Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314203626
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314203626.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

Harald Umreich Gesellschaft m.b.H., Rheinboldstrasse č. 24, A-2362 Biedermannsdorf, Rakúska
republika, IČO: FN 114530b, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Prievozská ul. č. 2/
B, Bratislava, proti odporcovi: IKB Leasing SR, s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 35 914 912,
zastúpeného Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava,
IČO: 36 851 710, o zaplatenie 23 200,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 23 200,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne odo dňa 13. 09. 2013 až do zaplatenia v lehote do troch dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4 244,50 eura (z čoho trovy

právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 2 852,50 eura) k rukám právneho zástupcu
navrhovateľaJUDr.AndrejaGaru,advokáta,vlehotedotrochdníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11. 02. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 23 200,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa 13. 09.
2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, dňa 01. 08. 2013 uzatvorili navrhovateľ
ako predávajúci a odporca ako kupujúci dve kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola kúpa/predaj dvoch
elektroinvazívnych rezacích strojov zn. Mitsubishi. K uzatvoreniu zmluvy prišlo na základe objednávky
odporcu zo dňa 24. 07. 2013 a jej potvrdenia zo strany navrhovateľa dňa 01. 08. 2013. Na základe

zmlúv vznikla navrhovateľovi povinnosť dodať odporcovi objednaný tovar - dva elektroinvazívne rezacie
stroje zn. Mitsubishi a odporcovi vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi kúpnu cenu za dodaný tovar
v súlade so zmluvami. Napriek tomu, že navrhovateľ si svoj zmluvný záväzok splnil a dodal odporcovi
objednaný tovar, odporca do dnešného dňa neuhradil navrhovateľovi časť kúpnej ceny v sume 23 200,-
eura. Navrhovateľ uvedenú časť kúpnej ceny fakturoval odporcovi faktúrou č. G130909 zo dňa 14. 08.
2013, ktorej splatnosť nastala uvedením dodaného tovaru do prevádzky, k čomu v zmysle servisnej
správy a preberacieho protokolu prišlo dňa 12. 09. 2013, kedy nadobudla táto faktúra splatnosť.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 50Rob 98/2014-27 zo dňa 14. 04. 2014, proti ktorému podal
odporca odpor s odôvodnením, že odporca od kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 01. 08. 2013 medzi
navrhovateľom a odporcom platne odstúpil. Doručením odstúpenia od kúpnych zmlúv sa kúpne zmluvy
zrušili a zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán z nich vyplývajúce. Následne odporca vyzval
navrhovateľa na dohodnutie si termínu a miesta na odovzdanie strojov a tiež na vrátenie zaplatených
preddavkov v celkovej výške 23 200,- eura. V zmysle vyššie uvedeného odporca uviedol, že neuznáva
navrhovateľom uplatnený nárok ani čo do dôvodu, ani do výšky. Odporca mal za to, že žiadne finančnéprostriedky navrhovateľovi nedlhuje, a preto považoval navrhovateľom uplatnený nárok za predčasný,
neopodstatnený a neoprávnený.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní k veci ešte uviedol, že

navrhovateľ si splnil všetky svoje povinnosti predávajúceho, teda dodal tovar odporcovi, odovzdal
mu potrebné doklady a vykonal aj jednodňové školenie ohľadom predmetu zmluvy. Odporca zaplatil
navrhovateľovi sumu 15 200,- eura a lízingový nájomca zaplatil navrhovateľovi sumu 8 000,- eura, čo
predstavovalo polovicu kúpnej ceny, pričom druhú polovicu kúpnej ceny navrhovateľovi nezaplatili, i keď
odporcu na jej zaplatenie vyzval. Navrhovateľ pri dôvodoch odstúpenia odporcu od zmluvy poukázal na

ust. § 356 Obchodného zákonníka ohľadom zásadnej zmeny podmienok, najmä na ust. § 356 ods. 2
Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpenie sa nemôže týkať majetkových pomerov ani zmeny
hospodárskej situácie. Navrhovateľ preto považoval odporcove odstúpenie od zmluvy za neplatné a z
toho istého dôvodu aj bod 1 ods. 2 nákupných podmienok. Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak by súd
odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako platné, poukázal na ust. § 357 Obchodného zákonníka, pretože
v tomto ustanovení uvádzaná škoda predstavuje nezaplatenú časť kúpnej ceny a za jej nezaplatenie

