Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219291
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114219291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: W. Q., F..

XX.X.XXXX, Q. T. D.P. X, XXX XX A. zastúpenej JUDr. Adriánou Kmecovou, so sídlom Moldavská cesta
6, 040 11 Košice proti žalovanému: Ľ. Q., F.. X.X.XXXX, Q. T. D. X, XXX XX A., o určenie príspevku
pre rozvedenú manželku, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.7.2014 domáhala voči žalovanému určenia
príspevku na výživu rozvedenej manželky sumou 100 eur mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého
kalendárneho mesiaca počnúc odo dňa podania návrhu, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že

„manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 2.4.2014 sp. zn.
8C/241/2013 na základe skutočnosti, že ich vzájomné vzťahy boli tak vážne a trvalo narušené, že
manželstvo už neplnilo svoj spoločenský účel a od manželov nebolo možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Žalobkyňa ako vedúca školskej jedálne zarába mesačne 420 - 440 eur čistého,
pričom žalovaný ako štátny zamestnanec zarába okolo 900 - 1.000 eur. Žalobkyňa žije v podnájme, za
ktorý mesačne uhrádza nájomné 92,44 eura a okrem toho bola nútená zaplatiť si aj zábezpeku vo výške
464,61 eura a zakúpiť aj na splátky základné vybavenie, za ktoré mesačne uhrádza 58,12 eura. Jej
mesačné náklady predstavujú celkom 443,38 eura, a keďže táto výška prekračuje výšku jej pravidelného

príjmu, do ktorého ešte nie sú zarátané ani jej mesačné výdavky na stravu žalobkyne a lieky“, žiada o
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

Žalovaný s návrhom od počiatku nesúhlasil, poukázal na to, že jej ponúkol, aby si zo spoločnej
domácnosti zobrala všetko, čo potrebuje, a preto nebolo potrebné, aby vynaložila náklady na zariadenie
novejdomácnosti.Včaseodchoduzospoločnejdomácnostimalanasvojombankovomúčteokolo2.000
eur, ktorá suma bola nasporená počas trvania manželstva a tieto si ponechala. Okrem toho žalovaný
spláca 3 úvery, ktoré nadobudli za trvania manželstva, pričom len 4 úver vo výške 55,80 eura spláca

žalobkyňa. Namietal, že žalobkyňa je schopná sa zo svojho príjmu sama živiť a jeho zárobkové a
majetkové pomery mu uhrádzanie akéhokoľvek príspevku nedovoľujú a že žalobkyňa sa pred podaním
návrhu ani nepokúsila o dohodu o tomto príspevku.

Súd v rámci dokazovania zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 18.9.2004 v Košiciach a ich
manželstvo bolo na návrh v tomto konaní žalovaného rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešovzo dňa 2.4.2014 č.k. 8C/241/2013-15, pričom v konaní bolo zistené, že spoločnú domácnosť opustila v
septembri 2013 žalobkyňa a následné pokusy o obnovenie manželského spolužitia boli neúspešné.

Rozsudok o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa 25.4.2014, pričom pred

podaním tohto návrhu nebol podaný zo strany v tomto konaní žalobkyne návrh na určenie manželského
výživného.

Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že tento návrh podala preto, lebo jej príjmy nie sú postačujúce na
uhrádzanie výdavkov, pričom sa pokúšala po rozvode manželstva o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Toho času býva sama v jednoizbovom byte a má
výdavky, ktoré aj vyčíslila v návrhu. Od rozvodu manželstva predložila žalovanému asi 3 - 4 krát návrh na

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, avšak k dohode nedospeli. Približne od podania návrhu
žalovaný jej zasiela sumu 50 eur, avšak v tejto platbe nešpecifikuje, o akú platbu sa jedná.

