Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 14, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/386/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112243319
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112243319.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky:Y.O.,X..XX.XX.XXXX,L.V.XXXX/X,Ž.,zastúpenáJUDr.PatríciaBednářová,advokátka
so sídlom Mariánske nám. 31, Žilina, proti odporcovi: J. J., X.. XX.XX.XXXX, L. G. R. XXXX/X, Y., právne
zast. JUDr. Kristína Jošthová, advokátka so sídlom Nám. M.R.Štefánika 10, Žilina, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 29.11.2012, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam X-izbového bytu č.X na prízemí, vo vchode č.
X bytového domu s.č. XXXX v Ž. na Ul. V. nachádzajúcom sa na parc. CKN č. XXXX/XX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a na zastavanom pozemku parc. CKN č. XXXX/XX, k.ú. Ž., je neplatná.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 14.306,43 Eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vzájomný návrh odporcu vo zvyšnej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 11.12.2012, domáhala
určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 29.11.2012, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam X-izbového bytu č.X na prízemí, vo vchode č.
X bytového domu s.č. XXXX v Ž. na Ul. V. nachádzajúcom sa na parc. CKN č. XXXX/XX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a na zastavanom pozemku parc. CKN č. XXXX/XX, k.ú. Ž., je neplatná,
a to z dôvodu porušenia dohody o kúpnej cene, nakoľko v zmluve bola iná suma, než bola dohodnutá
ústne a než bola vyplatená.

Spolu s návrhom navrhovateľka predložila čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve bytu zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a z XX.XX.XXXX.

Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku, právneho zástupcu
navrhovateľky, odporcu a právneho zástupcu odporcu. Všetci boli predvolaní riadne a včas.Súd v zmysle § 122 a nasledujúceho O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania,
vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu, výsluchom svedkov a prečítaním listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bytu zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že
navrhovateľka ako budúca predávajúca spolu s J. Z. a odporca ako budúci kupujúci uzavreli danú
zmluvu, na základe ktorej sa budúci predávajúci zaviazali do 15.12.2012 uzatvoriť kúpnu zmluvu s
odporcom, predmetom ktorej bude prevod nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve. Zároveň sa zmluvné
strany dohodli, že kúpna cena bude 8.500,- Eur s tým, že odporca zaplatí časť kúpnej ceny ako zálohu

vo výške 2.000,- Eur pri podpise danej zmluvy a zároveň vyplatí všetky záväzky voči L.. Ďalšia časť
kúpnej ceny vo výške 3.250,- Eur mala byť uhradená pri podpise kúpnej zmluvy a ďalšia časť vo výške
3.250,- Eur po zavkladovaní zmluvy.

Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka ako
predávajúca uzatvorila s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej

bol predaj a kúpa predmetného bytu v celosti spolu so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXX na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a zastavanom pozemku. V danej zmluve bola
dohodnutá aj kúpna cena v článku VII. vo výške 3.000,- Eur. V danom článku je uvedené, že kúpna cena
bude vyplatená pri podpise zmluvy.

Súdu bola predložená aj kúpna zmluva uzavretá navrhovateľkou a odporcom na rovnaký predmet, ale

zmluva je opatrená s osvedčením podpisu navrhovateľky dňa XX.XX.XXXX.

Súd zistil, že tieto zmluvy sa odlišujú v článkoch X. a VI., keďže zmluva z XX.XX.XXXX neobsahuje
vôbec článok VI. a článok X. zmluvy z XX.XX.XXXX neobsahuje dojednanie o časti A listu vlastníctva.

Aj keď ide o zmluvy, ktoré nie sú totožné v celom znení, podstatné je, že obe obsahujú totožné podstatné
náležitosti, t.j. kúpna cena 3.000,- Eur, predmet zmluvy, totožné zmluvné strany. Vyššie uvedené rozpory

nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy.

Súdu však následne bola predložená aj tretia verzia zmluvy, a to zo dňa XX.XX.XXXX, predmet ktorej
je totožný, avšak obsahuje aj článok VI, aj celý obsah článku X.

Súd mal zistené, že v čase dojednávania kúpnej zmluvy s odporcom, navrhovateľka spolu s manželom
J..Z. mala uzavretú nájomnú zmluvu so správcom L., a.s. zo dňa 16.08.2005.