zodpovedá odporca. Otázkou podľa navrhovateľa bolo, či odporcom uvádzaný dôvod mali zmluvné
strany dohodnutý v zmluve, pričom sa domnieval, že samotná likvidácia obchodnej spoločnosti nie je
zmenou hospodárskej situácie. Dňa 14. 03. 2014 prišlo k dobrovoľnému výmazu lízingového nájomcu
z obchodného registra, čo znamená, že tento musel mať plusový zostatok. Nie je zrejmé, ako zisťoval
odporca hospodársky stav lízingového nájomcu, keď mesiac po uzavretí zmluvy tento lízingový nájomca

vstúpil do likvidácie a navyše je otázkou, či si odporca uplatnil svoju pohľadávku počas likvidácie
lízingového nájomcu. Nakoľko navrhovateľ považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné, odporca je
aj naďalej vlastníkom predmetu kúpnej zmluvy a je otázkou, či sa snažil ďalej predať, alebo prenajať
predmet kúpnej zmluvy.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní k veci ešte uviedol, že odstúpenie

od zmluvy považuje za platné, nakoľko jeho dôvodom bolo zhoršenie hospodárskej situácie lízingového
nájomcu, o čom nemohol mať odporca vedomosť, pretože v jednotlivých účtovných a daňových
dokladoch bol majetok lízingového nájomcu hodnotený ako plusový, pričom do vstupu do likvidácie
bol majetkový zostatok lízingového nájomcu mínusový. Odporca ešte uviedol, že v prípade, ak by súd
vyhodnotil odstúpenie od zmluvy za neplatné v zmysle ust. § 374 Obchodného zákonníka, odporca

za vzniknutú škodu nezodpovedá. Keďže odstúpením od zmluvy zanikli všetky kúpne zmluvy odporca
žiadal, aby si účastníci vrátili doteraz poskytnuté plnenia. Odporca bol ochotný kedykoľvek vrátiť
navrhovateľovi predmet kúpy, pričom odporcovi v súčasnosti vznikajú náklady za platenie za jeho
skladovanie. Odporca sa snažil predmet kúpy posunúť do nového nájmu, nakoľko však ide o mimoriadne
špecifický tovar, odporcovi sa to nepodarilo.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol,
že vzhľadom na závery účtovných dokladov lízingového nájomcu za obdobie od marca 2013 do 07.
01. 2014 je potrebné konštatovať, že jeho hospodársky výsledok sa zlepšoval, resp. že jeho aktíva sa
zásadným spôsobom nemenili a naopak pasíva sa znižovali. Ak mal odporca pri odstúpení od zmluvy
na mysli, že sa bude zhoršovať jeho hospodárska situácia, tak tento dôvod nenastal a ako argument na

odstúpenie od zmluvy nemôže obstáť. Odhliadnuc od tohto dôvody odstúpenia od zmluvy boli v zmluve
dohodnuté, pričom k odstúpeniu od zmluvy mohlo prísť len v prípade, ak by nastali okolnosti, ktoré mali
vplyv na samotné uzavretie zmluvy. Nakoľko odporca ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol vstup
lízingového nájomcu do likvidácie, takýto dôvod nebol zmluvnými stranami ako dôvod odstúpenia od
zmluvy dohodnutý, a preto je takéto odstúpenie od zmluvy podané bez príslušného dôvodu.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol,
že k odstúpeniu od kúpnych zmlúv prišlo v zmysle bodu 1 nákupných podmienok, pretože zhoršenie
hospodárskej situácie lízingového nájomcu nastalo, o čom svedčia predložené účtovné doklady. Tieto
doklady preukazujú, že od septembra 2013 do januára 2014 sa jeho hospodárske pomery nezlepšili,
nakoľko jeho vlastné imanie predstavovalo mínusovú hodnotu 100 781,- eura. Odporca sa domnieval,

že odstúpenie od zmluvy je platné, takže obe zmluvné strany sú povinné vrátiť všetko, čo už prijali. Ak
by aj odstúpenie od zmluvy bolo neplatné s ohľadom na okolnosti vylučujúce zodpovednosť odporcuv zmysle ust. § 374 Obchodného zákonníka, nemôže odporca niesť zodpovednosť za hospodársku
situáciu lízingového nájomcu, takže nemôže byť zaviazaný na náhradu škody, ktorú si v takomto prípade
uplatnil navrhovateľ od odporcu.

Právni zástupcovia účastníkov konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 02. 03. 2015 ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach
vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho
z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 23. 03. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd
rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a

to: faktúrou č. G130909, servisnými správami, preberacími protokolmi, objednávkou odporcu zo dňa 24.
07. 2013, odstúpením odporcu od kúpnej zmluvy, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 05.
12. 2013, poznámkami k individuálnej účtovnej závierke spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v
likvidácii, súvahou spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii za rok 2013 a 2014, výkazom
ziskov a strát spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii za rok 2013, výpisom z obchodného

registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav
veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa oddielu 1 čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené
inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na

súdoch tohto členského štátu.

Podľa oddielu 2 čl. 7 bodu 1 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom
na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: v zmluvných veciach na súdoch podľa
miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci

zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru
miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zmluva sa spravuje
právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne
preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny

poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 3 bodu 2 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zmluvné strany sa môžu
kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým
sa na základe predchádzajúcej voľby uskutočnenej podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto
nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného rozhodného práva po uzatvorení

zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 11, ani nemá nepriaznivý vplyv na práva tretích
osôb.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná

samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu
sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ

nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné

časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla

plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa ust. § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý
bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela,

môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

Podľa ust. § 356 ods. 2 Obchodného zákonníka za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje
zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

Podľa ust. § 357 Obchodného zákonníka strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa § 356, je povinná
nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy

platí primerane § 351.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí

v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v

súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo
je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu
dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo
je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z
dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej
výzvyveriteľapodobnejpovahy,ktoroupožadujesplneniepeňažnéhozáväzku(ďalejlen„doklad“),alebo60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o
dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa

nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným
spôsobom.

Podľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníkaakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.

januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku
dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt
verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných
podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové

vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s

plnením peňažného záväzku.

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015

Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že odporca objednávkou zo dňa 24.
07. 2013 prejavil v zmysle ust. § 43a Občianskeho zákonníka vôľu uzavrieť s navrhovateľom zmluvu,
predmetom ktorej mal byť záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar (dva elektroerozívne rezacie
stroje, ďalej len „tovar“) a záväzok odporcu zaplatiť za navrhovateľom dodaný tovar odporcovi kúpnu
cenu. Navrhovateľ predmetnú objednávku odporcu potvrdil pečiatkou a podpisom zo dňa 01. 08. 2014,

čo možno v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za návrh na uzavretie zmluvy
zo strany odporcu a v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka za včasné konanie navrhovateľa,
z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s prijatím návrhu odporcu na uzavretie zmluvy. Na základe toho
súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom bola v zmysle ust. § 44 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uzatvorená zmluva v písomnej forme (ďalej len „zmluva“), pričom podľa svojho obsahu išlo

o kúpnu zmluvu.

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o spor s cudzím prvkom, keďže navrhovateľ je právnická osoba
založená podľa rakúskeho právneho poriadku, súd musel skôr než začal konať, skúmať právomoc súdov
Slovenskej republiky. Nakoľko navrhovateľ je subjekt domicilovaný v Rakúskej republike a odporca je
subjekt domicilovaný v Slovenskej republike, ide o spor, kde ako účastníci konania vystupujú subjekty

domicilované v rôznych členských štátoch Európskej únie, a preto sa právomoc súdov spravuje podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Základným kritériom určenia právomoci podľa oddielu
1 čl. 4 tohto nariadenia je, že osoba (právnická alebo fyzická) má byť žalovaná v štáte, kde má svoj
domicil.Keďžeodporcamásvojdomicil(sídlo)vSlovenskejrepublike,vzmysleoddielu1čl.4nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach bola daná právomoc súdov Slovenskej republiky prejednať a
rozhodnúť tento spor s cudzím prvkom.

