Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 28, 2011

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/128/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110204517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2011:2110204517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu A.. B. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., proti žalovanej J. univerzita v J., G. XX, XXX XX J., U.: XX XXX
XXX, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Vozatárom, zamestnancom žalovaného, o náhradu škody s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,39 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na trovách konania sumu 178,84 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 18.245,10 eura s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne od 25.6.2007 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím žalovaného zn.: Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 bolo potvrdené

rozhodnutie dekana Právnickej fakulty v Trnavskej univerzity zn.: ŠO:34/2003-LK zo dňa 10.3.2003 o
jeho vylúčení zo štúdia v odbore právo v 3. ročníku denného magisterského štúdia v akademickom roku
2002/2003 dňom 3.3.2003. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo 38/2007 zo dňa 23.1.2008
bol potvrdený napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 96/2003-124, ktorým podľa §
250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil
žalobou zo dňa 15.7.2003 napadnuté rozhodnutie žalovanej č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 10.3.2003,
ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie dekana Právnickej fakulty TU zo dňa 10.3.2003 č. Šo:34/2003-

LK o jeho vylúčení zo štúdia a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Uvedenému rozhodnutiu
Krajského súdu v Trnave predchádzalo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2006 sp. zn. 2Sž-
o-KS 51/2005, ktorého právnym názorom v ňom vysloveným a jeho rešpektovaním a po doplnení
dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu sú vydané v rozpore s ustanovením § 66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z., pretože
z jeho strany nedošlo k porušeniu študijného poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
v Trnave. Z dôvodu, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného nebolo mu umožnené

pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré začal dňom zápisu do 1. ročníka denného magisterského
štúdia v študijnom odbore právo dňa 26.9.2000, bol nútený podať si opätovne prihlášku na štúdium na
vysokej škole a opäť vykonať prijímacie skúšky. Po úspešnom vykonaní prijímacích skúšok opätovne
nastúpil do 3. ročníka magisterského štúdia v študijnom odbore právo, pričom toto štúdium úspešneukončil dňa 25.6.2007 vykonaním štátnej záverečnej skúšky a udelením magisterského titulu. Zrušením
rozhodnutia však nepochybne došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva študovať na vysokej
škole v zmysle § 55 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. v znení účinnom k 3.3.2003, odkedy mu bolo ďalšie

štúdium znemožnené. V prípade možnosti riadneho výkonu práva študovať na vysokej škole by
ukončil magisterské štúdium na vysokej škole v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp. jún 2005
a s využitím získaných vedomostí by mal reálnu možnosť zamestnať sa v odbore zodpovedajúcom
dosiahnutému vzdelaniu už od 1.7.2005. Tým, že nemohol vykonávať prácu, na ktorú by za normálnych
okolností dosahoval požadované vzdelanie, vznikla mu škoda, ktorú predstavuje majetková ujma

spočívajúca v nedosiahnutí príjmu, ktorý by inak dosiahol, pokiaľ by žalovaný neporušil svoju právnu
povinnosť. Z uvedených dôvodov sa preto domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením právnej
povinnosti žalovaného, pričom škodu predstavuje majetková ujma na mzde, ktorú by za normálnych
okolností dosiahol, čo predstavuje priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve SR za uvedené obdobie.
Ďalej sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z práva na ochranu osobnosti, nakoľko
neoprávnený zásah žalovaného do jeho práv a slobôd bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie

chránených práv osobností fyzickej osoby, čo malo v konečnom dôsledku negatívny dopad na jeho
prežívanie a psychiku, ako aj rodinných príslušníkov. Celková škody, ktorá vznikla porušením právnej
povinnosti žalovaného tak predstavuje sumu 18.245,10 eura, čo predstavuje majetkovú ujmu vo výške
14.925,71 eura a nemajetkovú ujmu vo výške 3.319,39 eura.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe

považuje za účelové. Neuznáva v celom rozsahu nárok žalobcu a to z dôvodov, že ako hypotetické
sa javia úvahy žalobcu, že v prípade možnosti riadneho výkonu práva študovať na vysokej škole by
žalobca ukončil magisterské štúdium na vysokej škole v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp.
jún 2005, ako aj tým, že žalobca nemohol vykonávať prácu, na ktorú by za normálnych okolností
dosiahol požadované vzdelanie, čím mu vznikla škoda, ktorú predstavuje majetková ujma spočívajúca

