Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231197
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113231197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky F. P., rod. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom P. R. XX, štátna príslušnosť R., právne zastúpená JUDr. Katarínou Jančárovou,
advokátkou, Legionárska 618, Trenčín proti odporcovi K.. Y. P., J.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R. XXX,
štátna príslušnosť R., v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky F. P., rod. H., nar. XX.X.XXXX a odporcu K.. Y. P., nar. X.X.XXXX
uzavreté dňa XX.X.XXXX v P. R., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v P. R. vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka požiadala súd o rozvod manželstva, ktoré uzavrela s odporcom dňa XX.X.XXXX v P.

R.. V návrhu uviedla, že u oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého deti nepochádzajú. Manželstvo
účastníkov bolo spočiatku pomerne usporiadané, postupne sa medzi účastníkmi začali prejavovať
názorové nezhody. Názorové rozdiely sa týkali spôsobu trávenia voľného času, neskôr však odporca
začal mávať výbuchy hnevu na úplne bežné situácie a fyzicky navrhovateľku niekoľkokrát napadol.
Navrhovateľka pracuje ako zdravotná sestra vo O. X. v V., ktoré zamestnanie vyžaduje chodenie
na pracovné zmeny. Odporca sa však vyhrážal navrhovateľke fyzickými útokmi, ak si navrhovateľka
pracovný čas nezmení a ak si v určitých lehotách neušetrí dostatok finančných prostriedkov, o čom
si robil záznamy. Navrhovateľka dúfala, že sa situácia postupom času zlepší. Účastníci navštívili

psychologického poradcu , ale nedošlo k zmene, navrhovateľka sa len utvrdila v názore, že účastníci
sa úplne odcudzili a ich manželstvo je na konci. Účastníci spolu intímne nežijú. Od apríla 2013 nežijú v
spoločnejdomácnosti.Manželstvosineplnísvojefunkcie,jetrvaloahlbokorozvrátené,niejepredpoklad
na obnovu manželského spolužitia.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením oznámenia o uzavretí
manželstva, potvrdenia Obecného úradu P. R. zo dňa 26.2.2014 o poslednom spoločnom bydlisku,
čestného prehlásenia navrhovateľky zo dňa 18.9.2013, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V.

zo dňa 2.5.2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z oznámenia o uzavretí manželstva mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi,
manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX v P. R.. Manželstvo je v knihe manželstiev matričného úradu P. R.zapísané vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X. U oboch ide o manželstvo prvé. Obaja
sú štátnej príslušnosti SR a slovenskej národnosti. Manželstvo je bezdetné. Podľa potvrdenia Obecného
úradu P. R. zo dňa 26.2.2014 je posledným spoločným bydliskom účastníkov P. R. Č.. XXX v nájomnom

byte, v ktorom spolu bývali po uzavretí manželstva od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Navrhovateľka čestne
prehlásila, že od 1.4.2013 býva na adrese P. R. XX.

Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. K rozhodnutiu rozviesť
sa dospela začiatkom roka 2013, kedy mala dať odporcovi určitú sumu peňazí, ktorá mala byť na
spoločný účet pre stavebné sporenie. Pri jeho zakladaní navrhovateľka nebola, odporca jej o tom len

niečo málo povedal. V januári 2013 si bola vybrať skoro všetky peniaze z jej účtu, a v ten večer ich dala
odporcovi aj s výpisom z účtu. Reakcia odporcu bola: „To nemyslíš vážne, dožer a zmizni. Hovorím ti,
dožer a zmizni. To nie je možné, veď aj cigánka vie koľko peňazí dostane a Ty dožer a zmizni.“ Potom sa
trochu ukľudnil a povedal navrhovateľke, že mu má doniesť podrobný výpis z účtu a dohodnú sa, že do
konca apríla 2013 navrhovateľka doloží 2.000 eur a odporca ich dá na to sporenie. Počas veľkonočných
sviatkov chcel odporca, aby išli spolu k jeho rodičom, no navrhovateľka mala službu na sviatky. Odporca

