Uznesenie Judgement was issued on Monday, July 21, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Er/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204383
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714204383.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnej: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX,
XXX XX X., pre vymoženie 119,49 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o žiadosti súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.07.2014 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava požiadal Okresný súd Skalica o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 19.06.2008.

V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor v súlade s ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
oznámil súdu, že Ústavný súd SR rozhodol v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní
o konkrétnej kontrole ústavnosti, kde ústavný súd konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Exekútor oznámil, že

bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., preto musí reagovať na označený nález ústavného súdu, a to nie len z dôvodu jeho záujmu na
splnení povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález
ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahuje do jeho základných práv. Nález Ústavného súdu SR
zo dňa 13.4.2011, sp. zn. III. ÚS XXX/XXXX je individuálnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je
limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom

pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX. Podľa exekútora akékoľvek závery poňaté do obsahu vyššie uvedeného
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania. Všeobecné súdy nie sú
viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musia reflektovať
ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súdny exekútor uviedol, že označené rozhodnutie
nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované
do času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi inými aj práva súdneho exekútora

na spravodlivé súdne konanie, práva na pokojné užívanie majetku a práva nebyť diskriminovaný. Proti
uvedenému rozhodnutiu exekútor podal individuálnu sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.
Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor vyjadrený v označenom rozhodnutí budú
základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci.Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s
obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti
alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo

s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a
publicistickej činnosti.

V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5 ods. 1
Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2
Exekučného poriadku).

Podľa § 30 ods. 1, 3 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom

na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do
rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad;
to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26

zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Zo skutočností oznámených súdnym exekútorom má súd preukázané, že súdny exekútor bol
zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného), a je to okolnosť, ktorá ho vylučuje z
vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle ust. § 30 ods. 3
Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. V danom prípade sa exekučné konanie
začalo dňa 19.05.2014, to je v čase, keď súdny exekútor už nebol zamestnancom oprávneného, ale

samotná skutočnosť, že súdny exekútor pred vymenovaním do funkcie exekútora bol zamestnancom
oprávnenéhotrebapovažovaťzaskutočnosťvylučujúcuhozvykonávaniadanejexekúcie.Atozdôvodu,
aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom
exekučného konania, resp. pomeru k veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom
oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora v exekučnej veci a v nadväznosti na to

aj jeho nestrannosť.

Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa
13.4.2011. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného
poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

Výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné
právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním týchto
ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný
súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).

Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj na orgány verejnej
moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva
funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súdmusí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj
na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa
viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.

(Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011 č. k. III. ÚS XXX/XXXX-XX)

Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej

je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní.

SpoukazomnanálezÚstavnéhosúdusp.zn.III.ÚSXXX/XXXX-XXjepotrebnésastýmtorozhodnutím
vyporiadaťvkaždomexekučnomkonaní,ktoréhosadotýka,abysazaistilaochranaprávjehoúčastníkov

a nebol výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe tohto nálezu
vylúčený. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkcie
súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná, a preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko o vykonanie
exekúcie bol požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, čím je

danýrozporsust.§30ods.1Exekučnéhoporiadku.Súdzáverompoznamenáva,ževprípadezaujatosti
exekútora v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemožno
takéhoto exekútora poveriť jej vykonávaním, ale jeho žiadosť je potrebné zamietnuť. V takom prípade nie
je nevyhnutné najprv rozhodovať o vylúčení exekútora pre zaujatosť, pretože tento ešte nebol poverený
jej vykonaním.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach. (§ 44 ods. 2 O.s.p.)

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2

O.s.p. ).