Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203352
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514203352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu Slovenská

sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, pr. zast. JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany proti žalovanej S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX,
XXX XX D. P. v konaní o zaplatenie 1 760,33 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 1 760,33 eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 1 564,33
eur od 23.11.2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške
105,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 484,79 eur, a to na účet právneho zástupca žalobcu
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd proti žalovanej návrh na zaplatenie sumy 1 760,33 eur s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.10.2005 uzavrel so žalovanou zmluvu, súčasťou ktorej bola aj
zmluva o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej kontokorentný úver do výške
úverového rámca 30 000,-Sk s premenlivou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu uzavretia zmluvy bola
10,15 % ročne. Doba platnosti zmluvy o kontokorentnom úvere sa predlžovala vždy o dobu 1 roka,
nakoľkožalovanáneoznámilažalobcovivurčenejlehote,ženemázáujemopredĺženiezmluvy.Zdôvodu
porušenia zmluvne dohodnutých povinností žalovanej zrušil žalobca možnosť čerpania úverového

rámca. Na výzvy na zaplatenie vyčerpanej dlžnej sumy žalovaná nereagovala. Ku dňu 22.11.2013
dosiahla výška splatného dlhu žalovanej sumu 1 760,33 eur a pozostáva z istiny vo výške 1 564,21 eur

.a príslušenstva vo výške 196,12 eur. Okrem toho si uplatnil aj príslušenstvo od 23.11.2013, a to úrok
z úveru vo výške 10,15 % ročne a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne (s poukazom na to, že k
omeškaniu došlo pred 1.2.2013).

Na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 26.6.2014 doplnil svoj návrh. Uviedol, že od júla 2011
trvalo nepovolené prečerpanie na účte žalovanej nepretržite, preto ku dňu 10.7.2013 úplne zastavil
možnosť čerpania úverového rámca. Suma istiny vo výške 1 564,21 eur pozostáva z nezaplatenej istiny

vo výške 995,82 eur (t.j. 30 000,-Sk), úrokov vo výške 456,30 eur za obdobie od 1.3.2011 do 10.7.2013
pri úrokovej sadzbe 17,90 % ročne a poplatkov vo výške 112,10 eur. Úroky z omeškania vo výške 196,12
eur boli vyčíslené vo výške 8 % ročne z aktuálne splatnej istiny od 12.7.2011 do 22.11.2013. Aj keď simohol uplatniť úrok z úveru vo výške 17,90 % ročne, uplatňuje si úrok iba vo výške 10,15 % ročne podľa
zmluvy o kontokorentnom úvere.

V ďalšom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 žalobca zaslal súdu právnu argumentáciu, v ktorom uviedol

dôvody, pre ktoré sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi má riadiť Obchodným zákonníkom. Zmluva o
úvere (ktorého ustanovenia sa riadi povolené prečerpanie na účte) je absolútnym obchodom, na ktorý
sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Na právny
vzťah medzi účastníkmi konania sa nemôže aplikovať ani zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch vzhľadom na § 1 ods. 3 tohto zákona. K nároku na úrok aj po splatnosti úveru vyslovil názor,

že tento vyplýva jednak zo zákona (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka), ako aj z bodu 7.4.2. a 7.4.3.
Všeobecných obchodných podmienok.

Žalovaná nenamietala uplatnený nárok, žiadala však, aby ho mohla splácať po maximálne 50 eur
mesačne, pretože sa jedná o vyššiu sumu presahujúce jej možnosti..

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.
Žalovaná sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila, svoju neúčasť žiadnym spôsobom

neospravedlnila, ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, preto súd v súlade s § 101 ods.
2 O.s.p. prejednal vec aj v jej neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanom návrhu z dôvodov v ňom uvedených.
Zároveň predložil stanovisko k otázke premlčania a aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Toto
ustanovenia podľa jeho názoru nie je aplikovateľné na daný prípad, pretože týmto sa spravujú právne

vzťahy vzniknuté až po 13.6.2014, čo vyplýva z prechodných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, písomnými vyjadreniami účastníkov
a ich zástupcov, listinnými dôkazmi, najmä výzvou na zaplatenie pohľadávky z 5.2.2014, zmluvou zo dňa
20.10.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“), prehľadom úrokových sadzieb
žalobcu platných od 1.1.2010, platobnou históriou k bežnému účtu žalovanej a zistil, že skutkový stav

zodpovedá stavu, ako ho popísal žalobca vo svojom návrhu a jeho doplnení zo dňa 26.6.2014 a ako
je uvedený vyššie s tým. Žalovaná v priebehu úverového vzťahu viackrát prekročila povolený úverový
rámec, ale uvedené trvalo pár dní. Od 28.2.2011 žalovaná opakovane prekročila povolený úverový
rámec, ale od tohto času už uhradila iba sumu 110 eur dňa 11.7.2011, ktorá

.však nepostačovala na to, aby svoj dlh znížila do hodnoty úverového rámca, teda do sumy 995,82 eur.

