Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010048
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914010048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Sopoligu a prísediacich JUDr.

Zlatice Čeplíkovej a PhDr. Daniely Feckovej na hlavnom pojednávaní dňa 29. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná M. Š. Y. A. T. E. H. E. Q. Á. , nar. XX.X.XXXX v Kuzmiciach, bytom O., J.. M. XXX/XXX,
podnikateľka,

j e v i n n á , ž e

dňa 4.3.2011 v O. prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, ul.
Pribinova č. 25 uzavrela zmluvu o úvere č. 900400504, ktorým jej bol poskytnutý úver vo výške 3500,00
€ a ktorý sa zaviazala zaplatiť v dvoch mesačných splátkach po 2223,00 € počnúc dňom 12.4.2011 a
do zmluvy o úvere uviedla, že je živnostníčka s čistým mesačným príjmom vo výške 2350,00 €, hoci
to nebola pravda, čím spôsobila pre spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinova ul. č. 25 škodu
vo výške 4446,00 €

t e d a

vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru a tak mu spôsobila väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l a

zločin podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm.a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 3, § 36 písm. j,k/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch)
rokov, výkon ktorého sa podľa § 51 ods. 1, 2 § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu s p r o b a č n ý m dohľadom v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trebišove podal Okresnému súdu Trebišov návrh na schválenie dohody o vine

a treste, ktorú uzavrel s obž. M. Š. dňa 9.1.2012 a súd na neverejnom zasadnutí v zmysle § 331
ods.1 písm.b/, ods.2 Tr. por. odmietol návrh na schválenie dohody o vine a treste s tým, že je zrejme
neprimeraná.Na základe sťažnosti prokurátora Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 8To/18/2012 zo dňa
6.3.2012 zrušil napadnuté uznesenie a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol. V
dôvodoch uviedol, že sa stotožnil s názorom prokurátora, že je dôvod na zníženie trestnej sadzby u

obžalovanej v zmysle § 34 ods.1 Tr.zák. a že navrhovaný trest 2 roky odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, ktorý navrhli v dohode o vine a treste je zákonný, a
preto bolo treba dohodu ako zákonnú a primeranú schváliť.

Okresný súd Trebišov vo veci vytýčil verejné zasadnutie na deň 17.5.2012, na ktorom upozornil strany,

že uzavretá dohoda je nespravodlivá a doporučil im uzavrieť novú dohodu, ktorá bude spĺňať všetky
podmienky § 34 Tr.zák., najmä zaoberajúce sa okolnosťami pri ukladaní výšky trestu v súvislosti so
zabezpečením účelu trestu a ostatných členov spoločnosti.

Na základe uvedeného konania potom okresný prokurátor v Trebišove podal dňa 21.1.2014 obžalobu
na okresný súd, na základe ktorej súd konal.

Obžalovaná v prípravnom konaní dňa 15.11.2011 priznala, že keď uzatvárala zmluvu o úvere so
zástupcom poškodenej strany D. F.Í., uviedla mu mesačný príjem 2.350 €, ktoré ale v tom čase
nedosahovala. Vyšetrovateľovi ďalej uviedla, že ani nevie, či takú sumu svojho príjmu, do žiadosti o
úver uviedla. Ďalej vypovedala, že si nespomína na okolnosti ako úver uzatvárala. Ďalej uviedla, že pred

uzatvorením zmluvy o úvere mala príjem z podnikania okolo 1.000 €. Nevedela, že nebude schopná úver
splácať, myslela si, že mesačné splátky, a to v počte dve po 2.223 € zvládne, ale sa dostala do platobnej
neschopnosti, a preto s tým nepočítala. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa uviedla, že za rok 2010 dosiahla
hospodársky výsledok po odpočítaní výdavkov vo výške 3.000 €. Úver potrebovala na chod prevádzky.

Dňa9.1.2012naOkresnejprokuratúrevTrebišoveobžalovanávýslovneuviedla,žesúhlasísoskrátenou
formou konania, vzdáva sa práva na verejný súdny proces, rozumie, čo tvorí podstatu skutku a priznala
sa k spáchaniu skutku, aj k svojej vine.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.4.2014 o obžalobe obžalovaná prehlásila, že je nevinná.

Vzhľadom na toto vyhlásenie, pretože bolo vykonané po podaní obžaloby v tejto veci na hlavnom
pojednávaní, súd neberie do úvahy priznanie sa obžalovanej ku skutku v konaní o vine a treste a
nepoužíva ho ako dôkaz.