v nedosiahnutí príjmu, ktorý by žalobca inak dosiahol, pokiaľ by on neporušil svoju právnu povinnosť. V
danom prípade ide len o žalobcom predpokladanú a nie o skutočnú možnosť ukončenia magisterského
štúdia v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp. jún 2005 a následne i o predpokladanú a nie
skutočnú možnosť zamestnať sa v odbore zodpovedajúcom dosiahnutému vzdelaniu od 1.7.2005 a
poberať mzdu vo výške priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. Nie je známe a zo žiadnych

dôkazov nevyplýva, z čoho pramení istota žalobcu, a z čoho vyvodzuje, že by magisterské štúdium v
študijnom odbore právo u žalovaného ukončil práve v žalobe predpokladanom a uvádzanom termíne,
pričombyúdajne malreálnumožnosťzamestnaťsavodborezodpovedajúcom dosiahnutémuvzdelaniu
už od 1.7.2005 a bol by údajne poberal mzdu vo výške priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
SR za uvedené obdobie. Všetky tieto skutočnosti sú len úvahy špekulatívneho charakteru žalobcu

bez konkrétne preukázaných skutočností. Zdôraznil, že podľa vyjadrenia dekanky právnickej fakulty
žalovaného i študijné výsledky žalobcu v rokoch 2000-2003 nasvedčujú, že by to nemuselo nastať
v návrhu uvádzanom období, ale i v období podstatne inom, neskoršom, pričom nie je možné vylúčiť
ani iné možné formy skončenia štúdia upravené § 66 zák. č. 131/2002 Z. z. Ďalej poukázal na to,
že žalobca si vo svojom návrhu okrem iného uplatňuje aj úrok z omeškania, pričom žalovaný nie je

v omeškaní s plnením žiadneho peňažného záväzku voči žalobcovi. Preto i uplatňované príslušenstvo
údajnej fiktívnej pohľadávky nie je uplatňované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, nakoľko chýbajú predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a to škoda
a príčinná súvislosť. Žalobca má právo na náhradu škody len vtedy, ak mu táto vznikla, pričom jej
vznik a výšku musí preukázať. Žiadnymi relevantnými dôkazmi tieto skutočnosti preukázané zo strany

žalobcu neboli a nie sú. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak aj v danom prípade nie sú na jej priznanie
splnené zákonom ustanovené podmienky. Žalobca predovšetkým nešpecifikuje a nekonkretizuje, ktoré
z osobnostných práv a slobôd, ktoré zákon predpokladá údajne boli narušené, akým spôsobom a akou
intenzitou. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Z listu žalovaného zo dňa 10.3.2003 zn. ŠO:34/2003-Lk je zrejme, že žalovaný zamietol žiadosť
žalobcu zo dňa 27.2.2003 o prerušení štúdia zo zdravotných dôvodov vzhľadom na skutočnosť, že
nesplnil študijné podmienky pre zápis do vyššieho ročníka a ukončil jeho štúdium na fakulte podľa §
66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z. v spojení s čl. 6 ods. 2 Študijného poriadku právnickej fakultyTrnavskej univerzity v Trnave vylúčením v 3. ročníku magisterského denného štúdia v akademickom
roku 2002/2003 dňom 3.3.2003. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe čl. 3 ods. 6 Skúšobného
poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a tej skutočnosti, že sa poslednýkrát zúčastnil

skúšky z predmetu sociologicko - právny výskum až 18.2.2003, nebolo už možné danú skúšku vykonať
do 28.2.2003, ktorý bol termínom konečným a to ani v prípade, že by u žalobcu nenastali zdravotné
problémy.

Rozhodnutím rektora Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 Trnavskej univerzity bolo potvrdené rozhodnutie
dekana fakulty o vylúčení žalobcu zo štúdia v odbore právo v 3. Ročníku denného magisterského

štúdia v akademickom roku 2002/2003 dňom 3.3.2003 a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu
zamietnuté. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že žiadosť bola preskúmaná a rektor
nezistil, že by rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Trnavskej univerzity bolo vydané v rozpore so
zákonom s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty. Dňa 18.7.2003 žalobca podal žalobu na
Krajský súd v Trnave, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zn. Pr-TU/69/2003 zo dňa
9.5.2003. Predmetné konanie sa viedlo na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S 96/2003.

Rozsudkom č. k. 14S 96/2003-124 zo dňa 18.1.2007 Krajský súd v Trnave preskúmavané rozhodnutie
žalovaného č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 zrušil a vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm.
a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.1.2007 č. k. 14S 96/2003-124 potvrdil.

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že bolo nesporne preukázané, že na predmet

„Sociologicko - právny výskum“ boli vyhlásené dva skúšobné termíny (kolokvia), a to 22.1.2003 a
18.2.2003 a že tretí termín oficiálne vyhlásený nebol. Vzhľadom na ust. čl. 3 ods. 6 v tom čase platného
skúšobného poriadku a čl. 6 ods. 2 a 3 v tom čase platného študijného poriadku nebolo žalobcovi
umožnené vykonať druhú opravnú skúšku z tohto predmetu.

Žiadosťou zo dňa 27.2.2003 žalobca požiadal žalovanú o prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov pre

závažné očné ochorenie od 14.2.2003. K žiadosti zároveň priložil odborné lekárske vyšetrenie.

Zo žiadosti o prestúpenie zo dňa 22.2.2003 je zrejme, že žalobca požiadal Fakultu zdravotníctva a
sociálnej práce o prestúpenie na túto fakultu z 3. ročníka denného štúdia Právnickej fakulty Trnavskej
univerzity. Žalobca v žiadosti poukázal na to, že zamerania a činnosť tejto fakulty je orientovaná na
pomoc človeku po stránke zdravotníckej i sociálnej oblasti a to v súčinnosti s jej osobitným kresťansko

humanitárnym poslaním. Bol presvedčený, že štúdium na tejto fakulte mu pomôže získať odborné
znalosti, kde môže spoznať právo aj z iného pohľadu, a tak nadobudnúť odborné vedomosti, ktoré
bude môcť použiť vo svojej budúcej praxi.

Rektor Trnavskej univerzity v Trnave svojim rozhodnutím zo dňa 17.3.2008 sp. zn. R-230/2008
zrušil rozhodnutie prodekanky Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 10.3.2003 č.

Šo:34/2003-LK o vylúčení zo štúdia žalobcu podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 6 ods.
2 študijného poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave v zmysle § 59 ods. 2 Zákona
o správnom konaní v celom rozsahu.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že školu, t. j. Právnickú fakultu Technickej univerzity ukončil v júni

2007azamestnalsaod15.9.2007 vZdravotnejpoisťovniUnionBratislava. Dňa15.9.2007sazamestnal
preto, že dokončoval štúdium na ďalšej vysokej škole a to na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce
Technickej univerzity, dokončoval diplomovú prácu, preto sa zamestnal až v septembri. Túto fakultu
ukončil koncom augusta 2007. Na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce študoval od roku 2003.
Opätovne právnickú fakultu začal študovať v septembri 2004, pretože si podal prihlášku na túto fakultu,

urobil prijímacie skúšky a bol prijatý. Nastúpil opätovne do 3. Ročníka, pričom skúšky, ktoré vykonal bolimu započítané. Z 3. ročníka mu bola započítaná asi jedna skúška. Potom riadne pokračoval v štúdiu,
ktoré ukončil v júni 2007. Obidve fakulty študoval formou denného štúdia.

Svedkyňa JUDr. Zuzana Nevolná PhD. Vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca požiadal o prerušenie

štúdia dňa 27.2.2003 z vážnych zdravotných dôvodov. Jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko už v
čase, keď si túto žiadosť podával, nespĺňal podmienky na ďalšie pokračovanie v štúdiu. V prípade,
že by spĺňal podmienky na prerušenie štúdia, štúdium by mu bolo prerušené najmenej na obdobie
jedného roka. Ďalej poukázala na to, že je dôležité zamerať sa aj na nie veľmi dobré študijné výsledky
žalobcu počas prvých rokov štúdia, kde len málo študentov robí skúšku tak často na tretí termín a s

relatívne zlým hodnotením, ako tomu bolo u žalobcu. Po opätovnom prijatí na štúdium v roku 2004 sa
síce študijné výsledky žalobcu zlepšili, ale jeho celkové správanie a zodpovedný prístup nebol typický
ako u ostatných študentov, keď sa stalo napríklad, že potom, čo si do indexu zapísal a zvolil povinne
voliteľný predmet, navštevoval úplne iný a situáciu riešil až ku koncu semestra, kedy mal už predmet
ukončený. Neskôr sa opätovne stalo, že si zapísal predmet, ktorý bol zrušený. Navštevoval iný a opäť
situáciu riešil až po absolvovaní viacerých hodín predmetu. Po absolvovaní podstatnej časti výučby mu

univerzita v oboch prípadoch vyšla v ústrety, čo nebolo jej povinnosťou. Po opätovnom prijatí na štúdium
u žalobcu snažili sa byť čo najviac ústretový, dokonca žalobcovi boli uznané absolvované skúšky, kde
prospel s horším výsledkom, k čomu vo všeobecnosti nepristupujú a v súčasnosti neuznávajú skúšky
absolvované horšie ako na stupeň C.

