Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216265
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714216265.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom
Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému v rade 1/: Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. D. X, S. DA XX X HQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
štátny občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v rade 2/: Z. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. D. X, S. DA XX X HQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štátna občianka
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v rade 3/: Ing. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Q., ul. P. O. Z. XX, XXX XX Q., štátny občan Slovenskej republiky, v rade 4/: Ing. J. E., rod. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., ul. R. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, všetci zastúpení
právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom S. S. X, XXX XX Y. I., v konaní o
určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o návrhu na nariadenie predbežného

opatreniaprotižalovanýmvrade1/avrade2/,oodvolanížalovaných1/až4/protiuzneseniuOkresného
súdu Martin č.k. 18Cb/207/2014-60 zo dňa 05.01.2015

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/207/2014-60 zo dňa 05.01.2015 v napadnutom výroku,
ktorým uložil žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v
katastrálnom území B., obec Vrútky, okres Martin, zapísanými na LV č. XXXX vedenom Okresným

úradom Martin, a to:
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: 580/31, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
116 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: 580/32, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: 580/33, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

28 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: 581, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1261 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: 582, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2,
- stavba, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C“ č. 581,
v rozsahu, aby sa zdržali zriadenia záložného práva k ním a ich zaťaženia inými právami tretích osôb a

vo výroku o trovách predbežného opatrenia p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovaným
„v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území B., obec
Vrútky, okres Martin, zapísanými na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, a to:
- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/31, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
116 m2,

- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/32, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2,- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/33, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
28 m2,
- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 581, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

1261 m2,
- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 582, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2,
- stavba, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C" č. 581,
v rozsahu, aby sa zdržali zriadenia záložného práva k ním a ich zaťaženia inými právami tretích osôb.
V časti návrhu, v ktorej žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s

predmetnými nehnuteľnosťami tak, aby sa zdržali prevodu týchto nehnuteľnosti, sa návrh zamieta." O
trovách predbežného opatrenia okresný súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

S poukazom na § 76 ods. 1 písm. e), ods. 4 zák. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP"), § 75 ods. 2 OSP, § 102 ods. 1 OSP, § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb.
(ďalej len „OZ"), § 151l ods. 2 OZ okresný súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolaním

napadnutým výrokom vyhovel. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca
sa žalobou domáhal, aby okresný súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B.,
obec Vrútky, okres Martin, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, a to:
- „ pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/31, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
116 m2,

- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/32, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2,
- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/33, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
28 m2,
- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 581, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

1261 m2,
- pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 582, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2,
- stavba, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C" č. 581, nie sú zaťažené vecným bremenom
spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech Ing. S. E., nar.., trvale bytom P.O. Z. XX, XXX XX
Q. a Ing. J.H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX G., ktorého vklad bol povolený Okresným

úradom Martin dňa 10.11.2014 pod č. V 3832/14." Právomoc slovenského súdu je daná podľa prvej
vety článku 22 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach. Miestna príslušnosť Okresného súdu Martin je určená podľa
§ 88 ods. 1 písm. h) OSP. Žalobca uviedol, že dňa 03.08.2012 uzavrel ako veriteľ so spoločnosťou
PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 ako dlžníkom zmluvu

o financovaní č. 426 013 0707 (ďalej len „zmluva o úvere"). Obsah zmluvy o úvere bol modifikovaný
Dodatkom č. 1 zo dňa 21.12.2012, Dodatkom č. 2 zo dňa 09.07.2013, Dodatkom č. 3 zo dňa 20.12.2013
a dodatkom č. 4 zo dňa 23.06.2014, na základe ktorých boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky
v celkovej výške 4.700.000,- Eur. Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 426 013 0707 zo dňa 03.08.2012, k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., obec Vrútky, okres Martin, zapísaným na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Martin, a to:
„pozemky:
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 580/31 výmera 116 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 580/32 výmera 16 m2

zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 580/33 výmera 28 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 581 výmera 1261 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 582 výmera 97 m2
stavba:
administratívna budova súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „C" č. 581". Nehnuteľnosti sa nachádzajú

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/. Termín konečnej splatnosti úveru bol
dohodnutý na deň 20.09.2014. Dlžník poskytnutý úver nevrátil žalobcovi riadne a včas, v dôsledku
čoho pristúpil žalobca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností. Poznámka
o začatí výkonu záložného práva bola v časti „B" LV č. XXXX zapísaná dňa 08.10.2014 pod č. P 645/14.

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 4K/25/2014 (zverejnené „v OV č. 204/14
dňa 28.10.2014") bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.Žalovaní v rade 1/ a 2/, evidentne motivovaní hroziacim postihom zo strany žalobcu, v snahe sťažiť a
znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva, zriadili
bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru vecné bremeno k nehnuteľnostiam, spočívajúce v

práve doživotného užívania v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/. Vklad vecného bremena bol Okresným
úradom Martin (katastrálny odbor) povolený dňa 08.11.2014 pod č. V 3832/14. Žalovaný v rade 1/
ako povinný a žalovaná v rade 4/ ako oprávnená z vecného bremena boli v čase zriadenia vecného
bremena členmi predstavenstva dlžníka. Z toho dôvodu mali nepochybne vedomosť o nepriaznivej
finančnej situácii dlžníka, jeho platobnej neschopnosti a nemožnosti splácať svoje peňažné záväzky

voči žalobcovi. Podľa žalobcu mimoriadne zarážajúcou je aj skutočnosť, že vecné bremeno spočívajúce
v práve doživotného užívania žalovanými v rade 3/ a 4/ ako fyzickými osobami bolo zriadené k
nehnuteľnostiam, ktoré primárne slúžia na podnikateľskú činnosť, nie na trvalé bývanie. „Zriadenie
vecného bremena takéhoto charakteru k administratívnej budove a zastavaným pozemkom je vysoko
neštandardné a zjavne účelové. Takýto právny úkon je vo flagrantnom rozpore s dobrými mravmi.
Možno legitímne konštatovať, že jediným účelom zriadenia identifikovaného vecného bremena bolo

znemožniť žalobcovi uspokojenie jeho úverovej pohľadávky." Prezentovaný postup žalovaných v rade
1/ a 2/ s „prihliadnutím na okolnosti daného prípadu hraničí až s trestným činom poškodzovania veriteľa
[§ 239 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov]." Vecné
bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby v rozsahu dispozičného oprávnenia,
ktoré tvorí obsah jeho vlastníckeho práva. Žalobca zdôraznil, že k zriadeniu vecného bremena došlo

bezprostredne po zlyhaní úveru a rozhodnutí žalobcu začať vymáhať pohľadávku prostredníctvom
výkonu záložného práva. V danom prípade je predmetom vecného bremena doživotné užívanie
nehnuteľností, čo bude nepochybne odrádzať potenciálnych záujemcov v procese núteného speňaženia
zálohu a v konečnom dôsledku nepriaznivo ovplyvní výsledný výťažok zo speňaženia nehnuteľností.
Ak má splniť uhradzovacia funkcia záložného práva svoj účel, musí mať záložný veriteľ istotu, že

zo speňaženia zálohu bude dosiahnutý výťažok, ktorý bolo možné legitímne očakávať pri zriadení
záložného práva. Z § 151i ods. 1 OZ ukladá záložcovi, aby sa zdržal všetkých úkonov, v dôsledku ktorých
by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa. Je pritom nepochybné, že na ujmu záložného veriteľa
sa záloh znehodnotí nielen faktickým konaním záložcu (napr. poškodením budovy), ale aj v dôsledku
právnychúkonov,týkajúcichsazálohu.Bezvýznamnouniejeaniskutočnosť,žepodobutrvaniavecného

bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností nemôže vlastník, ktorého vecné
bremeno obmedzuje, prenechať nehnuteľnosti do užívania tretej osobe na základe nájomnej zmluvy (R
19/2012). Takéto obmedzenie definitívne spôsobí znížený záujem o predmetné nehnuteľností, najmä ak
ideonehnuteľnosti,ktoréslúžianapodnikateľskúčinnosť.Uzavretímzáložnejzmluvyvzniklažalovaným
v rade 1/ a 2/ zákonná povinnosť zdržať sa všetkého, čím by došlo k znehodnoteniu predmetu záložného

práva(§151iods.OZ). Žalovanívrade1/a2/tútopovinnosťnielenžeflagrantneporušili,alekzriadeniu
vecného bremena pristúpili v čase bezprostredného výkonu záložného práva, kedy nevyhnutne vedeli,
že konajú na ujmu žalobcu ako záložného veriteľa.

Žalobca v žalobe uviedol citáciu § 39 OZ a zdôraznil, že právny úkon sa prieči dobrým mravom,

ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2003,
4Cdo/15/2008 zo dňa 28.7.2008), že dobré mravy sú korektívom hodnotenia konkrétnych situácií
zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti so všeobecnými morálnymi zásadami
spoločnosti.Posúdeniesúladusdobrýmimravmijespravidlatýmsprávnymmeradlomprezodpovedanie

otázky, kedy sa stáva oprávnený výkon subjektívneho práva jeho zneužitím. Požiadavka súladnosti
výkonu subjektívnych práv v súlade s dobrými mravmi je jednou zo základných požiadaviek
objektívneho práva. Právny úkon sa môže z formálno-právneho hľadiska javiť ako správne použitý
(zriadenie vecného bremena), jeho cieľom však môže byť iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi (zmarenie uspokojenia pohľadávky veriteľa z predmetu vecného bremena). Obdobne

judikovala aj česká rozhodovacia prax, podľa ktorej nemožno vylúčiť aplikáciu § 3 OZ iba na základe
úvahy, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, je automaticky vždy v súlade s dobrými mravmi
„(uznesenie NS zo dňa 30.9.2008 sp. zn. 28Cdo/2774/2006; nález Ústavného súdu ČR zo dňa
23.10.2007 sp. zn. III ÚS 594/07)." Žalobca uviedol, že súlad právneho úkonu s dobrými mravmi je
potrebné posudzovať vždy komplexne s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti a okolnosti,

za ktorých k spornému výkonu subjektívneho práva došlo. Špecifikum danej veci podľa žalobcu
predstavovali nasledovné skutočnosti: „1. vecné bremeno, ktoré spočíva v práve doživotného
užívania nehnuteľnosti, a to konkrétne zastavaných pozemkov a administratívnej budovy, bolo zriadené
v prospech fyzických osôb napriek tomu, že celkom zjavne nebude plniť svoj účel;2. k zriadeniu vecného bremena došlo bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru a pri začatí
výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam;
3. medzi vlastníkmi nehnuteľností a oprávnenými z vecného bremena sú blízke, rodinné vzťahy." Časová

nadväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup žalovaných a v neposlednom rade charakter
zriadeného vecného bremena jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v rade 1/ a 2/ znemožniť
nerušený výkon záložného práva a oddialiť, resp. úplne zmariť speňaženie založených nehnuteľností.
Spoločný a koordinovaný postup všetkých žalovaných možno pritom dôvodne predpokladať nielen
vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry dlžníka, ale aj s prihliadnutím na ich rodinné

väzby. V tomto prípade osobitne žalobca akcentuje, že skúmanie účelu výkonu subjektívneho práva
cez optiku dobrých mravov je základnou korekciou striktného práva. Zriadenie identifikovaného vecného
bremena je prima facie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a hraničí už so zneužitím subjektívneho
práva žalovaných v rade 1/ a 2/, pričom citoval § 80 písm. c) OSP. Naliehavý právny záujem na určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemá vždy iba ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo
práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaná k žalobe o určenie neplatnosti zmluvy je aj osoba,

ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne
postavenie „(rozsudok NS ČR zo dňa 15.6.1999 sp. zn. Cdon/1690/97)." Naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníbudespravidlavtedy,akbybeztohtourčeniaboložalobcovoprávoohrozenéalebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. „Ak má veriteľ voči dlžníkovi splatnú
neuspokojenúpohľadávku,mánaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostizmluvyoprevodemajetku

medzi dlžníkom a treťou osobou, ak v dôsledku tohto prevodu vznikla objektívna neistota o možnosti
uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka (uznesenie NS ČR zo dňa 21.6.2007, sp. zn. 28
Cdo/2160/2007)." Zriadením sporného vecného bremena k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v
rade 3/ a 4/ došlo k výraznému zhoršeniu predpokladaného uspokojenia pohľadávky žalobcu v rámci
výkonu záložného práva. Právo žalobcu na uspokojenie jeho splatnej pohľadávky zo speňaženia zálohu

je bezprostredne ohrozené, nakoľko namietaným úkonom žalovaných v rade 1/ a 2/ sa záloh objektívne
znehodnotil, čo spôsobí nedostatočný záujem o nehnuteľnosti. Určovacia žaloba je v danom prípade
jediným legitímnym prostriedkom ochrany subjektívneho práva žalobcu, pričom požadované určenie je
pre žalobcu tak naliehavé, že jeho neistota môže byť odstránená výlučne určovacím výrokom.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré podal žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/, súčasne so žalobou vo veci samej
uviedol, že žiadal, aby okresný súd vzhľadom na opísané okolnosti prípadu dočasne upravil pomery
účastníkov tohto konania a nariadil podľa § 102 ods. 1 OSP predbežné opatrenie, ktorým žalovaným
v rade 1/ a 2/ zakáže nakladať so spornými nehnuteľnosťami, ku ktorým bolo zriadené identifikované

vecné bremeno a zaťažovať ich vecnými právami v prospech tretích osôb podľa § 76 ods. 1 písm. e)
OSP. Žalovaní v rade 1/ a 2/ zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania
dotknutých nehnuteľností žalovanými v rade 3/ a 4/ porušili svoju zákonnú povinnosť, podľa ktorej
boli povinní zdržať sa všetkých úkonov, v dôsledku ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného
veriteľa. Prezentované skutkové okolnosti nepochybne nasvedčovali potrebe dočasnej úpravy právnych

vzťahov medzi účastníkmi tohto konania. Predbežné opatrenie je procesno-právnym inštitútom, ktorý
zabezpečí, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho ohrozenia alebo porušenia práva, ktorému sa
má priznať súdna ochrana. Aktuálne žalovaným v rade 1/ a 2/ nebráni žiadna prekážka v ďalšom
zaťažovaní nehnuteľností a de facto i v ďalšom znehodnocovaní na ujmu záložného veriteľa. Takýmto
spôsobomdocieliažalovanívrade1/ a2/krajnenežiaducistav,kedynebudeopredmetnénehnuteľnosti

žiadny záujem a výkon záložného práva bude neúspešný. Bez nariadenia predbežného opatrenia by
sa mohlo právne postavenie žalobcu zhoršiť do takej miery, že sa mu už neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu v tomto konaní. Žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti legitímne predpokladá,
že bez poskytnutia dočasnej ochrany subjektívnemu právu žalobcu by mu mohla vzniknúť ujma
značná, závažná a nereparovateľná. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov je v týchto

prípadoch osvedčená už vedením samotného sporu o určenie neexistencie vecného práva. Vzhľadom
na predmet občianskeho súdneho konania a hroziaci zásah do majetkových práv žalobcu nedôjde
nariadením predbežného opatrenia k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných v
rade 1/ a 2/. Požadované predbežné opatrenie ich bude obmedzovať výlučne v transakčnej dispozícii s
nehnuteľnosťami v záujme nevyhnutného zachovania súčasného právneho stavu a nezasahuje do ich

práva tento majetok nerušene užívať, preto žiadal, aby okresný súd podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP
v nadväznosti na § 102 ods. 1 OSP nariadil predbežné opatrenie. „K návrhu žalobca pripojil zmluvu o
financovaní č. 426 013 0707 (č. l. 9), ktorá bola uzatvorená medzi Sberbank Slovensko, a.s., (v tom
čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO 17 321 123 ako veriteľom a dlžníkom PBPower Trade, a.s. , IČO 44 063 555. K zmluve boli uzatvorené dodatky č. 1 (č.l. 13), č. 2 ( č.l. 18), č. 3
(č.l. 20), č. 4 (č.l. 22). Podľa zmluvy v znení jej dodatkov žalobca poskytol dlžníkovi finančné prostriedky
spolu 4 700 000 Eur. Konečným dňom splatnosti úveru bol deň 20.9.2014."

