Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22Csp/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218873
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117218873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: WM Consulting &

Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovaným:
1. X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, D., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, U., v konaní o
zaplatenie 919,69 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 10.7.2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade

spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 919,69 eur, úrok vo výške 14,4 % ročne zo sumy 775,58 eur
od 26.9.2014 do 27.6.2016, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 775,58 eur od 26.9.2014
do 27.6.2016, úrok vo výške 14,4 % ročne zo sumy 757,58 eur od 28.6.2016 do 21.7.2016, úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 757,58 eur od 28.6.2016 do 21.7.2016 úrok vo výške 14,4 %
ročne zo sumy 742,58 eur od 22.7.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
742,58 eur od 21.7.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, bola dňa 26.7.2006 uzatvorená Zmluva o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom bankové produkty
v kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie bežného účtu číslo 0446105333/0900, vydanie platobnej
karty a po splnení podmienok poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Oznámením o
zmene povoleného prečerpania zo dňa 27.7.2006 poskytol veriteľ žalovaným povolené prečerpanie do
výšky 36.000,- Sk. Pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročila úrokovou sadzbou 14,4 % ročne.

Žalovaní povolené prečerpanie počas celej doby trvania zmluvného vzťahu aktívne využívali, t.j. čerpali
poskytnuté povolené prečerpanie v rôznych výškach a následne úhradami poukazovanými na bežný
účet dorovnávali mínusový zostatok na účte. Žalovaní sa dostali do nepovoleného prečerpania, ktoré
nedorovnali, čím porušili zmluvné podmienky. Veriteľ zastavil poskytovanie povoleného prečerpania
a odstúpil od zmluvy. Právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovaným postúpil žalobcovi
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014. Žalovaní boli o postúpení pohľadávky upovedomení
oznámením zo dňa 7.10.2014 a 5.5.2015. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu pohľadávky výzvou zo

dňa 30.7.2015 a dňa 1.2.2016. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Žalovaným ku dňu 25.9.2014 vznikol
dlh vo výške 952,69 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 775,58 eur a z príslušenstva vo
výške 177,11 eur. Žalovaní dňa 27.6.2016 uhradili žalobcovi sumu 18,- eur a dňa 21.7.2016 sumu 15,-
eur. Dlh žalovaných tak predstavuje sumu 919,69 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 742,58 eur a zpríslušenstva vo výške 177,11 eur. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovaným zmluvný úrok vo výške
14,4 % ročne a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil Zmluvu o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, oznámenie o zmene povoleného prečerpania, oznámenie
o postúpení pohľadávky, výzvu na zaplatenie pohľadávky, všeobecné obchodné podmienky.

4. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovaným

na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Avšak súd zistil, že sa
žalovaní v mieste trvalého pobytu nezdržiavajú. Úkony súdu na zistenie adresy ich skutočného pobytu
boli neúspešné. Dňa 23.2.2018 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu
oznámenieopodanejžalobe.Vzmysle§116ods.2CSPsažalobapovažujepo15dňochodzverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v
súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 14.9.2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.

3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 15.8.2018 a súčasne na webovej stránke súdu
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6.Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,vykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahompredložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili
dňa 26.7.2006 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkom bankové produkty v kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie bežného
účtu číslo 0446105333/0900, poskytnutie elektronických služieb k účtu a poskytnutie povoleného

prečerpania po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach. Oznámením o zmene
povoleného prečerpania zo dňa 27.7.2006 poskytol veriteľ žalovaným s účinnosťou od 27.7.2006
povolené prečerpanie k účtu do výšky 36.000,- Sk. Zo zmluvy, ani z oznámenia o zmene povoleného
prečerpania nevyplýva výška splátky, deň splatnosti a výška úrokovej sadzby.

8. Pohľadávku voči žalovaným postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalobcovi Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 25.9.2014.

9. Listom zo dňa 30.7.2015 vyzval žalobca žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy ku dňu
30.7.2015 vo výške 1.099,29 eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

10. Listom zo dňa 1.2.2016 vyzval žalobca žalovanú v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy ku dňu 1.2.2016
vo výške 1.187,83 eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

11. Žalobca súdu nedoložil výpis obratov na účte žalovaných v 1. a 2. rade.

12. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj

jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

15.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniatedavyplýva,žepreuzavretiedohodyopôžičkesanevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkýmurčenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi

zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo
325/2009, zo dňa 30. júna 2010). Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia
predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa,
ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a
dlžníkaouzavretízmluvyopôžičke,aleajpreukázanieprenechaniadruhovourčenýchvecí,tedapeňazí,

veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012).
16. Súd má za to, že predmetná zmluva by bola zmluvou spotrebiteľskou, a preto patrí žalovaným
zvýšená ochrana.

17. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

18. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je

dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé,
že žalovaný čerpali finančné prostriedky a v akej výške. Na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom nie je možné jednoznačne vyvodiť, že žalovaní skutočne čerpali peňažné prostriedky.

22. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných

povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak
ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne
tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany

sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe
skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154
CSP.

23. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť

k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania
navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné

dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného
má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej
pohľadávky.

24. Na základe uvedeného súd nemal preukázané, kedy čerpali žalovaní finančné prostriedky, v akej
výške a ani, či vôbec k čerpaniu finančných prostriedkov zo strany žalovaných došlo.25. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie
svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli v celom rozsahu úspešní

žalovaní. Žalovaným však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.