Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710208382
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710208382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Q. F., nar. X.X.XXXX, bývajúci v V., X.
XXXX/XX,zastúpenýAdvokátskoukanceláriouHudzík-NovýsedlákPartners,v.o.s.,Mnoheľova830/15,
Poprad, proti žalovanému: X. E., nar. X.XX.XXXX, bývajúci v W. I. XXX, o zaplatenie 10.000,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/75/2011-149
zo dňa 28.2.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,-
eur s 2% úrokom mesačne od 27.3.2009 do 27.6.2009 vrátane s tým, že návrh žalobcu na zaplatenie

2% úroku mesačne od 28.6.2009 do zaplatenia zamieta.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania a náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 50,37 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 376,12 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s 2%
úrokom mesačne od 27.3.2009 do zaplatenia, s 9% p. a. úrokom z omeškania od 30.6.2009 do
zaplatenia a nahradiť iné trovy konania vo výške 1.400,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

1.390,42 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vdôvodochtohtorozsudkuuviedol,žežalobcasadomáhalprotižalovanémuzaplateniasumy10.000,-s
príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 14.2.2009 ho žalovaný emailom oslovil, či by mu nepožičal
sumu 10.000,- eur na 3 mesiace s 2% mesačným úrokom. Následne žalovaný vyzval žalobcu 18.3.2009
emailom,čibymunepožičalnamiesto10.000,-eur12.000,-eur.Dňa27.3.2009žalobcaprostredníctvom
V. S. previedol na účet žalovaného sumu 10.000,- eur z dôvodu, že v tom čase bol v K.. Po uplynutí 3
mesiacov 29.6.2009 vyzval žalovaného na vrátenie požičanej sumy, avšak bez úspešne.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 14.2.2009 žalovaný
oslovil žalobcu emailom za účelom požičania sumy 10.000,- eur na 3 mesiace s 2% mesačným úrokom.

Následne, podľa pripojenej emailovej komunikácie je zrejmé, že dňa 18.3.2009 žalovaný vyzval žalobcu
emailom s tým, že mu uviedol číslo účtu, na ktoré by mali peniaze zaslané a vyzval ho, či by mu namiestosumy 10.000,- eur nepožičal sumu 12.000,- eur. Dňa 27.3.2009 žalobca prostredníctvom V. S. zo svojho
účtu previedol na účet žalovaného sumu 10.000,- eur. Tento spôsob poskytnutia finančnej sumy 10.000,-
eur žalobca zvolil z dôvodu, že bol pracovne v K. a V. S. bol splnomocnený na nakladanie s finančnými

prostriedkami na jeho účte. Po uplynutí 3 mesiacov 29.6.2009 vyzval žalovaného na vrátenie požičanej
sumy, avšak bezúspešne. Svedok V. S. potvrdil, že je príbuzným žalobcu a žalovaný je jeho kamarát.
Potvrdil aj to, že bol žalobcom splnomocnený na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte žalobcu
s tým, že žalobca je dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky. V roku 2009 presný dátum už uviesť
nevedel, ho oslovil žalobca s tým, že žalovaný od neho potrebuje požičať sumu 10.000,- eur. Svedok

mal predmetné peniaze vybrať z účtu žalobcu a zaslať ich na účet žalovaného. Následne takto svedok aj
konal. Doklad o prevode finančných prostriedkov zaslal žalobcovi. Z potvrdenia o vklade z Tatrabanky
a. s. súd zistil, že dňa 27.3.2009 V. S. z účtu žalobcu previedol na účet žalovaného, ktorý vyplýval z
pripojenej emailovej komunikácie, sumu 10.000,- eur. Z uvedenej emailovej komunikácie sú zrejmé
skutočnosti tvrdené žalobcom, t. j. že dňa 14.2.2009 žalovaný oslovil žalobcu za účelom požičania sumy
10.000,- eur na 3 mesiace s 2% mesačným úrokom. Dňa 18.3.2009 žalovaný emailom oznámil žalobcovi

číslo účtu, na ktoré má peniaze zaslať a pýtal sa na možnosť požičania sumy 12.000,- eur namiesto
10.000,-eur.Následneztejtoemailovejkomunikácievyplýva,žežalobcavyzývalžalovanéhonavrátenie
požičanejsumy.Ďalejvrozhodnutísúdcitovalustanovenie§657,ustanovenie§658ods.1Občianskeho
zákonníka a v súlade s touto právnou úpravou dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z pripojených
listinných dôkazov, najmä emailovej komunikácie, dokladu o vklade v hotovosti na účet žalovaného i

z výsluchu svedka V. S. mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo požičanie sumy 10.000,- eur na 3 mesiace a to dňa 27.3.2009. Účastníci konania dohodli
2% mesačný úrok z požičanej sumy. Následne po uplynutí 3 mesiacov žalobca vyzval žalovaného na
vrátenie požičanej sumy, avšak bezúspešne. Súd neuveril obrane žalovaného, na ktorú poukazoval v
úradnom odpore proti platobnému rozkazu, že od žalobcu si sumu 10.000,- eur nepožičal. V tomto

smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, naopak z pripojenej emailovej komunikácie dokladu o
vklade sumy 10.000,- eur na účet žalovaného označený v tejto komunikácii i z výsluchu svedka V. S. bolo
preukázané, že medzi účastníkmi konania skutočne došlo k požičaniu sumy 10.000,- eur, ktorá suma
mala byť žalobcovi vrátená do 27.6.2009. Pokiaľ žalovaný v dohodnutej dobe požičanú sumu nevrátil,
súd ho zaviazal na predmetné plnenie spolu s dohodnutým úrokom vo výške 2% mesačne, počnúc

dňom 27.3.2009 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného aj na platenie úrokov z omeškania a to počnúc dňom 30.6.2009. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré predstavujú iné trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok 600,- eur a

cestovné výdavky žalobcu v súvislosti s účasťou na pojednávaniach 30.8.2011, 11.4.2012, 28.1.2014,
28.2.2014 vo výške 800,- eur za cestu autobusom A. - V. a späť, v súlade s ustanovením § 73 ods. 1, 2
a § 74 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Z okolností
prípadu nevyplýva dôvodnosť vykonania cesty žalobcom inak ako verejným hromadným prostriedkom,

preto súd priznal v tomto prípade len náhradu účelných a hospodárne vynaložených výdavkov za cestu
verejným hromadným prostriedkom. Zistená cena za cestu autobusom A. - V. súdom bola za jednu cesta
cca 100,- eur. Primeraná cena za prepravu autobusom na predmetnú vzdialenosť za dve spiatočné
cesty V. A. je spolu 800,- eur. V prevyšujúcej časti náhradu iných trov konania súd žalobcovi nepriznal.
Spolu iné trovy teda predstavujú sumu 1.400,- eur. Súd priznal žalobcovi i náhradu trov právneho

zastúpenia za päť úkonov právnej služby po 270,54 eur, k tomu 2 x režijný paušál po 7,21 eur, 2 x režijný
paušál po 7,63 eur a 1 x režijný paušál po 8,04 eur a to v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
a za poskytovanie právnych služieb. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.390,42 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd vykonal dokazovanie a vyhlásil rozsudok v jeho
neprítomnosti, hoci pojednávanie žiadal odročiť. Dôvodom jeho žiadosti o odročenie pojednávania bola
skutočnosť, že bol presvedčený o zaujatosti konajúceho sudcu a túto zaujatosť aj namietal. Mal za to, že
súd najprv o jeho námietke rozhodne a potom to rozhodnutie bude v konaní pokračovať. Súd námietku
zaujatosti vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko podľa jeho názoru sa týka iba okolností spočívajúcich

v postupe sudcu v konaní. V tejto súvislosti uviedol, že bol toho názoru, že súd najprv rozhodne o
zaujatosti, až potom nariadi vo veci pojednávanie. Mal za to, že ide o logický postup, nakoľko, ak bybol sudca skutočne zaujatý alebo ak by predložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu, nemalo by
význam a nebolo by ani prípustné vykonávať pojednávanie. Postup, ktorý súd vo veci zvolil, považuje
za formalisticky, upierajúci mu základné právo vyjadriť sa na pojednávaní. Je toho názoru, že súd mu