Výpisom z LV č. XXXX (č.l. 58 spisu) z katastra nehnuteľností k.ú. Q. pre obec Martin, k.ú. Martin mal
okresný súd osvedčené začatie výkonu záložného práva na pozemky, ktoré tvoria predmet zálohu
podľa záložnej zmluvy na č.l. 23. Výpisom z LV č. XXXX (č.l. 27 spisu) z katastra nehnuteľnosti KÚ Q.
pre obec Vrútky, okres Martin, k.ú. B. (č.l. 27 spisu) žalobca osvedčil začatie výkonu záložného práva

pre nehnuteľnosti, ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami v zmysle návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia ako aj návrhu vo veci samej, a to pre záložného veriteľa - žalobcu formou dobrovoľnej dražby
- P645/14, zápis vykonaný dňa 08.10.2014 - vz, 1119/14, vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú
žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ v 1/1. K nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet žaloby vo
veci samej a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, je v časti C: ŤARCHY pod por. č. 1 zapísané
vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania týchto nehnuteľností v prospech

žalovaného v rade 3/ a žalovanej v rade 4/.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555 okresný súd osvedčil,
že žalovaný v rade 1/ bol členom predstavenstva od 14.04.2010 do 16.12.2014 a žalovaná v rade 4/
od 06.04.2011 do 16.12.2014.

K splneniu prvej podmienky na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd uviedol, že v štádiu
rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mal osvedčené Zmluvou o financovaní č.
426 013 0707 a jej dodatkov, že žalobca ešte pod obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a. s. - do
14. 02. 2013 uzatvoril s dlžníkom PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555 ako dlžníkom zmluvu o úvere,

podľa ktorej poskytol dlžníkovi finančné prostriedky a na zabezpečenie svojej pohľadávky z úverovej
zmluvy, označenej ako Zmluva o financovaní č. 426 013 0707 (č.l. 9 spisu) bolo zriadené záložné právo
k nehnuteľnostiam opísaným v návrhu. Zriadenie záložného práva osvedčuje výpis z LV č. XXXX na
č. l. 27 spisu, na ktorom je zapísané začatie výkonu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti pre
záložného veriteľa - žalobcu (č.l. 27 spisu). Uvedenými listinami mal okresný súd osvedčené splnenie

prvej podmienky na nariadenie predbežného opatrenia - osvedčenie dôvodnosti nároku.

Pre nariadenie predbežného opatrenia je v zmysle zákonnej úpravy § 75 ods. 2 OSP podstatné splnenie
aj druhej podmienky, a to nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd pri vyhodnotení
splnenia tejto druhej podmienky vychádzal z právnej úpravy § 151l ods. 2 OZ, podľa ktorého po

oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh
previesť a dospel k záveru, že táto podmienka splnená nebola pre nariadenie predbežného opatrenia
v tej časti, v ktorej žalobca žiadal, aby okresný súd zakázal žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali
s nehnuteľnosťami tak, aby sa zdržali prevodu týchto nehnuteľnosti, nakoľko práve § 151l ods. 2 OZ
poskytuje ochranu záložnému veriteľovi, tzn. že záložca nesmie bez súhlasu záložného veriteľa záloh

previesť, tzn. že so zálohom záložca môže disponovať, pokiaľ ide o prevod predmetných nehnuteľností,
len so súhlasom záložného veriteľa. V prípade porušenia zákazu prevodu zálohu záložcom po oznámení
o začatí výkonu záložného práva, ktoré oznámenie je osvedčené výpisom z LV, na ktorom sú predmetné
nehnuteľnosti zapísané, by porušenie tohto zákazu malo za následok, že tretia osoba nadobudne záloh
zaťažený záložným právom (§ 151h ods. 2 OZ) a záložný veriteľ môže voči záložcovi uplatniť nárok na

náhradu škody, ak nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu alebo aj iným spôsobom od
dlžníka. Registrácia začatia výkonu záložného práva znamená, že sa o začatí výkonu záložného práva
mohli dozvedieť aj tretie osoby, ktoré by mali prípadný záujem, aby do vlastníctva nadobúdali predmet
zálohu.

V časti, v ktorej žalobca žiadal, aby žalovaní v rade 1/ a 2/ nenakladali s predmetnými nehnuteľnosťami
tak, aby sa zdržali zriadenia záložného práva k ním a ich zaťaženia inými právami tretích osôb,
okresný súd vyhovel. Okresný súd sa stotožnil, s ohľadom na skutkové a právne okolnosti uvedené
v žalobe, so žalobcom, že bez poskytnutia dočasnej ochrany mu môže vzniknúť ujma značná a
závažná, nakoľko mal okresný súd osvedčené, že na LV č. XXXX (č.l. 27/rub spisu) je zapísané

vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností - pozemkov a
administratívnej budovy, ako sú opísané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v prospech
žalovaného v rade 3/ a žalovanej v rade 4/. Okresný súd vychádzal z § 151i ods. 1 OZ, podľa ktorého
záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrembežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
inak. Obvyklý spôsob užívania vyplýva z povahy veci alebo z jej účelového určenia, pričom záložca
je povinný zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila (pokles ceny zálohu) s výnimkou

bežného opotrebovania. Na ujmu záložného veriteľa sa hodnota zálohu zmenší vtedy, ak pri jeho
speňažení nebude možné dosiahnuť taký výťažok, ktorý sa očakával pri zriadení záložného práva a
ktorý súčasne nebude stačiť na úplnú úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom, prípadne na
úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom v dojednanom rozsahu. Na ujmu záložného veriteľa
sa záloh môže zhoršiť nielen faktickými úkonmi záložcu, t.j. tým, že záloh napr. poškodí, zničí alebo urobí

neupotrebiteľným, ale aj v dôsledku právnych úkonov, t.j. právneho konania záložcu, ktoré sa týkajú
zálohu. Žalobca osvedčil okresnému súdu výpisom z LV č. XXXX (č.l. 27 spisu), že žalovaní v rade 1/
a 2/ ako vlastníci predmetných nehnuteľností po začatí výkonu záložného práva zriadili právo vecného
bremena spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania zálohu, teda je tu dôvodná obava -
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že žalovaní v rade 1/ a 2/ môžu pokračovať v ďalšom
zaťažovaní predmetných nehnuteľností, ktorými sa môže hodnota zálohu zmenšovať, a tým by sa mohlo

zhoršiť právne postavenie žalobcu, čo sa týka uspokojenia jeho zabezpečenej pohľadávky predmetnými
nehnuteľnosťami ako zálohom. Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
okresný súd nariadil žalovaným v rade 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami opísanými v petite
návrhu na nariadenie predbežného oparenia tak, aby sa zdržali zriadenia záložného práva k ním a ich
zaťaženiainýmiprávamitretíchosôb,nariadeniepredbežnéhoopatreniavuvedenomrozsahunadmieru

nevyhnutne potrebnú neobmedzuje žalovaných v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k ich vlastníckemu právu k
týmto nehnuteľnostiam a súčasne poskytuje ochranu (dočasnú) právu žalobcu ako záložnému veriteľovi
do právoplatného skončenia veci. Vychádzajúc z právnej úpravy § 151l ods. 2 OZ sa tento zákaz (bez
súhlasu záložného veriteľa záloh previesť) vzťahuje iba na scudzovacie úkony záložcu, netýka sa teda
možnosti, aby záložca po začatí výkonu záložného práva založil záloh napr. vecným bremenom, ktoré

zaťaženie zálohu aj podľa okresného súdu môže mať vplyv na hodnotu zálohu pri jeho speňažovaní a
teda uspokojovaní pohľadávky žalobcu ako záložného veriteľa.

Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná
úprava pomerov účastníkov, teda nie s konečnou platnosťou, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu,

kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada ako aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje.
V danom prípade bola zachovaná rovnováha na poskytnutie tak ochrany žalobcu, ako aj žalovaných
v rade 1/ a 2/, proti ktorým navrhované predbežné opatrenie smeruje; nariadené predbežné opatrenie
nedosahuje takú intenzitu, aby prakticky znemožnilo ochranu ich oprávnených záujmov. Predbežným
opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, „tu prijaté závery sú rozhodné pre štádium

konania - rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia."

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/, 2/, 3/, 4/ (ďalej aj len
„žalovaní"), ktorí mali za to, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne. Okresný
súd podľa žalovaných dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Súd predbežné opatrenie vydal výlučne na
základe účelových tvrdení žalobcu, pričom opomenul „viaceré rozhodné skutočnosti brániace nariadeniu
predbežného opatrenia, nehovoriac o ignorácii resp. neznalosti základných hmotnoprávnych noriem
v oblasti zákonnej úpravy práv k cudzej veci (záložné právo, vecné bremeno)." Návrh na nariadenie

predbežného opatrenia je podľa žalovaných plne nedôvodný. V danej veci neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia podľa žalovaných, najmä nebezpečenstvo hroziacej
ujmy ako aj potreba provizórnej úpravy. Skutočnosť, že žalobca sa domáha v základom súdnom
konaní neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, na samotné nariadenie predbežného
opatrenia nepostačuje.

Žalovaní v odvolaní uviedli, že „Žalobca ako aj okresný súd plne zamlčali, že uznesením Okresného
súdu v Žiline sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 13.10.2014 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 200/2014
dňa 20.10.2014 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi žalobcu - spoločnosti PB Power Trade,
a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555. Žalobca ako aj okresný súd

navyše ďalej zamlčali, že uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 22.10.2014
zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10.2014 súd vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka žalobcu - spoločnosti PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO:
44 063 555. Žalobca návrh podal dňa 08.12.2014, t.j. cca 6 týždňov musel mať vedomosť o týchtoskutočnostiach." Žalovaní v odvolaní citovali § 14 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. a poukázali na účinky
začatéhokonkurznéhokonania.Podľa§44ods.4zákonač.7/2005Z.z.pohľadávku,ktorásavkonkurze
uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak

ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Je tak zrejmé, že počas konkurzu nie je možné
vykonávať dobrovoľnú dražbu zálohu - nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX v kat. úz. B. a úkony k
nej smerujúce. Vzhľadom na uvedenú právnu skutočnosť sú počas konkurzu akékoľvek úkony žalobcu
smerujúce k dobrovoľnej dražbe sú nezákonné a neprípustné. Žalobca mal povinnosť si záložné právo
ako zabezpečovacie právo prihláškou prihlásiť v konkurze a ďalej sa domáhať uspokojenia výlučne

prostredníctvom konkurzného konania rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku, a nie výkonom
dobrovoľnej dražby.

V odvolaní žalovaní poukázali na to, že podľa § 151k ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných
práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo
dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. Ak na zálohu

vzniklo viac záložných práv k nehnuteľnosti, pre ich uspokojenie je tak ex lege rozhodujúce poradie,
v akom bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti
toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr. Prednosť aj na uspokojenie
má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to,
kto je veriteľom. Nakoľko žalobca je prednostný záložný veriteľ (je na LV zapísaný ako prvý), prípadné

zriadenie ďalšieho záložného práva k zálohu sa ho právne a ani fakticky nedotkne a ani nemôže dotknúť,
nakoľkotovylučujepriamozákon.„Nariadeniepredbežnéhoopatreniajetakvzhľadomnaprávnuúpravu
absolútne nadbytočné a bezpredmetné, nakoľko ďalšie záložné práva nemôžu nijak negatívne ovplyvniť
právne či faktické postavenie žalobcu."

Žalovaní v odvolaní poukázali na to, že predpokladom nariadenia každého predbežného opatrenia je,
aby jeho výrok mal priamy vecný súvis s konaním vo veci samej. Žalobca sa pritom v petite žaloby
vôbec nedomáha neplatnosti zmluvy o vecnom bremene V 3832/2014, o ktorej tvrdí, že je absolútne
neplatná. Žalobca sa v petite žaloby domáha iba určenia negatívnej skutočnosti. „Uplatnený petit žaloby
je však v plnom rozsahu nedôvodný, navyše aj v prípade jej dôvodnosti plne absentuje naliehavý právny

záujem na navrhovanom určení, nakoľko predmetné určenie nemôže ovplyvniť právne postavenie
žalobcu a je zmätočné. V danej veci ide o negatívnu určovaciu žalobu právnej skutočností - určenie
neexistencieprávazodpovedajúcomvecnémubremenu.Negatívneurčovaciežalobysú vprevažnej
časti neprípustné." Pre odstránenie rozporností môže mať význam nie otázka neexistencie práva
zodpovedajúcom vecnému bremenu, ale otázka neplatnosti zmluvy o vecnom bremene. Žalobcom

nastolená otázka neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu má v danom prípade len
povahu predbežnej otázky, nakoľko iba na základe určovacieho výroku rozsudku o neplatnosti zmluvy o
vecnom bremene okresný úrad, katastrálny odbor môže zapísané vecné bremeno vymazať záznamom
v katastri nehnuteľností. Na základe výroku okresného súdu, „ktorým by súd vyhovel petitu žaloby, v
katastri nehnuteľností nemožno vykonať záznam, t.j. podanie žaloby je zjavne neúčelné a zbytočné."

Podľa§32ods.4KZ(žalovanímalizrejmenamyslikatastrálnehozákona),aksúdrozhodoloneplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. „Ide
podľa žalovaných tak nielen o nedôvodnú žalobu, ale o zjavne nehospodárnu určovaciu žalobu a o

zbytočné rozmnožovanie súdnych sporov. Určovacia žaloba totiž nie je opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je
(nie je) právny vzťah alebo právo. Tým, že by sa i teoreticky vyhovelo určovaciemu návrhu, neodstránil
by sa stav právnej neistoty navrhovateľa a v porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo jeho

právne postavenie, v dôsledku čoho by sa musel ochrany svojich práv domáhať ďalším návrhom na
začatie súdneho konania (žalobou o neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena)."