Všetky vyjadrenia obžalovanej v prípravnom konaní, netýkajúce sa viny, však ako dôkaz súd používať

je oprávnený a tie svedčia o obrane obžalovanej, ktorá je úplne nepresvedčivá, založená na rôznych
klamlivých údajoch o svojom príjme. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní sa bránila okrem iného aj tým,
že v minulosti už zobrala od poškodenej strany okolo 20 úverov, ako úverov preklenovacích, ktoré vo
väčšine prípadov načas splatila, alebo dodatočne splatila po upozornení poškodenej strany. Na hlavnom
pojednávaní uviedla, že od r. 1992 podniká ako kaderníčka a napríklad za minulý rok, t.j. 2013 mala

príjem 491 €.

Pri podávaní žiadosti o úver dňa 3.3.2011 obžalovaná uviedla svoj priemerný mesačný príjem vo výške
2.350 € a mesačné náklady vo výške 76 €. Na základe tohto falošného údaju s ňou bola uzavretá zmluva
o úvere 4.3.2011, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 3.500 € a mala ho splatiť v dvoch mesačných

splátkach po 2.223 €, a to dňa 12.4.2011 a 12.5.2011. Obžalovaná tak neurobila. Ako dôvod uviedla
dočasné problémy v podnikaní. Ďalej uviedla, že ešte pred začatím konania proti nej úver aj s úrokmi
zaplatila, a preto poškodenej strane nevznikla žiadna škoda.

Ako svedok bol vypočutý D. F., zástupca poškodenej strany, ktorý spisoval žiadosť o úver a uzavrel

zmluvu o úvere s obžalovanou. Tento svedok uviedol, že obžalovanej v minulosti spoločnosť Pohotovosť
už poskytla ´25 úverov a tieto obžalovaná riadne splatila. Pokiaľ ide o predmetnú úverovú zmluvu,
po poskytnutí úveru mala obžalovaná problémy s jeho splácaním a nakoniec zaplatila úver spolu aj s
navýšením jemu do rúk. Dňa 3.3.2011 pri podaní žiadosti o úver obžalovaná predložila len občiansky
preukaz, pretože bola stálou klientkou. Pri požadovaní úveru vo výške 3.500 € sama uviedla, že ho chce

splatiť v dvoch splátkach po 2.223 €. V žiadosti uviedla, že má príjem vo výške 2.350 €. Uvedený príjem
sa nepreveroval, nakoľko v minulosti od nich už dostala úvery, splatila ich a boli tiež vo výške 2.500 €.
Spoločnosť Pohotovosť nemala s ňou problémy. Keď úver nesplácala, tak ju kontaktoval telefonicky a
obžalovaná mu uviedla, že nemá peniaze. Dohodli sa, že sa mu ozve, ak peniaze bude mať. Úver ďalejneplatila, ani nezačala splácať, a preto z centrály pohotovosť poslali trestné oznámenie na obžalovanú
a po jeho podaní úver bol v plnej výške obžalovanou zaplatený. Z toho dôvodu si poškodená strana
škodu neuplatňuje.

Na hlavnom pojednávaní na otázky obhajkyne svedok reagoval, že on nemal vedomosť o tom, že z
centrály Pohotovosti v Bratislave bolo podané trestné oznámenie na obžalovanú. Tá sa u neho prihlásila
až 17.10.2011, keď celý úver aj penále zaplatila /konštatuje sa, že na Okresnú prokuratúru Trebišov
prišlo trestné oznámenie na obžalovanú z Pohotovosti Bratislava dňa 14.9.2011, čo osvedčuje prijímacia

pečiatka/. Na otázku obhajkyne sa potom zástupca spoločnosti Pohotovosť vyjadroval k tomu, čo mu
neprislúcha, a to či spoločnosť Pohotovosť bola alebo nebola poškodená. Žiadosť o úver spisoval s
obžalovanou tento svedok a opýtal sa jej „či všetko zostáva po starom“ a keď povedala, že áno, žiadosť
poslal na centrálu.

Obhajoba predniesla na hlavnom pojednávaní skutočnosť, že v čase, keď došlo k úverovej zmluve,

obžalovaná vlastnila rodinný domček po starých rodičov, ktorý ponúkala na predaj a že sa aj prihlásili
nejakí kupci, ale nemali peniaze na jeho kúpu a potom druhí, ktorí povedali, že sú manželia a že si idú
zarobiť peniaze do Anglicka a potom sa jej ozvú. Toto malo byť prezentované ako dôkaz, že obžalovaná
počítala, že bude mať z čoho úver splácať. V záverečnej reči obhajkyňa uviedla, že nebol preukázaný
úmysel nesplácať úver, pretože všetky doposiaľ poskytnuté úvery obžalovaná v minulosti zaplatila. Na

hlavnompojednávaníkonanomdňa20.3.2014obhajkyňaobžalovanejďalejtvrdila,žeobžalovanáplatila
pravidelne splátky na zaplatenie úveru a nezaplatila len tri splátky na jeho celkové zaplatenie, pretože
sa dostala do finančnej tiesne. Splátky splácala rok pravidelne a až potom, keď sa dostala do finančnej
tiesne, nezaplatila posledné tri splátky.

