Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/341/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209980
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814209980.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35792752, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so
sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnej: N. I., bytom M. XX/XX, R., o vymoženie 2.808,33
eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 23. júla 2014, č. k. 16Er/2049/2014-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Gaspera,
PhD.,oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Svojerozhodnutieodôvodnil§44ods.2Exekučného
poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 ods. 1 -
4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.05.2014 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-
PC-315/14-LP, zo dňa 27.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2014 a vykonateľnosť dňa
29.03.2014. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 14.03.2013 uzatvoril
oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Súd prvého stupňa skúmal samotnú zmluvu o úvere, pričom dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy
na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si
neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje
nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo

dňa 14.03.2013, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním
predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne čl. 5, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby
rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť
vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o

úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého
stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje je v tomto prípade veriteľ,
čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo

dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006,Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Súd prvého stupňa pri výkone rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo prihliadal na nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská zmluva podľa

názoru prvostupňového súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS, aby bola
kvalifikovaná ako nekalá. Táto zmluva je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom

právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého
stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia § 205

ods. 2 písm. b), d) a f) OSP. Mal za to, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal
rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového
stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Oprávnený aj s poukazom na § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka zdôraznil, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie
je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej uviedol, že

povinný mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy pred a po jej uzavretí, keď mohol od uzavretej
zmluvyvlehote14dníodstúpiť,očombolajriadnepoučený.Oprávnenýnepovažovalzáverexekučného
súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou a bez možnosti zmeniť jej obsah, za správny.
Za sporné nepovažoval, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľský právny vzťah a že sa na zmluvu
o úvere vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, čo však bez ďalšieho nespôsobuje nedovolenosť

plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku a jeho rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Oprávnený ďalej uviedol, že zákon o rozhodcovskom
konaní nestanovuje žiadne osobitné pravidlo, a preto rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného
súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom
prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov, čo potvrdzuje aj uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Oprávnený tiež poukázal na stanovisko
generálnej prokurátorky vo veci C-453/10 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3M Cdo 14/2011
zo dňa 22.11.2012. Oprávnený poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp.zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, ako aj uznesenie
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014. Oprávnený navrhol, aby odvolací

súd v celom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 127,29 eur vrátane DPH.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo

výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 OSP.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 01.

januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 01. januárom 2015.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne

preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom

exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
(účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku) priznával exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola riešená v ustanovení
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Zákonodarca jednoznačne
uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňovalo zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ išlo o plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,

sp.zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 14.03.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma

zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi oprávneným a povinnou dňa 14.03.2013, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavreli

zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je, aj napriek námietkam oprávneného

rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdominiciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto

považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec

oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie
oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd
nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné

meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v

takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mala povinná právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú

zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo

všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa.

Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšaksvojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný

(nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že nakoľko
v zmysle § 44 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie aj bez

návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.