Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/572/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112229849
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112229849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi:
G. B., štátnemu občanovi F. republiky, naposledy bytom Z., B. XXX, toho času na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníkom Mgr. Andreou Gáboríkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
Trenčín, v konaní o zaplatenie 573,09 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. apríla 2014, č. k. 19C/4/2013-71, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o
zaplatenie sumy 573,09 eur s príslušenstvom a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania
domáhal od odporcu zaplatenia 573,09 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z jednotlivých
platieb za obdobie od 06.11.2009 do 6.2.2010 z titulu dlžného hovorného a ceny za ostatné poskytnuté
služby. Poukázal na to, že jeho právny predchodca mal s odporcom uzavretú zmluvu o pripojení
telefónneho zariadenia, na základe ktorej mu poskytoval telefónne služby. Pohľadávku mu postúpil

písomnou zmluvou. Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p
súd ustanovil opatrovníka, ktorý vo veci navrhol rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania. Z
listinných dôkazov, ktoré súd vo veci oboznámil, mal za preukázané, že dňa 16.12.2011 Slovak Telekom,
a.s. (predtým T - mobile) ako postupca a navrhovateľ ako postupník, uzatvorili zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorá je registrovaná na prvostupňovom súde pod značkou registra správy súdu Spr.
154/2012. Jej predmetom bola pohľadávka voči odporcovi v sume 573,09 Eur.

Súd prvého stupňa ďalej s odkazom na ust. § 80 písm. b) O.s.p., § 488 Občianskeho zákonníka,
§ 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1, 3, § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003

Z. z. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ odvodzoval existenciu svojho nároku
od záväzkovo-právneho vzťah, vyplývajúceho zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi odporcom a jeho
právnym predchodcom. Túto zmluvu však súdu nepredložil, a to ani po písomnej výzve, ktorú dňa
21.11.2012 prevzal jeho právny zástupca, neurobil tak ani do vyhlásenia rozsudku v tejto veci.Aplikujúc na danú vec následne ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v odôvodnení uviedol, že občianske súdne
konanie je ovládané zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich
preukázanie dôkazy, je vecou účastníkov, každý z nich preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje

pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým
následkom v podobe neúspechu v konaní. Navrhovateľ neuniesol svoje bremeno tvrdenia, že medzi
jeho právnym predchodcom a odporcom bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej by odporcovi vznikla
povinnosť platiť za služby. Navrhovateľ takúto zmluvu nepredložil a ani neuviedol dátum, kedy mala
byť uzavretá. Nepredložil ju ani napriek výzve súdu. Počas fakturačného obdobia (kedy mala vzniknúť

pohľadávka, ktorá je predmetom sporu) sa odporca podľa vyjadrenia Obvodného oddelenia PZ SR
vôbec nezdržiaval na adrese uvádzanej navrhovateľom, jeho pobyt bol už vtedy neznámy. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti návrh ako nedôvodný zamietol. Jednostranne vystavenú faktúru bez opory vo
vzniku záväzku, nemohol uznať ako dôkaz nasvedčujúci tomu, že medzi navrhovateľom, prípadne
jeho právnym predchodcom a odporcom vznikol dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by bolo možné
vyvodiť povinnosť odporcu platiť za poskytnuté služby. Ani výpis z telefónneho účtu bez preukázania

toho, kto bol vlastníkom tejto stanice, nemožno považovať za dôkaz postačujúci k tomu, aby bol tento
zaviazaný k povinnosti zaplatiť uplatňovanú sumu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
I keď mal odporca v konaní plný úspech a patrila by mu náhrada trov konania v plnom rozsahu, súd mu

ju nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal odvolací súd o zmenu napadnutého
prvostupňového rozhodnutia, a to tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a súčasne uplatnil
aj náhradu trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v ním uplatnenej špecifikácii. Uviedol,

že uplatňuje dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. (doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené - §
205a O.s.p.), s tým, že predložil nový dôkaz, a to zmluvu o pripojení zo dňa 14.06.2008. Uviedol , že
uplatňuje tiež dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a), § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktoré
však skutkovo nevymedzil, obmedzil sa len na citovanie zákonných ustanovení § 120 ods. 1, § 43 ods.