Nakoľko pri zmluvnom vzťahu navrhovateľa a odporcu došlo ku stretu rôznych právnych poriadkov
členských štátov Európskej únie (rakúskeho a slovenského právneho poriadku), na určenie rozhodného

práva pre posúdenie takéhoto zmluvného vzťahu sa použilo Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008. Pri voľbe rozhodného práva podľa čl. 3 predmetného nariadenia platí, že voľba musí
byť urobená výslovne alebo je jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu,
pričom zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom
ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby spravovala dovtedy. Hoci voľba

práva nebola medzi účastníkmi výslovne dohodnutá, resp. nevyplývala z ustanovení zmluvy, nakoľko
však nebola táto otázka medzi účastníkmi konania sporná, keďže obaja účastníci konania sa zhodli
na použití slovenského právneho poriadku, za rozhodné právo na posúdenie nároku navrhovateľa
vyplývajúceho z kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom súd považoval právo
Slovenskej republiky.

Súd mal z výpisu obchodného registra navrhovateľa a odporcu preukázané, že v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy obaja vystupovali ako podnikatelia - právnické osoby v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm.
a) Obchodného zákonníka, pričom s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa ich záväzkový
vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto sa v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
použil na tento ich záväzkový vzťah režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoréObchodný zákonník neupravuje a sú upravené v Občianskom zákonníku v zmysle ust. § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to sa na uzavretú kúpnu
zmluvu preto použili ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

Zo servisných správ a preberacích protokolov vyplývalo, že navrhovateľ v zmysle vyššie uvedenej
zmluvy dodal odporcovi tovar - dva elektroerozívne rezacie stroje, čím si splnil svoj záväzok v zmysle
ust. § 409 ods. 1 a § 411 Obchodného zákonníka, pričom súd považoval za nesporné aj to, že odporca
tento tovar prevzal, čím v zmysle ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka nadobudol k tomuto tovaru
vlastnícke právo a zároveň mu vznikla v zmysle ust. § 409 ods. 1, § 447 a § 448 ods. 1 Obchodného

zákonníka povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Na základe zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle
ust. § 120 ods. 3 O.s.p. mal súd preukázané, že odporca zaplatil kúpnu cenu v sume 23 200,- eura, čo
predstavovalo polovicu dohodnutej kúpnej ceny. Vzhľadom na to navrhovateľ vyzval odporcu faktúrou
č. G130909 zo dňa 14. 08. 2013 na doplatenie zvyšnej kúpnej ceny v sume 23 200,- eura, pričom súd
považoval za nesporné, že k zaplateniu predmetnej zvyšnej kúpnej ceny zo strany odporcu neprišlo.

Medzi účastníkmi konania bolo taktiež nesporné, že odporca predmetný tovar, ktorý v zmysle vyššie

uvedenej ústnej kúpnej zmluvy nadobudol do svojho vlastníctva, dal do užívania lízingovému nájomcovi
- spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o., v likvidácii, IČO: 45 935 114, a že tento lízingový nájomca
bol na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 28. 08. 2013 ku dňu 01. 09. 2013 zrušený s
likvidáciou a dňa 15. 03. 2014 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra.

Ako sporné sa v konaní ukázalo posúdenie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej

zmluvy, ku ktorému došlo listom odporcu zo dňa 04. 11. 2013. Odporca ako dôvod odstúpenia uviedol,
že v dôsledku zrušenia leasingového nájomcu a jeho vstupu do likvidácie prišlo k takému zhoršeniu
hospodárskej situácie, pre ktoré bol odporca nútený od kúpnej zmluvy v zmysle bodu 1. nákupných
podmienok tvoriacich súčasť kúpnych zmlúv odstúpiť. Odporca uviedol, že v bode 1. ods. 2 nákupných
podmienok tvoriacich súčasť kúpnych zmlúv bolo dohodnuté, že odporca objednávku uskutočňuje s