Od tejto doby žalovaná neuhradila žiadnu sumu.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá

na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto
platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa časti IV. bodu 1 zmluvy zo dňa 20.10.2005, predmetom zmluvy je poskytnutie kontokorentného
úveru (ďalej „Úver“) k Účtu Veriteľom Dlžníkovi v sume, mene a podľa podmienok dohodnutých v
tejto zmluve (ďalej „Zmluva o KTK“). Základné podmienky : Výška úverového rámca: 30.000,00 Sk,

slovom: Tridsaťtisíc SK, Úroková sadzba: typ premenlivá 10,15 % p.a., Splatnosť úrokov: mesačne, k
poslednému dňu v mesiaci, Konečná splatnosť Úveru 07.04.2006. Všetky údaje a náležitosti uvedené
v Základných podmienkach Zmluvy o KTK sú platné ku dňu podpisu tejto listiny, ich zmeny sa riadia
Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa účinnými odo dňa 01.08.2002.

Podľa časti IV. bodu 2 zmluvy zo dňa 20.10.2005, čerpanie Úveru je Dlžník oprávnený požadovať až do

dňa konečnej splatnosti úveru, v rozsahu úverového rámci dohodnutého v bode 1. Zmluvy o KTK.

PodľačastiIV.bodu3zmluvyzodňa20.10.2005,dlžníkjepovinnýsplatiťposkytnutýÚvervdohodnutom
čase, v stanovenom čase platiť úroky, Poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie Poplatky podľa Sadzobníka
a náklady Veriteľa spojené s Úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

Podľa časti IV. bodu 10 zmluvy zo dňa 20.10.2005, zmluva o KTK sa uzatvára na dobu určitú, a to
na dobu jedného roka odo dňa podpísania Zmluvy o KTK zmluvnými stranami. Doba trvania Zmluvy o

KTK sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak Dlžník neoznámi Veriteľovi najneskôr v lehote jedného
mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy o KTK (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o
predĺženie doby trvania Zmluvy o KTK, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku Dlžníka.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je

.podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Účastníci konania uzavreli zmluvu, ktorá sa týkala viacerých produktov poskytovaných žalobcom, okrem

iného aj bežného účtu a kontokorentného úveru. Podstata kontokorentného úveru spočíva v možnosti
čerpať peňažné prostriedky z bežného účtu, aj keď na to klient nemá dostatok peňažných prostriedkov
na účte, čiže ľudovo povedané „ísť do mínusu“. Na sumu, ktorá je prečerpaná, sa vzťahujú ustanovenia
o úvere a z tejto sumy je dlžník povinný platiť úroky, prípadne iné platby podľa zmluvy. Zmluva o bežnom
účte, ako aj

zmluva o úvere, sú ako zmluvné typy upravené v ObZ a patria medzi tzv. absolútne obchody. Základné
práva a povinnosti sa teda odvodzujú z jednotlivých ustanovení o týchto zmluvách upravených v ObZ.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je však svojím charakterom aj zmluvou spotrebiteľskou,
keďže žalovaná je v zmluve označená iba identifikačnými údajmi fyzickej osoby, teda v danom prípade
vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, kým žalobca vykonával

činnosťspadajúcudočinnostijehopodnikania,tedavystupovalakododávateľ.Ajkeďvčaseuzatvárania
zmluvy úprava § 52 a nasl. OZ neuvádzala zmluvu o úvere výslovne ako spotrebiteľskú zmluvu, z
§ 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy (podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje) je zrejmé, že
uzavretá zmluva bola formulárova, teda slúžila pre širší okruh klientov banky, ktorí jej obsah podstatným
spôsobom nemohli ovplyvniť, čiže aj zmluva uzavretá v tomto prípade sa považuje za spotrebiteľskú.

Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá ako pohyblivá, v čase uzavretia zmluvy bola určená vo výške
10,15 % ročne. Od 1.1.2010 bola táto určená vo výške 17,90 % ročne. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že žalobca umožnil žalovanej čerpať finančné prostriedky až do úverovéhorámca 30 000,-Sk, t.j. do 995,82 eur, ktorý žalovaná celý vyčerpala. Od júla 2011 trvalo nepovolené
prečerpanie na účte žalovanej nepretržite, teda žalovaná nesplácala poskytnutý úver. Žalobca si splnil
základnú povinnosť vyplývajúcu pre neho, teda poskytnúť finančné prostriedky do výšky dohodnutého

úverového rámca, kým žalovaná si jednu zo základných povinností vyplývajúcich pre ňu zo zmluvy o
kontokorentnom úvere - splácať úver spolu s úrokmi, nesplnila.

