Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/493/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216583
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216583.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. U. U., advokátom vykonávajúcim činnosť
prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865
141, proti povinnému: M. S., rod. M. (predchádzajúce priezvisko: X.), bytom L. - V., X. XX, I. E., štátna
občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 307,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. októbra 2014, č. k. 16Er/3435/2014 - 16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta
O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 30.05.2014 domáha proti

povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 307,39 Eur s príslušenstvom, na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 5805/06 zo dňa 27.11.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudolprávoplatnosťdňa08.01.2007avykonateľnosťdňa11.01.2007.SúdnyexekútorJUDr.Rudolf
Krutý, PhD. dňa 12.09.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z
úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/544/2007

(EX 776/2007) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: M. S., rod. M. (predchádzajúce priezvisko: X.), bytom X. XX, L. - V., I. E.,
bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/544/2007 - 33 zo dňa 10.10.2012 podľa
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/203/2013 - 51 zo dňa
05.08.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2013. Uviedol, že exekučné konanie vedené pod sp.

zn. 16Er/544/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo
vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť
nároku oprávneného voči povinnému. Dôvodil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae,
ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už

právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o
procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v
tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten
istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa dospel k záveru, že za týchto
podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104

ods. 1 O.s.p.Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Zastával
názor, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a

§ 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j.
nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne

voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. Konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore
so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom
na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si
opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k

vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento
exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Na základe
uvedenýchskutočnostínavrhol,abyodvolacísúdpovykonanomdokazovanínapadnutéuzneseniesúdu
prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

sumy 307,39 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 27.11.2006, sp. zn. SR 5805/06, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 08.01.2007 a vykonateľnosť dňa 11.01.2007.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní vedenom pred súdom prvého

stupňa pod sp. zn. 16Er/544/2007 návrhom zo dňa 12.03.2007 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 307,38 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 27.11.2006, sp. zn. SR 5805/06. V uvedenej exekučnej veci
Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er/544/2007 - 33 zo dňa 10. októbra 2012 exekúciu zastavil,

keď dospel k záveru, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podkladetakejtodoložkyvydanýrozhodcovskýrozsudokspôsobilýmexekučnýmtitulom.Totouznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 23CoE/203/2013 - 51 zo dňa 5. augusta 2013.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého

rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,

uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/544/2007
- 33 zo dňa 10. októbra 2012, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.09.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/203/2013
- 51 zo dňa 5. augusta 2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne

rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali
nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že
uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/544/2007 - 33 zo dňa 10. októbra 2012 v spojení s uznesením

tunajšieho krajského súdu č. k. 23CoE/203/2013 - 51 zo dňa 5. augusta 2013, založilo prekážku veci
rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomtoexekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .