Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/588/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5690899967
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5690899967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov: 1/ L. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 2/ J. N., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, navrhovatelia 1/, 2/ právne
zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom V. N., S. XXX, proti odporcom: 1/ K. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Čončolovou, so sídlom v V.
N., M. I.. X, 2/ Z. N., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, 3/ I. N. nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o odstránenie
humna, na základe odvolania navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 11C/140/1990-359 zo dňa 9.4.2014 a na základe odvolania odporcu v rade 1 ) proti rozsudku čo do

výroku o trovách konania takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali (po pripustení
vstupu ďalších účastníkov konania uznesením okresného súdu č.k. 11C/140/1990-268 zo dňa 23.1.2013
a po pripustení zmeny návrhu uznesením č.k. 11C/140/1990-271 zo dňa 28.8.2013) uloženia povinnosti
odporcom odstrániť na vlastné náklady časť humna o výmere 63 m2 (vyznačenej v geometrickom
pláne znalca Ing. Martina Krnáča z 2.4.2008 ako diel 21, 22) postavenej na parcele C-KN parc. č.
3223/2 pre obec a kat. územie J., zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu katastrálneho

odboru Liptovský Mikuláš v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Okresný súd pri právnom
posúdení veci prihliadal na hmotnoprávne ustanovenia § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, po hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania
konštatoval neopodstatnenosť návrhu navrhovateľov.

Prioritne súd vyriešil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov v spore, túto preukázali výpisom z listu
vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Liptovský Mikuláš pre kat. úz. J.. Pasívna
vecná legitimácia žalovaných spoluvlastníkov (odporcov) humna ako právnych nástupcov pôvodných

bezpodielových spoluvlastníkov A. a I. N. je v spore preukázaná rozhodnutiami o dedičstve.

Pre meritórne posúdenie veci bolo potrebné v prvom rade ustáliť, či sa navrhovatelia domáhajú
odstránenia stavby zriadenej na cudzom pozemku, alebo inej ochrany ich vlastníckeho práva. Stavbu
humna, ktorej odstránenia sa navrhovatelia domáhajú, podľa názoru súdu nie je možné považovať
za stavbu neoprávnenú podľa § 135c/ Obč. zák. Právni predchodcovia odporcov I. a A. N. stavbuzriadili, ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/71/2004-303 zo dňa
7.4.2010 (právoplatný 4.6.2010) v rokoch 1941 - 1943 na pozemku, ktorý mali v uvedenej dobe
v oprávnenej držbe, a ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sa stali v dôsledku vydržania, keď

vydržacia doba uplynula 1.1.1961. Neoprávnenou by bola stavba iba vtedy, ak by bola zriadená
na cudzom pozemku a bez toho, aby mal ten, kto ju zriadi, na to právo. Právni predchodcovia
odporcov stavbu zriadili na pozemku, ktorý mali v oprávnenej držbe na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 18.5.1940, o ktorej sa domnievali, že je právne perfektným úkonom a dobromyseľne si postavili
humno. Nikto v súdnom konaní netvrdil, že právni predchodcovia odporcov na zriadenie humna na

tomto pozemku právo nemali. V čase nadobudnutia práva osobného užívania pozemku C KN parc.
č. 3223/2 navrhovateľmi dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku z 20.10.1980, ktoré
bolo od 1.1.1992 zmenené na bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľov, stavba humna už na
tomto pozemku 37 rokov bola zriadená, takže nemožno hovoriť o jej zriadení na cudzom pozemku
(na pozemku navrhovateľov). Žaloba navrhovateľov preto nie je žalobou na odstránenie neoprávnenej
stavby, ale ide o žalobu, ktorou sa navrhovatelia domáhajú ochrany ich vlastníckeho práva tvrdiac

neoprávnený zásah odporcov zastavaním pozemku budovou humna ich právnymi predchodcami na
pozemku vo vlastníctve navrhovateľov. Nakoľko na tomto pozemku nie sú umiestnené hnuteľné
veci, správne sa navrhovatelia nedomáhali vypratania pozemku (súd poukazuje na rozsudok NS
ČR sp. zn. 22 Cdo 1997/2000 z 9.10.2000). Pokiaľ sa odporca 1/ bránil poukazom na neurčitosť
a nevykonateľnosť žalobného petitu, súd sa s jeho obranou nestotožňuje. Navrhovatelia vymedzili

časť stavby, ktorá má byť odstránená nielen jej výmerou, ale aj poukazom na časť pozemku, na
ktorom sa nachádza, čo je možné stotožniť v súlade s geometrickým plánom. Základnou podmienkou
úspechu vlastníckej vindikačnej žaloby je aktívna legitimácia, teda preukázanie vlastníckeho práva.
Navrhovatelia preukázali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k pozemku C KN parc. č. 3223/2 o výmere
541 m2, zastavanej plochy a nádvoria, kat. úz. J., výpisom z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu

Liptovský Mikuláš, odboru katastrálneho. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva
opodstatnenosť požadovanej ochrany. Odporca môže mať právo na užívanie veci a zasahovanie do
vlastníckeho práva navrhovateľa (R 65/1972). Ďalšou úlohou súdu preto bolo, aj v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.12.1990, č. k. 17Co/401/90-35 skúmať, na základe žaloby
o určenie vlastníckeho práva, vlastníctvo právneho predchodcu odporcov I. N. k zastavanej časti

parcely EN parc. č. 3223/2, na ktorej je postavené humno po jej identifikácii znalcom geometrom,
pričom súd bude skúmať obsah zmluvy z 18.5.1940 za súčinnosti znalca geometra a identifikovať
tú časť nehnuteľnosti, ktorú mal touto zmluvou I. N. nadobudnúť do vlastníctva. Rozsudkom č. k.
10C/71/2004 zo dňa zo dňa 7.4.2010, právoplatným 4.6.2010 Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol
žalobu o určenie, že poručiteľ I. N., nar. XX.X.XXXX bol v celosti ku dňu svojej smrti X. X.X.XXX