začal zvyšovať hlas, používať vulgárne slová, chcel, aby to zmenila, lebo navrhovateľka zažije horor,
aký ešte nevidela, vyčítal navrhovateľke, že ho stále klame, uviedol, že ich manželstvo je na prášky a
že toto je posledný raz v navrhovateľkinom živote, čo robí cez sviatky, on sa jej stále prispôsoboval,
a napokon jej povedal, že má isť drichmať. Navrhovateľka sa odporcovi snažila vysvetliť, že nie je
jednoduché vymeniť si službu na sviatky. V týždni počas Veľkej noci odporca nadal navrhovateľke za

jedlo, tiež za papiere ohľadom dôchodkového piliera, pretože podľa neho nie je schopná ich vypísať,
chytil navrhovateľku silno za zápästie, ona sa mu vytrhla, na čo jej on povedal, že si na to nemá zvykať, a
to bol pre navrhovateľku moment, kedy sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva. Na veľkonočné
sviatky 2013 každý z účastníkov odišiel k svojim rodičom a odvtedy nevedú spoločnú domácnosť. Ďalej
navrhovateľka uviedla, že odporca navrhovateľku fyzicky napadol v novembri 2012, keď doma žehlila a

odporcachcel,abyšlispoluzablahoželaťjehostarémuotcovi, čonavrhovateľkaodmietla,načoodporca
zobral navrhovateľku do kúpeľne a tam jej pritlačil hlavu o stenu. V novembri 2012, keď navrhovateľka
vyhodnotila nameraný krvný tlak starej matke odporcu ako dobrý, ju odporca pri ceste domov silno
chytil za ruku a povedal jej, že zrejme chýbala v škole, keď sa toto učilo, lebo to je nízky tlak a dal
navrhovateľke facku. Raz, keď si odporca doma ohrieval v hrnčeku mlieko, vyhrážal sa navrhovateľke,

že jej ním rozbije hlavu. Od apríla 2013, keď navrhovateľka od odporcu odišla bývať k svojim rodičom,
s odporcom nežije v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka
s odporcom pôvodne plánovala mať deti. Počas manželstva nedošlo medzi účastníkmi k intímnemu
styku, pretože keď k nemu malo dôjsť, prejavila sa u navrhovateľky nejaká psychická prekážka, ktorá
jej zabránila vykonať súlož s odporcom. Navrhovateľka mimomanželskú známosť nemá. Navrhovateľka

s odporcom navštívili v júni 2013 pani, ktorá má vyštudovanú psychológiu, ale oficiálne sa tým neživí,
pretože je ženou v domácnosti, pričom na záver spoločného sedenia im povedala, že na zlepšenie v
ich manželstve je potrebný dlhší čas. Následne už navrhovateľka na sedeniach nebola.

Odporca na pojednávaní nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva. Nie všetky tvrdenia uvedené
navrhovateľkou sa zakladajú na pravde. Pokiaľ ide o tvrdené násilie z jeho strany, pripustil, že v novembri

2012 dal navrhovateľke jednu facku, keď šli z návštevy od starého otca odporcu, avšak odporca bol
pod tlakom, hádali sa a navrhovateľkou, ktorá mu túto facku následne odpustila. Odporca si vôbec
nespomínal na to, že by navrhovateľke v novembri 2012 v kúpeľni u nich doma pritlačil hlavu k múru.
Nie je pravda ani tvrdenie, že by sa odporca navrhovateľke vyhrážal tým, že jej hrnčekom rozbije hlavu.
Potvrdil, že rozdielne názory na spôsob trávenia voľného času sa týkali toho, že navrhovateľka nechcela

