Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 20, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/283/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205231137
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1205231137.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci

navrhovateľa: Ľ. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XX, Z., proti odporcom: I. X.. B.. Y. Č., I.. XX.XX.XXXX, Z.
X. I.. X, Z., II. V. Č., I.. XX.X.XXXX, Z. X. I.. X, Z., obaja zast. JUDr. Milanom Lachkovičom, advokátom,
Nám. 1. mája 6, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti, ktorou sa navrhovateľ proti odporcovi v I. rade domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy
16.596,96 eur a proti odporkyni v II. rade zaplatenia nemajetkovej ujmy 3.350,- eur zamieta.

Vo zvyšných častiach návrhu súd konanie zastavuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v I. a II. rade k rukám právneho zástupcu JUDr. Milana
Lachkoviča náhradu trov právneho zastúpenia 996,69 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd dňa 21.04.2005, v spojení s jeho doplnením, podaným na súd

dňa 15.10.2007, v spojení s jeho zmenou, pripustenou na pojednávaní, nariadenom Okresným súdom
Bratislava II na deň 06.04.2009, a v spojení s jeho rozšírením, pripusteným uznesením Okresného
súdu Bratislava II dňa 14.4.2010, č.k. 9C/283/2005-203, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcovi v I. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek urážok, nadávok a krivého obviňovania
navrhovateľa, ďalej povinnosť písomne sa navrhovateľovi ospravedlniť v znení, cit.: "Ospravedlňujem
sa Ľubomírovi Gajdošovi za nadávky a urážky, ktorých som sa dopustil pred svojou bývalou manželkou
a dcérou voči navrhovateľovi, nakoľko sa nezakladajú na pravde" a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

nemajetkovúujmu16.596,96eur.Zároveňsanavrhovateľpredmetnýmnávrhomdomáhal,abysúduložil
odporkyni v II. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu 3.350,- eur. Navrhovateľ taktiež
navrhol, aby súd zaviazal odporcov v I. a II. rade na náhradu trov konania.

Podanie návrhu na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca v I. rade znevažoval osobu
navrhovateľa v očiach jeho dcéry (odporkyne v II. rade), rovnako tak v očiach jeho snúbenice V. Č.
urážkami, vyhrážaním sa a uvádzaním nepravdivých údajov. Uvedených skutkov sa podľa tvrdenia
navrhovateľadopúšťalodporcavI.radeajpredrôznymiinýmiosobami,napr.obyvateľmidomu,vktorom
býva jeho snúbenica, pred políciou a súdom. Všetky tvrdenia odporcu v I. rade o navrhovateľovi sú

však nepravdivé, navrhovateľ sa musí brániť fyzickým a verbálnym napadnutiam odporcu v I. rade.
Keďže navrhovateľ bol vypočúvaný v trestnej veci týrania blízkej osoby, ktorého sa dopúšťal odporca
v I. rade voči svojej bývalej manželke V. Č., z uvedeného dôvodu odporca v I. rade snažil svojím
ohováraním v značnej miere ohroziť vážnosť, česť a dôstojnosť navrhovateľa. Vzhľadom na uvedenésa preto navrhovateľ domáha proti odporcovi v I. rade náhrady nemajetkovej ujmy v sume 500.000,- Sk
(od 01.01.2009 suma 16.596,96 eur).

Vstup odporkyne v II. rade do konania ako účastníka konania na strane odporcu, ktorý bol súdom

pripustený (vrátane tomu zodpovedajúcej zmene petitu návrhu na začatie konania) uznesením
Okresného súdu Bratislava II dňa 14.4.2010, č.k. 9C/283/2005-203, navrhovateľ odôvodnil tým, že
hoci odporkyňa v II. rade nebola spočiatku účastníkom konania, napriek tomu šírila o navrhovateľovi
nepravdivé údaje, ktoré sú spôsobilé ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní
(podnikaní) a zároveň mu spôsobili značné stresy. Z uvedeného dôvodu sa preto od odporkyne v II. rade

domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy 3.350,- eur.