Z pripojeného spisu Správy katastra Žilina Y. XXXX/XX mal súd zistené, že dňa XX.XX.XXXX bol
povolený vklad Zmluvy o prevode predmetného bytu z Mesta Ž. na navrhovateľku, na základe čoho sa
navrhovateľka stala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Zároveň mal súd zistené, že dňa XX.XX.XXXX bol podaný návrh na povolenie vkladu predmetnej kúpnej
zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom vedeným pod č. Y. XXXX/XXXX.

Podľa uvedenia navrhovateľky kúpna cena bola dohodnutá vo výške 15.000,- Eur, pričom všetky právne
záležitosti ohľadom predaja bytu zabezpečoval odporca (odkúpenie bytu do osobného vlastníctva od
bytového družstva, vypracovanie zmluvy). Navrhovateľka tvrdila, že odporca ju oklamal, nakoľko mala
za to, že zmluvu uzatvára na sumu 15.000,- Eur, teda za cenu, na ktorej sa dohodli. Až po podpise zistila,
že na podpísanej kúpnej zmluve je iná kúpna cena.

Zároveň kúpnu cenu 3.000,- Eur považuje za rozpor s dobrými mravmi.Navrhovateľka pred súdom tvrdila, že žiadala kúpnu cenu 25.000,- Eur s tým, že po dohode s odporcom
sa rozhodla predať byt jemu za 15.000,- Eur. Potvrdila, že odporca zabezpečoval všetky podklady
ohľadom prevodu, a to aj prevodu na navrhovateľku z Mesta Ž.. Odporca zabezpečil aj kúpnu zmluvu,

následne sa dohodli na stretnutí, na ktorom bez ďalšieho zmluvu podpísala, teda bez jej prečítania. Pri
dojednávaní zmluvy trvala na tom, že pod 15.000 Eur nepôjde, s čím odporca vraj súhlasil. Odporca mal
zaplatiť poplatky za odkúpenie bytu od mesta v jej prospech a vyplatil jej v hotovosti 2.000,- Eur a že
doplatí jej ešte sumu do 15.000,- Eur.

Z predložených stanovísk realitných kancelárií súd mal zistené, že cena obdobného bytu v danej lokalite

je 12.000-15.000 Eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľky nepoprela, ale dokonca potvrdila, že kúpna cena bola dohodnutá
na sumu 15.000,- Eur, avšak v hotovosti mala byť navrhovateľke vyplatená suma 8.500,- Eur, nakoľko
rozdiel 7.000,- Eur mal byť odporcom vyplatený za nedoplatky navrhovateľky na predmetnom byte -
nájom, elektrika.

Napriek tomu výslovnému tvrdeniu v písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľka si nie je vedomá, že

by na dohodnutú kúpnu cenu 15.000,- Eur mali byť započítané nedoplatky na byte a že by sa kúpna cena
mala znížiť o poplatky spojené s prevodom vlastníckeho práva k bytu na navrhovateľku. Navrhovateľka
vraj mala za to, že za predaj bytu jej bude vyplatená kúpna cena 15.000,- Eur v hotovosti a nad rámec
tejto sumy ešte odporca vysporiada všetky jej záväzky viaznuce v tom čase na byte.

Toto opiera o ustanovenie v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej je dohodnutý spôsob splácania

kúpnej ceny 8.500,- Eur a zároveň aj splatenie záväzkov voči R. C. L. odporcom. Má za to, že odporca
ju oklamal, keďže mala za to, že podpisuje kúpnu zmluva s kúpnou cenou, na ktorej sa predtým dohodli.

Navrhovateľka však trvala na tom, že jej nebola vyplatená ani suma 8.500,- Eur, pričom potvrdila úhrady
nedoplatkov odporcom vo výške 6.500,- Eur a suma 2.000,- Eur jej bola vyplatená v hotovosti pri podpise
zmluvy. /tvrdené na pojednávaní dňa 09.05.2013/

Z predložených listín súd mal preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľke:

- dňa 22.10.2012 sumu 500,- Eur

- dňa 18.10.2012 sumu 250,- Eur

- dňa 26.10.2012 sumu 1.500,- Eur

- dňa 31.10.2012 sumu 1.200 Eur

- dňa 08.11.2012 sumu 500,- Eur

- dňa 16.11.2012 sumu 1.050 Eur

- dňa 20.11.2012 sumu 300,- Eur

- dňa 22.11.2012 sumu 250,- Eur

- dňa 23.11.2012 sumu 270,- Eur

- dňa 21.11.2012 sumu 280,- Eur

- dňa 11.11.2012 sumu 400,- Eur a sumu 2.000,- Eur pri podpise zmluvy, teda spolu 8.500,- Eur.

Platby v celkovej výške 6.500,- Eur vyplývajú z potvrdení navrhovateľky na zmluve o budúcej kúpnej
zmluve. (l.č. 102 obsahu spisu)Toto navrhovateľka potvrdila aj na ústnom pojednávaní dňa 09.05.2013. Následne v podaní zo dňa
30.05.2013 (l.č. 151) tvrdí, že prijala iba sumu 6.785,- Eur, nakoľko 3x podpísala odporcovi prijatie
platieb, ktoré však v skutočnosti neboli vyplatené.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporné tvrdenia navrhovateľky, keď na jednej strane vyplýva
potvrdenie prijatých platieb v celkovej sume 8.500,- Eur, ale na druhej strane tvrdí, že podpísala
prevzatie platieb, ktoré jej však neboli vyplatené. Avšak navrhovateľka svoje tvrdenia ničím relevantným
nepreukázala. V mnohých svojich tvrdeniach si sama navzájom odporuje a svoje výpovede na
jednotlivých pojednávaniach, či písomných podaniach menila.

Navrhovateľka nepopierala prevzatie určitej sumy od odporcu, ale trvala na tom, že nebola jej vyplatená

kúpna cena 15.000,- Eur a v zmluve nebola uvedená kúpna cena v dohodnutej výške.

S poukazom na neustále meniace výpovede navrhovateľky, súd si osvojil písomné potvrdenie prevzatia
platieb v celkovej výške 8.500,- Eur, čo nebolo ničím a nikým hodnoverne spochybnené a nebol
preukázaný opak tohto preukázaného stavu.

Zároveň navrhovateľka potvrdila, že odporca vyplatil jej záväzky Y. R. C. L., toto nenamietala.

Súd mal preukázané, že odporca skutočne uhradil za navrhovateľku nedoplatky, a to:

- za spotrebu elektrickej energie v celkovej výške 469,29 Eur

- nedoplatky súvisiace s bytom L., a.s. v celkovej výške 2.050,63 Eur

- náklady súvisiace s prevodom bytu do vlastníctva navrhovateľky v celkovej výške 286,51 Eur (za návrh
na vklad, za overenie podpisov).

Dané platby vyplývajú z predložených dokladov (l.č. 112 a nasl.), ako aj z potvrdenia L., že navrhovateľka
nemá žiadne nedoplatky na predmetnom byte.

Odporca si uplatnil voči navrhovateľke aj sumu 900,- Eur ako poplatok za sprostredkovanie a sumu
1.500,- Eur ako odmenu Y..L. za zabezpečenie prepisu predmetného bytu a zabezpečenie vyrovanania
všetkých nedoplatkov navrhovateľky.

Súd dospel k záveru, že suma 1.500,- Eur je záväzok odporcu voči 3.osobe a nie navrhovateľky a nie
je žiadny titul, ktorý by opodstatňoval nárok odporcu si danú sumu uplatniť voči navrhovateľke.

Bola to dohoda a teda vzťah len medzi Y..L. a odporcom. (l.č. 108) Na danej dohode je síce uvedené, že
odporca poveril Y..L. so súhlasom navrhovateľky, ale na dohode nie je podpis navrhovateľky a z ničoho
nevyplýva dohoda na danú odmenu aj s navrhovateľkou. Pokiaľ navrhovateľka dala súhlas odporcov

(čo samozrejme navrhovateľka poprela)i, aby poveril nejakú ďalšiu osobu, neznamená to, že je povinná
zaplatiť odmenu za také poverenie. Pokiaľ odporca poveril Y..L., tak z takej dohody bol povinný zaplatiť
odmenu len odporca a voči navrhovateľke mu nevnikol žiadny nárok z toho titulu.

