Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115203664
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115203664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa:Československáobchodnábanka,a.s.,Michalská18,Bratislava,IČO:36854140,právne
zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi: G. J., L.. XX.XX.XXXX,
J. T. XX/XX, O., o zaplatenie 489,06 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 489,06 Eur zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z úveru vo výške 13,9 % ročne zo sumy 263,49 Eur od
05.02.2015 do 20.05.205 vo výške 10,44 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 431,38
od 05.02.2015 do 20.05.2015 vo výške 9,89 Eur, a to v lehote do 3dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo
výške 20,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 149,72 Eur na účet právneho zástupcu

navrhovateľa, a to v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 06.02.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 10.02.2015, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 489,06 Eur s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s navrhovateľom uzavrel
zmluvuoproduktovýchbalíčkochpredeti,študentovamladých,nazákladektorejbolodporcovizriadený
bežný účet a zároveň bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní, ktorý odporca čerpal, ale nesplácal
riadne a včas.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o

produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých , žiadosť; oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania, oznámenie o zosplatnení úveru, obchodné podmienky, úrokové sadzby.

Na základe uvedeného súd nariadil pojednávanie na deň 18.06.2015, na ktoré predvolal navrhovateľa,
právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu. Na pojednávanie sa dostavil iba odporca, preto súd vec
prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporcu prečítaním listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.Pred začatím pojednávania navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 15.06.21015 zobral návrh v časti
sumy 489,06 Eur späť z dôvodu úhrady odporcom.

Odporca potvrdil danú úhradu s tým, že ani vo zvyšnej časti nič nerozporuje, avšak žiada poskytnutie

dlhšej lehoty na splatenie.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa súd konanie v danej časti zastavil.

Predmetom konania tak zostali iba úroky z omeškania a úrok z úveru a trovy konania.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej zmluvy o produktových balíčkov pre deti, študentov a mladých, mal súd zistené, že
navrhovateľ a odporca uzavreli túto zmluvu dňa 16.11.2009, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie
bežného účtu.

Dňa 16.11.2009 zároveň navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní účtu, na

základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do
výšky úverového limitu 300 Eur, a to napojením úverového účtu na bežný účet odporcu. K čerpaniu
kontokorentného úveru dochádza okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu v čiastke
prevyšujúcej zostatok na účte. Kontokorentný úver mohol byť v zmysle Zmluvy čerpaný od 16.11.2009
s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 %.

Podľa uvedenia navrhovateľa odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah.

Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak.

Vzhľadom k tomu, že zmluvy boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.Podľa § 1 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná

karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu
povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.

Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ
zmluvy sa vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené
novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a zároveň je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba
dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný
vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy.
V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a

v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť

za poskytnuté služby.

Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods.2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na

platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Z predložených listín vyplýva, že odporca poskytnuté peňažné prostriedky skutočne čerpal, ale ich
nesplácal.

Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, dostal sa do omeškania.

Dlžnú sumu uhradil až po podaní žalobného návrhu, na základe čoho navrhovateľ zobral návrh v danej

časti späť a trval na úrokoch z úveru a na úrokoch z omeškania.

Súd nemal nikým a ničím spochybnený navrhovateľom tvrdený skutkový stav ohľadom uzatvorenia
zmlúv a ohľadom celkovej pohľadávky, dokonca odporca potvrdil tvrdenia navrhovateľa a nerozporoval
ani úroky z omeškania, ani úroky z úveru, a to:

- úrok z úveru vo výške 13,9 % ročne zo sumy 263,49 Eur od 05.02.2015 do 20.05.205 vo výške 10,44

Eur a

- úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 431,38 od 05.02.2015 do 20.05.2015 vo výške
9,89 Eur.

Výšku úroku z úveru si navrhovateľ uplatnil v súlade so Zmluvou.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Súd posúdil uplatnené úroky z úveru a úroky z omeškania s poukazom na citované zákonné ustanovenia
a na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania tak, ako bolo uvedené, pričom výšku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Navrhovateľove tvrdenia neboli nikým a ničím spochybňované.Súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, pričom tvrdenie navrhovateľa súd nemal nikým a ničím

spochybnené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne
preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou
uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ
žalobou uplatnenej pohľadávky a tak súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd nemal o ich

pravdivosti pochybnosti a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Čo sa týka čiastočného zastavenia konania o zaplatenie sumy 489,06 eur, procesné zavinenie

na zastavení tejto časti konania je na strane odporcu, nakoľko odporca uvedenú sumu uhradil
navrhovateľovi až po podaní návrhu na súd, preto prináleží navrhovateľovi náhrada aj v uvedenej časti
konania.

Vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, súd
rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., pre ktoré by navrhovateľovi
sčasti alebo celkom nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 10.06.2015 uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania - titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby

vo výške 149,72 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 149,72 eur a to za úkony právnej služby:1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 33,20 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% podľa
§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky,

2/ za úkon právnej služby - podanie návrhu na súd v sume 33,20 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.
1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH podľa
§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky,

3/ za úkon právnej služby - vyjadrenie a čiastočné späťvzatie zo dňa 10.06.2015 v sume 33,20 eur
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3

cit. vyhl. + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,

a titulom súdneho poplatku za návrh sumu 20,50 eur. (Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na
začatie konania o zaplatenie sumy 489,06 eur príslušenstvom vo výške 20,50 eur. Nakoľko súd konanie
zastavil v časti istiny 489,06 eur, predmetom konania zostala žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania,
čomu zodpovedá minimálny súdny poplatok v sume 16,50 eur. Za čiastočné späťvzatie návrhu súd
nebude vracať navrhovateľovi krátený súdny poplatok, nakoľko s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona

č. 71/1992 Zb. sa súdny poplatok vracia krátený vždy o sumu 6,70 eur).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 20,50 eur
titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 149,72 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko na účet

právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na
ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a finančnú situáciu odporcu (má príjem 500,-eur mesačne, býva s rodičmi, sú
6-členná rodina, kde pracuje iba on a jeho otec). Odporca požadoval určenie dlhšej lehoty na plnenie
iba čo sa týka trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len aksa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. i OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).