Pokiaľ ide o nesplatenú istinu úveru, úrok z úveru do dňa 10.7.2013, kedy žalobca pozastavil možnosť
čerpať ďalšie prostriedky a poplatky, tieto súd považoval za riadne preukázané výpisom z platobnej
histórie a za súladné s právnymi predpismi, pričom tieto nároky ani žalovaná nijakým spôsobom

nespochybnila,právenaopak,uznalasvojupovinnosťtietozaplatiť.Vtejtočastisúdpretonávrhuvcelom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 564,21 eur (pozostávajúcej z istiny 995,82
eur, kapitalizovaného zmluvného úroku ku dňu 10.7.2013 vo výške 456,30 eur a dlžných poplatkov vo
výške 112,10 eur).

Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, pretože je v omeškaní s platením peňažného
záväzku. V zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý upravuje výšku úroku z omeškania

v občianskoprávnych vzťahoch, bola výška úrokov

.z omeškania do 31.1.2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 1.2.2013 sa táto výška
zmenila, a to tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky. V zmysle § 10c uvedeného nariadenia vlády, ktoré upravuje

prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013. V danom prípade záväzkový vzťah vznikol pred 31.12.2013 a pred
týmto dátumom začalo aj

omeškanie žalovanej, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške 8% ročne,

keďže táto je nižšia, ako výška úrokov z omeškania vypočítaných podľa citovaného nariadenia vlády
účinného do 31.1.2013.

V žalovanej sume 1 760,33 eur bol zahrnutý aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 196,12 eur
vypočítaný ako 8 % ročne zo sumy 995,82 eur od 12.7.2011 do 22.11.2013. Zároveň si žalobca uplatnil
8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 564,21 eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti a omeškania žalovanej súd tento úrok z omeškania priznal, a to tak kapitalizovanú
časť, ktorá je zahrnutá v celkove priznanej sume, ako aj úrok z omeškania do budúcna.

Žalobca požadoval zaviazať žalovanú aj na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 10,15 % ročne zo sumy
1 564,21 eur odo dňa 23.11.2013 do budúcna. Podľa vyjadrení žalobcu k 10.7.2013 zastavil žalovanej
možnosť čerpania úveru, čo je v platobnej histórii vyznačené ako „Ú - ukončenie aktívnej KTK zmluvy“.

Následne na to došlo k zrušenie všetkých trvalých príkazov na účte žalovanej a k zrušeniu účtu, pričom
ako vyplýva z návrhu, žalobca vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy.

Uvedené konanie žalobcu malo také isté účinky, ako zosplatnenie dlhu, teda bola ukončená realizácia
akýchkoľvek operácií a žalovaná je povinná uhradiť celú dlžnú sumu naraz. Zosplatnením dlhu sa
modifikuje právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom v tom smere, že dlžník stráca výhodu splátok dlžnej

sumy, pričom ku dňu zosplatnenia je určená celková dlžná suma vrátane úrokov, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť. Záväzok zo zmluvy sa mení na záväzok vyplývajúci z porušenia zmluvy. Po zosplatnení úveru
má podľa názoru súdu veriteľ právo na úroky z úveru iba do zosplatenenia dlhu. Po tomto čase sa dlžník,
ktorý nevrátil zostatok úveru a príslušenstva, dostáva do omeškania so zaplatením sumy kapitalizovanej
ku dňu zosplatnenia a je povinný platiť iba úroky z omeškania (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR 4Obo

143/1998).Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal úrok z úveru vo výške 10,15 % ročne zo sumy 1 564,21
eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že žalobca tento úrok požaduje zo
sumy, v ktorej je už zahrnutý kapitalizovaný úrok a poplatky, ktoré však nie sú poskytnutým úverom. Ako

vyplýva ja zo zákonnej úpravy zmluvy o úvere, veriteľ má právo iba na úroky z poskytnutých finančných
prostriedkov, nie však na úroky z úrokov a už vôbec nie z poplatkov. Z predloženej špecifikácie
jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva dlžná suma, pritom vyplýva, že žalobca si za obdobie od
11.7.2013 do 22.11.2013 úroky z úveru neuplatňuje, čiže si asi uvedomoval, že na úroky má nárok
skutočne iba do zosplatnenia dlžnej sumy.