Svedok E..L. uviedol, že sprostredkoval predaj bytu navrhovateľky odporcovi, pričom s odporcom sa
dohodol, že mu za sprostredkovanie zaplatí sumu 900,- Eur. Taktiež uviedol, že vie o dohode kúpnej

ceny vo výške 15.000,- Eur, od ktorej sa mali odpočítať náklady. Tvrdil, že odporca si dojednal s
navrhovateľkou aj dohodu o zaplatení za dané sprostredkovanie, ale pri tej dohode osobne nebol, to vie
od svojej manželky S..L.. Pamätal si, že navrhovateľka od odporcu požadovala stále nejaké peniaze.

Svedkyňa S..L. uviedla, že pôvodne bola cena za byt 18.000-18.500 Eur a následne sa navrhovateľka s
odporcom dohodli na sume 14.000,- Eur s tým, že odporca vyplatí všetky nedoplatky na byte a poplatky

za prevody, keďže byt nebol ešte vo vlastníctve navrhovateľky a tak následne sa dohodli na sume 8.000,-Eur.Uviedla,žeprovízia,ktorúimmalvyplatiťodporca,bolaajvrámcidohodyodporcusnavrhovateľkou,
pričom mala byť zahrnutá v tých nedoplatkoch.

Svedkyňa H..J. - manželka odporcu, uviedla, že má vedomosť o kúpnej cene 14-15.000,- Eur s tým, že

sa odrátajú všetky náklady spojené s odkúpením a nedoplatky, pričom jej zaplatili 8.500,- Eur a následne
3.000,- Eur s tým, že zaplatili nedoplatky navrhovateľky.

Svedok H..R. - syn navrhovateľky, uviedol, že kúpna cena bola dohodnutá na 15.000,- Eur, pričom
odporca vyplatil navrhovateľke cca 9.000, Eur a zvyšok boli poplatky. Následne však uviedol, že poplatky
v cene 15.000,- Eur neboli zahrnuté, tie mali byť na túto sumu, teda celkovo mala byť cena 20.000 Eur.
Kúpna cena sa vyplácala v častiach a pri niektorých vyplácaniach bol prítomný. Potvrdil vyplatenie sumy

2.000,- Eur hneď pri podpise zmluvy.

Svedkyňa H..R. - dcéra navrhovateľky - uviedla, že bola pri dohode kúpnej ceny 15.000,- Eur s tým,
že k tomu odporca zaplatí aj poplatky a doplatí do 25.000,- Eur. Tvrdila, že navrhovateľka podpisovala
v kuchyni nejaký papier, a potom už s nimi nikde nechodila. Následne však uviedla, že nejaký papier
navrhovateľka podpísala pri mestskom úrade a v kuchyni sa iba ústne dohovárali. Následne uviedla,

že si nepamätá, či sa v kuchyni niečo podpisovalo. Taktiež najprv uviedla, že odporca nevyplatil kúpnu
cenu a následne uviedla, že nevie sa vyjadriť, koľko navrhovateľka prijala peňazí od odporcu.

Odporca uviedol, že svedkyňa bola viackrát prítomná pri odovzdávaní peňazí.

- svedkyňa si vo svojich tvrdeniach značne rozporovala, svoju výpoveď často menila. Jej výpoveď súd
posúdil ako nehodnovernú.

Svedok Y..L. - bol prítomný pri dojednávaní kúpnej zmluvy s tým, že najprv bol návrh kúpnej ceny
18.000 Eur, pričom dohoda bola 15.000 Eur a odporca vyplatil navrhovateľke 11.500,- Eur. Tvrdil, že
navrhovateľka vedela o jeho odmene, ktorú mal zaplatiť odporca a to sa malo odpočítať následne od
kúpnej ceny. Mal vedomosť, že navrhovateľka chcela vrátiť odporcovi sumu 15.000,- Eur. Mal vedomosť
o zmluve na sumu 8.500 Eur a o zmluve na sumu 3.000,- Eur, ale nemal vedomosť o zmluve o budúcej

kúpnej zmluve. Následne však uviedol, že bol pri jej uzatvorení.