vlastníkom pozemku C-KN parc. č. 3227/2, zastavaná plocha o výmere 148 m2 a stavby humna na
KN C parc. č. 3227/2, obec a kat. územie J., podľa geometrického plánu č. 10C/71/2004-29/7 znalca
z odboru geodézie a kartografie Žilina Ing. Martina Krnáča, ktorá bola vytvorená z KN C parc. č.
3223/2, zapísanej na LV č. XXX, z E-KN parc. č. 5537/501, zapísanej na LV č. XXXX a z E-KN
parc. č. 5538/501, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. územie J.. Dôvodom jej zamietnutia

bolo zistenie súdu, že v dôsledku vydržania nenadobudol výlučné vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam
uvedený poručiteľ, ale obidve nehnuteľnosti boli v čase jeho smrti bezpodielovým spoluvlastníctvom
jeho a jeho manželky A. N. (pozemok v dôsledku vydržania, stavba jej zriadením).Vzhľadom na tento
záver podľa názoru okresného súdu je potrebné posudzovať aj pasívnu vecnú legitimáciu odporcov
v súdenom prípade, lebo stavba humna doteraz na liste vlastníctva zapísaná nie je. Ďalej krajský

súd konštatoval, že ak bude preukázané, že pôvodne odporca I. N. bol spoluvlastníkom niektorej
pozemnoknižnej parcely a nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania a Československému štátu,
MNV Hybe nebola odpredaná ani časť parcely kde je postavené humno, nemohol platne nadobudnúť
celú novovytvorenú parc. č. EN 3223/2 do svojho vlastníctva Československý štát a následne zriadiť
právo osobného užívania k tomuto pozemku navrhovateľom. Úspešnosť žaloby o určenie vlastníckeho

práva má podľa uvedeného rozhodnutia (poznámka odvolacieho súdu uznesenie KS Banská Bystrica z
19.12.1990 č.k. 17Co/401/90-35) vplyv na právne posúdenie návrhu navrhovateľov v tom, že ak bol I. N.
v čase uzatvárania dohody o zriadení práva spoločného užívania pozemku navrhovateľom v roku 1980
spoluvlastníkom časti predmetnej nehnuteľnosti, prípadne výlučným vlastníkom určeným geometrickým
plánom vyznačenej parcely, nebude možné návrhu navrhovateľov vyhovieť. Z tohto zistenia potom

vychádzal súd aj pri rozhodovaní o potrebe poskytnutia ochrany vlastníckemu právu navrhovateľov.
Nie je pre potreby aktuálneho konania rozhodujúce, že nebola doteraz podaná ďalšia určovacia
žaloba, ktorá by vychádzala zo záverov konania sp. zn. 10C/71/2004. Ak by právni predchodcovia
odporcov I. a A. N. neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, humno by nemohlobyť predmetom niekoľkých nasledujúcich dedičských konaní o novoobjavenom majetku. Táto stavba
zatiaľ nie je zapísaná na liste vlastníctva preto, že pre zápis je potrebný geometrický plán (ako
uvádza aj osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6D/533/2012-22, D/not.

172/2012 zo dňa 6.8.2012, právoplatné 6.8.2012 po poručiteľovi W. N.), ktorý dedičia doteraz nedali
zhotoviť. Následne sa súd zaoberal vyvlastňovacím konaním, ktoré prebehlo v roku 1980. Krajský
súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení z 19.12.1990, č. k. 17Co/401/90-35, právoplatnom
22.1.1991 konštatuje, že dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku Štátneho notárstva v
Liptovský Mikuláš registrovaná pod č. RII 260/80 zriaďuje navrhovateľom právo osobného užívania k

zastavanému pozemku v rozpore s povahou a účelom práva osobného užívania pozemku, čo malo
postrehnúť už samotné štátne notárstvo pri registrácii tejto dohody, keď geometrickým plánom strediska
Geodézie v Liptovskom Mikuláši č. 241-1-22-1544-79 z 25.9.1979 bola vytvorená EN parc. č. 3223/2 z
pozemnoknižných parciel č. 5535 a 5534, pričom práve na časti tejto novovytvorenej parcely EN 3223/2
od ulice sa nachádza humno postavené I. N..

Okresnýsúddodal,žeochranuprávanemôžepožívaťvlastníckeprávonadobudnutéporušenímzákona.

Vyvlastnenie je veľkým, núteným zásahom do Ústavou SR chráneného vlastníckeho práva, preto aj
v režime socializmu bolo potrebné pri jeho realizácii postupovať uvážlivo, zodpovedne a so zvýšenou
opatrnosťou, a to aj pri vydávaní vyvlastňovacích rozhodnutí. Pri vyvlastňovaní pozemkov, na ktorých
v tom čase už 37 rokov stála stavba humna, takto príslušné orgány nepostupovali. Vyvlastnili pozemky
bez toho, aby sa zaoberali existenciou tejto stavby, a to napriek tomu, že pozemky (už zastavané)

mali slúžiť na výstavbu. Nebolo rozhodujúce, že právne vlastnícke pomery k týmto nehnuteľnostiam
vysporiadané neboli; neprehliadnuteľná stavba postavená bola a malo byť o nej rozhodnuté. Nastala
potom situácia, keď boli vyvlastnené do vlastníctva štátu a následne pridelené do osobného užívania
navrhovateľov pozemky, bez vyvlastnenia stavby, ktorá zostala vlastníctvom pôvodných vlastníkov.
Navyše za účelom výstavby boli vyvlastnené pozemky, ktoré už humnom zastavané boli. Navrhovatelia

o tomto všetkom vedeli, humno je viditeľné, napriek tomu dohodu o zriadení osobného užívania
pozemku uzatvorili, rodinný dom si oproti humnu postavili, vybudovanú majú plnohodnotnú prístupovú
komunikáciu. Domáhali sa síce odstránenia humna, ale až popri, resp. po realizácii všetkých týchto
krokov. Nemožno chrániť vlastníctvo navrhovateľov získané uvedeným spôsobom na úkor vlastníctva
odporcov, ktorých právni predchodcovia neboli ani účastníkmi konania o vyvlastnení pozemkov. Najskôr