ohľadom na hospodársku situáciu leasingového nájomcu, ktorá je odporcovi k momentu uzavretia
zmluvy známa. V prípade, že sa odporca dozvie o takých skutočnostiach, ktoré mu k momentu
uzatvorenia leasingovej zmluvy neboli známe a ktoré by mohli mať vplyv na zhoršenie hospodárskej
situácie leasingového nájomcu, je odporca oprávnený od tejto objednávky (od kúpnej zmluvy na predmet
leasingu) odstúpiť. Dodávateľ sa zaväzuje, že v prípade uplatnenia práva odstúpiť od objednávky zo

strany odporcu, bezodkladne vráti preddavok, ktorý už bol zaplatený za predmet leasingu, a to aj v
prípade, ak bol preddavok zaplatený nájomcom.

Pre odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 344 Obchodného zákonníka platí, že od zmluvy možno
odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník, resp. iný zákon. Odporca
dôvod svojho odstúpenia považoval za zmluve dohodnutý, resp. uvedený v nákupných podmienkach,

ktoré boli súčasťou kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu však odporca žiadnymi listinnými dôkazmi v
zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal existenciu týchto nákupných podmienok, na ktoré vo svojom
odstúpení odkázal. Súd považoval za nesporné, že predmetná objednávka odporcu zo dňa 24. 07.
2013 obsahovala aj skutočnosti o tom, že odporca predmetný tovar kupuje z dôvodu jeho leasingového
prenájmu spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii, čo by bolo možné považovať za

účel predmetnej kúpnej zmluvy a taktiež dohodu o cene a spôsobe jej platby. Z uvedenej objednávky
však nevyplývala možnosť odporcovho odstúpenia od zmluvy a žiadne nákupné podmienky, ktoré mali
byť súčasťou kúpnej zmluvy, nemal súd k dispozícii. Z toho dôvodu súd nemohol považovať prípad
odporcovho odstúpenia od zmluvy za prípad, ktorý ustanovuje zmluva, resp. ktorý by bol súčasťou
zmluvy v rámci nákupných podmienok, na ktoré by zmluva v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného

zákonníka odkazovala.

Súd však ďalej skúmal, či dôvod odporcovho odstúpenia od zmluvy nepredstavuje jeden zo zákonných
dôvodov uvedených v Obchodnom zákonníku, prípadne v inom zákone, ktoré by odporcovi zakladali
právo od zmluvy odstúpiť. Pre obchodné záväzkové vzťahy v zásade platí, že zmena podmienok a
okolností nemá vplyv na povinnosť zmluvných strán plniť zo zmluvy vyplývajúce povinnosti. Jedným

z taxatívnych dôvodov, kedy zákon priznáva jednej zo zmluvných strán právo od riadne uzavretejzmluvy odstúpiť, je prípad zmarenia účelu zmluvy. Ust. § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje
odstúpiť od zmluvy, ak by jej plnenie bolo pre niektorú strán bezúčelné vzhľadom na podstatnú zmenu
okolností, za ktorých strany túto zmluvu uzavreli, pričom zmena okolností musí nastať až po uzavretí

zmluvy a musí byť podstatná. Pre aplikáciu tohto ustanovenia sa však vyžaduje, aby základný účel
bol v zmluve výslovne vyjadrený. Za účel zmluvy treba chápať taký účel, dosiahnutie ktorého bolo
jediným dôvodom na uzavretie zmluvy. Ako súd už vyššie uviedol, účelom uzavretie predmetnej kúpnej
zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom bola kúpa predmetného tovaru odporcom od navrhovateľa
a jeho následné danie do užívania odporcom lízingovému nájomcovi. Inak povedané, bez existencie

možnosti dať predmet kúpnej zmluvy do užívania lízingového nájomcu by k uzavretiu kúpnej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom neprišlo. Ust. § 356 ods. 2 Obchodného zákonníka definuje, že
za zmenu okolností nemožno považovať zmenu majetkových pomerov niektorej strany alebo zmenu
hospodárskej alebo trhovej situácie, čím sa zákonodarca snažil vylúčiť bežné podnikateľské riziko,
ktoré v obchodných vzťahoch podnikateľ znáša. Bolo nesporné, že odporca predmet kúpnej zmluvy
nadobudol a že ho dal aj do užívania lízingovému nájomcovi, z čoho možno vyvodiť, že účel predmetnej