Ťažiskové tvrdenie žalobcu, že zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná, podľa žalovaných
neobstojí. Ide iba o teoretické a vágne úvahy žalobcu podľa jeho subjektívnych potrieb. Treba zdôrazniť,

že žalovaní v rade 1/, 2/ sú v danom právnom vzťahu voči žalobcovi nie dlžníkmi, ale záložcami.
Žalovaným v rade 1/, 2/ žalobca nikdy neposkytol žiaden úver či financie alebo iný prospech, naopak -
bolo iba dobrou vôľou „žalobcov 1/, 2/", že žalobcovi poskytli zabezpečenie cudzej pohľadávky zálohom
v ich vlastníctve. Žalobca tvrdí, že zmluva o zriadení vecného bremena je proti dobrým mravom aobšírne podáva svoj čisto akademicko-teoretický výklad. „Žalobcovia 1/, 2/ pritom ako vlastníci mali
právo slobodne disponovať s nehnuteľnosťou a zriadiť vecné bremeno. Žalobcovia zmluvu o zriadení
vecného bremena V 3832/2014 pritom uzavreli niekoľko týždňov pred začatím konkurzu a nemohli mať

tak o ďalšom budúcom vývoji udalostí dopredu vedomosť. Výkon tohto práva rozhodne nemôže byť proti
dobrým mravom. Vecné bremeno môže byť zriadené v prospech fyzickej ako aj právnickej osoby a v
praxi nie je neobvyklé, ak na nehnuteľnosti viaznu vecné bremená rôznych druhov v prospech rozličných
právnych subjektov."

Žalovaní v odvolaní uviedli, že tvrdenia „žalobcu o spáchaní trestného činu poškodzovania veriteľa
sú navyše iba očierňovaním a snahou o kriminalizáciu osoby žalobcov 1/, 2/. Žalobcovia 1/, 2/ nie sú
dlžníkom žalobcu a nekonali v zmysle skutkovej podstaty tohto trestného činu. Podľa § 239 ods. 2 TZ
trestným je konanie, ak subjekt zmarí uspokojenie veriteľa tretej osoby tým, že zničí, poškodí, urobí
neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo
na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku. Žiadne takéto konanie však žalovaní

1/, 2/ nikdy nerealizovali." Žalovaní navrhli, aby Krajský súd v Žiline uznesenie Okresného súdu v
Martine sp.zn. 18Cb 207/2014 zo dňa 05.01.2015 zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v plnom rozsahu zamieta.

K doručenému odvolaniu žalovaných v rade 1/ až 4/ sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho

zástupcu. Žalovaní uvádzajú, že vzhľadom na účinky vyhlásenia konkurzu nie je žalobca oprávnený
vykonať záložné právo, v dôsledku čoho nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Žalobca podotkol, že nehnuteľnosti sú súčasťou oddelenej podstaty žalobcu v konkurze vyhlásenom na
majetok dlžníka, z ktorej sa bude uspokojovať jeho zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného dôvodu je
irelevantné, akým spôsobom, resp. v akom režime budú nehnuteľnosti speňažené. Ak žalovaní realizujú

právne úkony, ktorými dochádza k (účelovému) znehodnoteniu nehnuteľností, predstavujúcich oddelenú
konkurznú podstatu žalobcu, konajú bez ďalšieho výlučne na ujmu žalobcu. Žalobca preto legitímne
žiada o dočasnú súdnu ochranu prostredníctvom predbežného opatrenia. Požadovaná súdna ochrana
je o to viac opodstatnená, že nehnuteľnosti sú majetkom tretích osôb (odlišných od úpadcu), ktorým
zákon (resp. správca na základe zákona) neukladá povinnosť zdržať sa úkonov vo vzťahu k akejkoľvek

dispozícii s týmto majetkom. Právny záujem na nariadení predbežného opatrenia naďalej existuje,
nakoľko de facto nedošlo k zmene hmotnoprávnej situácie medzi účastníkmi, v dôsledku čoho
nie je predbežné opatrenie nadbytočné.
Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ zriadením vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného užívania dotknutých nehnuteľností žalovanými v rade 3/ a 4/

porušili svoju zákonnú povinnosť, podľa ktorej boli povinní zdržať sa všetkých úkonov, v dôsledku
ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa (§ 151i OZ). Prezentované skutkové okolnosti
nepochybne nasvedčujú potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi tohto konania. Predbežné
opatrenie je procesnoprávnym inštitútom, ktorý zabezpečí, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho
ohrozenia alebo porušenia práva, ktorému sa má priznať súdna ochrana. Bez nariadeného predbežného

opatrenia nebráni žalovaným žiadna prekážka v ďalšom zaťažovaní nehnuteľností a de facto v
ich ďalšom znehodnocovaní na ujmu žalobcu. Takýmto spôsobom docielia žalovaní v rade 1/ a 2/
krajne nežiaduci stav, kedy nebude o predmetné nehnuteľnosti žiadny reálny záujem a speňažovanie
nehnuteľností bude definitívne neúspešné. Podľa „záverov súdnej praxe - priestory, ktoré oprávnená
osoba užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôžu byť za jeho trvania vlastníkom,

ktorého vecné bremeno obmedzuje, platne (opätovne) prenechané do užívania nájomnou zmluvou,
keďže by išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (uznesenie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.3.2008, sp. zn. 28 Cdo 103/2006)." Z uvedeného vyplývalo, že po
dobu trvania vecného bremena takéhoto charakteru nemôže vlastník nehnuteľností, ktorého vecné
bremeno obmedzuje, prenechať nehnuteľnosti do užívania tretej osobe na základe nájomnej zmluvy

(Rcz 19/2002). Takéto obmedzenie definitívne spôsobí znížený záujem o predmetné nehnuteľnosti,
najmä ak ide o nehnuteľnosti, ktoré slúžia na podnikateľskú činnosť. Právo žalobcu na uspokojenie jeho
splatnej pohľadávky zo speňaženia zálohu je bezprostredne ohrozené, nakoľko namietaným úkonom
žalovaných v rade 1/ a 2/ sa záloh objektívne znehodnotil, čo spôsobí rapídny pokles záujmu o ich
kúpu pri speňažovaní zálohu. Okolnosti daného prípadu naznačujú obštrukčnému konaniu žalovaných,

ktorí sa z formálno-právneho hľadiska správajú zákonom aprobovaným spôsobom (zriadenie vecného
bremena), ich cieľom však je iný zamýšľaný následok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (zmarenie
uspokojenia pohľadávky žalobcu z predmetu vecného bremena).Vo svojom vyjadrení žalobca tiež poukázal na to, že podľa právneho názoru žalovaných nie je potreba
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi daná, nakoľko žalobca, ako prednostný záložný veriteľ,
bude mať zachované poradie svojho záložného práva, pričom eventuálne zriadenie ďalšieho záložného

práva nemôže negatívne ovplyvniť jeho právne postavenie. Táto námietka je krajne zavádzajúca,
keďženezohľadňujeďalšieúčinkynariadenéhopredbežnéhoopatrenia.Žalobcapredbežnýmopatrením
požiadal o dočasnú súdnu ochranu tým spôsobom, aby okresný súd žalovaným v rade 1/ a 2/
uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, v dôsledku ktorých by sa nehnuteľnosti znehodnotili
na ujmu žalobcu. Nariadené predbežné opatrenie poskytuje žalobcovi dočasnú ochranu nielen pred

zriadením ďalšieho záložného práva, ale aj pred inými úkonmi žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorými by
nehnuteľnosti zaťažovali právami tretích osôb. Samotní žalovaní navyše pripustili, že nie je neobvyklé,
ak je na tej istej nehnuteľnosti zriadených viac vecných bremien rôzneho charakteru. Práve takémuto
konaniužalovaných(smerujúcemukznehodnoteniuzálohunaujmužalobcu)chcelžalobcapredbežným
opatrením zabrániť. V tomto smere sa s právnym názorom žalobcu stotožnil aj prvostupňový súd, ktorý
v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že zriadením vecného bremena, spočívajúceho v

práve doživotného užívania dotknutých nehnuteľností, nepochybne došlo k ich znehodnoteniu.