Odporca v I. rade vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, podanom na súd dňa 12.11.2007, uviedol,
že navrhovateľ v návrhu na začatie konania nijakým spôsobom nekonkretizoval a necitoval, ako ho
odporca urazil, z podania navrhovateľa nie je odporcovi v I. rade nijak zrejmé, kedy a ako znevažoval
navrhovateľa pred obyvateľmi bytového domu na adrese Dulovo nám. 2 v Bratislave, policajným
orgánom a ani Okresným súdom Bratislava II, ako to navrhovateľ uvádza v návrhu. Odporca v I.

rade zároveň uviedol, že 3-krát podal na navrhovateľa trestné oznámenie o fyzickom prepadnutí aj s
potrebnou dokumentáciou, avšak uvedené nebolo posúdené ako trestný čin. Záverom odporca v I. rade
uviedol, že navrhovateľa nikdy pred nikým (ani pred obyvateľmi domu na Dulovom nám. č. 2 v Bratislave)
pri žiadnej príležitosti neohováral a neurážal, o jeho firme nikdy nepočul a nemá dôvod ju znevažovať.

OdporkyňavII.radevovyjadreníknávrhunazačatiekonania,podanomnasúddňa06.05.2010,uviedla,

že svedeckú výpoveď, ktorú napísala pre účely súdneho konania (keď ešte nebola účastníkom konania
na strane odporcu), napísala pravdivo a text predmetnej výpovede neobsahuje nič, čo by mohlo spôsobiť
navrhovateľovi ujmu. Odporkyňa v II. rade nemá dôvod ani snahu ohroziť vážnosť navrhovateľa ani
ho nijak poškodiť v práci, resp. podnikaní. Odporkyňa v II. rade má za to, že konanie navrhovateľa
znepríjemňuje život jej samej a taktiež celej jej rodine, následky tohto konania sa negatívne prejavujú

na jej otcovi - odporcovi v I. rade v rámci jeho zdravotného stavu, ktorý je veľmi vážny.

Navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v časti uloženia povinnosti odporcovi v I. rade upustiť
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti a v časti uloženia povinnosti odporcovi
v I. rade sa navrhovateľovi písomne ospravedlniť späť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na
deň 20.01.2012, preto súd konanie v uvedených častiach návrhu zastavil (§ 96 O.s.p.).

Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, odporcu v I. rade, odporkyne v II. rade, svedkyne
W. V., svedkyne X. T., svedkyne B. M., oboznámením s obsahom spisu Okresného úradu Bratislava
II, odboru všeobecnej vnútornej správy, vedeného pod č. OVVS-Pr-550/02-J.O., s obsahom spisu
Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 5T/115/2003 a spisu sp.zn. 28P/159/2004, oboznámením s
obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom, zistil súd tento

skutkový stav :

Z fotokópie spisu Okresného úradu Bratislava II, odbor všeobecnej vnútornej správy, vedeného
pod č. OVVS-Pr-550/02-J.O., tvoriaceho súčasť spisu sp.zn. 9C/283/2005 bolo zistené, že dňa
29.11.2002 bol Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II, OO PZ Ružinov - západ, pod ČPS: P-
ORP-1137/02-16-2002, podaný na Okresný úrad Bratislava II návrh na prejednanie priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dňa 18.08.2002 dopustiť Y. Č. (v predmetnom súdnom
konaní ako odporca v I. rade) proti Ladislavovi Gajdošovi (v predmetnom súdnom konaní ako
navrhovateľ) a V. Č.. Okresný úrad Bratislava II ako správny orgán príslušný na konanie v zmysle §
52 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uznal rozhodnutím zo
dňa 30.01.2003, č. OOVVS-PR-550/02 O.J. obvineného Y. Č. vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch tým, že dňa 18.08.2002
cca. o 19,30 hod. v Bratislave v byte na Dulovom nám. č. 2 urážal prítomného Ľubomíra Gajdoša
vulgárnymi nadávkami, za čo bolo Y. Č. udelené podľa § 11 ods. 1 cit. zákona pokarhanie a uložená
povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 150,- Sk.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.09.2003, č.k. 5T/115/2003, súd obžalovaného Y. Č.
oslobodil spod obžalôb Okresnej prokuratúry Bratislava II, č.k. 3Pv/1463/02 a 3Pv/1465/02, pre trestné
činy ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a násilia proti skupine a jednotlivcovi podľa §

197a) Tr. zákona, pričom poškodení V. Č. a Ľ. Q. boli so svojimi nárokmi odkázaní na občianskoprávne
konanie. Proti predmetnému rozsudku podala poškodená V. Č. odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 12.01.2004, č.k. 8To/290/03 zamietol.