Žalovaný uviedol, že 50 eur jej posiela z dôvodu, že spláca úver, ktorý nadobudli za trvania manželstva.
Nemá žiadne vyživovacie povinnosti a je ochotný z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
zaplatiť žalobkyni sumu, na ktorej by sa dohodli.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne Mesta Košice, základná mzda žalobkyne za rok 2013
predstavovala 374 eur a priemerný čistý mesačný príjem žalobkyne za rok 2013 predstavoval 430 eur a
za prvých päť mesiacov roka 2014 základná mzda predstavovala 426 eura a priemerný čistý mesačný
príjem 436 eura, čo znamená, že od obdobia, kedy došlo k jej odchodu zo spoločnej domácnosti sa
zvýšila ako jej základná mzda aj priemerný čistý mesačný príjem, ktorý v roku 2013 výrazne ovplyvnili

odmeny na konci roka vo výške 220 eur.

PodľaevidenčnéholistukZmluveopodnájmebytuč.5/2014/12BJvydanéhoObcouOlšovany27.1.2014
žalobkyňa uhrádza mesačné nájomné za jednoizbový byt s kuchyňou vo výške 92,44 eura, pričom v
tento deň aj uhradila zábezpeku vo výške 464,61 eura a od 11.2.2014 uzavrela aj poistnú zmluvu na
zariadenie domácnosti v byte na sumu 18 eura ročne a v súvislosti s bývaním platí 40 eura mesačne za

elektrinu a 17,92 eura mesačne za pripojenie na internet. Obec Olšovany jej rozhodnutím č. 12/14 zo
dňa 17.2.2014 vyrúbila miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2014
vo výške 36,67 eura a za vývoz fekálií platí štvrťročne 22,18 eura.

Dňa 28.1.2014 si žalobkyňa zakúpila rozkladaciu pohovku Kaliope v cene 371 eura a následne v mesiaci
február si zakúpila do domácnosti predmety v cene 22,95 eura, 35,90 a 41,98 eura.

Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.2.2014 uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding. a.s.
spláca za tzv.bielu techniku bližšie v zmluve nepopísanú mesačne splátky vo výške 58,12 eura a
posledná splátka je splatná 20.2.2015.

Podľa prehľadu úverov Tatra Banky, a.s. spláca bezúčelový úver vo výške 55,80 eura mesačne.

Žalobkyňa ďalej podľa potvrdení uhrádza za mobilný telefón mesačne 25 eura, cestovné náklady vo

výške 100 eura mesačne za naftu, 89,28 eura zákonnú poistku za auto.

Podľa potvrdení predložených žalovaným, tento spláca hypotekárne úvery uzavreté za trvania
manželstva s Tatra Bankou, a.s. a to na sumu 23 235,74 eura mesačne v sume 120,71 eura, na sumu
11 865,20 eura mesačne v sume 62,28 eura., ako aj bezúčelový úver na sumu 4 000 eura mesačne
v sume 95,38 eura.

Podľa potvrdenia Slovenskej informačnej služby Bratislava priemerný čistý mesačný príjem žalovaného
za obdobie od 8/2013 - 7/2014 predstavoval 978,30 eura.

Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobkyňa nespochybnila, uhrádza za rodinný dom poistku 83,16
eura ročne, daň z nehnuteľnosti 68,85 eura ročne, životnú poistku 40,59 eura ročne, inkaso 185,34
eura mesačne, za vodu 12 eura mesačne , telefón a internet 40 eura mesačne, náklady na stravu prespoločných psov 50 eura mesačne, povinné zmluvné poistenie auta 97,75 eura ročne a cestovné do
práce 100 eura mesačne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorý
právny nárok sa riadi ustanoveniami § 72 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia rozvedený manžel,
ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispel na primeranú
výživu podľa svojich schopností, možnosti a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú,
určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré
viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ustálenej praxe súdov, schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť neurčuje iba jeho zárobkové
možnosti a schopnosti, ale aj jeho majetkové pomery. Pochopiteľne súd v rámci úvahy, či a v akej miere
je nevyhnutná výživa rozvedeného manžela zabezpečená z vlastného majetku, prihliadne aj na celkové

pomery rozvedeného manžela, na druh majetku a na účel, na ktorý je určený a podobne (rozhodnutie
Krajského súdu v Ústí nad Labem z 13.decembra 1967, sp. zn. 5Co 425/67, R53/1698).

Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť má spočívať v objektívnych okolnostiach. Za
primeranú výživu sa nepovažujú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale aj na uspokojovanie ďalších
nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu a spôsobu

života. Základným kritériom pri rozhodovaní súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela, je
otázka, či je manžel odkázaný na takýto príspevok, totiž či je schopný zabezpečiť si svoju nevyhnutnú
výživu z vlastných majetkových alebo zárobkových zdrojov.

V danom prípade súd zistil, že žalobkyňa napriek tomu, že zo spoločnej domácnosti odišla v septembri
2013 a založila si novú domácnosť, v ktorej býva doteraz, nepodala pred rozvodom manželstva návrh

na určenie manželského výživného, pričom návrh na rozvod manželstva podal v tomto konaní žalovaný
a manželstvo bolo právoplatne rozvedené až v apríli 2014.

Následne po dva a pol mesiacoch od právoplatnosti rozvodového rozsudku žalobkyňa podala návrh na
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom ani v samotnom návrhu netvrdila, že žiadala
príspevok na výživu rozvedenej manželky pred samotným podaním tohto návrhu od žalovaného, čo aj

žalovaný vo vyjadrení namietal.

V konaní bolo navyše zistené, že odo dňa podania tohto návrhu žalovaný jej refunduje sumu 50 eur z
titulu splácania úveru, ktorý bol nadobudnutý za trvania manželstva oproti trom úverom nadobudnutým
za trvania manželstva a splácanými zo strany žalovaného a to vo výške 120,71 eura mesačne, 62,28
eura mesačne a 95,38 eura mesačne.

V konaní bolo zistené, že účastníci doposiaľ nemajú vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, pričom žalovaný uznáva nárok žalobkyne na výplatu určitej finančnej čiastky, avšak k dohode
medzi účastníkmi zatiaľ nedošlo.Súdna prax ustálila, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom a základné
hľadisko určujúce rozsah príspevku zákon vymedzuje pojmom primeraná výživa, ktorý je modifikáciou
toho, že je určené k úhrade odôvodnených životných potrieb daných vekom, zdravotným stavom,

spôsobom života oprávnenej osoby a podobne (R45/85).

Rovnako podstatnou podmienkou sú schopnosti a možnosti povinného a aj jeho majetkové pomery.

V danom prípade však do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nie je možné ani
správne ustáliť, aké sú majetkové pomery oboch účastníkov, pretože je evidentné a žalovaný to ani
nepopiera, že žalobkyni patrí z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva určitá suma na
vyporiadanie, o ktorej sa doposiaľ nedohodli, avšak žalobkyňa ani nepodala návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva napriek tejto skutočnosti.

Pokiaľ žalobkyňa je v riadnom pracovnom pomere a príjem, ktorý z tohto pracovného pomeru dosahuje,
nepostačuje na úhradu tých jej nákladov, ktoré jej síce objektívne odsťahovaním sa zo spoločnej
domácnosti ešte začiatkom roka 2014 vznikli, tieto náklady nemožno brať do úvahy, nakoľko nevznikli
po právoplatnosti rozvodového rozsudku.

Tie náklady, ktoré objektívne žalovaná má v súčasnosti, sú iste nákladmi dôvodnými, pretože musí mať
zabezpečené primerané bývanie, ale pokiaľ tieto jej príjmy, ktoré dosahuje, nestačia na uhrádzanie
nákladov za auto, musí zvážiť potrebnosť týchto nákladov a možnosť využívania hromadných
dopravných prostriedkov.

Súčasné zárobkové pomery žalobkyne a jej odôvodnené výdavky v žiadnom prípade neohrozujú jej

primeranú výživu, pretože ak by tomu tak bolo, iste by podala už skôr tento návrh a predtým aj návrh na
určenie manželského výživného, resp. dožadovala by sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
riadne podaným návrhom po rozvode manželstva.

Keďže tak neurobila ani dva roky po právoplatnom rozvode manželstva je dôvod na pochybnosť súdu,
či skutočne v danom prípade sa jej jednalo o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, či táto

jej dôvodnosť a potrebnosť tohto príspevku je aj objektívne daná.

Preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl
v povahe sporného nároku, ktorým je rodinnoprávna vec a úspešný žalovaný ani náhradu trov konania
nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.