získali vlastnícke právo k pozemku právni predchodcovia odporcov, ktorí postavili humno, užívané
doteraz najmä odporcom 1/ a jeho synom, čo súd zistil na ohliadke. Až núteným vyvlastnením o
40 rokov neskôr získali vlastníctvo k pozemkom navrhovatelia (ktorí zaplatili odplatu za zriadenie
osobného užívania pozemku) vedomí si toho, že pozemok prijímajú aj so stavbou. Keďže stavba
nebola vyvlastnená, čo navrhovatelia mohli zistiť z vyvlastňovacích rozhodnutí už v roku 1980, prísľuby

riešenia situácie jej odstránením dávané navrhovateľom príslušnými orgánmi nemali žiadnu právnu
ani morálnu silu. Navyše navrhovatelia nemohli byť po 1.1.1992 dobromyseľní, že im právo k tomuto
pozemku patrí, vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.12.1990, sp. zn. 17Co
401/1990 konštatujúcom, že nadobudli právo osobného užívania už zastavaného pozemku, čo bolo
konštatovanéužprednadobudnutímichvlastníckehoprávaexlege1.1.1992.Včaserozhodovaniasúdu

navrhovatelia vlastnú hospodársku budovu postavenú majú, rovnako majú zabezpečený vstup k svojmu
rodinnému domu z obecnej komunikácie, ktorú po dobu najmenej 20 rokov na tento účel používajú.
Nebolo preukázané, že stavba odporcov ohrozuje život, zdravie alebo majetok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150 Občianskeho súdneho poriadku.
Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania úspešným odporcom

súd vidí v okolnostiach prípadu. Poukazuje najmä na dlhotrvajúci spor, ktorý vyvolal aj ďalší spor o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a dedičské konania o novoobjavenom majetku. Podstata
tohto sporu nespočíva v správaní sa odporcov, ale čiastočne v správaní ich právnych predchodcov,
ktorí si právne nevysporiadali faktické vlastnícke vzťahy a čiastočne v nepozornosti navrhovateľov
pri uzatváraní dohody o osobnom užívaní už zastavaného pozemku za účelom výstavby. Hlavnou

príčinou vedenia tohto sporu je však nepozornosť pri vyvlastňovacom konaní, ktorej sa dopustili orgány
o vyvlastnení rozhodujúce.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, vytýkali súdu
nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vychádza z nesprávnych skutkových zistení.Prioritne argumentujú svojim nesúhlasom, nestotožňujú sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý
vychádzalzprávnehonázoruodvolaciehosúdu,konkrétnezrozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystrici
sp. zn. 17Co/401/90 zo dňa 19.12.1990.

Mali za to, že okresný súd bol povinný pripustiť protinávrh odporcu (v tom čase v 2/ rade) o určenie
vlastníckeho práva k zastavenej časti parcele EN 3223/2 smerujúci proti všetkým pozemnoknižným
spoluvlastníkom, prípadne ich právnym nástupcom tej parcele, na ktorej je postavené humno. Navyše
odvolatelia mali za to, že súd v súlade s povinnosťami uloženými mu krajským súdom nepostupoval,
čoho je výsledkom opätovne nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd pripustil okrem iného protinávrh

odporcu v 1/ rade na určenie vlastníckeho práva vymedzenom v jeho návrhu, pričom konanie jeho
protinávrhu sa po vylúčení na samostatné konanie viedlo na OS Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
10C/71/2004. Žaloba navrhovateľov v označenom konaní K. N., Z. N., I. N., C. N., P. G. o určenie
vlastníckeho práva vedená pod sp. zn. 10C/71/2004 bola rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 7.4.2010 zamietnutá a to z dôvodov nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov,
pretože diely 21 a 22 z novovytvorenej parcely č. 3227/2, 3227/3 boli vyvlastnené, oprávnené osoby

si neuplatnili reštitučný nárok, preto nie je možné určiť, že tieto celé novovytvorené parcely patria do
dedičstva po neb. I. N. tak, ako sa toho domáhali navrhovatelia v konaní sp.zn. 10C/71/2004, navyše
dôvodom zamietnutia bolo i nesprávne označenie účastníkov na strane odporcu.

Podľa odvolateľov odporcovia nepreukázali, resp. ich právni predchodcovia, že by boli vlastníkmi
pozemku, na ktorom je humno postavené, nebolo o tom rozhodnuté, žeby právni predchodcovia

odporcov boli vlastníkmi pozemku, na ktorom je humno postavené. Počas viac ako 24 rokov
prebiehajúceho súdneho sporu oni neustále poukazujú na to, že sú vlastníkmi pozemku, na ktorom
je časť humna, ktorej odstránenia sa domáhajú. Nie je prijateľné ani prípustné, aby súd oprel svoje
rozhodnutie o skutočnosti nachádzajúce sa v odôvodnení rozsudku OS Liptovský Mikuláš sp. zn.
10C/71/2004-303, navyše návrh nesmeroval proti všetkým pozemnoknižným vlastníkom, čo je ďalším

dôvodom, pre ktorý by žaloba musela byť zamietnutá. Odporcovia nepodali kvalifikovaný návrh do dňa
podania odvolania, ktorým by sa po zamietnutí predchádzajúceho domáhali určenia vlastníckeho práva
tak, ako to naznačil krajský súd.