Dňa 04.07.2005 bol Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II, úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor
skráteného vyšetrovania Ružinov - západ, vypočutý navrhovateľ za účelom oznámenia skutočností

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin - navrhovateľ podal do zápisnice vedenej OR PZ v
Bratislave II pod ČVS: ORP-1663/2-OSV-B2-2005 Hč trestné oznámenie na odporcu v I. rade z dôvodu,
že odporca v I. rade sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 28P/159/2004
priamo na pojednávaní, nariadenom súdom na deň 01.02.2005, dopustil krivej výpovede a ohovárania
tým, že označil navrhovateľa slovom "pedofil" a uviedol, že navrhovateľ ho fyzicky napadol a spôsobil
mu vážne zranenia. Uvedenými tvrdeniami chcel odporca v I. rade podľa tvrdenia navrhovateľa ovplyvniť

súd a ohroziť vážnosť navrhovateľa v očiach sudcu ako aj vážnosť jeho firmy.

Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, úrad justičnej a kriminálnej polície,
odbor skráteného vyšetrovania Ružinov - západ, zo dňa 04.7.2005, ČVS: ORP-1663/2-OSV-B2/2005
vyplýva, že Š. Š., otec V. Š., uviedol, že predmetného súdneho pojednávania, nariadeného Okresným
súdom Bratislava II na deň 01.02.2005, sa priamo nezúčastnil, ale počas pojednávania, keď sedel pred

pojednávacou miestnosťou počul, že odporca v I. rade o navrhovateľovi povedal, že je pedofil.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 28P/159/2004, predmetom ktorého bolo
konanie o návrhu otca (v predmetnom súdnom konaní ako odporcu v I. rade) na zmenu zverenia (t.č.)
maloletej odporkyne v II. rade a o návrhu matky V. Č. na zákaz styku otca s (t.č.) maloletou odporkyňou
v II. rade bolo zistené, že tunajší súd nariadil vo veci dňa 01.03.2005 pojednávanie (nie dňa 01.02.2005,

ako uvádzal navrhovateľ), na ktorom bol vyslúchnutý otec maloletej - odporca v I. rade, ktorý však
podľa obsahu predmetnej zápisnice z pojednávania počas predmetného pojednávania Ľ. Q. nijakým
spôsobom neohováral a ani ho neoznačil navrhovateľom uvádzaným slovom "pedofil" (takéto tvrdenia
nie sú zaprotokolované v zápisnici).

Navrhovateľ ako účastník konania pred súdom vypovedal, že odporca v I. rade sa proti nemu opakovane

dopustil rôznych urážok, vulgárne mu nadával pred bývalou manželkou (snúbenicou navrhovateľa) V. Č.,
jeho dcérou - odporkyňou v II. rade, susedmi p. Č. v bytovom dome na X. I.. Č.. X O. Z., orgánmi polície
a súdom - v konaní o určenie výživného na (t.č.) maloletú odporkyňu v II. rade a v konaní, vedenom
na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 28P/158/2004, kde vo svojej výpovedi o navrhovateľovi
odporca v I. rade uviedol, že je pedofil. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca v I. rade navrhovateľa

opakovanie ohováral a osočoval tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde, preto si navrhovateľ na
základe správania odporcu v I. rade uplatňuje proti nemu nemajetkovú ujmu. Uvedené konanie odporcu
v I. rade malo podľa navrhovateľa za následok spomalenie rozvoja firmy navrhovateľa ako živnostníka v
oblasti výpočtovej techniky, inštalatérstva a zámočníctva. Rovnako tak toto správanie odporcu v I. rade
malo za následok, že navrhovateľ cca. v rokoch 2003-2004 nemohol vo svojej firme zamestnať pani V.

Č., bývalú manželku odporcu v I. rade, ktorá mala u navrhovateľa pracovať ako administratívna sila a jej
pracovnou náplňou malo byť vedenie strediska na získavanie vodičských preukazov. Svojím správaním
odporca v I. rade znemožňoval kontakt navrhovateľa s pani Č., s ktorou mal v úmysle založiť si rodinu,
resp. uzavrieť manželstvo a žiť spolu, nakoľko odporca v I. rade nielen navrhovateľovi, ale aj p. Č.
opakovane spôsoboval stresové situácie. Odporca v I. rade o navrhovateľovi šíril nepravdy spočívajúce