mal oznámiť svoj procesný postup, teda to, že na námietku zaujatosti neprihliada a umožniť mu účasť
na pojednávaní tým, že by pojednávanie odročil alebo tým, že by mu oznámil, že žiadosť o odročenie
pojednávanianeakceptuje.Súdvšaknapriektomu,ževedel,žesanapojednávanínezúčastní, zdôvodu
námietkyzaujatosti,vecprejednalarozhodolvjehoneprítomnosti.Postupsúdupovažujezataký,žením
mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Okrem toho súd priznal žalobcovi príslušenstvo istiny vo

výške24%ročneakobežnýúrokaktomuaj9%úrokzomeškania,takžepríslušenstvoistinypredstavuje
33% ročne, čo považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa námietku zaujatosti uplatnenú žalovaným posúdil v zmysle § 15a ods. 5 O.s.p. ako
takú, na ktorú súd neprihliada. Odvolací súd považuje tento postup súdu prvého stupňa za dôvodný

a to v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 O.s.p.. Je pravdou, že v súvislosti s uvedenou námietkou
zaujatosti, žalovaný požiadal o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať 28.2.2014, avšak uvedená
námietka nebola dôvodom na to, aby súd pojednávanie odročil, a na to, aby sa žalovaný pojednávania
nezúčastnil, preto v súlade s ustanovením § 119 O.s.p. súd prvého stupňa pojednávanie neodročil,
vo veci konal a v uvedený deň aj rozhodol. Pokiaľ ide o vec samú súd prvého stupňa správne zistil

skutkový stav a vyvodil z neho aj náležitý právny záver. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 219
O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o posúdenie právneho vzťahu
ako vzťahu vzniknutého zo zmluvy o pôžičke. V tomto smere aj vo svojom odôvodnení poukazuje na
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 2% úrok mesačne s tým, že túto

povinnosť stanovil za obdobie od 27.3.2009 do 27.6.2009, kedy tento deň znamenal posledný deň, kedy
sa mal záväzok z pôžičky riadne a včas splniť. Po tomto dni už sa žalovaný dostal do omeškania s
uvedeným záväzkom, a preto správne súd ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania od 30.6.2009.
V tomto smere zostal tento výrok súdu prvého stupňa nedotknutý, nakoľko žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením peňažného záväzku dňom 28.6.2009, avšak žalobcovi bol tento úrok z omeškania

priznaný počnúc dňom 30.6.2009 a za obdobie, za ktoré mu tento úrok z omeškania priznaný nebol,
žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur s 2% úrokom mesačne od 27.3.2009 do 27.6.2009 vrátane s tým,
že návrh žalobcu na zaplatenie tohto úroku od 28.6.2009 do zaplatenia zamietol. Odvolací súd súčasne

potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a náhradu trov konania.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a preto mu bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca
z trov právneho zastúpenia vo výške 278,93 eur, ďalej bola priznaná náhrada cestovných výdavkov
právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 28.4.2015 - cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia

1U na trase V. - V. a späť spolu 164 km; náhrada za použitie 0,183 eur x 164 km, čo je 30,12 eur a
náhrada za pohonné hmoty 13,58 eur pri priemernej spotrebe 5,2 l na 100 km a cene pohonných hmôt
vo výške 1,592 eur/1 l, t. j. spolu 43,59 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu patrí aj náhrada za stratu
času za účasť na pojednávaní dňa 28.4.2015 pri ceste V. - V. a späť za 4 začaté polhodiny po 13,40
eur, spolu 53,60 eur, celkove 376,12 eur. Náhrada cestovných výdavkov patrí aj žalobcovi, avšak túto

odvolací súd priznal za cestu motorovým vozidlom V. - V. a späť pri náhrade za použitie motorového
vozidla 0,183 eur x 164 km je to suma 30,01 eur a pri náhrade pohonných hmôt pri priemernej spotrebe
7,8 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,592 eur za liter a 164 km je to suma 20,36 eur, takže spolu
50,37 eur. Náhradu cestovných výdavkov odvolací súd priznal žalobcovi len za cestu V. - V. a späť a
nie tak ako požadoval za cestu A. V. a späť. Odvolací súd žalobcu predvolával z adresy jeho bydliska,

a preto mu náhrada patrí len v uvedenej výške.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.