svedkyňu G. F., kedy bola doma len G. a deti. Mala vedomosť o

tom, že nad G. býval vodoinštalatér G., ktorý býval s poškodenou a táto viackrát volala obžalovanému.
Zaklopali u G., kedy im táto povedala, že jej druh A. nie je doma, preto nešli dnu. Obžalovaný potom
išiel hore na 8. poschodie a ona stála o poschodie nižšie pri výťahu. Videla, že obžalovaný išiel ku
dverám poškodenej, zaklopal a dvere otvorila poškodená. Obžalovaný sa jej spýtal, či je F. doma,
potom obžalovaného chytila za ruky a ťahala ho dnu do bytu. Obžalovaný jednou nohou išiel dnu, ale

druhú nohu nechal vo dverách, ešte počula, keď jej obžalovaný povedal „čo robíš, čo si normálna?“.
Obžalovaný bol vo vnútri asi 5 minút. Svedkyňa nevysvetlila, prečo tvrdil obžalovaný, že G. nebola doma,
hoci táto bola doma, len jej druh A. nebol doma. Dvere otvorila dcéra svedkyne F., lebo G. F. vtedy
spala. Poškodená sa hádala s obžalovaným len na chodbe, do jej bytu obžalovaný ani nešiel. Ona vtedyišla s obžalovaným len preto, lebo bola zvedavá, či obžalovaný povie poškodenej, že už ukončia svoj
pomer. Ďalej uviedla, že obžalovaný išiel do bytu poškodenej, ona pritom stála pri výťahu, avšak už sa
nepamätala, či obžalovaný išiel hore alebo dole k poškodenej. Ona neovplyvňovala svedkyňu F., aby

vypovedal v prospech obžalovaného, resp. aspoň sa na to už nepamätá. Pripustila, že obžalovaný bol
vo vnútri bytu poškodenej 2-3 minúty, avšak dvere boli pootvorené. Bola z toho celého už pomätená, ako
uviedla. Keď jej niečo iné tvrdil obžalovaný, tak nehovoril pravdu. Svedkyňa F. v daný deň bola doma.
Na záver uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, lebo už je z toho pomätená.

Poškodený B. H. vypovedal ku skutku II. v prípravnom konaní a uviedol, že dňa 21.07.2013 poobede
sa nachádzal s kamarátom Q. Š. v N. E. na sídlisku A. T., pred obchodným domom Coop Jednota na
parkovisku a na hlave mal okuliare zn. Bentley, čiernej farby. Pristúpil k nemu obžalovaný, opýtal sa
ho, aké má okuliare a z ničoho nič mu okuliare zrazu zobral. Následne sa otočil a odišiel z miesta činu.
Poškodený ho prenasledoval, ale obžalovaný mu okuliare nevrátil. Zavolal potom políciu a podal trestné
oznámenie na obžalovaného.

Svedok Q. Š. vypovedal na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode II. obžaloby, ktorý sa stal dňa
21.07.2013 okolo 14,20 hod. Obžalovaný vtedy povedal poškodenému B. H., aby mu ukázal okuliare,
ktoré mal na hlave. Následne obžalovaný pristúpil k poškodenému a z hlavy mu zobral okuliare. Potom
obžalovaný odišiel z miesta činu. Následne ho poškodený prenasledoval, žiadal, aby mu vrátil okuliare,

avšak obžalovaný mu ich nevrátil.

Svedok K. R. sa ku skutkom obžalovaného nevedel vyjadriť.

Zo znaleckého posudku znalkyne D.. L. T. z odboru psychológia č. 21/2013 vyplýva záver, že poškodená

A. G. je spôsobilá vierohodne vypovedať z hľadiska všeobecnej i špecifickej vierohodnosti, má k tomu
intelektové, pamäťové i osobnostné predpoklady. Intelektové schopnosti sú v pásme podpriemeru,
výkonjepoznačenýafektívnymifaktormi,ktorénegatívneovplyvňujú koncentráciupozornosti.Afektívne
faktory súvisia s aktuálnymi problémami vo veci onkologického ochorenia jej matky. Je schopná správne
vnímať, pamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Tendencia ku konfabulácii nebola zistená.

Zo znaleckého posudku znalcov G.. G. E. K. G.. Y. H. č. 54/2013 a č. 95/2013 vyplýva, že obžalovaný
v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou, či chorobou, ani žiadnou látkovou
závislosťou. Je a bol aj v čase spáchania zločinu duševne zdravý. Za svoj čin je a bol zodpovedný, vedel
a mohol ovládať svoje konanie a správanie, bol schopný rozpoznať jeho spoločenskú nebezpečnosť. Je

schopný chápať zmysle trestného konania, v plnom rozsahu a v plnej miere, chápe zmysel viny a trestu.
Vedel rozoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, v podstatnej miere vedel ovládať svoje
konanie, jeho rozoznávacie schopnosti boli prítomné v podstatnej miere a rozsahu v čase spáchania
trestnej činnosti. Nebol závislý na psychoaktívnych látkach, užíval psychoaktívne látky, závislý na nich
však nebol. Nie je potrebné mu nariaďovať ochrannú psychiatrickú liečbu, z hľadiska psychiatrického

na slobode nie je nebezpečný.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, resp. i na doplnené dokazovanie v intenciách zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Trnave mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil v bode I. obžaloby
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a tohto sa dopustil v úmysle násilím

iného donútiť k orálnemu styku, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, resp. neoprávnene zotrval
v obydlí iného a v bode II. obžaloby si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin na spáchal na
veci, ktorú mal iný na sebe.