v tvrdení, že navrhovateľ chce siahnuť p. Č. a odporkyni v II. rade na ich majetok, okradnúť ich, preto
sa k nim nasťahoval. Tieto tvrdenia sa však nijakým spôsobom nezakladali na pravde, navrhovateľ sa k
menovaným nikdy nenasťahoval a dokonca z dôvodu stresových situácii obmedzil svoje návštevy u p.
Č. správanie odporcu vyústilo až do stavov, ktoré sa u navrhovateľa prejavili nechutenstvom, poklesom
nálady a zvýšením krvného tlaku, V. Č. bola v dôsledku vyššie uvedeného hospitalizovaná na psychiatrii.Proti odporkyni v II. rade si navrhovateľ uplatňuje nemajetkovú ujmu z dôvodu šírenia nepravdivých
údajov o jeho osobe odporkyňou v II. rade, konkrétne, že je pedofil a nazerá do kľúčových dierok.
Rovnako tak sa odporkyňa v II. rade dopúšťala vo vzťahu k navrhovateľovi viacerých nadávok a urážok,

ktorébolitotožnésurážkamianadávkamijejotca-odporcuvI.rade.Napriektomu,ženavrhovateľnemá
vedomosť, že by odporkyňa v II. rade nepravdivé údaje reálne šírila, predpokladá, že k tomu došlo a toto
jej konanie je spôsobilé poškodiť vážnosť navrhovateľa pred spoluobčanmi a v zamestnaní, podnikaní.

OdporcavI.radeakoúčastníkkonaniapredsúdomvypovedal,ženavrhovateľnaodporcupodalcelkovo
62 trestných oznámení, pričom len v 1 prípade bola odporcovi uložená pokuta. Tvrdenia navrhovateľa

sa podľa odporcu v I. rade nijakým spôsobom nezakladajú na pravde. V prípade nemožnosti zamestnať
V. Č. v rámci agendy vodičských preukazov odporca v I. rade uviedol, že navrhovateľ nemal uvedený
predmet činnosti zapísaný v živnostenskom registri, preto danú agendu ani vykonávať nemohol.
Odporca v I. rade zároveň uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo k vzájomným urážkam len
jedenkrát, za uvedený skutok bol odporca v I. rade sankcionovaný a vec je právoplatne skončená.
Tvrdenie, že odporca v I. rade navrhovateľa fyzicky napadol, sa nezakladá na pravde, bolo to práve

naopak - navrhovateľ zaútočil na odporcu na chodbe policajnej stanice. Návrh navrhovateľa považuje
odporca v I. rade za nedôvodný.

Odporkyňa v II. rade ako účastník konania pred súdom vypovedala, že informáciami o zamestnaní, resp.
obchodných partneroch navrhovateľa nedisponuje, dozvedela sa ich až na pojednávaní, nie je preto
možné, aby mohla navrhovateľa pred zamestnávateľom, prípadne obchodnými partnermi ohroziť. Čo

sa týka tvrdenia, že navrhovateľ nazerá do kľúčových dierok, sama odporkyňa v II. rade videla, ako sa
navrhovateľ pozerá cez kľúčovú dierku do WC, kde v tom čase bola kamarátka odporkyne v II. rade,
ktorá sa po tom, čo z WC vyšla, navrhovateľa zľakla. Je pravdou, že navrhovateľovi nadávala, ale bolo to
jej vlastné rozhodnutie neovplyvnené jej otcom - odporcom v I. rade. K incidentu navrhovateľa a odporcu
v I. rade na polícii odporkyňa v II. rade uviedla, že v rozhodnom čase im obom bola otočená chrbtom,

počula plesknutie a keď sa otočila videla, že odporca v I. rade má krvavé ústa. Podľa tvrdenia odporkyne
v II. rade dochádzalo však medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade k incidentom opakovane, pričom
do bytu, kde bývala odporkyňa v II. rade s matkou V. Č., bola viackrát volaná polícia.

Právny zástupca odporcov v I. a II. rade pred súdom uviedol, že navrhovateľ nijakým spôsobom
nepreukázal, že by správaním odporcu v I. rade a odporkyne v II. rade došlo k zníženiu dôstojnosti alebo

vážnosti navrhovateľa v spoločnosti. Medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade došlo k vzájomnému
urážaniu,začobolodporcavI.radeuznanývinnýmvsprávnomkonaní,ďalšieinésprávanieodporcuvI.
rade, ktorým by mal zasiahnuť do jeho osobnostných práv navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal.
Rovnako tak navrhovateľ nepreukázal, akým spôsobom mala byť zo strany odporcu v I. rade a
odporkyne v II. rade navrhovateľovi spôsobená nemajetková ujma, preto navrhuje návrh navrhovateľa

ako nedôvodný zamietnuť.

Z výsluchu svedkýň W. V. a X. T. súd zistil, že obe sú obyvateľkami bytového domu na X. I.. Č.. X O.
Z. a rovnako tak obe registrovali prítomnosť navrhovateľa v predmetnom bytovom dome v čase, keď už
odporca v I. rade v byte nebýval, avšak nikdy neboli priamymi svedkami konfliktu medzi navrhovateľom
a odporcom v I. rade. Ani jedna zo svedkýň pred súdom nepotvrdila, že by sa odporca v I. rade pred

nimi a ani pred ostatnými obyvateľmi bytového domu o navrhovateľovi nejakým spôsobom vyjadroval.
Svedkyňa W. V. zároveň uviedla, že odporcu v I. rade viackrát po konflikte s manželkou ošetrovala, no
odporca v I. rade jej nikdy nespomínal, že by mu uvedené zranenia mal spôsobiť navrhovateľ.

Z výsluchu svedkyne B. M. súd zistil, že svedkyňa nemá vedomosť, že by navrhovateľ pozeral v čase,
keď bola v byte u V. Č. na WC, do kľúčovej dierky, avšak po tom, čo vyšla z toalety, uvidela, že pred

dverami stál navrhovateľ a zľakla sa.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľom navrhovaných svedkov V. Č., Y. Š. F. Š. Š.,
nakoľko títo v priebehu konania zomreli. Zároveň súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľom
navrhovaných svedkov G. W., F. N., X. W., E. W. F.. H. Š., a to s poukazom na zásadu hospodárnostikonania a obsah predmetného súdneho konania, kedy súd vyhodnotil ich výpovede vo vzťahu k
prejednávanej veci ako nedôvodné, pričom aj sám navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že tieto
osoby prítomné pri navrhovateľom uvádzanom správaní odporcu v I. rade nikdy neboli a o uvedenom

majú vedomosť len sprostredkovane od V. Č..

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 50 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal svoj návrh v časti uloženia povinnosti odporcovi v I.
rade zdržať sa akýchkoľvek urážok, nadávok a krivého obviňovania navrhovateľa a v časti uloženia
povinnosti odporcovi v I. rade sa navrhovateľovi písomne ospravedlniť späť, súd rozhodoval len o návrhu
navrhovateľa v časti o uloženie povinnosti odporcovi v I. rade zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu
16.596,96 eur (do 31.12.2008 suma 500.000,- Sk) a odporkyni v II. rade nemajetkovú ujmu 3.350,- eur

a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takémuto návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.

Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný petitom návrhu na začatie
konania.

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka upravuje tri prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad

neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby, ktoré môže fyzická osoba uplatniť prostredníctvom
troch návrhov na začatie konania (žalôb) : negatórny návrh (upustenie od neoprávnených zásahov),
reštitučný al. odstraňovací návrh (odstránenie následkov už uskutočnených neoprávnených zásahov),
satisfakčný návrh (poskytnutie primeraného zadosťučinenia).

Navznikobčianskoprávnejsankciezanemajetkovúujmu,ktorejsanavrhovateľododporcovvI.aII.rade

domáha,musiabyťpodľa§13Občianskehozákonníkakumulatívnesplnenénasledujúcehmotnoprávne
podmienky :a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,

b) protiprávnosť tohto zásahu,

c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Dôkazná povinnosť je v danom prípade na navrhovateľovi. V predmetnom súdnom konaní však
navrhovateľ súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by zo strany odporcu v I. rade a odporkyne v
II. rade došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, ktorý by bol objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu. V konaní bolo síce preukázané, že navrhovateľ a odporca v I. rade mali
medzi sebou viaceré konflikty, ktoré vyústili do podania viacerých trestných oznámení a rovnako tak

bolo v konaní preukázané, že odporca v I. rade bol rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II,
odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 30.01.2003, č. OOVVS-PR-550/02O.J. uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o
priestupkoch a bolo mu udelené pokarhanie a uložená povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 150,- Sk,
predmetné rozhodnutie však bolo s poukazom na dôkazné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť stav

veci v predmetnom súdnom konaní (§ 125 O.s.p.) jediným rozhodnutím vo vzťahu k odporcovi, kedy
správny orgán, resp. polícia alebo súd rozhodli o vine odporcu v I. rade, nakoľko v prípade rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II v právnej veci obžaloby odporcu v I. rade pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
podľa § 197a) Trestného zákona, súd rozsudkom zo dňa 30.09.2003, č.k. 5T/115/03, odporcu v I. rade

oslobodil.