chodiť na návštevu k rodičom odporcu na Záhorí v obci Osuské. Inak sa vedeli s navrhovateľkou
zhodnúť na dovolenke vo Vysokých a Nízkych Tatrách na dovolenke v Bosne a Hercegovine, kam spolu
šli. Odporca ďalej uviedol, že v máji 2013 bol s navrhovateľkou na Farskom úrade v P. R., kde sa s
účastníkmi rozprával farár o ich manželských nezhodách a pred ním navrhovateľka netvrdila, žeby ju
bil, naopak uviedla, že navrhovateľ je trpezlivý vo viacerých veciach. Farár dospel k záveru, že ich

problémy v manželstve sú riešiteľné, len treba viac komunikovať a odporučil im zúčastniť sa duchovného
poradenstva za účelom nápravy a obnovenia manželského spolužitia, ktoré organizuje Rímsko-katolícka
cirkev. Prvé sedenie sa malo uskutočniť v Liptovskej Štiavničke, na ktoré mala záujem navrhovateľka ísť,
avšak sa napokon neuskutočnilo, pretože bolo biskupom zrušené pre nedostatočný počet prihlásených
párov,následnesamalitietosedeniakonaťvH.aX.ananevšakužnavrhovateľkaodmietlaísť.Odporca

pripustil, že počas hádok v rozčúlení bol vulgárny, na adresu navrhovateľky použil nedôstojné slová,ktoré sa jej mohli dotknúť. Napriek tomu zastáva názor, že manželstvo účastníkov nie je hlboko a trvalo
rozvrátené. Navrhovateľku stále ľúbi, a myslí si, že ani navrhovateľka nie je úplne stotožnená s návrhom
na rozvod manželstva. Účastníci nemali finančné problémy. Počas trvania manželstva si odporca zriadil

sporiaci účet v Slovenskej sporiteľni a.s. za tým účelom, aby si spolu s navrhovateľkou mohli neskôr
zabezpečiť spoločné bývanie, keďže nájomnú zmluvu na obecný byt, v ktorom bývali v P. R. mali s
obcou dohodnutú na dobu do konca júna 2013. Sporenie bolo dojednané s výhodnými úrokmi pre mladé
manželské páry. Hoci to od navrhovateľky nežiadal, ona sama prejavila ochotu prispieť na sporenie a
povedala odporcovi, že bude mať dostatok finančných prostriedkov, aby v priebehu roka prispela na

účet svojím vkladom 5.000 Eur. Po roku ale odporca zistil, že nebolo v moci navrhovateľky na účet vložiť
jej podiel, čo odporcovi nevadilo, pretože aj ja sám mohol celkovú sumu 40.000 Eur nasporiť z jeho
vlastného príjmu. Je pravda, že od apríla 2013, kedy sa navrhovateľka odsťahovala odo odporcu, spolu
nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti a intímne sa nestýkajú. Od uzavretia manželstva účastníci
nemali intímny styk. Odporca je schopný intímneho styku. Hoci sa pokúšali o intímne zblíženie, vždy keď
k nemu malo dôjsť, napokon k súloži nedošlo z dôvodov na strane navrhovateľky. Odporca uviedol, že z

jehostranytobolaurčitáobeta,ževmanželstvesnavrhovateľkoužilbezintímnehostyku.Navrhovateľku
má rád, nechcel na ňu naliehať, čakal akoby na pozvanie z jej strany. Mimomanželskú známosť odporca
nemá. V júni 2013 sa účastníci zúčastnili prvého kontaktného sedenia u psychologickej poradkyne H..
J., záverom ktorého bolo, že problém účastníkov sa týka nedostatku komunikácie a dal by sa vyriešiť
ďalšími osobnými stretnutiami oboch, na ktorých by ich naučila komunikačným technikám a metódam

smerujúcim k obnove ich vzťahu. Ale ďalších sedení sa navrhovateľka nezúčastnila.