Svedok JUDr. Jozef Prusák CSc. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď žalobca požiadal o

prerušenie štúdia, pracoval vo funkcii dekana. Žiadosť žalobcu o prerušenie štúdia ako dekan
predložil na rozhodnutie prodekanke JUDr. Nevolnej. V zmysle interných predpisov je prax taká,
že škola študentovi na žiadosť preruší štúdium po zvážení dôvodov uvedených v žiadosti. Dôvodom
prerušenia bývajú väčšinou zdravotné, resp. rodinné dôvody. Ku skončeniu štúdia dochádza splnením
všetkých podmienok upravených v zákone o vysokých školách a vykonaním štátnej skúšky a úspešnou

obhajobou diplomovej práce. Konkrétny termín skočenia štúdia u jednotlivých študentov závisí vždy
od konkrétnych subjektívnych skutočností a nemožno ho paušálne určiť. Štúdium sa môže predĺžiť z
dôvodu prerušenia, predčasným vylúčením, môže sa predĺžiť z dôvodu nutnosti opakovania skúšky pri
nevyhovení. Právny nárok na uznanie absolvovaných skúšok pri opätovnom prijatí na štúdium žalobca
nemal.

Svedok Mgr. Ľuboš Nárožný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol jeho spolužiak a dodnes sú
priatelia, boli spolubývajúcimi. Od žalobcu vedel, že mu nebol poskytnutý náhradný termín na obhajobu
seminárnej práce, preto nemal urobenú skúšku, na základe čoho nemohol postúpiť do ďalšie ročníka a
bol vylúčený.Otýchtoskutočnostiachvedel odžalobcu,akoajodsvojichspolužiakov,ktorínavštevovali
ten istý voliteľný predmet ako žalobca. Táto informácia sa medzi študentmi rýchle rozkríkla a študenti si

túto informáciu podávali verbálne. Pamätal sa, že žalobca bol zo skutočnosti, že bol vylúčený zo štúdia
sklesnutý, trápilo ho to. Vylúčenie ho trápilo aj kvôli rodičom, ktorí sa ohľadom jeho štúdia pravidelne
informovali. Taktiež si pamätal, že žalobca sa pokúšal prestúpiť na inú právnickú fakultu, keďže však už
bol vylúčený, nedalo sa to vybaviť. Následne žalobca začal študovať na Fakulte sociálnej práce alebo
zdravotníctva na Trnavskej univerzite. Zmenu správania žalobcu nezaznamenal. Žalobcu však trápilo,

že nemohol pokračovať v štúdiu, považoval to za nespravodlivé, že mu nebol poskytnutý ďalší termín
na obhajobu seminárnej práce. Ohľadom svojho vylúčenia stále rozmýšľal a trápilo ho to.

Rodičiažalobcu vosvojejvýpovediuviedli,žeobdobie,keď bolžalobcavylúčenýzoštúdia,boloprenich
veľmi ťažkým obdobím. V tom čase bol žalobca zmenený, v noci nespal a nedalo sa s ním rozprávať.
Báli sa o jeho psychický stav, aby sa mu niečo nestalo, nakoľko bolo mu takýmto spôsobom ublížené.

Otec žalobcu aj osobne písal dekanovi a prosil ho, aby prehodnotil svoj postoj, avšak na jeho list
nebolo odpísané. Potvrdili skutočnosť, že žalobca si podal aj žiadosť o prerušenie štúdia zo zdravotných
dôvodov. V čase, keď bol vylúčený zo štúdia, žalobca žiadne lieky nebral a nenavštevoval psychológa.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bolo v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobností fyzickej osoby a
rozmanitosť životných situácií, v ktorých sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet

konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva, ale stanovuje len znaky,
pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť
zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť
medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo

38/2007 zo dňa 23.1.2008 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 96/2003-124,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003, ktorým žalovaná potvrdila
rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Technickej univerzity zo dňa 10.3.2003 č. ŠO 34/2003-Lk o
vylúčení žalobcu zo štúdia. Týmto nezákonným rozhodnutím žalovanej bol žalobca vylúčený zo štúdia
v 3. ročníku Právnickej fakulty. Bol nútený opätovne si podať prihlášku na štúdium na vysokej škole

a vykonať prijímacie skúšky. Po ich úspešnom absolvovaní a započítaní vykonaných skúšok žalobca
opätovne nastúpil do 3. ročníka Právnickej fakulty Technickej univerzity, ktorú úspešne ukončil v júni
2007.Zvykonaného dokazovaniavyplynulo,že žalobcavylúčeniezoštúdiaznášal veľmi ťažko.Malo
to negatívny dopad na jeho zdravie, najmä na jeho psychiku. Ťažko to prežívali aj jeho rodičia. Znížila
sa jeho vážnosť medzi spolužiakmi, ako aj v jeho blízkom okolí bydliska. Žalobca danú skutočnosť

považoval za veľkú nespravodlivosť. Potvrdili to výpovede jeho rodičov, ako aj spolužiaka.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie), je vždy - v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú.