V rámci medziľudských vzťahov navrhovateľa a odporcu v I. rade je možné konštatovať, že tieto sú tak
naštrbené, že ani jeden z uvedených účastníkov konania nie je schopný komunikovať s tým druhým
bez negatívnych emócii, avšak navrhovateľ v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by zo strany
odporcu v I. rade došlo k ním opisovaným skutočnostiam, t.j. že by odporca v I. rade osočoval a ohováral

navrhovateľa pred svojou (už nebohou) snúbenicou, jej dcérou - odporkyňou v II. rade a obyvateľmi
bytového domu na X. I.. Č.. X O. Z. (čo bolo zároveň pred súdom potvrdené výpoveďami svedkýň
W. V. F. X. T. ako obyvateľkami uvedeného bytového domu) a rovnako tak že by odporca v I. rade
pred políciou či súdom v navrhovateľom uvádzanom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
II pod sp.zn. 28P/158/2004, znevažoval osobu navrhovateľa vulgarizmami (takéto skutočnosti neboli v

zápisnici z predmetného pojednávania súdom zaprotokolované), čo by malo za následok vznik takého
(protiprávneho) zásahu do osobnosti navrhovateľa, na základe ktorého by sa navrhovateľ mohol od
odporcu v I. rade domáhať primeraného zadosťučinenia.

Navrhovateľom uvádzanými skutočnosťami, že odporca v I. rade svojím správaním zapríčinil, že
navrhovateľ musel upustiť od plánovaného spoločného života s už nebohou V. Č. ako jeho snúbenicou

vrátane jeho tvrdení týkajúcich sa úmyslu navrhovateľa V. Č. vo svojej firme zamestnať, čomu podľa
tvrdenia navrhovateľa zabránil odporca v I. rade, sa súd nezaoberal, nakoľko tieto skutočnosti vyhodnotil
súd ako irelevantné vo vzťahu k posúdeniu predmetu konania a jednak z dôvodu, že V. Č. v priebehu
konania zomrela, preto uvedené skutočnosti ako zainteresovaná osoba nemohla v konaní pred súdom
svojou výpoveďou potvrdiť, resp. vyvrátiť.

V konaní nebolo zároveň nijakým spôsobom preukázané, že by odporkyňa v II. rade šírila o
navrhovateľovi nepravdivé údaje, ktoré by boli (ako to navrhovateľ uviedol) spôsobilé ohroziť jeho
vážnosť u spoluobčanov a ohroziť vážnosť jeho osoby a jeho firmy. Podanie písomnej svedeckej
výpovede (v čase, keď odporkyňa v II. rade ešte nebola účastníkom predmetného súdneho konania) nie
je možné považovať za jej neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa, ale za výkon subjektívneho

práva odporcu v I. rade ako účastníka konania, ktorý predmetnú svedeckú výpoveď odporkyne v
II. rade (t.č. ako svedka) doručil súdu na podporu svojich tvrdení v tomto súdnom spore. Ostatné
tvrdenia navrhovateľa o zásahoch odporkyne v II. rade do práva na ochranu jeho osobnosti spočívajúce
v navrhovateľom uvádzanom ohováraní, šírení nepravdivých skutočností o jeho osobe zo strany
odporkyne v II. rade a urážkach neboli taktiež nijakým spôsobom preukázané.Nakoľko nesplnenie čo i len jednej z hmotnoprávnych podmienok nevyhnutných pre vznik
občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka znamená
nedôvodnosť takéhoto nároku a v predmetnom súdnom konaní nebola zo strany navrhovateľa

preukázaná ani len elementárna podmienka existencie porušenia alebo ohrozenia osobnosti
navrhovateľa v jeho fyzickej a morálnej integrite odporcom v I. a odporkyňou v II. rade, súd na základe
vykonaného dokazovania a cit. zákonných ustanovení návrh navrhovateľa po jeho čiastočnom späťvzatí
(§ 96 O.s.p.) ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Navrhovateľ procesne zavinil, že sa konanie o návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi v I. rade

zdržať sa akýchkoľvek urážok, nadávok a krivého obviňovania navrhovateľa a o uloženie povinnosti
odporcovi v I. rade sa písomne navrhovateľovi ospravedlniť, muselo zastaviť, preto mal odporca v I.
rade proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v uvedenej časti návrhu (§ 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p.). Zároveň v časti návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy mali odporcovia v I. a II. rade
plný úspech (§ 142 ods. 1 O.s.p.), súd preto odporcovi v I. rade a odporkyni v II. rade v zmysle ich

