Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200451
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2618200451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a

sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: T. V., nar. X. Y.
XXXX, trvale pobytom P. XXXX/XX, U., zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Szőllőssy, so sídlom
Mlynská 28, Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom
Vajnorská55,Bratislava,ozaplatenie2.153,00eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanejprotirozsudku
Okresného súdu Senica z 1. októbra 2019 č.k. 5C/10/2018-74 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.153,- eur, úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 329,- eur od 23. novembra 2017 do zaplatenia,
úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 1.824,- eur od 29. novembra 2017 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd
prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a § 444 z.č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 2 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, §
5 ods. 1 až 5, § 7 ods. 1, § 8 ods. 4 z.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba
bola podaná dôvodne, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol pri dopravnej nehode dňa
21. septembra 2015 na priechode pre chodcov v Senici zrazený motorovým vozidlom zn. Škoda Felicia
EČV: SE 850 AF, ktoré viedol vodič L. S. a žalobca pri tejto dopravnej nehode utrpel zranenia, pričom

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici z 15. februára 2016 ČVS: ORP-355/VYS-
SE-2015bolotrestnéstíhaniezaprečinublíženianazdravízastavené.Medzistranaminebolosporné,že
žalovanázaplatilažalobcovibolestnévsume6.876,-eurazasťaženiespoločenskéhouplatnenia2.919,-
eur. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca v spore na preukázanie svojich tvrdení doložil k žalobe
listinné dôkazy a to najmä lekársky posudok z 12. septembra 2017 vypracovaný ortopédom MUDr. G.
L. a primárom ortopédie MUDr. Y. U., z ktorých vyplynulo, že žalobca sa z úrazu v dôsledku dopravnej
nehody začal liečiť 21. septembra 2015 a liečenie bolo ukončené až 21. augusta 2017, bolestné žalobcu

bolo ohodnotené počtom bodov 395 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 260. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že za každý priznaný bod bolestného v celkovom počte bodov 395
patrí žalobcovi náhrada vo výške 18,24 eur, pretože bolesť žalobcu začala dňom jeho úrazu, podľa
žalobcom doložených lekárskych správ jeho bolesť pretrvávala, v dôsledku čoho bol nutný operačnývýkon 26. januára 2017, a skončila až 21. augusta 2017 a preto mu prináleží náhrada stanovená
na rok 2017. Žalovaná mala teda titulom bolestného zaplatiť žalobcovi 7.205,- eur (a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia za 260 bodov 4.743,- eur). Žalovaná pri uplatnenom bolestnom plnila, avšak

vychádzala z hodnoty bodu platnej pre rok 2015 pri počte bodov 305 a pri počte zvyšných 90 vychádzala
z hodnoty bodu platnej pre rok 2017. Súd mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko
sa výlučne obmedzila len na svoje tvrdenia a konštatovania skutočností obsiahnutých v odpore, avšak
nepredložila žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nenavrhla vykonanie žiadnych
dôkazov súdom. Žalovaná ostala v spore pasívna a na rozdiel od žalobcu nepredložila ani nenavrhla

vykonať v spore žiadne dôkazy. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi sumu 2.153,-
eur, ktorá pozostáva zo sumy 320,- eur z titulu bolestného, pri ktorom ide o rozdiel náhrady za bolesť
za 1 bod na rok 2017 v sume 18,24 eur a náhrady za bolesť na rok 2015 za 1 bod 17,16 eur pri počte
bodov 305 a zo sumy 1.824,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, kde ide o doplatenie zvyšku
priznaných bodov v počte 100, za jeden bod náhrady v sume 18,24 eur za rok 2017. Keďže sa žalovaná
dostala s plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5%. O trovách

konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila,
že odvolanie podáva v intenciách ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP a síce, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods.
1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietala, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, považuje ho za nedôvodný
a nepreukázaný, v priebehu konania poukazovala, že nebola preukázaná príčinný súvislosť medzi
porušením povinnosti vodiča/poisteného a škodou vzniknutou žalobcovi. Dodala, že v danom prípade