kúpnej zmluvy bol naplnený, pričom skutočnosť, že sa lízingový nájomca dostal do likvidácie a zanikol,
možno považovať za takú zmenu okolností, ktorá nastala po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy a
ktorá je v ust. § 356 ods. 2 Obchodného zákonníka neprípustná, keďže za zmenu okolností nemožno
považovať zmenu finančnej alebo hospodárskej situácie, resp. majetkových pomerov niektorej strany,
hoci účastníkom (stranou) kúpnej zmluvy lízingový nájomca nebol, avšak bol podstatný pre naplnenie

účelu predmetnej kúpnej zmluvy. Ak by súd považoval predmetnú zmenu okolností v zmysle ust. § 356
ods. 1 Obchodného zákonníka za prípustnú, preniesol by tým bremeno odporcovho podnikateľského
rizika na navrhovateľa, a teda navrhovateľ by znášal odporcov neúspech v podnikaní, čo je v rozpore
s ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú
zodpovednosť a zároveň by tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov v súkromnom právnych

vzťahoch a zásada poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že ak by aj takýto dôvod odstúpenia
bol dojednávaný v nákupných podmienkach, na ktoré odporca odkazoval a ktorých existenciu však
v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, bol by v rozpore so základnými zásadami poctivého
obchodného styku, a preto v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka by nepožíval právnu ochranu,
teda by sa odporca nemohol domáhať výkonu takéhoto práva na odstúpenie od zmluvy, takže by bolo

takéto odstúpenie od zmluvy neplatné. Súd preto ani neskúmal, či k zhoršeniu majetkovej situácie
spoločnosti Hoffmann Formtechnik, s. r. o. v likvidácii došlo pred alebo po uzavretí zmluvy, keďže už
len samotný dôvod odstúpenia je neprípustný a na rozhodnutie súdu by to nemalo žiadny vplyv, preto
súd od tohto skúmania upustil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k tomu názoru, že odporcove odstúpenie

od zmluvy je neplatné, nakoľko nebol daný žiadny zmluvný ani zákonný dôvod takéhoto odstúpenia, a
preto kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom na základe objednávky odporcu zo dňa
24. 07. 2013, potvrdenej navrhovateľom dňa 01. 08. 2013 ostáva platná, resp. nezanikla a nezanikla
ani odporcova povinnosť zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny za navrhovateľom dodaný tovar odporcovi v
sume 23 200,- eura, ktorej výška nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním
odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369
Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z faktúry č. G130909

(deň omeškania odporcu bol deň 13. 09. 2013), predstavovala výšku 0,50 % ročne, takže navrhovateľovi
patria úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková
sadzba, teda 9,50 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy
až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi.

V zmysle všetkých vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností zistených z vykonaného

dokazovania súd návrh navrhovateľa na začatie konania považoval za dôvodný, a preto mu v celom
rozsahu vyhovel.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v

písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh na začatie konania vo výške 1 392,- eura podľa položky 1 písm. a/ poznámky č. 2

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 2 852,50 eura, ktorá
predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:

- prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 386,74 eura,

- písomné vyjadrenie protistrane zo dňa 05. 12. 2013 v sume 386,74 eura,

- rokovanie s protistranou dňa 19. 12. 2013 v sume 193,37 eura,

- písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 11. 02. 2014 v sume 386,74 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 14. 01. 2015 v sume 386,74 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 02. 03. 2015 v sume 386,74 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2015 v sume 193,37 eura,

- 3 x režijný paušál po 7,81 eura v celkovej sume 23,43 eura,

- 1 x režijný paušál v sume 8,04 eura,

- 3 x režijný paušál po 8,39 eura v celkovej sume 25,17 eura,

- 20 % DPH v sume 475,42 eura.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s

odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia včasti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa predložil v zákonnej lehote súdu podľa
ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.