Odporca tvrdil, že v kúpnej zmluve síce bola uvedená kúpna cena 3.000,- Eur, ale ten vlastne
predstavoval doplatok k cene dohodnutej v budúcej kúpnej zmluve.

Z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z výsluchov svedkov vyplýva, že kúpna cena bola v ústnej forme
dohodnutá vo výške cca 15.000 Eur, pričom odporca mal vyplatiť nedoplatky na byte, ako aj poplatky

súvisiace s prevodom, ktoré podľa odporcu mali byť odpočítané od kúpnej ceny, avšak navrhovateľka
takúto dohodu popierala, pričom tvrdila, že chce vyplatiť odporcovi sumu 15.000,- Eur, čo však zatiaľ
neurobila. Svedkovia vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne nepotvrdili, ich výsluchmi to nebolo
nepochybne preukázané.

V zmluve o budúcej kúpnej zmluve je dohodnutá kúpna cena vo výške 8.500,- Eur s tým, že bola

vyplatená suma 2.000,- Eur pri jej podpise, t.j. 12.10.2012.

Následne bola uzavretá kúpna zmluva, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena 3.000,- Eur, ktorá mala byť
vyplatená pri podpise zmluvy, čo potvrdila navrhovateľka svojim podpisom na daných zmluvách.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky,

ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali (napr. za účelom vyučovania, hry, žartu). Ak by však druhej
osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny,
treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

Podľa § 50a od.1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby

uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je kúpna cena.

Kúpna cena musí byť určitá a musí byť vyjadrením vôle zmluvných strán.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani jedna z predložených zmlúv neobsahuje vôľu zmluvných
strán ohľadom kúpnej ceny, keďže bolo nepochybne zistené, že pri ústnych dojednaniach bola
kúpna cena dohodnutá vo výške 15.000 Eur. Túto ústnu dohodu a teda vôľu zmluvných strán však
neobsahovala ani zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ale ani kúpna zmluva, v ktorej dokonca bola

dohodnutá kúpna cena vo výške 3.000,- Eur, čo je neprípustná cena za predmetnú nehnuteľnosť. V
kúpnej zmluve neboli dohodnuté žiadne dojednania ohľadom nedoplatkov a pod.

Pokiaľ účastníci tvrdili ohľadom kúpnej ceny, že bola tvorená pevnou sumou a sumou za uhradené
nedoplatky a náklady, takéto dojednanie je neurčité a nevyplýva ani z danej kúpnej zmluvy.

Teda vôľa oboch zmluvných strán ohľadom kúpnej ceny je rozporná s ústnou dohodu, so zmluvou o

budúcej kúpnej zmluve a s kúpnou zmluvou.

Z uvedeného dôvodu s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia kúpna zmluva pre
nedostatočné prejavenie vôle zmluvných strán ohľadom kúpnej ceny, je neplatná.

Bolo preukázané, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 15.000,- Eur, avšak iba v ústnej forme a
táto ústna dohoda predstavujúca vôľu oboch zmluvných strán, nebola premietnutá do písomnej formy,

teda kúpna cena dohodnutá v ústnej forme nebola obsahom písomnej kúpnej zmluvy. Kúpna cena je
podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorá v prípade nehnuteľností musí byť v písomnej forme. Keďže
písomná kúpna zmluva neobsahuje dohodnutú kúpnu cenu, nemôže byť zmluva platnou zmluvou.

Súd zároveň poukazuje aj na to, že v kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena vo výške 3.000,- Eur a túto
zmluvu navrhovateľka podpísala a teda možno predpokladať, že zmluvu si aj prečítala, resp. si ju mohla

prečítať a ak ju aj neprečítala, nemôže to byť na úkor odporcu.

Avšak aj napriek tomu nemožno danú zmluvu posúdiť ako platnú, nakoľko podľa zistených skutočností
z realitných kancelárií v rámci vykonaného dokazovania súd zistil, že hodnota obdobného bytu je v
rozmedzí 12.000 Eur -15.000 Eur.