Súd má za to, že neoprávnený zásah žalovanej do práva žalobcu študovať, resp. pokračovať v štúdiu
na vysokej škole, ktoré mu bolo znemožnené nesprávnym rozhodnutím žalovanej, znížili vážnosť a
dôstojnosť žalobcu najmä medzi jeho spolužiakmi a v spoločnosti. Konanie žalovanej vykazuje teda
znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré bolo objektívne spôsobilé privodiť
žalobcovi ujmu. Táto ujma je podľa názoru súdu ujmou závažnou, ktorá odôvodňuje priznať náhradu

v peniazoch. Pri určení výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prihliadol na
povahu práv, do ktorých bolo zasiahnuté, intenzitu zásahu, postavenie žalobcu a za primeranú považuje
materiálnu satisfakciu, ktorú žalobca požadoval, vyjadrenú sumou 3.319,39 eura.

Ďalším nárokom žalobcu bola náhrada škody spočívajúca v nedosiahnutí príjmu, ktorý by bol dosiahol,
pokiaľ by žalovaný neporušil svoju právnu povinnosť a túto žalobca vyčíslil na sumu 14.925,71 eura.Zvykonaného dokazovaniavyplynulo,že žalobcapožiadalžalovanúoprerušenieštúdiazozdravotných
dôvodov od 14.2.2003. K vyhoveniu žiadosti nedošlo, pretože žalobca bol zo štúdia vylúčený. V prípade,
že by tomu tak nebolo a žiadosti bolo vyhovené, štúdium by mu bolo prerušené najmenej na obdobie

jedného roka, čo vyplýva jednak z výpovede svedkyne JUDr. Zuzany Nevolnej PhD, ako aj zo študijného
poriadku žalovanej. Žalobca zároveň študoval aj ďalšiu fakultu a to Fakultu zdravotníctva a sociálnej
práce TU, kde študoval od roku 2003 dennou formou a štúdium na nej ukončil koncom augusta 2007.
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že po prvýkrát sa zamestnal 15.9.2007, hoci právnickú fakultu ukončil
v júni 2007 z dôvodu, že dokončoval štúdium na ďalšej vysokej škole a to na spomínanej Fakulte

zdravotníctva a sociálnej práce Technickej univerzity.

V § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická osoba ako aj
právnická osoba zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamu
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a

príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinností) a vzniknutou škodu sú ďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Žalovaný síce porušil právnu povinnosť tým, že nezákonne vylúčil žalobcu zo štúdia na právnickej
fakulte, avšak neboli splnené ďalšie dve podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a to škoda
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by sa po predpokladanom ukončení štúdia na právnickej fakulte v roku 2005 zamestnal.
Keďže v tom období študoval na ďalšej fakulte dennou formou a v dôsledku tohto štúdia sa hneď
nezamestnal ani po úspešnom skončení právnickej fakulty v júni 2007, ale až po ukončení fakulty
zdravotníctva a sociálnej práce v auguste 2007. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu týkajúcu sa
náhrady škody zamietol. Taktiež súd zamietol žalobu týkajúcu sa úroku z omeškania, nakoľko žalovaný

sa zatiaľ do omeškania s plnením nedostal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca mal vo veci úspech vo výške
3.319,39 eura a žalovaný vo výške 14.925,71 eura, teda miera úspechu žalovaného činí 64 %
(14.925,71-3.319,39=11.606,32, 11.606,32:18,245,10=0,636=

0,64x100=64%. Trovy konaniažalovaného pozostávajú zcestovného,stravnéhoaubytovaniavdňoch

23.1.2011 a 24.1.2011, 1.5.2011 a 2.5.2011, 27.11.2011 a 28.11.2011, teda v dňoch pojednávania a to
z cestovného z Trnavy do Svidníka späť (rýchlik a autobus), stravného a ubytovania v celkovej výške
279,44 eura. Vzhľadom na 64 % mieru úspechu žalovaného, tieto trovy predstavujú sumu 178,84 eura.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí
byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.