Podľa odvolateľov súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané ani to, že by právni predchodcovia
odporcov postavili humno na ich pozemku. Ak im teda pozemok nepatril, nemohli na ňom zriadiť

stavbu, ktorú by bolo možné označiť za oprávnenú. Pozemok, na ktorom je humno postavené sa
podľa geometrického plánu znalca Ing. Martina Krnáča zo dňa 2.4.2008 skladá z dielu 21, ktorý
je z pozemnoknižnej parcely č. 5535 vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 114, z dielu 22, ktorý
je z pozemnoknižnej parcely 5536 vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 1706, diel 3 je z parcely
KNE 5537/501 (pôvodnej pozemnoknižnej parcely 5537), diel 4 je z parcely 5538/501 (z pôvodnej

pozemnoknižnej parcely 5538).

Odvolatelia poukazujú na zápis pozemnoknižných podielových spoluvlastníkov v pozemnoknižnej
vložke č. 114 parcele 5535. Podľa zápisu je preukázané, že právny predchodca odporcov nebol
vlastníkom a ani spoluvlastníkom uvedenej pozemnoknižnej parcely a tiež nie je preukázané, že by mali
právni predchodcovia odporcu súhlas týchto všetkých pozemnoknižných vlastníkov k zriadeniu stavby.

Obdobnejetomutakivprípadepozemnoknižnejparcely5536zapísanejvpozemnoknižnejvložke1706.
Opätovne pôvodným pozemnoknižným vlastníkom pozemnoknižnej parcely 5537 bol odlišný vlastník,
než právni predchodcovia odporcov. Opätovne bolo tak tomu i v prípade pozemnoknižnej parcely 5538,
zapísanej v pozemknižnej vložke 2605. Pozemnoknižní spoluvlastníci, od ktorých I. N. mal nadobudnúť
vlastnícke právo zmluvou o kúpe pozemku neboli v tej dobe pozemnoknižnými spoluvlastníkmi dotknutej

parcele. Pokiaľ mal aj neb. I. N. uzavretú zmluvu o kúpe pozemku z roku 1940, tak do roku 1950 si
nadobudnutie vlastníctva vyžadoval zápis v pozemkovej knihe, ktorý nebol nikdy zrealizovaný.

Podľa odvolateľov bolo v konaní preukázané, že právny predchodca, resp. právni predchodcovia
odporcov nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k pozemku, na ktorom je humno postavené
a tiež nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nemu, ani na základe prípadného iného nadobúdacieho

titulu. Zdôraznili pritom, že humno I. N. s manželkou A. stavali na štyroch majetkovoprávne
nevysporiadaných pozemkoch. Zo zmluvy, z ktorej si chcú odvodzovať odporcovia vlastnícke právo
vyplýva, že predávajúcimi v uvedenej zmluve neboli všetci v tom čase pozemnoknižní vlastníci, nemohlizriadiť na takýchto pozemkoch ani stavbu, ktorá by bola oprávnená, pritom právny predchodca odporcov
a následne odporcovia odvodzovali vlastnícke právo k pozemku, na ktorom stojí humno z kúpnej zmluvy
medzi nebohým I. N. a K. X., N. E., Z. C. a P. I. zo dňa 18.5.1940. Navyše podľa obyčajového práva

platila 32-ročná vydržacia doba a táto k 1.1.1951 neuplynula. V nadväznosti na kúpnu zmluvu zo dňa
18.5.1940, na ktorú neustále poukazujú odporcovia, je potrebné zdôrazniť, že táto nespĺňala náležitosti
zmluvy, nemala riadne označený predmet prevodu, táto nebola riadne registrovaná. Z uvedenej zmluvy
nebolo zrejmé čo by malo byť predmetom zmluvy (aká časť, resp. časti pozemkov), takúto zmluvu
nemožno považovať za platnú aj s poukazom na jej neurčitosť, nezrozumiteľnosť, ďalej že nebola nikdy

predmetomregistrácie,ktorásavtomčasevyžadovala,atiež,žeprávnipredchodcoviastavalihumnona
cudzom pozemku, robili tak bez súhlasu všetkých pozemnoknižných spoluvlastníkov, nemohli teda ani
nadobudnúť vlastnícke právo. Preto záver súdu o tom, že stavba je oprávnená, je nesprávny. Vykonané
dokazovanie preukázalo, že stavba humna bola neoprávnená, postavená na cudzom pozemku. Pokiaľ
v odôvodnení rozsudku uvádza súd, že právni predchodcovia odporcov zriadili stavbu humna na
pozemku, ktorý mali v oprávnenej držbe na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.1940, o ktorej sa

domnievali, že je právne perfektným úkonom a dobromyseľne si postavili humno, toto tvrdenie a názor
súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je nesprávne i konštatovanie súdu, že ak by právni
predchodcovia odporcov I. a A. N. neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľnosti,
humno by nemohlo byť predmetom niekoľkých nasledujúcich dedičských konaní o novoobjavenom
majetku. Uvedené tvrdenie a názor súdu odvolatelia považujú za neodôvodnený a nesprávny, pretože aj

stavbazriadenáneoprávnenemôžebyťpredmetomdedenia.Neoprávnenosťstavbypreukazujeajto,že
príslušný katastrálny odbor do dňa odvolania na základe súdom spomenutých dedičských konaní stavbu
vôbec nezapísal do evidencie nehnuteľnosti. Vyjadrenie súdu, že stavba nie je zapísaná v katastri,
pretože je potrebný geometrický plán, ktorý doteraz nedali dedičia vyhotoviť, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Dôvodom, že nedošlo k zápisu stavby humna do katastra nie je neexistencia geometrického

plánu, ako sa súd mylne domnieva, ale iné skutočnosti, pre ktoré katastrálny odbor doteraz stavbu
nezapísal a to ani v stanovenej lehote, pričom v tejto lehote nedošlo ani zo strany dedičov - odporcov
k odstráneniu nedostatkov, pre ktoré katastrálny odbor do dnešného dňa stavbu nezapísal.

Odvolatelia vytýkali súdu postup, že bez toho, aby splnil povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia krajského
súdu a vykonal potrebné dokazovanie, bez ďalšieho prebral odôvodnenie z rozsudku Okresného

súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 10C/71/2004-303 zo dňa 7.4.2010, pričom považujú tento postup za
favorizáciu odôvodnenia v inej právoplatne skončenej veci. Favorizácia inej právoplatne skončenej veci
a odôvodnenia nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú) záväznosť.