Vzhľadom na to, kúpna cena uvedená v zmluve je v hrubom nepomere s obvyklou predajnou cenou,

je táto kúpna cena v neprípustnej výške, lebo v takom prípade by bol byt predaný za nižšiu cenunež obvyklú, teda za cenu, ktorá by bola dosiahnutá pri predaji obdobného bytu. Išlo síce o dohodu
zmluvných strán, ale s poukazom na skutkovú podstatu úžery, taká zmluva nie je v súlade s dobrými
mravmi. Kúpna cena by tak bola v hrubom nepomere oproti skutočnej hodnote, či predajnej/trhovej cene.

(30Cdo/4665/2009, 22Cdo/1993/2001,...) Teda také dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré
je zmluva taktiež neplatná, keby predstavovala takú vôľu zmluvných strán.

Avšak je nepochybné, že vôľa bola 15.000,- Eur ako kúpna cena, len v písomných zmluvách bola kúpna
cena uvedená v inej výške.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná z dôvodu
nedostatku vôle oboch zmluvných strán pri určení kúpnej ceny v písomnej kúpnej zmluve. Ich ústna

dohoda je v rozpore s písomnými dojednaniami v predložených zmluvách, čo je v rozpore so skutočnou
vôľou aj v tom, že v kúpnej zmluve je uvedená cena 3.000,- Eur, avšak odporca postupne nepravidelnými
splátkami okrem toho uhradil 6.500,- Eur a taktiež aj pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zaplatil
sumu 2.000,- Eur, teda celkovo 11.500,- Eur, pričom takáto kúpna cena nebola uvedená v zmluve o
budúcej kúpnej zmluve, ani v kúpnej zmluve. Teda je zrejmé, že kúpna cena bola dohodnutá v inej výške,

než bola uvedená v kúpnej zmluve.

Zároveň súd poukazuje aj na to, že ústna dohoda o kúpnej cene nebola určitá, nakoľko sa mala skladať
z pevnej časti a z časti nedoplatkov, ktoré mal uhradiť odporca za navrhovateľku. Keďže kúpna cena je
podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, je nevyhnutné, aby bola v zmluve uvedená a to tak, ako bola vôľa
zmluvných strán. Pre jej rozpornosť so skutočnou vôľou súd posúdil zmluvu ako neplatnú.

Právna zástupkyňa odporcu na ústnom pojednávaní uviedla, že v prípade určenia neplatnosti zmluvy si
uplatňuje vyplatenie sumy - vrátenie sumy 14.306,43 Eur spolu so sumou za sprostredkovanie vo výške
900,- Eur a vo výške 1.500,- Eur odmena Y..L., teda spolu 16.706,73 Eur.

Súd tento návrh posúdil ako vzájomný návrh.

Podľa § 97 ods.1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným

návrhom.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd nezistil žiadne odstúpenie od predmetnej zmluvy. Aj právna zástupkyňa navrhovateľky potvrdila,
že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy s tým, že navrhovateľka sa domáha neplatnosti zmluvy z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi a dohodu o kúpnej cene považuje za neurčitú.

Aj napriek tomu, že navrhovateľka pred súdom tvrdila, že chcela peniaze odporcovi vrátiť, súd

skonštatoval, že nedošlo k žiadnemu platnému odstúpeniu od zmluvy, pričom navrhovateľka uviedla,
že chce vrátiť 15.000 Eur.

Týmto rozhodnutím bola výslovne určená neplatnosť kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej odporca zaplatil
navrhovateľke kúpnu cenu 3.000,- Eur pri podpise danej zmluvy.

Súd zároveň poukazuje na to, že sa jedná o synalagmatický záväzok, a preto je navrhovateľka povinná

vrátiť sumu 3.000,- Eur.Odporca si však uplatnil vrátenie sumy 16.706,73 Eur, ktorá pozostáva z odmeny vyplatenej Y..L. vo
výške 1.500,- Eur, z vyplatenej odmeny za sprostredkovanie vo výške 900,- Eur, z vyplatenej zálohy pri
podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy vo výške 2.000,- Eur a následne z vyplatených splátok kúpnej

ceny v celkovej výške 6.500,- Eur a z vyplatených nedoplatkov odporcom za spotrebu elektrickej energie
v celkovej výške 469,29 Eur, za nedoplatky súvisiace s bytom L., a.s. v celkovej výške 2.050,63 Eur
a za náklady súvisiace s prevodom bytu do vlastníctva navrhovateľky v celkovej výške 286,51 Eur (za
návrh na vklad, za overenie podpisov). Dané platby vyplývajú z predložených dokladov (l.č. 112 a nasl.),
ako aj z potvrdenia L., a.s.