3 a § 132 O.s.p..

Odporca ani opatrovníčka odporcu, nevyužili svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému
odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je

potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205
ods. 2 písm. a) O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), uvedené v ust. § 205 ods.

2 písm. c) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), v ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. (doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené), pričom však dôvodnosť uplatnenia ani jedného z týchto formálne vypočítaných odvolacích
dôvodov skutkovo nevymedzil, obmedzil sa v odvolaní len na citáciu ustanovení § 120 ods. 1, § 43

ods. 1 a § 132 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti navrhovateľom podaného
odvolania.Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod, uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.,
spočívajúci v tom, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., existenciu ktorých
však navrhovateľ v odvolaní bližšie skutkovo nevymedzil, obligatórne odvolací súd skúmal, či napadnuté

rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie niektorou z vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p.
netrpí, a to s poukazom na úradnú povinnosť odvolacieho súdu na existenciu ktorejkoľvek z týchto vád
prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.), výsledkom ktorého prieskumu bol záver o nedôvodnosti uplatnenia
tohto odvolacieho dôvodu, keďže ani jedna z vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p.
odvolacím súdom zistená nebola.

I keď to navrhovateľ v odvolaní konkrétne nenamieta, s poukazom na ním všeobecne citované ust.
§ 43 ods. 1 O.s.p., upravujúce procesný postup súdu pri vadách podania možno vyvodiť, že podľa
jeho názoru nepostupoval súd prvého stupňa správne, keď pre navrhovateľom nepredloženú zmluvu
o pripojení návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietol ( pravdepodobne sa domnieva, že súd
mal postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p.). Otázku vecnej pasívnej legitimácie, teda jej preukázanie
v konaní, nemôže súd skúmať v rámci posudzovania, či podanie spĺňa náležitosti podľa ust. § 79 ods.

1, § 42 ods. 3 O.s.p. Od procesnej nemožnosti konať (kedy je namieste postup podľa § 43 ods. 1
O.s.p.), je potrebné totiž odlišovať, či už nedostatočné odôvodnenie petitu z hľadiska hmotného práva,
prípadne nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, ktorý nedostatok nemôže viesť
k odmietnutiu podania podľa § 43 ods. 2, ale len k zamietnutiu návrhu. Z podania návrhu vyplývalo,
z akého právneho vzťahu navrhovaný petit navrhovateľ odvodzuje, a preto podľa názoru odvolacieho

súdu, z hľadiska čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, za danej situácie nebolo možné dospieť bez ďalšieho k záveru
o procesnej nemožnosti v danej veci konať pre nepredloženie zmluvy, ako dôkazu o tom, že odporca
je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu, tvrdeného v konaní navrhovateľom. Je potrebné si uvedomiť,
že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Ani nesprávne určenie okruhu účastníkov
v sporovom konaní nie je možné súdom odstraňovať ex offo a nie je možné o takomto nedostatku

navrhovateľa ani poučiť v zmysle § 5 O.s.p. Neposkytnutím poučenia v takomto prípade nedochádza
k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho
procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného
práva účastníkom konania a presiahlo by to poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Rovnako tak nie je možné postupom podľa § 43 ods.

1 O.s.p. vyzývať navrhovateľa na preukázanie vecnej legitimácie odporcu predložením príslušného
dôkazu, túto preukazujúceho, ale za existujúcej situácie, pokiaľ tento dôkaz v konaní predložený nebol,
mohlo mať za následok jediný postup a to ten ,aký súd prvého stupňa zvolil, a to zamietnutie návrhu pre
neunesenie dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nemožno tiež opomenúť, že súd napriek tomu,
že mu takáto povinnosť v konaní nevyplývala, navrhovateľa na predloženie dotknutej zmluvy vyzýval,

ktorý ju však napriek tomu až do rozhodnutia vo veci nepredložil.