Navrhovateľka k vyjadreniam odporcu uviedla, že nepopiera, že odporca má kladné stránky, ako to
tvrdila pred farárom, ale postupom času si navrhovateľka uvedomila, že s odporcom ďalej nechce žiť.
Jeho negatívne vlastnosti a jeho výbuchy hnevu jej v tom bránia. Navrhovateľka teda nevidí žiadny
predpoklad na obnovu ich manželského spolužitia.

Súd požiadal Referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V.
o vykonanie psychologických konzultácií s účastníkmi za účelom obnovenia manželského spolužitia.
Oslovený štátny orgán zaslal súdu správu zo dňa 2.5.2014, z ktorej vyplýva, že konzultácie s účastníkmi
boli vykonané dňa 23.4.2014. Odporca chce manželstvo zachrániť za každú cenu, aj keby mali ďalej
žiť oddelene. Navrhovateľka je rozhodnutá v manželstve nepokračovať, k manželovi sa vrátiť nechce.

Psychologička z konzultácií zistila rozdielny spôsob komunikácie, resp. jej zlyhávanie, a rozdielny
spôsob životného štýlu. Každý z účastníkov vyjadroval rozdielne svoje potreby, a preto nie je možnosť
obnovenia vzájomného spolužitia. Keď jeden z manželov nie je motivovaný k zmene vo svojom vzťahu,
nie je možnosť práce na obnovení vzťahu účastníkov.

Podľa § 18 Zákona o rodine Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri
rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť na záujmy maloletých detí.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Bolo
preukázané, že manželstvo, ktoré bolo spočiatku harmonické, si v súčasnosti už neplní ani jednu zo
svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine, a to funkciu ekonomickú, biologickú, a funkciu vzájomnej
pomoci. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že od apríla 2013, kedy navrhovateľka odišla od odporcu,
nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu. Z vyjadrení účastníkov zároveň vyplynulo, že od

uzavretia manželstva nedošlo medzi nimi k intímnemu styku. Hoci účastníci chceli mať deti, vždy keď
malo dôjsť k súloži, prejavila sa u navrhovateľky vnútorná prekážka, ktorá jej zabránila vykonať intímny
styk s odporcom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželské vzťahy účastníkov sú vážne a
hlboko narušené. Odporca sa počas spolužitia správal v určitých situáciách k navrhovateľke v rozpore s
niektorými povinnosťami stanovenými v ustanovení § 18 Zákona o rodine, pretože bol výbušný, nadával

jej, používal na jej adresu nedôstojné výrazy, čo ju zraňovalo a dochádzalo medzi nimi k hádkam, akoaj fyzickým útokom zo strany odporcu. Sám odporca potvrdil, že sa k navrhovateľke správal týmto
nevhodným spôsobom, a že dal navrhovateľke facku, čo ospravedlňoval tým, že bol pod tlakom. Rozvrat
manželstva bol podľa názoru súdu zapríčinený nevhodným správaním sa odporcu k navrhovateľke, ale

aj zlyhávaním komunikácie medzi účastníkmi. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku u navrhovateľky
viedli k tomu, že stratila citovú náklonnosť k odporcovi. Na rozdiel od odporcu navrhovateľka rezolútne
odmietla vrátiť sa k odporcovi, trvala na rozvode manželstva. Aj podľa záverov zo psychologických
konzultácii, ktorých sa manželia zúčastnili, nie je možné dosiahnuť nápravu rozvrátených manželských
vzťahov účastníkov, účastníci nie sú schopní komunikovať, každý z nich vyjadruje rozdielne svoje

potreby a navrhovateľka odmieta obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným
zväzkom muža a ženy a nemožno jedného z nich nútiť, aby v ňom zotrval, pokiaľ si manželstvo
neplní svoj účel. Rozvrat medzi manželmi súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako
nenapraviteľný stav, t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie plnohodnotného spolužitia manželov.

Keďže boli splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, súd aj napriek nesúhlasu odporcu
návrhu na rozvod manželstva účastníkov podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine vyhovel.

Súd podľa § 144 O.s.p. vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.