bolo vedené trestné stíhanie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Senici, vedené pod ČVS:
ORP-355/VYS-SE-2015, pričom v znaleckom posudku vypracovanom na účely trestného konania
znalec jednoznačne konštatoval, že nesprávna technika chôdze chodca, žalobcu bola tým prvkom
príčiny dopravnej nehody, ktorý vodičovi Škody Felicia vytvoril kolíznu situáciu, nesprávna technika
jazdy vodiča Škody Feliacia bola tým prvkom dopravnej nehody, ktorý vodičovi znemožnil zabrániť

zrážke. Uviedla, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že by konanie poistenca žalovanej bolo
trestným činom ale bol to práve žalobca, ktorý vytvoril kolíznu situáciu a zapríčinil tak vznik dopravnej
nehody. S týmito skutočnosťami sa však súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.
Namietala, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky kladené na súdne rozhodnutia vo vzťahu k
jeho preskúmateľnosti, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyjadril ku žiadnej z námietok,

ktoré produkovala v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná vo vzťahu k zodpovednosti žalobcu za
vznik škodovej udalosti. V odôvodnení úplne absentuje akékoľvek logické a odôvodnené vysvetlenie,
z ktorého by vyplývalo, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou žalovanej
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorého nesprávna technika chôdze vytvorila kolíznu
situáciu. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, ktoré stanovuje náležitosti

odôvodnenia rozsudku a poukázala i na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 410/06,
IV.ÚS115/03,III.ÚS119/03,III.ÚS209/04,zktorýchvyplýva,žeodôvodneniejedôležitýmpredpokladom
preskúmateľnosti rozsudku ako aj na článok 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, a napokon i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 171/2005. Navrhla, aby
odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmenilažalobužalobcuvcelomrozsahuzamietol

a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalovaná v podanom odvolaní neberie do úvahy, že žalobca

založil pasívnu legitimáciu žalovanej predovšetkým vychádzajúc z ustanovenia § 427 a nasl. OZ.
Tieto ustanovenia upravujú osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov a predpokladmi tejto zodpovednosti je len prevádzka dopravného prostriedku, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a následným vznikom škody. Predpokladom
tejto zodpovednosti nie je zavinenie vodiča či prevádzkovateľa motorového vozidla, ide o zodpovednosť

objektívnu. Dodal, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že jednotlivé prvky osobitnej povahy
prevádzky motorového vozidla, ako je jeho rýchlosť, sila či hmotnosť, tvar a pevnosť priamo pôsobili
na telo žalobcu a vyvolali poškodenie jeho zdravia. Niet pochybností, že škoda na zdraví bola vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, čo zakladá zodpovednosť prevádzkovateľa zaškodu. Uviedol, že súd prvej inštancie poukázal v rozsudku aj na ustanovenie § 427 OZ, teda
správne vychádzal z objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu, pričom
prichádzala do úvahy len liberácia v zmysle § 428 OZ, pre ktorú v danej veci nie sú splnené podmienky.

Dodal, že samotnú dôvodnosť výšky priznanej náhrady škody žalovaná v odvolaní nenapáda, rozsudok
nečiní sporným.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

5.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o náhradu škody
na zdraví spočívajúcej v bolestnom a v sťažení spoločenského uplatnenia vyhovel, keď na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že poistený prevádzkovateľ motorového vozidla objektívne zodpovedá

v zmysle § 427 ods. 1 OZ v spojení s § 420 ods. 2 OZ za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu pri
dopravnej nehode dňa 21. septembra 2015.

6.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstavpokiaľideopreukázanéskutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov na náhradu škody a pretože v celom

rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K namietanej neúplnosti odôvodnenia odvolací

súd uvádza, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu
o objektívnej zodpovednosti vodiča a ani neuviedla vlastné tvrdenia o liberácii, namietala len výšku
požadovanej náhrady a preto súd prvej inštancie nemal povinnosť bližšie odôvodňovať nesporné
skutkové tvrdenia žalobcu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako i pre
potrebu vyporiadania sa s odvolacími námietkami dopĺňa už iba nasledovné:

