Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916010324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovanej K. V., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin

ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v
súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.
novembra 2016 samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

obžalovaná K. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v R., Č. republika, trvale bytom T. B., F. E. XXXX/X, bez
zamestnania,

ž e

v priebehu školského roka 2015/2016 odo dňa 01.10.2015 do dňa 14.04.2016 obvinená K. V.C., ako
matka mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvalým bydliskom T. B., F. E. XXXX/X, nezabezpečovala
riadne jeho povinnú školskú dochádzku do Špeciálnej základnej školy s vyučovacím jazykom
maďarským, S. XX, T. B., o čom bola zo strany školy viackrát písomne upovedomená, avšak k náprave
v školskej dochádzke menovaného žiaka nedošlo, pričom za uvedené obdobie žiak X.A. triedy mal. F.

V. neospravedlnene vymeškal nie menej ako 387 vyučovacích hodín, pričom podľa § 22 ods. 1 Zákona
o výchove a vzdelávaní - školského zákona číslo 245/2008 Zbierky zákonov je žiak mal. F. V., nar.
XX.XX.XXXX v T. B. v školskom roku 2015/2016 ešte školopovinný,

t e d a

vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť
záhaľčivý život a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona,
§ 54 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do

jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do
doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený

a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto
dobe práca nebola určená,
b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
c) zdržiaval sa v cudzine,
d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny
život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo

povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé
dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň
rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu

na obvinenú K. V., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej K. V., ktorá na svoju

obhajobu uviedla, že obžalobe porozumela, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku,
že žalovaný skutok spáchala takým spôsobom ako je to uvedené v obžalobe, odpor podala z toho
dôvodu, lebo žiadala, aby jej bol uložený iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody, lebo
sa stará o výchovu viacerých maloletých detí, svoje konanie oľutovala.

Samosudca obžalovanej na hlavnom pojednávaní položil otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),d), f), g),
h) Tr. poriadku a obžalovaná na všetky otázky odpovedala kladne.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku samosudca poučil obžalovanú, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako
aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a

v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku.

Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo
spáchania skutku, ktorý je presne popísaný v obžalobe a ďalej podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku súd

vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej vykonal dokazovanie len v obmedzenom rozsahu a to vo
výroku o treste.

Samosudca vykonal ďalšie dokazovanie v tejto trestnej veci prečítaním listinných dôkazov zo spisu
2T/91/2016, a prečítal vyjadrenie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Rimavská Sobota, správu o povesti

na obžalovanú, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR na obžalovanú, odpis
registra trestov a ďalšie listinné dôkazy a oboznámil s obsahom pripojených spisov Okresného súdu
Rimavská Sobota sp.zn. 3T/111/2014 a 11T/60/2015.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že obžalovaná K. V. v priebehu školského

roka 2015/2016 odo dňa 01.10.2015 do dňa 14.04.2016 obvinená K. V., ako matka mal. F. V., nar.
XX.XX.XXXX v T. B., trvalým bydliskom T. B., F. E. XXXX/X, nezabezpečovala riadne jeho povinnú
školskú dochádzku do Špeciálnej základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským, S. XX, T. B.,
o čom bola zo strany školy viackrát písomne upovedomená, avšak k náprave v školskej dochádzke
menovaného žiaka nedošlo, pričom za uvedené obdobie žiak X.A. triedy mal. F. V. neospravedlnene

vymeškal nie menej ako 387 vyučovacích hodín, pričom podľa § 22 ods. 1 Zákona o výchove avzdelávaní - školského zákona číslo 245/2008 Zbierky zákonov je žiak mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX v
T. B. v školskom roku 2015/2016 ešte školopovinný.

Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou svedkyne W.. J. C., výpoveďou svedkyne V. A., prehľadom
o vymeškaných hodinách maloletého a ďalšími listinnými dôkazmi. Ďalej táto trestná činnosť bola
preukázaná aj samotným doznaním obžalovanej, ktoré urobila v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku.
Samosudca konanie obžalovanej K. V. právne kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy

mládežepodľa§podľa§211ods.1písm.b),ods.3písm.a)Trestnéhozákonavsúvislostisustanovením
§ 138 písm. b) Trestného zákona, lebo vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu
spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom
konania, t.j. po dlhší čas a takto svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
uvedeného prečinu.

Obžalovaná K. V. v mieste bydliska je hodnotená dobre, je bez zamestnania. Zo správy o rodinných
a sociálnych pomerov Úradu práce, soc. vecí a rodiny Rimavská Sobota vyplýva, že sa stará o
výchovu viacerých maloletých detí, ktoré sú tiež školopovinné, ale len najstarší syn maloletý F. V. mal
nedostatočnú školskú dochádzku s tým, že riadne školu nenavštevoval bol ľahko ovplyvnený inými
kamarátmi a preto sa nechal nahovoriť aj na záškoláctvo a zo strany obžalovanej sa jeho výchovu

nepodarilo zvládnuť, lebo sa jedná o problémové dieťa.

V priestupkovom konaní bola postihnutá za drobné priestupky. Doteraz bola 6-krát súdne trestaná,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/60/2015 zo dňa
29.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.11.2015 pre prečin podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona

a bolo jej upustené aj od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na trest, ktorý jej bol uložený v trestnej
veci 3T/111/2014, kde jej bol uložený za rovnaký prečin podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.09.2014.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 Tr. zákona súd zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.
zákona, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej

vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že bola už za trestný čin v minulosti
odsúdená.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a zistil, že tento pomer je 1:1.

Samosudca sa uvedenými základnými zásadami pri ukladaní trestov riadil a tiež vychádzal aj z tej
skutočnosti, že napriek tomu, že obžalovaná už bola v dvakrát odsúdená za rovnaký prečin na jej
prevýchovu a nápravu bude postačujúci trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, lebo tento trest
splní lepšie prevýchovnú funkciu u obžalovanej, nakoľko táto sa stará o výchovu viacerých maloletých
detí a uloženie iného druhu trestu, hlavne nepodmienečného, by neplnilo túto prevýchovnú funkciu,

nakoľko by ju vytrhlo z rodinného prostredia. Účel trestu možno u tejto obžalovanej dosiahnuť lepšie
trestom povinnej práce ako trestom odňatia slobody, ktorý navrhoval prokurátor, a preto súd jej neuložil
nepodmienečný trest odňatia slobody, ale na prevýchovu a nápravu jej uložil trest povinnej práce vo
výmere 200 hodín, lebo obžalovaná sa vyjadrila a súhlasila s tým, aby jej takýto druh trestu mohol byť
uložený.

vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť
záhaľčivý život a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.