Žalovaní sa podľa žalobcu nesprávne domnievajú, že žalobca mal vo veci samej žiadať o určenie
neplatnosti spornej zmluvy o zriadení vecného bremena (V 3832/2014). Podľa ich právneho názoru
žalobný petit a tomu zodpovedajúci určovací výrok by nebol spôsobilý odstrániť právnu neistotu žalobcu,

v dôsledku čoho nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právny záver žalovaných
vo vzťahu k požadovanej (konečnej) súdnej ochrane je v rozpore so stabilnou rozhodovacou praxou
súdov, ktoré v odôvodneniach rozsudkov pravidelne akcentujú nesprávnosť postupu žalobcu, ak sa v
obdobných konaniach domáha určenia neplatnosti právneho úkonu: „Ak možno žalovať o určenie práva
alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto

práva alebo právneho vzťahu týka [§ 80 písm. c) OSP]." (Rez 68/2001). Súčasne sa v takýchto konania
uvádza, že „žaloba o určenie neplatnosti zmluvy prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak je podaná
skôr, ako je na základe takejto zmluvy vykonaný vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.5.2003, sp. zn. 22 Cdo 446/2002)", z ktorých dôvodov
bola žaloba o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu procesne prípustným a

správne zvoleným prostriedkom ochrany ohrozeného subjektívneho práva žalobcu. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení bol podľa žalobcu preto legitímne daný.

Ak žalovaní v rade 1/ a 2/ namietajú žalobcom tvrdený rozpor zriadenia vecného bremena s dobrými
mravmi, pričom konštatujú, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi prostredníctvom

zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve bola ich „dobrá vôľa", tak žalobca v
tejto súvislosti osobitne zdôraznil, že „predloženie zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam bolo jednou z odkladacích podmienok čerpania úveru, poskytnutého na základe
úverovej zmluvy [čl. 2.3 písm. (a) (ii) dodatku č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 21.12.2012]. Tvrdenie
žalovaných o dobrovoľnom zabezpečení pohľadávky žalobcu je preto nepravdivé. Navyše, úmysel

žalovaných pri zriadení záložného práva v tomto prípade nie je relevantný, keďže v tomto prípade
sú rozhodujúce výlučne okolnosti a motívy, ktoré žalovaní v I. a II. rade zriadením sporného vecného
bremena sledovali." Špecifikom danej veci sú podľa žalobcu skutočnosti:
„1.) vecné bremeno, ktoré spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľností, a to konkrétne
zastavaných pozemkov a administratívnej budovy, bolo zriadené v prospech fyzických osôb napriek

tomu, že celkom zjavne nebude plniť svoj účel;
2.) k zriadeniu vecného bremena došlo bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru a pri začatí
výkonu záložného práva, zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam;
3.) medzi vlastníkmi nehnuteľností a oprávnenými z vecného bremena sú blízke rodinné väzby." Časová
nadväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup žalovaných a v neposlednom rade

charakter zriadeného vecného bremena jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v rade 1/ a 2/
oddialiť,resp.úplnezmariťspeňaženiezaloženýchnehnuteľností.Spoločnýpostupvšetkýchžalovaných
možno pritom dôvodne predpokladať nielen vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry
dlžníka, ale aj s prihliadnutím na ich rodinné vzťahy. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v odvolaní žiadnym
spôsobom nerozporovali možné okolnosti zriadenia vecného bremena, tak ako ich naznačil žalobca a

ani neprejavili záujem bližšie vysvetliť, z akých dôvodov zriadili vecné bremeno, spočívajúce v práve
doživotného užívania nehnuteľností, v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/. Skúmanie účelu výkonu
subjektívneho práva cez optiku dobrých mravov je základnou korekciou striktného práva. Zriadenie
identifikovaného vecného bremena je prima facie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a hraničí až sozneužitím subjektívneho práva žalovaných v rade 1/ a 2/, jeho šikanóznym a špekulatívnym výkonom.
Žalobca s prihliadnutím na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti legitímne predpokladá, že
bez poskytnutia dočasnej ochrany subjektívnemu právu žalobcu by mu mohla vzniknúť ujma značná,

závažná a nereparovateľná. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov je v týchto prípadoch
osvedčená už vedením samotného sporu o určenie neexistencie vecného práva. Vzhľadom na predmet
občianskeho súdneho konania a hroziaci zásah do majetkových práv žalobcu nedôjde podľa žalobcu
nariadením predbežného opatrenia k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných v
rade 1/ a 2/. Požadované predbežné opatrenie bude žalovaných v rade 1/ a 2/ obmedzovať výlučne

v transakčnej dispozícii s nehnuteľnosťami, v záujme nevyhnutného zachovania súčasného právneho
stavu a nezasahuje do ich práva tento majetok nerušene užívať.

Zmätočne podľa žalobcu vyznievala aj argumentácia žalovaných vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaní
uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena niekoľko týždňov pred vyhlásením konkurzu, kedy
„nemohli predpokladať budúci nepriaznivý vývoj udalostí". Žalovaný v 1/ rade ako povinný a žalovaná

v 4/ rade, ako oprávnená z vecného bremena, boli v čase zriadenia vecného bremena členmi
predstavenstva dlžníka. Z tohto dôvodu mali nepochybne vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii
dlžníka, jeho platobnej neschopnosti a nemožnosti splácať svoje peňažné záväzky voči žalobcovi.
Naznačené tvrdenia žalovaných sú klamlivé, zavádzajúce a účelovo deformujú skutkový stav veci.
Prvostupňový súd, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a z listinných dôkazov ktoré dostatočne

osvedčili existenciu všetkých zákonných predpokladov nariadenia predbežného opatrenia (osvedčenie
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, existencia potreby dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi žalobcom a
žalovanými, predbežným opatrením sa nevytvára ireverzibilný stav a ani neprimerane nezasahuje do
právom chránených záujmov žalovaných), odôvodnene považoval tento zabezpečovací prostriedok za

prípustný,atoprávevstanovenomrozsahu.To,žesaokresnýsúdvnapadnutomuzneseníplnestotožnil
so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, neznamená, že tak
urobil bez náležitého posúdenia. Žalobca sa domáhal, aby Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie
Okresného súdu Martin v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým bola žalovaným v rade 1/ a 2/ uložená povinnosť, aby nenakladali s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimisavkatastrálnomúzemíB.,R.Vrútky,okresMartin,zapísanýminaLVč.XXXXvedenom
OkresnýmúradomMartin,ato:pozemokparc.reg.„C",parcelnéčíslo:580/31,druhpozemku:zastavané

plochy a nádvoria o výmere 116 m2, pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/32, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 580/33, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo: 581,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1261 m2, pozemok parc. reg. „C", parcelné číslo:
582,druhpozemku:ostatnéplochyovýmere97m2,stavba,súp.č.XXXX,postavenánaparcelereg.„C"

č. 581, v rozsahu, aby sa zdržali zriadenia záložného práva k ním a ich zaťaženia inými právami tretích
osôb a vo výroku o trovách predbežného opatrenia potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Rozhodnutie
bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia

primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladalsurčitýmivecamialeboprávami;písm.f)niečovykonal,niečohosazdržalaleboniečoznášal.

Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.Podľa § 75 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou, druhá veta OSP (účinného od 01.01.2012),
návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Z návrhu musí
byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

konania alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s
veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Za aplikácie citovaných zákonných ustanovení a podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd uvádza, že
preskúmaním veci podľa obsahu spisového materiálu nezistil opodstatnenosť odvolania žalovaných.
Okresným súdom uvádzané dôvody napadnutého uznesenia tak v skutkovej ako i v právnej rovine

tvorili dostatočné východiská pre vyslovenie výroku, ktorým okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovel. Krajský súd v súvislosti s aplikáciou § 219 ods. 2 OSP poukazuje aj na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa
ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania".
Za použitia § 219 ods. 2 OSP, ako aj poukazu na predmetné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky tak krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia

prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu, vo vzťahu k odvolacím
dôvodom žalovaných, je podľa odvolacieho súdu potrebné uviesť, že hoci predbežné opatrenie ako
procesno-právny inštitút má zabezpečiť dočasnú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka

súdneho konania v rovine dočasnej úpravy pomerov alebo pre prípad obavy, že by budúci výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený, k tomu, aby súd takýto procesno-právny inštitút nariadil, musia
byť osvedčené zákonné podmienky, ktoré sa pre jeho nariadenie vyžadujú a ktoré vyplývajú z § 75
ods. 2 OSP, a to tak pre podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho
konania, ako aj v priebehu súdneho sporu. Odvolací súd teda akcentuje, že sú stanovené dve základné

kumulatívnepodmienky,lenzasúčasnéhosplnenia,resp.osvedčeniaktorých,jemožnévyhovieťnávrhu
na vydanie predbežného opatrenia. Prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a druhou základnou podmienkou je odôvodnenie resp. osvedčenie
dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je nepochybné, že zákon, a to OSP ukladá
v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie

obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon". V
danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74
a nasl. ustanovenia OSP vo väzbe na § 102 ods. 1 veta prvá OSP, a preto v súlade aj s čl. 46 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom

odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či sú splnené podmienky zákonom stanovené pre
nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd dospel k záveru, že z tvrdení žalobcu, žalovaných v odvolaní, z pripojených listinných
dôkazov vo väzbe na tvrdené skutočnosti žalobcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

v danom štádiu konania a výlučne pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, je možné prijať záver o osvedčení existencie tvrdeného práva žalobcu, z ktorého dôvodu
mu potom možno poskytnúť predbežnú ochranu. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodovania o
nariadení predbežného opatrenia, je dostačujúce osvedčenie, nie preukázanie tých tvrdení žalobcu, o
ktoré oprel dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré potom v spojení s

doloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčovali nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému
sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nievšetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi

dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť
nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená
to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak

(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 6 Cdo 171/2010). V tejto
súvislosti krajský súd tiež opäť akcentuje, že pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z
25. apríla 2012).

Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacieho dôvodu žalovaných, že žalobca aj okresný súd „plne zamlčali
uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 13.10.2014 zverejnenom v Obchodnom
vestníku č. 200/2014 dňa 20.10.2014 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi žalobcu - spoločnosti
PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555. Žalobca ako aj

okresný súd navyše ďalej zamlčali, že uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa
22.10.2014 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10.2014 súd vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka žalobcu - spoločnosti PB Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08
Žilina, IČO: 44 063 555. Žalobca návrh podal dňa 08.12.2014, t.j. cca 6 týždňov musel mať vedomosť o
týchtoskutočnostiach",krajskýsúduvádza,žepovykonaníodvolaciehoprieskumunemoholkonštatovať

jeho relevanciu. Žalovaní v odvolaní poukázali tiež na § 14 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. so zvýraznením
písmena c) v zmysle ktorého „na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený
zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva".

V súvislosti s touto argumentáciou žalovaných krajský súd poukazuje na č.l. 61 spisu, (napadnuté

uznesenie), z ktorého vyplýva, že „Žalobca uviedol, že dňa 3.8.2012 uzavrel ako veriteľ so spoločnosťou
PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 ako dlžníkom zmluvu o
financovaní č. 426 013 0707 (ďalej len „zmluva o úvere"). Obsah zmluvy o úvere bol modifikovaný
dodatkom č. 1 zo dňa 21.12.2012, dodatkom č. 2 zo dňa 9.7.2013, dodatkom č. 3 zo dňa
20.12.2013 a dodatkom č. 4 zo dňa 23.6.2014, na základe ktorých boli dlžníkovi poskytnuté peňažné

prostriedky v celkovej výške 4.700.000,- Eur. Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na
základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 426 013 0707 zo dňa 3.8.2012, k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., obec Vrútky, okres Martin, zapísaným na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin" (č.l. 61 spisu - napadnuté uznesenie). „Nehnuteľnosti
sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/. Termín konečnej splatnosti

úveru bol dohodnutý na deň 20.9.2014. Dlžník poskytnutý úver nevrátil žalobcovi riadne a včas, v
dôsledku čoho pristúpil žalobca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností.
Poznámka o začatí výkonu záložného práva bola v časti „B" LV č. XXXX zapísaná dňa 8.10.2014 pod
č. P 645/14." Z napadnutého uznesenia okresného súdu na č.l. 62 spisu ďalej vyplýva, že „Uznesením
Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 4K/25/2014 (zverejnené v OV č. 204/14 dňa

28.10.2014) bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz." Z uvedených skutočností potom nie je možné
prijať záver uvádzaný žalovanými v odvolaní, že okresný súd zamlčal začatie konkurzného konania a
vyhlásenie konkurzu na PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555.

Vzhľadom na citovanú odvolaciu argumentáciu žalovaných považuje krajský súd za podstatné poukázať

aj na samotné znenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žalobca poukázal na to,
že pohľadávka žalobcu bola zabezpečená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. území B. „zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Martin, a to:
pozemky:

zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 580/31 výmera 116 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 580/32 výmera 16 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 580/33 výmera 28 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 581 výmera 1261 m2ostatné plochy parc. reg. „C" č. 582 výmera 97 m2
stavba:
administratívna budova súp. č. XXXX postavená na pare. reg. „C" č. 581

(ďalej len „Nehnuteľnosti"). Nehnuteľnosti sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných
v I. a II. rade". Zároveň sa poukazuje i na petit navrhovaného predbežného opatrenia a v konečnom
dôsledku i na petit navrhovaného rozhodnutia vo veci samej, tak ako je uvedený na č.l. 7 spisu i na
obsah pripojených listinných dôkazov k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol vtelený v
návrhu vo veci samej a tiež na listinný dôkaz (č.l. 27 spisu), z ktorého vyplýva, že vlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti sú žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/, teda osoby rozdielne od subjektu, na ktorý
bol vyhlásený konkurz. Z tohto zásadného dôvodu potom tento argument žalovaných nebolo možné
vyhodnotiť ako relevantný a žalovanými tvrdená skutočnosť, že „žalobca mal povinnosť si záložné právo
ako zabezpečovacie právo prihláškou prihlásiť v konkurze a ďalej sa domáhať uspokojenia výlučne
prostredníctvom konkurzného konania rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku, a nie výkonom
dobrovoľnej dražby", nemohol byť vyhodnotený ako taký, ktorý by mal vplyv na vecnú správnosť

rozhodnutia okresného súdu, v napadnutom výroku, ktorým bolo návrhu na predbežné opatrenie
vyhovené.