Odvolatelia poukazujú i na to, že odporcovia a ani ich právni predchodcovia neurobili nič na zjednanie
nápravy, neuplatnili si reštitučný nárok, nepodali žalobu o náhradu škody voči štátu ani vlastnícku žalobu,

čo po zamietnutí ich predchádzajúcej žaloby vo veci 10C/71/2004 mali možnosť urobiť. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že časť pôvodnej pozemno-knižnej parcely 5535 a reálne aj parcely
5536 boli vyvlastnené v prospech Československého štátu a pridelená im (odvolateľom) do osobného
užívania. Vlastnícke právo preto nadobudli k predmetnému pozemku (KN 3223/2 o výmere 1070 m2)
priamozákonom,právnymdôvodomnadobudnutiavlastníctvajezákonč.509/1991Zb.,ktorýokamihom

jeho účinnosti, teda od 1.1.1992 zmenil právo osobného užívania pozemku na vlastnícke právo. Právo
osobného užívania im vzniklo ako manželom, stali sa tak bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného
pozemku.

Ani v súlade s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého mala byť na základe protinávrhu
odporcov vyriešená otázka vlastníckeho práva, nebola splnená, pretože potom čo bola žaloba v konaní

10C/71/2004 zamietnutá, zo strany odporcov už ďalšia žaloba podaná nebola. Je v rozpore so zásadou
spravodlivého konania, ak súd otázku vlastníckeho práva rieši bez toho, aby preukázali vlastníctvo
odporcovia, na ktorých je dôkazné bremeno. Uvedený postup súdu potom zakladá záver porušenia
zásady na spravodlivé súdne konanie a zásady rovnosti strán. Navyše právni predchodcovia odporcov
nemohli byť ani účastníkmi vyvlastňovacieho konania, na ktoré poukazuje súd, pretože nebolo nikdy

preukázané ich vlastnícke právo k pozemku, resp. časti , na ktorom je humno postavené. Vlastníkmi
pozemku sú oni a zo strany odporcov nebolo doposiaľ spochybnené ich vlastnícke právo k časti
pozemku, na ktorom je humno postavené.Odvolatelia sa vyjadrujú aj k svojim vstupom zadokumentovaným, ktoré v minulosti v rámci domáhania
sa odstránenia humna voči odporcom, resp. ich právnym predchodcom, vykonali, na tieto kroky
poukazujú na č. 6-7 na 6, 7 strane odvolania v časti V. Osobitne zvýraznili, že odporcovia za viac

ako 70 rokov neusporiadali vlastníctvo k pozemku, nemali titul na to, aby vlastnícke právo nadobudli,
boli nedobromyseľní, čo preukazuje skutočnosť, že odporca v 1/ rade bol ochotný odkúpiť od nich
pozemok nachádzajúci sa pod stavbou humna. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Taktiež
nezaoberal sa návrhom odporcom 1/, aby bolo zriadené vecné bremeno k pozemku za náhradu. Aj
táto skutočnosť svedčí o tom, že pozemok pod stavbou nikdy nebol vlastníctvom odporcov, resp. ich

právnych predchodcov. Po časti pozemku, kde humno stojí, chcú realizovať prístup k ich rodinnému
domu - priamo do garáže bez toho, aby si naďalej znehodnocovali svoj pozemok na úkor stavby humna,
stojacej neoprávnene na ich pozemku, tiež úpravy terénu, nakoľko v dôsledku stavby humna, tieto nie
sú možné a dochádza k podmáčaniu, znehodnoteniu pozemku, ako aj stavby hospodárskej budovy.
Pokiaľ súd uvádza, že stavba odporcov neohrozuje život, zdravie a majetok, pri ohliadke bol preukázaný
opak. Ďalej poukazovali na ďalšie prebiehajúce súdne konanie u OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

5C/323/2013, v ktorom vlastník pozemku Ing. K. G., na ktorom sa zostávajúca časť humna nachádza,
sa domáha odstránenia humna. Žiadali výsluch menovaného, tento dôkaz súd v konaní nevykonal.

Vzhľadom na uvedené sa domáhali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie, alternatívne žiadali zmenu rozsudku tak, že ich návrhu v celom rozsahu bude
vyhovené a súčasne bude im priznaná i náhrada trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacie orgánu podľa odvolateľov bude po právnej stránke zásadného významu, pôjde
totiž o rozhodnutie, ktorým sa vysloví právny názor s možnosťou aplikácie v ďalších prípadoch, preto
žiadali, ak odvolací súd rozsudok potvrdí, vysloviť vo výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia v súlade
s § 238 O.s.p. pripustenie dovolania, ide podľa nich o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.

Odporca v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa
pre vecnú správnosť. Navrhovatelia 1/,2/ sa podanou žalobou domáhali odstránenia časti humna v
podielovom spoluvlastníctve odporcov 1/,2/,3/ postavenej v časti na pozemku navrhovateľov, tvrdiac, že
ide o neoprávnenú stavbu. Problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku upravuje § 135c
Občianskeho zákonníka. Označené ustanovenie upravuje situáciu, ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo. Táto právna norma by mohla byť správne aplikovaná len na taký
skutkový stav, ak by odporcovia, resp. ich právni predchodcovia, zriadili stavbu - postavili predmetné
humno až po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku, t.j. ak by humno postavili po 1.1.1992.
Skutkový stav zistený okresným súdom v konaní 10C/71/2004 v spojení s rozhodnutím KS v Banskej
Bystrici, spis. zn. 17Co/401/90 vydaný v rámci tohto konania však tomu nenasvedčuje. Odporca v 1/

rade poukazuje na totožný skutkový stav zistený okresným súdom v konaní 10C/71/2004 v spojení
s rozhodnutím KS v Banskej Bystrici, spis. zn. 17Co/401/90, zo zisteného skutkového stavu bolo
preukázané, že právni predchodcovia odporcov, rodičia odporcu 1/ K. N. I. a A. dňa 18.5.1940 uzavreli
na strane kupujúcich kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je humnom zastavaný pozemok. Už v konaní
10C/71/2004 bolo konštatované, že odporca v 1/rade (v konaní 10C/71/2004 v postavení navrhovateľa v