celkového úspechu v konaní priznal proti neúspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktoré
pozostávajúztrovprávnehozastúpeniaodporcovvI.aII.radeadvokátom.Vkonaníoochranuosobnosti
pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd pri úkonoch právnej služby vykonaných advokátom
odporcov v I. a II. rade do 31.05.2009 zo zásady, že právo na ochranu osobnosti je spor, hodnotu ktorého
nemožno oceniť peniazmi - rovnako tak to platí aj o nároku na peňažné zadosťučinenie. Hodnota veci

nie je suma (výška) náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú požaduje navrhovateľ. Táto náhrada
je len jedným z prípustných prostriedkov obrany proti neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby. Právo na ochranu osobnosti je hodnota, u ktorej je pojmovo vylúčené jej vyjadrenie v peniazoch.
Sadzbu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie odporcov v I. a II. rade (resp. v zmysle udeleného
plnomocenstva v tomto čase len odporcu v I. rade) v občianskom súdnom konaní o ochranu osobnosti

preto súd za úkony vykonané do 31.05. 2009 stanovil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
v znení účinnom v rozhodnom čase. Za úkony právnej služby vykonané po 01.06.2009, kedy nadobudla
účinnosť novela cit. vyhlášky MS SR č. 209/2009 Z.z., sa v konaní o ochranu osobnosti vychádza z
tarifnej hodnoty 2.000 eur, nakoľko v zmysle § 10 ods. 8 cit. vyhlášky bola návrhom žiadaná náhrada
nemajetkovej ujmy.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2009, základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné
hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2009, vo veciach ochrany
osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných

prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva je tarifnou hodnotou 1.000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2.000 eur, ak
sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 2.000,- eur
v sume 91,29 eur za jeden úkon právnej služby.

Podľa § 13 ods. 2 cit. vyhlášky v znení účinnom od 01.06.2010, základná sadzba tarifnej odmeny sa
zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

SúcviazanýnávrhomodporcovvI.aII.rade(§151ods.1,2,4,§153ods.2O.s.p.),priznalsúdodporcom
v I. a II. rade náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia advokátom, priznanú
nasledovne :- tarifná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia odporcu v I. rade dňa 10.12.2007, v sume 1.371,-
Sk (od 01.01.2009 suma 45,51 eur) plus režijný paušál 178,- Sk (od 01.01.2009 suma 5,91 eur), spolu
51,42 eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení

účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 19.01.2009, v sume
53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur, spolu 60,44 eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 06.04.2009, v sume 53,49 eur

plus režijný paušál 6,95 eur spolu 60,44 eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 27.04.2009, v sume
53,49 eur plus režijný paušál 6,95 eur, spolu 60,44 eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 08.06.2009, v sume v

sume 91,29 eur plus režijný paušál 6,95 eur, spolu 98,24 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm.
d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- ? tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 22.07.2009, v sume
22,82 eur plus režijný paušál 6,95 eur, spolu 29,77 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, §14 ods. 5, § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia odporkyne v II. rade dňa 18.10.2010 v sume 91,29
eur plus režijný paušál 7,21 eur, spolu 98,50 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. a), § 16
ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 18.10.2010, (zast.
odporcu v I. rade aj odporkyne v II. rade) v sume 91,29 eur plus režijný paušál 14,42 eur (2x7,21 eur),

spolu 105,71 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- ? tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 08.12.2010(zast.
odporcu v I. rade aj odporkyne v II. rade) v sume 22,82 eur plus režijný paušál 14,42 eur (2x7,21 eur),
spolu 37,24 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- ? tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 26.01.2011 (zast.
odporcu v I. rade aj odporkyne v II. rade) v sume 22,82 eur plus režijný paušál 14,82 eur (2x7,41 eur),
spolu 37,64 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 05.10.2011 (zast.
odporcu v I. rade aj odporkyne v II. rade) v sume 91,29 eur plus režijný paušál (2x 7,41 eur), spolu 106,11
eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- ? tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 07.11.2011 (zast.

odporcu v I. rade aj odporkyne v II. rade) v sume 22,82 eur plus režijný paušál 14,82 eur (2x7,41 eur),
spolu 37,64 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),

- tarifná odmena za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 18.01.2012 (zast.
odporcu v I. rade aj odporkyne v II. rade) v sume 91,29 eur plus režijný paušál 15,26 eur (2x 7,63 eur),

spolu 106,55 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase),- tarifná odmena za účasť na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 20.01.2012 (zast.
odporcu v I. rade aj odporkyne v II. rade) v sume 91,29 eur plus režijný paušál 15,26 eur (2x 7,63 eur ),
spolu 106,55 eur (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 8, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase).