Žalovaní v odvolaní ďalej namietali nadbytočnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorú
nadbytočnosť vyvodzovali s poukazom a citáciou na § 151k ods. 1 OZ a s argumentáciou „Nakoľko

žalobca je prednostný záložný veriteľ (je na LV zapísaný ako prvý), prípadné zriadenie ďalšieho
záložného práva k zálohu sa ho nijako právne a ani fakticky nedotkne a ani nemôže dotknúť, nakoľko to
vylučuje priamo zákon. Nariadenie predbežného opatrenia je tak vzhľadom na právnu úpravu absolútne
nadbytočné a bezpredmetné, nakoľko ďalšie záložné práva nemôžu nijak negatívne ovplyvniť právne
či faktické postavenie žalobcu". Krajský súd poukazuje na samotné znenie predmetného navrhovaného

a okresným súdom vyhoveného petitu predbežného opatrenia a tiež na konanie žalovaných a v
tomto smere potom i na právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu v podanom návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a dospel k záveru, že i za predpokladu, že žalovaní uvádzali, že ide o absolútne
nadbytočné a bezpredmetné rozhodnutie, nie je zrejmé odvolaciemu súdu, prečo sa domáhali zrušenia
nariadenia predbežného opatrenia z tohto dôvodu. V závislosti od záverov prijatých v odvolacom konaní

na základe ustálených konštatovaní okresného súdu krajským súdom, vo väzbe i na samotné tvrdenia
žalovaných a listinné dôkazy produkované v tomto štádiu konania žalobcom (o predbežnom opatrení)
a obranu žalovaných, ktorá zostala v odvolaní len v rovine tvrdení bez osvedčenia, nebol pre odvolací
súd v odvolacom konaní vyvolanom žalovanými vytvorený priestor na odklon od rozhodnutia okresného
súdu.Krajskýsúdprimeraneapodpornepoukazujevsúvislostisosvojimizáverminazáveryvyplývajúce

z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Obdo 33/2013 zo dňa 13. decembra 2012,
s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorého „Dovolací súd vychádza z názoru, že zmyslom predbežného
opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí
byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému
predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,

však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov
druhejstrany.Dovolacísúdpoukazuje,žeidepritomodočasnéopatrenie,ktoréhotrvaniejeobmedzené,
ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok
sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny
význam".

Žalovaní v odvolaní ďalej poukázali na absenciu vecného súvisu medzi petitom predbežného opatrenia
a petitom žaloby vo veci samej a absencie naliehavého právneho záujmu, keďže žalobca sa v petite
žaloby nedomáhal neplatnosti zmluvy o vecnom bremene V 3832/2014, o ktorej tvrdí, že je absolútne
neplatná, pričom žalobca sa v petite žaloby domáhal iba určenia negatívnej skutočnosti. V súvislosti

s uvedenou odvolacou námietkou považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že pokiaľ i žalovaní
v tomto štádiu konania pre nariadenie predbežného opatrenia popierali účelnosť žaloby a tvrdili jej
zbytočnosť, namietali absenciu súvislosti petitu žaloby a výroku predbežného opatrenia, tak krajský súd
práve s dôrazom na štádium konania (o predbežnom opatrení) poukazuje na celý obsah žaloby, jej
skutkové a právne zdôvodnenie, pripojené listinné dôkazy, keďže nepochybne podstatné bolo v konaní

o nariadení predbežného opatrenia i skúmanie súvislosti petitu predbežného opatrenia a petitu žaloby
vo veci samej, avšak na rozdiel od žalovaných, krajský súd zdôrazňuje ich súvislosť v danom prípade s
akcentom na obsah žaloby, jej skutkovú a právnu argumentáciu vo väzbe práve na dôvody predbežného
opatrenia, ktoré skutočnosti nevytvorili pre odvolací súd dostatočný priestor na to, aby bolo možnéstotožniť sa s odvolacími argumentmi žalovaných a konštatovať absenciu ich prepojenia, príp. súvisu. Je
podľa odvolacieho súdu ťažko predstaviteľné stotožniť sa so žalovanými, že absentuje vecná súvislosť
za stavu, kedy sa žalobca, voči žalovaným domáha žalobou určenia, že neexistuje právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré vecné bremeno podľa jeho argumentácie zhoršuje záloh „na ujmu záložného
veriteľa"(č.l.3spisu)azároveňpredbežnýmopatrenímžiadazakázaťžalovanýmvrade1/a2/zriaďovať
ďalšie práva tretích osôb, ktorí napriek tomu, že mali zákonnú povinnosť v zmysle § 151i Občianskeho
zákonníka, zriadili na predmetných nehnuteľnostiach vecné bremeno. Podľa odvolacieho súdu správne
potom uviedol okresný súd, zvýrazňuje sa, že pre štádium konania o rozhodnutí o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, v odôvodnení napadnutého uznesenia „Súd vychádzal z ust. § 151i ods. 1 OZ,
podľa ktorého záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého,
čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva
neurčuje inak. Obvyklý spôsob užívania vyplýva z povahy veci alebo z jej účelového určenia, pričom
záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila (pokles ceny zálohu) s
výnimkou bežného opotrebovania. Na ujmu záložného veriteľa sa hodnota zálohu zmenší vtedy, ak pri

jeho speňažení nebude možné dosiahnuť taký výťažok, ktorý sa očakával pri zriadení záložného práva a
ktorý súčasne nebude stačiť na úplnú úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom, prípadne na
úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom v dojednanom rozsahu. Na ujmu záložného veriteľa
sa záloh môže zhoršiť nielen faktickými úkonmi záložcu, tj. tým, že záloh napr. poškodí, zničí alebo
urobí neupotrebiteľným, ale aj v dôsledku právnych úkonov, tj. právneho konania záložcu, ktoré sa týkajú

zálohu."

Krajský súd v tomto danom prípade konštatuje, že ide predbežným opatrením iba o dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi, teda nariadené predbežné opatrenie smeruje k ochrane veriteľa a jeho
splatnej pohľadávky, a to že sa nakladalo s predmetným zálohom, aj napriek existencii dlhu, podľa

krajského súdu, môže prezumovať i v budúcnosti, že pri existencii dlhu zo strany žalovaných v rade
1/ a 2/ sa bude so samotným predmetom zálohu opätovne nakladať, a to tak, že toto nakladanie
bude v rozpore, tak ako správne okresný súd konštatoval, s § 151i ods. 1 OZ. V konečnom dôsledku
samotní žalovaní uvedené ani v napadnutom odvolaní nenamietali. Preto sa k momentu rozhodnutia
odvolacieho súdu javí osvedčené poskytnúť dočasnú úpravu vzťahov účastníkov a v konečnom

dôsledku, pokiaľ žalovaní nemienia ďalej nakladať so zálohom, a to spôsobom, ktorému má zabrániť
predbežné opatrenie, tak nemôže dôjsť ani k neprimeranému zásahu dlhodobej povahy do ich práv
s dôrazom na samotnú dočasnosť predbežného opatrenia. Podľa krajského súdu treba mať na
zreteli, že samotnou žalobou sa predsa žalobca domáha zániku vecného bremena, určenia, že vecné
bremeno neexistuje, ktorá existencia nepochybne znižuje hodnotu predmetnej nehnuteľnosti a prípadné

zriadenie ďalších práv tretích osôb v konečnom dôsledku by tiež znížilo hodnotu nehnuteľností, ktorou
bol zabezpečený úverový vzťah. Cez túto prepojenosť nemožno podľa krajského súdu konštatovať
relevantnosť skutočností uvádzaných žalovanými v odvolaní o nesplnení podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia v rozsahu, v akom bolo rozhodnuté okresným súdom v napadnutom uznesení.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd, v zhode s okresným súdom, dospel k záveru, že žalobca
v tomto štádiu konania dostatočne osvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho
právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.
Vzhľadom k uvedenému preto okresný súd správne rozhodol, ak návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel a odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne

správne cez úpravu v § 219 ods. 1, 2 OSP.

Pre úplnosť krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1
Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov

rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

O trovách tohto odvolacieho konania s poukazom na § 224 ods. 1 OSP vo väzbe na § 145 OSP
nebolo rozhodované s tým, že v uznesení, ktorým súd nariaďuje predbežné opatrenie (nezáleží na tom,
či ho nariaďuje pred začatím konania, alebo až počas konania), nerozhoduje o náhrade trov konania.

Takéto trovy sa zaraďujú medzi trovy, o náhrade ktorých rozhodne súd v rámci rozhodovania o náhrade
trov celého konania vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.