Rovnako ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj navrhovateľom ďalšie uplatnené odvolacie námietky
z hľadiska ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. a písm. c) O.s.p., dôvodnosť ktorých odvodzuje navrhovateľ
od skutočnosti, že v priebehu odvolacieho konania predložil súdu nový dôkaz, a to zmluvu o pripojení
zo dňa 14.06.2008, pre absenciu ktorej súd prvého stupňa, aplikujúc ust. § 120 ods. 1 O.s.p. návrh

navrhovateľa zamietol pre nepreukázanie dôkazného bremena o existencii dvojstranného záväzkového
vzťahu, vzniknutého medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa, z ktorého by bolo možné
vyvodiť povinnosť odporcu platiť za poskytnuté služby.

Vychádzajúc z ust. § 120, ods. 1 O.s.p., dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností, tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.
Povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne
a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo, alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. Dôkazná

povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak
predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom hovoríme, že účastník uniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre
účastníkov konania, pretože ak zostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní,teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom
rozhodnutí pre účastníka, ktorý v tomto smere svoje bremeno neuniesol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel v zhode so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ v

konaní neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, ako si tiež nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, vyplývajúce
mu z ust. § 79, ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p..

Ako vyplýva z podaného návrhu v danej veci, navrhovateľ vychádzajúc z jeho obsahu tvrdil, že odporca
uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003
Z. z. zmluvu o pripojení, ktorou sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas. Z obsahu
spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že túto zmluvu súdu prvého stupňa nepredložil a to ani po

výzvesúdu. Zatýchtoskutkovýchokolnostínemožnopovažovať záversúduprvéhostupňaoneunesení
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa o nepreukázaní navrhovateľom uvádzaného skutkového
tvrdenia o vzniku dvojstranného záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom za iný, ako za vecne správny, pretože samotné predloženie výpisu z telefónneho účtu nie
je dôkazom preukazujúcim, že odporca je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v návrhu

navrhovateľom, od ktorého dôvodnosť uplatneného nárok odvodzuje. Z uvedeného dôvodu, nie je
udržateľná ani opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2
písm. c) O.s.p., pretože to nebol nik iný ako navrhovateľ, ktorý svojou nečinnosťou (nepredložením tejto
zmluvy ako dôkazu preukazujúceho jeho skutkové tvrdenie o jej existencii) sám znemožnil, aby súd
prvého stupňa tento dôkaz mohol vykonať. Predloženie tejto zmluvy v odvolacom konaní zo strany

navrhovateľa nemožno považovať odvolací dôvod, spôsobilý privodiť v prospech neho priaznivejšie
rozhodnutie s poukazom na to, že neboli splnené zák. podmienky uvedené v ust. § 205a O.s.p., za
ktorých prichádza do úvahy takýto dôkaz v odvolacom konaní relevantne uplatniť. Navrhovateľ síce v
odvolaní cituje ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., vychádzajúc z ktorého dôkaz neuplatnený pred súdom
prvého stupňa možno v odvolacom konaní uplatniť, ak ho účastník konania bez svojej viny nemohol

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, v odvolaní však neuvádza žiadnu skutočnosť, spôsobilú k
záveru o splnení tejto podmienky. Dôvodom odvolania totiž nemôže byť dôkaz existujúci v čase, keď
prebiehalo prvostupňové konanie (čo evidentne predmetná zmluva bola, keďže na ňu v návrhu samotný
navrhovateľ odkazuje), a len v dôsledku nečinnosti samotného navrhovateľa (keďže v odvolacom konaní
nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že ju bez svojej viny v priebehu prvostupňového konania uplatniť

nemohol), táto prvostupňovému súdu pred jeho rozhodnutím predložená nebola.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti s § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože tento

náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.