Zo skutku v bode I. obžaloby je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďami poškodenej A.L.

G. a čiastočne aj výpoveďami svedkyne G. F. a F. G., ktorí v podstate zhodne popísali ako sa stal
skutok. Uvedení svedkovia na svojich výpovediach zotrvali počas celého konania, tieto sú hodnoverné
a konzistentné. Na druhej strane verziu obžalovaného, resp. výpoveď svedkyne I.U. súd považoval za
tendenčné a účelové, s cieľom, aby sa obžalovaný vyhol trestnému postihu. Svedkyňa I. neustále menila
svoje výpovede. Tvrdila, že sa išla v kritický deň presvedčiť, či obžalovaný povie poškodenej, že skončia

svoj pomer. Je nelogické jej tvrdenie, že keď videla, že obžalovaný išiel do bytu poškodenej, ona ani
nezakročila, ani nešla za vlastným druhom a nechala by ich osamote v byte poškodenej s tým, že ona
vtedy mala klopať svojej priateľke G. F.. Aj sám obžalovaný potvrdil pri svojom výsluchu v prípravnom
konaní, že G. F. v kritický deň nebola doma, nebolo to tak, ako tvrdila svedkyňa I., že klopali jej na dvere,ktoré potom otvorila 5-ročná dcéra F.. Nebolo vôbec preukázané, že na danom mieste v čase incidentu
sa nachádzala aj svedkyňa I.U. spolu s obžalovaným. Vzhľadom na to, že ďalším dokazovaním bolo
zistené, že obžalovaný nemal a nemohol mať vedomosť o veku poškodenej, s poškodenou sa pred

skutkom nepoznal, nestretával sa s ňou, ani s ňou nebol v žiadnom kontakte, súd ustálil, že obžalovaný
v čase skutku vzhľadom na všetky okolnosti nemohol poznať vek poškodenej, ktorej do času dovŕšenia
plnoletosti v čase skutku chýbalo 5 mesiacov. Skutok v I. obžaloby tak bolo potrebné kvalifikovať podľa
§ 200 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Zo skutku v bode II. obžaloby je obžalovaný celkom jednoznačne usvedčovaný predovšetkým
výpoveďou poškodeného B. H. a svedka Q. Š., ktorý rovnako ako poškodený potvrdil, že obžalovaný
dňa 21.07.2013 ukradol poškodenému okuliare a nezaplatil mu za ne, resp. že mu ich zobral úplne
bezdôvodne.

Súd oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-288/OVK-DS-2013 v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva

zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.06.2019.

Správou o povesti je obžalovaný hodnotený len všeobecne.

PodľavýpisuzústrednejevidenciepriestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky malobžalovaný

v čase rozhodnutia súdu evidované 4 záznamy - všetky však spáchané až po prejednávanej trestnej
činnosti.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ 2krát súdne trestaný, všetky trestné činy spáchané po prejednávanej trestnej činnosti.

(1) V trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 0T/79/2016 bol odsúdený pre prečin
nebezpečného vyhrážania (§ 360/2 T. z.) na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so
SD na 1 rok (do 03.06.2017).
(2) V trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 18T/116/2018 bol odsúdený pre prečin
zanedbania povinnej výživy (§ 207/3 T. z.) na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov

so SD na 2 roky (do 01.09.2020).

Podľa § 14 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne
smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak
nedošlo k dokonaniu trestného činu. Podľa ods. 2 pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby

ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k
orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho
bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú

škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa ods. 2 písm. c/ Trestného zákona rovnako
ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú
má iný na sebe alebo pri sebe.

Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach považoval vinu obžalovaného za

žalované skutky za preukázanú v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie.

Z hľadiska naplnenia znakov objektívnej stránky žalovaných skutkov - jednak zločinu sexuálneho násilia,
prečinu porušovania domovej slobody a jednak prečinu krádeže súd uvádza, že skutky, pre ktorébola obžaloba podaná sa stali a napĺňajú znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2

písm. c/ Trestného zákona. Súd mal za preukázané, že obžalovaný sa jednak dopustil konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť iného
k orálnemu styku, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, neoprávnene zotrval v obydlí iného a tiež
že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe.

Súd mal tak vinu obžalovaného dostatočne preukázanú vykonaním dôkazov na hlavnom pojednávaní,
resp. vychádzajúc i z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a prečítaných, či oboznámených na
hlavnom pojednávaní.

Protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku, obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v

jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona
(bod I. obžaloby), resp. prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Obžalovaný
bol v čase spáchania skutku osobou s úplnou trestnoprávnou zodpovednosťou, konal úmyselne a chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v tomto
prípade záujem štátu na práve kohokoľvek (muža aj ženy) slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom

živote, resp. domová sloboda zaručená Ústavou SR a vlastníctvo veci.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných

činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno

v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu
obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Za prejednávanú trestnú činnosť uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody podľa zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, t. j. podľa § 200 ods. 1 Trestného
zákona, resp. podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, keď bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa

§ 36 písm. j/, teda že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a jedna priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h/, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri ukladaní trestu
vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, resp. aplikáciu § 41 ods. 2 ukladal
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 5rokov, ktorú výmeru súd považoval vzhľadom na osobu obžalovaného i s poukazom na individuálnu a
generálnu prevenciu za zákonnú, primeranú a dôvodnú.

Pre výkon takéhoto trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), keďže v predchádzajúcich
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ

sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa
rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods.
1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).