7. Žalovaná až v podanom odvolaní spochybňovala svoju zodpovednosť v zmysle ust. § 427 ods. 1
OZ, s poukazom na to, že vodič predmetného dopravného prostriedku nebol odsúdený, trestné stíhanie
za prečin ublíženia na zdraví bolo zastavené ako i s poukazom na to, že škoda bola spôsobená
na základe nesprávnej techniky chôdze žalobcu. K tejto obrane žalovanej považuje odvolací súd za

potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 193 CSP je súd viazaný iba takým rozhodnutím vydaným v trestnom
konaní, ktoré konštatuje, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, t. j. odsudzujúcim rozsudkom,
resp. aj takým oslobodzujúcim rozsudkom, ktorým sa konštatuje, že skutok nespáchal obžalovaný (§
285 písm. c/ Trestného poriadku). Súd v civilnom sporovom konaní však nie je viazaný uznesením
OO PZ o zastavení trestného stíhania, ktorým bolo konštatované, že skutok nie je trestným činom

(§ 285 písm. b/ Trestného poriadku). V takom prípade súd v civilnom konaní, napriek zastaveniu
trestného stíhania, môže sám posúdiť otázku, či za škodu spôsobenú konkrétnym skutkom daný škodca
podľa civilného práva zodpovedá alebo nie. Záver súdu prvej inštancie je teda správny. V danej veci
bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ Senica z 15. februára 2016, ČVS: ORP-355/VYS-SE-215
konanie voči vodičovi vozidla L. S. za skutok spáchaný 21. septembra 2018 za prečin ublíženia

na zdraví zastavené. Preto súd v civilnom sporovom konaní bol oprávnený samostatne posudzovať
otázku zodpovednosti škodcu, vodiča L. S. za škodu na zdraví žalobcu. Obrana žalovanej neobstojí,
vylúčenie trestnej zodpovednosti totiž nemá vplyv na objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa podľa
§ 427 OZ, ktorá nastupuje bez ohľadu na otázku zavinenia. Pretože k škode na zdraví žalobcu došlov zmysle záverov znaleckého posudku aj v dôsledku nesprávnej techniky jazdy vodiča Škody Felície
L. S. je v predmetnej právnej veci podľa § 427 ods. 1 OZ aj v spojení s § 420 ods. 2 OZ jednoznačne
daná objektívna zodpovednosť vodiča, prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu. Prevádzkovateľ

motorového vozidla totiž v zmysle uvedených ustanovení zodpovedá za škodu spôsobenú objektívnou
skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky daného motorového vozidla. Je
nepochybné, že škoda na zdraví žalobcu vznikla osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla,
keďže škoda vznikla pri jazde tohto motorového vozidla, kedy vozidlo Škoda Felícia EČ - SE 850
AF na priechode pre chodcov narazilo do poškodeného žalobcu, pohybujúcom sa na trojkolesovom

elektrickom vozíku, následkom čoho poškodený utrpel zranenia. Pri zodpovednosti prevádzkovateľa
dopravného prostriedku za spôsobenú škodu podľa § 427 OZ je potom podstatné len to, že škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov a nemusí sa
ani preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu. Subjektom zodpovednosti za škodu podľa §
427 ods. 1 OZ je tu teda prevádzkovateľ motorového vozidla, pri prevádzke ktorého vozidla, v tomto
prípade pri jazde tohto vozidla, vznikla žalobcovi škoda na zdraví. Pre aplikáciu ustanovenia § 427 ods.

1 OZ na daný prípad je pritom rozhodujúce, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
vozidla prejavujúcou sa jeho pohybom a jeho technickými vlastnosťami, t. j. s faktormi, s ktorými zákon
spája zvýšené riziko vzniku škôd pre okolie. Neobstojí argument žalovanej v odvolaní, že na základe
znaleckého posudku bolo posudzované konanie vodiča vozidla i konanie žalobcu. Prevádzkovateľ
dopravného prostriedku vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania, alebo

nedostatku činnosti osôb použitých v prevádzke. Ak teda bolo znaleckým dokazovaním preukázané
protiprávne konanie vodiča vozidla, aj v dôsledku ktorého konania došlo prevádzkou tohto vozidla (jeho
jazdou) k dopravnej nehode s následkami škody na zdraví, je tým zároveň preukázaná objektívna
zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku v zmysle § 427 ods. 1 OZ (ktorá zodpovednosť
je zodpovednosťou špeciálnou vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ),

nakoľko podmienkou vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa dopravného prostriedku podľa § 427 OZ je
spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré s
ňou súvisia (jej pohyb, chod motora, konštrukčné prvky). V danom prípade preto jednoznačne škoda
na zdraví žalobcu má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku poistenca žalovanej, keď vozidlo pri
svojom pohybe narazilo do žalobcu a tým mu spôsobilo škodu na zdraví.