Súd posúdil za preukázané vyplatenie sumy 2.000,- Eur pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy,
taktiež vyplatenie sumy 3.000,- Eur pri podpise kúpnej zmluvy, ako aj vyplatenie sumy 6.500,- Eur
nepravidelnými splátkami, a to dňa 22.10.2012 sumu 500,- Eur, dňa 18.10.2012 sumu 250,- Eur, dňa
26.10.2012 sumu 1.500,- Eur, dňa 31.10.2012 sumu 1.200 Eur, dňa 08.11.2012 sumu 500,- Eur, dňa
16.11.2012 sumu 1.050 Eur, dňa 20.11.2012 sumu 300,- Eur, dňa 22.11.2012 sumu 250,- Eur, dňa
23.11.2012 sumu 270,- Eur, dňa 21.11.2012 sumu 280,- Eur, dňa 11.11.2012 sumu 400,- Eur.

Taktiež súd mal predloženými listinnými dokladmi - dôkazmi preukázané, že odporca vyplatil za
navrhovateľku nedoplatky za spotrebu elektrickej energie v celkovej výške 469,29 Eur, za nedoplatky
súvisiace s bytom L., a.s. v celkovej výške 2.050,63 Eur a za náklady súvisiace s prevodom bytu do
vlastníctva navrhovateľky v celkovej výške 286,51 Eur (za návrh na vklad, za overenie podpisov). Dané
platby vyplývajú z predložených dokladov (l.č. 112 a nasl.), ako aj z potvrdenia L., a.s.

Teda nepochybne odporca vyplatil navrhovateľke v hotovosti celkovo sumu 11.500,- Eur a za nedoplatky
a poplatky spojené s prevodom do jej vlastníctva celkovo 2.806,43 Eur, teda odporca vynaložil v
prospech navrhovateľky finančné prostriedky v celkovej výške 14.306,43 Eur.

Čo sa týka dohody odporcu ohľadom sprostredkovania, za čo zaplatil sumu 1.500,-Eur sumu 900,- Eur,
súd nemal preukázané, že by išlo o dohodu s tými osobami aj s navrhovateľkou. Odporca a svedkovia

síce tvrdili, že navrhovateľka o týchto dohodách vedela a súhlasila s tým, aby sa odpočítali od kúpnej
ceny,avšakprižiadnejtakejdohodenebolaprítomná,akoaniY..L.,čimanželiaL.neboliprítomnípritakej
dohode odporcu s navrhovateľkou. Samotná vedomosť navrhovateľky o takých dohodách, aj keď nebola
jednoznačne preukázaná jej vedomosť o tom, nezakladá, že je tiež zmluvnou stranou takých dohôd.
Dané dohody neboli vecou navrhovateľky, ale iba vecou odporcu, aj keď sa týkali sprostredkovania

ohľadom predaja predmetného bytu, ale dohody boli bez účasti navrhovateľky, a preto nemôžu byť
dané nejaké povinnosti plynúce z daných dohôd na úkor navrhovateľky. Odporca si zvolil takýto spôsob
zabezpečenia vykonania prevodu prostredníctvom tretej osoby a teda akákoľvek povinnosť plynúca
z daných dohôd je povinnosťou len odporcu a tretej osoby. Preto súd nepriznal odporcovi sumu 900,-
Eur a 1.500,- Eur, spolu 2.400,- Eur a v tej časti vzájomný návrh odporcu zamietol ako nedôvodný,

neopodstatnený. Odporca nepreukázal, že zmluvnou stranou takých dohôd bola aj navrhovateľka a jej
údajný súhlas, ktorý nebol ani preukázaný, nezakladá vznik práv a povinností z toho plynúcich.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom súd vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadomktomu,ženavrhovateľkabolavkonanívčastijejnávrhuúspešnáazároveňvpomerneväčšej
časti vzájomného návrhu bol aj odporca úspešný, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, a to pri aplikácii § 142 ods.1 v spojení § 142 ods.2 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. i OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).