Z daňového priznania za rok 2010 vyplýva, že obžalovaná dosiahla čistý príjem vo výške 3.167,50 €, čo
predstavuje mesačný priemer príjmu vo výške 263,91 €.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne vyplýva, že obžalovaná využila
v každom momente prípravného konania i súdneho konania, svoje právo brániť sa, ako uznala za

vhodné a výšky svojho príjmu za predchádzajúci rok 2010 vymýšľala a netvrdila pravdu. Jednoznačne
z písomného listinného dôkazu - žiadosti o úver je uvedené, že mala mesačný príjem v poslednom
období 2.350 €. Toto je klamstvo a sama obžalovaná to potvrdila svojimi vyjadreniami, pretože hovorila,
že v posledných rokoch dosahovala mesačný príjem okolo 491 €. Ani tento údaj nie je pravdivý. Keď na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.4.2014 sa jej mal údajne opýtať konateľ spoločnosti Pohotovosť

či „všetko je po starom“, tak ako v predchádzajúcom období, odpovedala obžalovaná, že áno, preto
do žiadosti o úver jej príjem neupravoval oproti predchádzajúcim žiadostiam o úver. Nie je pravdivé
tvrdenie obhajoby, že obžalovaná zaplatila škodu skôr, než bolo podané trestné oznámenie, čo vyplýva
z vyššie uvedených dôkazov uvedených v tomto odôvodnení.

Súd nemohol vziať do úvahy ani ničím neoverené a nepodložené tvrdenia obhajoby, že obžalovaná v
období, keď uzatvárala zmluvu, vlastnila rodinný dom, ktorý chcela predať a z tohto príjmu chcela vyplatiť
úver, pretože uviedla neidentifikovaných kupcov, ktorí údajne nemali peniaze na kúpu domu a potom
ďalších, ktorí si vraj ešte len idú do Anglicka zarobiť a potom dom kúpia. Na týchto neurčitých tvrdeniach
a podmienkach, ktoré mali byť splnené v budúcnosti obžalovaná nemohla zakladať vierohodne svoje

presvedčenie, že úver v lehote splatí. Súd túto obranu považuje za vymyslenú a značne infantilnú.

Zo záverov dokazovania vyplýva, že obžalovaná uviedla nepravdivý údaj o svojom príjem v žiadosti
o pôžičku 3.500 € a pokiaľ to neuviedla konkrétne slovom, potom neupozornila konateľa spoločnosti
D. F., že nemá taký príjem, ako to deklarovala v minulých žiadostiach o úver a jej príjem okolo 200 €,

ktorý mohla v tom čase mesačne dosahovať, ani z ďaleka nebol dostatočný, aby ním mohla splatiť dve
splátky po 2.223 €. Z toho jednoznačne vyplýva pre súd, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy konala
najmenej v nepriamom úmysle úver v určenej lehote splatiť, lebo objektívne a evidentne nemala ho z
čoho splácať a očakávanie budúcej neistej podmienky nie je vyviňovacím dôvodom pre obžalovanú.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne bolo preukázané, že obžalovaná
svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 222 ods.1,3 písm.a/
Tr.zák., pretože vylákala úver od poškodenej strany tým, že zástupcu poškodenej strany uviedla do
omylu v otázkach splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pretože objektívne ich nemala a do omyluho uviedla aj v otázkach, že ho v dvoch mesačných splátkach po 2.223 € splatí, pretože na to nemala
vytvorenéžiadnepodmienky,žesatakvbudúcichdvochnasledujúcichmesiacochpoposkytnutípôžičky
stane. Týmto konaním spôsobila značnú škodu pre poškodenú stranu.

Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, je majiteľkou nehnuteľnosti v obci O., vykonáva
podnikateľskú činnosť, ale voči obci si neplní povinnosti, pretože nemá uhradená poplatky týkajúce sa
daní z nehnuteľnosti a vývoz tuhého komunálneho odpadu, a to ani po opätovných upomienkach. Podľa
odpisu z registra trestov doposiaľ nebola súdne trestaná.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie účelu trestu súd postupoval v zmysle
§ 34 Tr.zák. a vzal do úvahy najmä okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, na osobu
obžalovanej, zavinenie, pohnútku a následok, pričom zistil, že u obžalovanej existujú dve poľahčujúce
okolnosti spočívajúce v tom, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a ku dňu hlavného
pojednávania uhradila celú spôsobenú škodu (§ 36 písm. j,k). Trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov na

dolnej hranici trestnej sadzby, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom v trvaní 20 mesiacov, je potrebný na splnenie účelu u obžalovanej a zároveň má výchovne
pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli k tomu,
aby trest znižoval pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorou zákonodarca určil závažnosť toho ktorého
konania páchateľov pre spoločnosť.

vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru a tak mu spôsobila väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.