1/ rade) preukázal nadobudnutie vlastníctva k zastavanému pozemku humnom právnymi predchodcami
(svojimi rodičmi) uplynutím vydržacej doby, počnúc dňom 1.1.1951 a končiac 1.1.1961, a že títo boli
počas celej doby dobromyseľní. V konaní pred OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/71/2004 odporca
1/ nebol v spore úspešný, avšak z dôvodu nie preto, že by v konaní vlastnícke právo jeho právnych
predchodcov k pozemku zastavaného humnom nebolo preukázané, ale preto, že uplatnil nesprávny

určovacípetit,nakoľkosadomáhalurčeniavlastníckehoprávakpozemkuCKNparc.č.3227/2ovýmere
148 m2 zastavaného predmetným humnom. Len vo vzťahu k neb. otcovi I. N., hoci pozemok zastavaný
humnom nebohý I. N. nadobudol spolu s ich matkou, neb. H. N. do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Podľa odporcu 1/ súd správne posúdil v konaní nedostatok dobromyseľnosti navrhovateľov 1/,2/, že

im právo k pozemku zastavaného časťou humna patrí. Odporcovia 1/,2/ totiž už pred nadobudnutím
vlastníckeho práva k predmetnému pozemku zastavanému humnom zo zákona dňa 1.1.1990, mali
z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/401/90 zo dňa 19.12.1990, ktorého
boli účastníkmi preukázateľnú vedomosť, že dňom 1.1.1992 nadobudli právo osobného užívania tohtopozemku v rozpore s právom, teda protiprávne. Nemohli byť preto dobromyseľní ani po dni 1.1.1992,
že im právo k tomuto pozemku patrí.

Naopak odporcovia 1/,2/,3/ v konaní 10C/71/2004 preukázali, že ich právni predchodcovia humno,

ktorého časť navrhovatelia 1/,2/ navrhujú odstrániť, a ktorá je v žalobnom petite špecifikovaná tak, že
stojí na C KN parc. č. 3223/2 o výmere 1007 m2 k.ú. J., a to na tej časti C KN parc. č. 3223/2, z ktorej boli
geometrickým plánom č. 10/71/2004 zo dňa 2.4.2008 vytvorené diely 21 a 22, boli postavené rodičmi
odporcu 1/ na ich vlastnom pozemku, ktorý preukázateľne nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 18.5.1940
a následne ku dňu 1.1.1961 sa stali jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi titulom vydržania. Za takto

zisteného skutkového stavu súdom v súvisiacom konaní sp. zn. 10C/71/2004, označený spis pre účely
aktuálne prebiehajúceho konania súd i pripojil, už nebolo potrebné opätovne vykonávať tie isté dôkazy,
z ktorých existencie súd prvého stupňa vyvodil totožné právne závery. Podľa výkazu výmer vyššie
uvedeného geometrického plánu humno stojí na inej parcele, a to C KN parc. č. 3227/2 vo vlastníctve inej
osoby než navrhovateľov 1/,2/. Podľa výpisu z LV č. XXX v k.ú. J. C KN parc. č. 3223/2 má inú výmeru
ako je výmera uvedená v geometrickom pláne, ktorý mal byť podkladom pre výrok súdneho rozhodnutia.

Na tejto parcele podľa výpisu z LV nestojí humno, ale bytová hospodárska budova, označená súpisným
číslom.

Navyše trvanie navrhovateľov na odstránení časti humna je napriek výsledkom dokazovania v konaní
10C/71/2004 a v aktuálne prebiehajúcom konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/401/90, môže byť považované z ich strany ako šikanózne konanie a konanie v rozpore s dobrými

mravmi. Odporca 1/ už v prvostupňovom konaní poukázal na žalobcami tvrdené dôvody, pre ktoré
navrhujú časť humna odstrániť. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľov, že pozemok zastavaný humnom
potrebujú pre účely výstavby svojej hospodárskej budovy, nakoľko takú budovu v čase rozhodovania
súdu majú. Ďalej potvrdili, že vstup do svojho rodinného domu majú vybudovaný z obecnej komunikácie,
neobstojí zdôvodnenie odstrániť časť humna preto, aby mali vstup do domu z hlavného cestného ťahu,

nie z obecnej komunikácie, ktorú po dobu najmenej 20 rokov na tento účel používajú. Odporca v 1/
rade dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že navrhovateľom by nebolo vydané stavebné povolenie na
výstavbu rodinného domu bez preukázania existencie príjazdovej cesty k domu, ktorou je cesta doposiaľ
navrhovateľmi dlhodobo užívaná. Navrhovatelia žiadne relevantné dôvody na odstránenie časti funkčnej
hospodárskej budovy (humna) netvrdili, nebolo preukázané ani to, že stavba ohrozuje život, zdravie

alebo majetok, preto by malo byť dôvodné odstránenie jej časti. Navrhovateľmi uplatnený žalobný petit je
neurčitý a nevykonateľný a na zistený skutkový stav nemožno aplikovať § 135c OZ, pritom iná hmotno-
právna norma neupravuje oprávnenie vlastníka pozemku domáhať sa v občiansko-právnom konaní
odstráneniastavbyalebojejčastinapozemku,abysúdrozhodoloodstránenístavbyalebojejčasti,musí
sa podľa názoru odporcu 1/ taký právny záver súdu opierať o zistenie zavineného hrubého porušenia

práv vlastníka pozemku stavebníkom, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odporca 1/ navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok
okresného súdu potvrdil a žiadal priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 496,91 eur
a trovy odvolacieho konania v sume 69,91 eur, a k úhrade týchto trov žiadal zaviazať navrhovateľov
spoločne a nerozdielne.

Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o náhrade trov prvostupňového konania, podal odvolanie
odporca 1/, mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne a nedostatočne vyhodnotil najmä postoj oboch
navrhovateľov v priebehu konania od roku 1990 až do dňa rozhodnutia, ako aj motiváciu navrhovateľov
zotrvávať v spore, napriek skutkovým okolnostiam, ktoré vyšli najavo počas celého obdobia trvania
sporu. Navyše navrhovateľom už bolo známe právne posúdenie spôsobu nadobudnutia práva osobného

užívania predmetného pozemku vyslovené už v odvolacom konaní Krajským súdom v Banskej Bystrici v
rozhodnutísp.zn.17Co/401/90(poukaznastr.3odôvodneniarozhodnutia),podľaktoréhonavrhovatelia
časť pozemku zastavaného humnom získali na základe takej dohody o zriadení práva osobného
užívania pozemku (R II 260/80), ktorá je v rozpore s povahou a účelom práva osobného užívania
pozemku, čo malo postrehnúť aj Štátne notárstvo pri registrácii dohody, keďže získali právo osobného

užívania v časti k zastavanému pozemku, čo je neprípustné. Nie je podstatné, či boli navrhovatelia,
alebo neboli pozorní pri uzatváraní dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zastavaného
humnom.Podstatné pre posúdenie dôvodnosti aplikácie § 150 O.s.p. v prejednávanej veci je podľa názoru
odporcu 1/ skutočnosť, že navrhovatelia 1/,2/ už pred nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému
pozemku zastavanému humnom zo zákona dňa 1.1.1992 mali z rozhodnutia Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/401/1990 zo dňa 19.12.1990 preukázateľnú vedomosť, že dňom 1.1.1992
nadobudli právo osobného užívania pozemku v rozpore s právom, teda nemohli byť dobromyseľní ani
po 1.1.1992, že im právo k tomuto pozemku patrí. Ďalej z pripojeného spisu OS Liptovský Mikuláš
sp. zn. 10C/71/2004 mali navrhovatelia jednoznačnú vedomosť o tom, že humno, ktorého časť žiadali
v tomto konaní odstrániť, postavili právni predchodcovia odporcov skutočne na vlastnom pozemku, a

to najmenej 37 rokov pred nadobudnutím práva osobného užívania pozemku navrhovateľmi. Napriek
týmto skutočnostiam zotrvali v spore, trvali na svojom návrhu, čo možno považovať z ich strany
za šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. Je dôvodné, aby znášali trovy konania
úspešných odporcov, ktorí v konaní pokračovali, keď v konaní pokračovali a trvali na odstránení časti
humna. Súd prvého stupňa rozhodnutie o náhrade trov konania aplikujúc § 150 O.s.p. vzhľadom na
zistené skutkové okolnosti v prejednávanej veci nedostatočne odôvodnil, nesprávne na vec aplikoval §

150 O.s.p. Z tohto dôvodu odporca v 1/ rade sa domáha zmeny rozsudku v odvolaním napadnutom
výroku o trovách konania, v rámci tejto zmeny žiada navrhovateľov 1/,2/ zaviazať k povinnosti spoločne
a nerozdielne zaplatiť trovy prvostupňového konania a trovy odvolacie, tie aj špecifikoval.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1/ rade za vecne správne hodnotili
rozhodnutie okresného súdu vo výroku v ktorom odporcom nepriznal právo na náhradu trov.

Poznamenali, že za nesprávne považujú rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ich žalobu
zamietol, avšak podali do merita veci v zákonnej lehote odvolanie.

Mali za to, že súd dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu nepriznal odporcom právo na
náhradu trov, dostatočne odôvodnil, nemožno rozhodnutie súdu považovať za neúplne odôvodnené.
Nestotožnili sa s názorom odporcu v 1/ rade, že by malo byť rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd

svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podstata sporu spočívala v správaní právnych predchodcov
odporcov, ktorí si nevysporiadali vlastnícke právo k pozemku, pričom oni majú zato, že do dnešného
dňa nepreukázali ani odporcovia, ani ich právni predchodcovia, že by vlastnícke právo k pozemku
nadobudli. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej je podľa nich nesprávne, a z uvedeného
dôvodu podali odvolanie. V celom rozsahu poukazujú na dôvody uvádzané v ich odvolaní podanom

do merita veci, tie vyvrátili skutočnosti uvádzané odporcom v 1/ v jeho odvolaní voči trovám. Navyše
počas celého trvania sporu práve zo strany odporcov dochádzalo k neustálym krokom, ktorými sa
celé konanie naťahovali a predlžovalo. Napríklad neúspešný protinávrh o určenie vlastníckeho práva,
následná oprava návrhu, žiadosť o odročovanie pojednávaní zo strany najmä odporcu v rade 1/ a jeho
predchádzajúceho právneho zástupcu, pasivita vo veci dedičských konaní a pod.

Poukazovali na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku dohodou o zriadení práva osobného
užívania, stali sa zo zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pozemok nadobudli s tým, že
stavba na ňom stojaca bude asanovaná, odstránená, táto nebola nikdy evidovaná v katastri a právny
predchodcaodporcovbolzaviazanýtútostavbuhumnaajodstrániť.Odporca1/imdalponuku,žeodnich
odkúpi časť pozemku, na ktorom sporná časť humna stojí, to preukazuje, že jeho právni predchodcovia,

ani odporcovia nikdy neboli vlastníkmi časti pozemku, preto zotrvali v spore, trvali na svojom návrhu,
vyjadrenia odporcu 1/, že ich postup treba charakterizovať ako šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva
právnu ochranu je nedôvodné, účelové, predstierané. Oni sa podanou žalobou domáhali ochrany práv,
ktorým je súd povinný poskytnúť náležitú ochranu. Žiadali preto potvrdenie rozsudku okresného súdu v
časti nepriznania trov a konania odporcom 1/,2/, zároveň žiadali priznať trovy odvolacieho konania za 1

úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1/ rade, trovy aj vyšpecifikovali. Pokiaľ
ide o meritum veci navrhovali rozhodnúť tak, ako to žiadali v odvolaní do merita.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali na to oprávnení
účastníci(§201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení

s § 211 ods. 2 a § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods.
1,2 Občianskeho súdneho poriadku.Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní vedenom od roku 1990 okresný súd vykonal rozsiahle
dokazovanie,podrobnezistilskutkovýstavveci,vykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,vykonané
dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 132 i nasl., a vec správne právne aj posúdil.