8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani argument žalovanej, že nakoľko nesprávna technika
chôdze chodca bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody, ktorý vodičovi Škody Felície vytvoril
kolíznu situáciu, neboli splnené podmienky na priznanie nároku žalobcovi. Odvolací súd k tomuto
argumentu považuje za potrebné uviesť, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie bola pasívna,

nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy preukazujúce dôvod liberácie. Podľa ust. §
428 OZ platí, že prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danej veci škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke, keďže zranenia boli žalobcovi spôsobené pri jazde motorového vozidla.
Otázkou možnej liberácie sa súd prvej inštancie nezaoberal, nakoľko žalovaná takéto skutkové okolnosti

v prvoinštančnom konaní netvrdila. Odvolací súd len stručne dodáva, že liberácia prevádzkovateľa
(jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) v zmysle § 428 OZ prichádza do úvahy len v
prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke (vonkajšie
okolnosti). Okrem toho je liberácia viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Zbavenie sa zodpovednosti

prevádzkovateľa prichádza teda do úvahy, ak síce vznik škody súvisel s prevádzkou dopravného
prostriedku, avšak bezprostrednou príčinou vzniku škody bola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne
predvídať, a tým škode zabrániť. Takou okolnosťou je napr. objektívna skutočnosť, akou je napr. prírodná
udalosť, správanie zvieraťa, prípadne subjektívna skutočnosť, ktorou je správanie tretej osoby (nie
vodiča vozidla, ale napr. neočakávané vkročenie chodca na vozovku), nesmie však ísť o subjektívnu

neodvrátiteľnosť, ale škoda musí byť neodvrátiteľná objektívne. Existencia takýchto okolností však v
danom prípade žalovanou v prvoinštančnom tvrdená ani preukazovaná nebola. Ak teda škodu spôsobil
prevádzkovateľ motorového vozidla zavineným porušením povinností pri vedení motorového vozidla
počas jazdy tohto vozidla, prevádzkovateľ sa nezbaví zodpovednosti s poukazom na ust. § 428 OZ,
pretože jednak škoda má pôvod v prevádzke vozidla a jednak žalovaná nedokázala, že vynaložila všetko

úsilie, ktoré od nej možno požadovať, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti a tak i škode, keďže
ku škode v danom prípade došlo minimálne v dôsledku nedbanlivosti vodiča nesprávnou technikou
jazdy. Keďže v prípade vzniku škody, ktorá bola vyvolaná vnútornou okolnosťou, majúcou svoj pôvod
v prevádzke (nedostatok činnosti vodiča), ide o zodpovednosť bez možnosti liberácie. Žalovaná pritomv podanom odvolaní ani neuviedla/netvrdila, aké konkrétne úsilie vyvinul vodič, aby škode zabránil.
Vodičakoprevádzkovateľdopravnéhoprostriedku,ktoréhoprevádzkoubolaškodaspôsobenáaktorého
zlyhaním došlo k dopravnej nehode, teda jednoznačne objektívne zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou daného dopravného prostriedku a dôvod liberácie podľa ust. § 428 OZ daný nie je.
Napokon posledným dôvodom čiastočnej liberácie prevádzkovateľa dopravného prostriedku by mohlo
byť aj zavinenie poškodeného, ktoré však žalovaný rovnako v prvoinštančnom konaní netvrdil a ani
nepreukazoval. Navyše neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaná nárok žalobcu uznávala,
nakoľko mu už v roku 2017 plnila za bolestné sumu 6.876,- eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia

2.919,- eur.

9. Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd dodáva, že Ústavný súd
Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne
judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS
44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie
sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého
prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia, čo do rozhodovania vo veci samej, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti
nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka
žalobcu, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia čo do rozhodnutia vo
veci samej preto nemohla obstáť.

11. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,

vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady

trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).