Trovy konania odporcov v I. a II. rade sú úhrnom 996,69 eur.

Súd nepriznal advokátovi odporcov v I. a II. rade tarifnú odmenu uplatňovanú advokátom za úkony
právnej služby v sume po 320,34 eur za 1 úkon právnej služby pre odporcu v I. rade, nakoľko súd,
ako už bolo vyššie uvedené, vychádzal zo zásady, že právo na ochranu osobnosti je spor, hodnotu
ktorého nemožno oceniť peniazmi - rovnako tak to platí aj o nároku na peňažné zadosťučinenie, preto

priznal advokátovi odporcov v I. a II. rade za jednotlivé súdom priznané úkony právnej služby poskytnuté
odporcovi v I. rade do 31.05.2009 tarifnú odmenu predstavujúcu 1/13 výpočtového základu. Rovnako
tak súd nepriznal advokátovi odporcov v I. a II. rade tarifnú odmenu uplatňovanú advokátom za úkony
právnej služby poskytnuté odporcovi v I. rade po 31.05.2009 (účasť na pojednávaniach, nariadených
tunajším súdom na dni 08.06.2009 a 22.07.2009), nakoľko od 01.01.2009 novelou cit. vyhlášky č.

209/2009 Z.z. účinnej od 1. júna 2009, bolo zavedené ustanovenie § 10 ods. 8, podľa ktorého vo veciach
ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je tarifnou hodnotou 2000 eur, ak sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy. V zmysle uvedeného je tak v súlade s § 10 ods. 1 cit. vyhlášky základná sadzba
tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 2.000,- eur v sume 91,29 eur za jeden úkon právnej služby.

Nakoľko odo dňa 18.10.2010, kedy odporkyňa v II. rade udelila advokátovi plnomocenstvo na jej

zastupovanie v súdnom konaní (§ 24 a nasl. O.s.p.), došlo k zastupovaniu oboch odporcov v I. a II. rade
advokátom v predmetnom súdnom konaní spoločne, tunajší súd postupujúc v súlade s §13 ods. 2 cit.
vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase znížil advokátovi odporcov v I. a II. rade tarifnú odmenu
za súdom priznané úkony právnej služby o 50%.

Súd nepriznal advokátovi tarifnú odmenu za úkon právnej služby (vrátane režijného paušálu) - účasť na

pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 23.09.2009, nakoľko predmetné pojednávanie bolo
súdom zrušené a v dostatočnom predstihu boli všetci účastníci konania o tejto skutočnosti upovedomení
(advokát odporcov v I. a II. rade sa v uvedený deň na Okresný súd Bratislava II nedostavil).

Vzhľadom na to, že za úkon právnej služby účasti na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci, patrí advokátovi podľa § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky odmena vo výške jednej štvrtiny základnej

sadzby tarifnej odmeny, súd nepriznal advokátovi odporcov v I. a II. rade za úkony právnej služby -
účasťnapojednávaniach,nariadenýchtunajšímsúdomnadni08.12.2010,26.01.2011a07.11.2011,ním
uplatňovanú odmenu vo výške základnej sadzby ním určenej tarifnej odmeny (444,16 €), ale odmenu
vo výške ? z z tarifnej odmeny, ktorá mu v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 8 a § 13 ods. 2 cit.
vyhlášky prináleží, t.j. v sume 22,82 eur (plus zodpovedajúci režijný paušál).

Súd zároveň nepriznal advokátovi odporcov v I. a II. rade tarifnú odmenu (plus zodpovedajúci režijný
paušál) za ním uplatňovaný úkon právnej služby označený ako ďalšia porada s odporcami v I. a II. rade
zo dňa 12.01.2012, nakoľko advokát odporcov v I. a II. rade tento úkon právnej služby súdu nijakým
spôsobom nepreukázal - advokát nedoručil súdu žiadny písomný výstup z uvedeného rokovania ani
nijakým iným spôsobom súdu nepreukázal, že k jeho uskutočneniu reálne došlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).