.

Žalovaná žiadala splácať dlžnú sumu v splátkach po maximálna 50 eur mesačne vzhľadom na to, že jej
pomery jej neumožňujú zaplatiť dlžnú sumu naraz. Žalovaná však žiadnym spôsobom nezdokladovala,
aké sú jej pomery, resp. či skutočne nedokáže zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo, preto súd splátky dlžnej
sumy nepovolil. Uvedené však nebráni žalovanej skontaktovať sa so žalobcom a dohodnúť si splátky
dlžnej sumy priamo s ním, ak s tým bude súhlasiť.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§142ods.3O.s.p.Žalobcabolneúspešnýibavčastitýkajúcej
sa príslušenstva, konkrétne úroku z úveru, ktorú vo vzťahu k ostatnej časti nároku, ktorej bolo vyhovené,
súd považoval za nepatrnú. Súd preto priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu uplatnil v mene žalobcu trovy konania vo výške 945,99 eur pozostávajúce zo
súdneho poplatku vo výške 105,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 840,49 eur za 6 úkonov

právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 4 x písomné podanie
na súd, a to dňa 4.6.2014 podanie návrhu, dňa 26.6.2014 doplnenie návrhu, dňa 11.11.2014 vyjadrenie
k oznámeniu súdu a dňa 12.2.2015 vyjadrenie k výzve súdu a účasť na pojednávaní dňa 29.4.2015 -
odmena za 1 úkon právnej pomoci 81,33 eur, 6 x režijný paušál, a to 4 x 8,04 eur za úkony v roku 2014
a 2 x 8,39 eur za úkony v roku 2015, cestovné náhrady za cestu na pojednávanie z Košíc do Starej

Ľubovne a späť vo výške 51,65 eur ((206 km x 0,183 eur/km) + (206 km x 5,6 l/100 km x 1,21 eur/
l : 100)), náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie vo výške 111,84 eur (6 polhodín x 13,98 eur
- suma 111,84 eur je zrejme uvedená chybne, keďže pri náhrade 13,98 eur za polhodinu činí náhrada
za stratu času 83,88 eur) a 20 % DPH.

Úspešný účastník ma právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie

práva. Práve účelnosť úkonov je rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Účelnosťou je pritom potrebné rozumieť úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu
v konaní.

Úkony písomné podanie na súd - doplnenie návrhu zo dňa 26.6.2014 a vyjadrenie k výzve súdu
zo dňa 12.2.2015 súd nepovažoval za úkony potrebné na účelné uplatnenie práva, pretože nimi

právny zástupca žalobcu iba spresnil špecifikáciu jednotlivých položiek, resp. oznámil ďalšie skutkové
okolnosti a predložil platobnú históriu z ktorých pozostáva dlžná suma, čo mal urobiť už v samotnom
návrhu. Doplňovanie návrhu na výzvu súdu spôsobenú nedostatočnou špecifikáciou nároku, resp.
nedostatočným opísaním skutkových okolností, ktoré spôsobil priamo žalobca, nemôže byť posúdené
ako účelné a trovy s tým spojené nemôže znášať žalovaná. Podobne podanie zo dňa 11.11.2014 súd

nepovažoval za úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva, pretože ním právny zástupca reagoval
na oznámenie súdu o tom, prečo doposiaľ nebol vydaný platobný rozkaz a krátku argumentáciu súdu.
Uvedené mohol právny zástupca predniesť na pojednávaní, ktorého sa zúčastnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že trovy účelne vynaložené na uplatnenie
práva predstavujú 3 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s

klientom, písomné podanie na súd - podanie návrhu dňa 4.6.2014 a účasť na pojednávaní dňa 29.4.2015
- odmena za 1 úkon právnej pomoci 81,33 eur, 3 x režijný paušál, a to 2 x 8,04 eur za úkony v roku 2014
a 1 x 8,39 eur za úkon v roku 2015,.cestovné náhrady za cestu na pojednávanie z Košíc do Starej Ľubovne a späť vo výške 51,65 eur ((206
km x 0,183 eur/km) + (206 km x 5,6 l/100 km x 1,21 eur/l : 100)), náhradu za stratu času za cestu
na pojednávanie vo výške 83,88 eur (6 polhodín x 13,98 eur) a 20 % DPH z uvedených položiek vo

výške 80,80 eur, čiže spolu trov právneho zastúpenia predstavujú sumu 484,79 eur. Spolu so súdnym
poplatkom vo výške 105,50 eur potom celková náhrada trov konania činí 590,29 eur, ktoré je povinná
žalobcovi nahradiť žalovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.