Po obsahovej stránke rozhodnutie súdu prvého stupňa je vyargumentované podrobne a dôsledne,
súd dáva účastníkom konania odpovede na všetky významné skutkové a právne otázky. Konkretizuje
dôkazy z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, vyjadruje sa aké skutočnosti vykonané dôkazy
preukazujú. Rozhodnutie okresného súdu podľa obsahu je plne v súlade s požiadavkami ustanovenia §

157 ods. 2 O.s.p. a garantuje všetkým účastníkom konania právo na spravodlivý súdny proces.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( čo do
merity ako aj do výroku o náhrade trov prvostupňového konania) na ne poukazuje a iba na zdôraznenie
vecnej správnosti záverov súdu prvého stupňa sa vyjadruje k najvýznamnejším a rozhodujúcim otázkam
v spore.

Oprávnenú držbu právnych predchodcov ( I. N. a jeho manželky A. ) odporcov k spornému pozemku ( a

to už v rokoch 1941-1943 titulom kúpnej zmluvy z roku 1940 ) na ktorom humno postavené právnymi
predchodcami odporcov sa nachádza ( odstránenia časti ktorej navrhovatelia v konaní sa domáhajú )
konštatoval v záveroch svojho rozsudku Okresný súd Liptovský Mikuláš č.k. 10 C 71/2004-303 zo dňa
7.4.2010 ( právoplatne ), ďalej i to, že právni predchodcovia odporcov v dôsledku vydržania ( keď
vydržacia doba uplynula 1.1.1961 ) sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej časti pozemku.

Skutkové a právne závery prijaté v označenom rozhodnutí bezprostredne nadväzujú aj na skutkové a
následne aj právne otázky riešené v aktuálne posudzovanom konaní, preto správne okresný súd ich
považoval za otázky zásadného významu a si ich osvojil. Následný záver súdu v aktuálne posudzovanej
veci o tom, že stavba humna nebola zriadená na cudzom pozemku ( na pozemku navrhovateľov ) má
svoj zákonný rámec a oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše v uvádzanom konaní sporný pozemok

( na ktorom stojí humno ) bol aj stotožnený znalcom Ing. Martinom Krnáčom, odborné závery znalca v
problematike stotožnenia parciel sú opätovne bezprostredne nadväzujúce pre závery tejto súdenej veci,
správne preto okresný súd z týchto záverov znaleckého dôkazu ( ako dôkazu listinného ) pre účely
tohto konania aj vychádzal.

Za osobitne významné považuje odvolací súd názor vyslovený Krajským súdom Banská Bystrica

v zrušujúcom rozhodnutí 17 Co 401/90 - 35 zo dňa 19.12.1990 vydané v tomto prebiehajúcom
konaní. Už v štádiu v tom čase rozhodovania Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že právny
predchodca odporcov nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania, preto nemohol platne nadobudnúť
celú novovytvorenú parcelu č. EN 3223/2 do svojho vlastníctva československý štát a následne zriadiť
právo osobného užívania k tomuto pozemku navrhovateľom. Pochybenie štátu, jeho štátnych orgánov

v procese zriadenia práva osobného užívania navrhovateľom k označenému pozemku ( dohodou
registrovanou Štátnym notárstvom Liptovský Mikuláš pod č. R II 260/80 ) v rozpore s povahou a
účelom práva osobného užívania je preukázaná ( doteraz nevyvrátená dôkazom opaku ) skutočnosť.
Bolo povinnosťou okresného súdu premietnuť ju do fázy právneho posúdenia merity veci, preto
odvolací argument navrhovateľov namietajúci tento postup okresného súdu je bez vecného významu

a opodstatnenia.

Ani ďalšie odvolacie argumentácie navrhovateľov neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Krajský súd v riešenej problematike nevidel otázku, ktorá by z hľadiska svojho
zásadného právneho významu mohla zakladať dôvod na pripustenie dovolania, všetky vecné súvislosti
riešené súdom prvého stupňa vychádzajú zo zaužívanej rozhodovacej praxe všeobecných súdov v

obdobných veciach.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporcu v l rade smerujúce do výroku o náhrade trov prvostupňového
konania za nedôvodné. Okresný súd zohľadnil všetky rozhodujúce súvislosti, ktoré aj podľa názoru
odvolacieho súdu znamenali solídny základ pre rozhodovanie o trovách prvostupňového konaniaaplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Tieto súvislosti okresný súd vyargumentoval extenzívne, z
pohľadu obidvoch procesných strán, niet dôvodu na zmenu, prípadne korigáciu vyslovených záverov.
Krajský súd sa i v tejto časti stotožnil s rozsudkom okresného súdu, navyše dodáva, že rozhodovanie

okresného súdu v otázke trov konania jednoznačne zohľadňuje aj princíp spravodlivého usporiadania
veci medzi účastníkmi konania.

Súhrnom všetkých hore uvedených okolností krajský súd odvolaniam účastníkov vyhovieť nemohol a
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

V štádiu odvolacieho konania ani jedna procesná strana nebola úspešná ohľadne svojho odvolania, z
tohto dôvodu krajský súd aplikáciou ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. účastníkom

( žiadnemu z nich ) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .