Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200143
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1619200143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o.,

IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: F. nar. XX.XX.XXXX, O.,
o zaplatenie 1.027,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť sumu
203,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne:

- zo sumy 203,00 Eur od 19.01.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 50,00 Eur od 19.01.2016 do 21.01.2019,

- zo sumy 50,00 Eur od 19.01.2016 do 26.03.2019,
- zo sumy 50,00 Eur od 19.01.2016 do 29.04.2019,
- zo sumy 50,00 Eur od 19.01.2016 do 24.06.2019,
- zo sumy 50,00 Eur od 19.01.2016 do 29.07.2019,
- zo sumy 50,00 Eur od 19.01.2016 do 03.09.2019,
- zo sumy 50,00 Eur od 19.01.2016 do 16.09.2019.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 350,00 Eur z a s t a v u j e .

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania ani jednej zo strán.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 21.01.2019, ktorému bola
pridelená spisová značka 32Csp/7/2019, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 1.027,11 Eur s úrokmi vo výške 1.138,82 Eur, s úrokmi vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.027,11

Eur od 16.01.2019 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.027,11
Eur od 16.01.2019 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 52,75 Eur, a napokon nahradiť mu trovy
konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Poštová banka,
a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava (ďalej tiež len ako „Veriteľ“) so žalovanou
uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytla
žalovanej úver vo výške 1.500,00 Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť Veriteľovi istinu a zaplatiť mu úroky,
poplatky a iné peňažné plnenia. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru vyhlásil Veriteľ dňa

18.01.2016 úver za predčasne splatný. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 postúpil
Veriteľ pohľadávku zo Zmluvy o úvere na žalobcu.2. Na výzvu súdu sa k veci vyjadril žalobca, ktorý vo svojom podaní doručenom súdu dňa 09.04.2019
uviedol, že žalovaná na dlh vykonala úhrady vo výške 947,00 Eur, z ktorých bolo na poplatky
započítaných 49,26 Eur, na úroky 424,85 Eur a na istinu 472,89 Eur. Vo svojom podaní doručenom dňa

13.09.2019 doplnil, že výška posledných dvoch splátok úveru podľa Zmluvy mala byť v odlišnej výške
nežbolodohodnutévZmluveoúvere.Veriteľovitotižinternýsystémnedovoľovaldohodnúťsožalovanou
splátkyzaokrúhlenénadesatinnéčísla,tedabolizaokrúhlenésmeromnahor.Prípadnýpreplatokbyvšak
bolžalovanejvrátený.CelkováčiastkaúverubolavZmluveuvedenásprávne,pretožetotozohľadňovala.
Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/253/2018, podľa ktorého

takýto nedostatok zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s výzvou súdu na vyjadrenie doručená do vlastných rúk, žalovaná sa
však k veci nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela.

4. Dňa 03.02.2020 doručil súdu podanie, ktorým zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 350,00

Eur, a to z dôvodu úhrad žalovanej po podaní žaloby. Súd o čiastočnom späťvzatí rozhodol tak, že v
tejto časti konanie zastavil. Na prípadný nesúhlas žalovanej by sa neprihliadalo, keďže podanie žalobcu
bolo doručené pred prvým pojednávaním vo veci.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 09.03.2020, na ktorom sa v neprítomnosti

oboch strán, z ktorých žalobca sa ospravedlnil, oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a
vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička
- šikovná rezerva, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, Aktuálny stav úveru ku
dňu 28.09.2018, Aktuálny stav pohľadávky, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru z
22.12.2015, Zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 10.01.2014, Výzva na úhradu dlžnej sumy z

18.01.2016 s obálkou, Zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2018 s prílohou, Predpis splátok k zmluve o
úvere č. XXXXXXXXXX. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere:

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľnemôžebyťpostihnutávýkonomrozhodnutia.Podľaods.2cit.ust.nemožnopostúpiťpohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

18. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaná uzavrela s Veriteľom dňa
10.01.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa Veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej
úver vo výške 1.500,- Eur pri úrokovej sadzbe 25,50 % p.a. a žalovaná sa zaviazala ho splatiť v 36
mesačných splátkach po 63,62 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa

20.01.2017. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 665,29 Eur, údaj o RPMN
banky vo výške 28,70 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 45,94 %.

24. Žalovaná úver čerpala v dohodnutej výške 1.500,00 Eur, avšak nesplácala ho riadne a včas a teda
svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnila. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej

častiúveruzodňa22.12.2015(ktorejdoručeniežalovanánepoprela)súdzistil,žeVeriteľžalovanúvyzval
nazaplateniedlhuzoZmluvyoúvere,sktorýmbolaviacako90dnívomeškaní.Súčasnejuupozornil,že
akkúhradenedôjde,budeVeriteľoprávnenývyužiťustanovenie§565občianskehozákonníkaavyhlásiť
úverpredčasnesplatným.Zožalobcompredloženejvýzvynaúhradudlžnejsumyzodňa18.01.2016súd
zistil, že Veriteľ žalovanej doručoval na adresu uvedenú v Zmluve oznámenie o predčasnej splatnosti

úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ju informoval o tom, že sa jej dlh zo Zmluvy stal splatným ku dňu
18.01.2016.

25. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 06.08.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2018, ktorou došlo k
postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu
v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobcu.

26. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje

tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé,
že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala na rozdiel od Veriteľa v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§

52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah
(vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo

všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti). Preto na právny vzťah žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a žalovanej založený Zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).27. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku
dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje

(o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie
spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol
žalovanej poskytnutý na účel povolania či podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s
poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako

právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.

29. Zmluva o úvere vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza

len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku, že „celkovú čiastku
úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“. Takáto
formulácia Zmluvy o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
SÚ, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd
v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie

poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov
nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia
v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená
byť musí. Súd preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so Zákonom o SÚ.

30. Zmluva o úvere ďalej v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ neobsahuje údaj o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 63,62 Eur. Až
z Predpisu splátok je pritom zrejmé, že 2,62 Eur z toho má tvoriť splátka poistného. Z Predpisu splátok
tiež vyplýva, že splátka č. 36 má byť žalovanou zaplatená v odlišnej výške ako 63,62 Eur, resp. 61,00
Eur bez poistného (konkrétne 32,91 Eur), čo bolo Veriteľovi známe už v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

Na to, aby bola Zmluva o úvere v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ, síce postačuje,
aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú je žalovaná povinná platiť (teda bez rozpisu na
istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška
splátky v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v Zmluve
o úvere neuvedie výšku poslednej splátky napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že bude iná ako je

výška predchádzajúcich splátok. Takéto nastavenie interného bankového systému, na ktoré poukazuje
žalobca s tým, že spotrebiteľovi je následne vrátený preplatok, nie je v súlade so Zákonom o SÚ a
rozhodne nemôže byť pričítané na ťarchu spotrebiteľa.

31. Ak by súd vychádzal z toho, že žalovaná mala povinnosť zaplatiť 36 splátok po 63,62 Eur, potom

by nebola v Zmluve o úvere správne uvedená celková výška nákladov, ani RPMN, pri ktorých výpočte
v Zmluve bolo Veriteľom evidentne počítané s tým, že posledná splátka bude platená v nižšej sume.

32. Keďže Zmluva o úvere:

a) vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
b) vôbec neuvádza výšku splátky č. 36, ktorej výška mala byť odlišná od splátok č. 1-35,

sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi / jeho právnemu predchodcovi

len sumu poskytnutej istiny vo výške 1.500,00 Eur. Ako vyplýva z nepopretých tvrdení žalobcu, žalovaná
do podania žaloby uhradila sumu 947,00 Eur a po podaní žaloby sumu 350,00 Eur. Súd preto žalovanú
zaviazal na úhradu sumy zvyšnej istiny, t.j. 203,00 Eur.

33. Pokiaľ ide o dojednané poistenie, súd uvádza, že spôsob, akým právny predchodca žalobcu

dojednal poistné nemôže požívať právnu ochranu. Poistenie ako také bolo žalovanej nanútené, je
vopred formulované v Zmluve o úvere. Vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že spĺňa podmienky na vznik
poistenia, ktoré Veriteľ vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru, zjavne sleduje len jeho cieľ uzavrieť
takýto poistný vzťah, pretože bol zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia,rozsah poistenia a podobne Zmluva neobsahuje, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy podľa §
788 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu považuje súd dohodnuté poistenie za neplatné v súlade s §
39 Občianskeho zákonníka a zo žalovanou zaplatenej sumy neodrátaval sumu uhradeného poistného.

34. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním dlhu podľa uzavretej Zmluvy o úvere, vzniklo
žalobcovi právo požadovať tiež úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi len z
nezaplatenej sumy istiny a až po zosplatnení, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho
zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov

z omeškania vypočítaná len z dlžnej istiny a pri zohľadnení jednotlivých splátok žalovanej, pričom súd
aktivitu žalobcu v tomto smere suplovať nemôže. Sadzba úrokov platná ku dňu vzniku omeškania so
splatením celého zosplatneného dlhu, t.j. ku dňu 19.01.2016, bola 5,05 %, preto súd žalobcovi priznal
nárok v tejto výške, pričom zohľadnil úhrady vykonané žalovanou po podaní žaloby.

35. V časti prevyšujúcej sumu zostatku istiny a úroku z omeškania v zákonnej výške súd žalobu žalobcu

zamietol, pretože sa jednalo o zmluvné úroky a poplatky, na ktoré s prihliadnutím na skutočnosť, že
Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nemá nárok.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

37. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania kombinoval kritériá uvedené v ust. § 255 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP. Žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v rozsahu o zaplatenie 350,00 Eur

(34,08 %) svojimi úhradami po podaní žaloby, v tejto časti teda náhrada trov konania náleží žalobcovi.
Inak bol žalobca so svojou žalobou úspešný v rozsahu 19,76 % oproti úspechu žalovanej v rozsahu
46,16 %. Strany teda boli úspešné približne rovnako (rozdiel v prospech žalobcu je len 7,68 %), avšak
súd prihliadol tiež na skutočnosť, že žalobcovi zamietol aj uplatnený nárok na zmluvné úroky až do
zaplatenia, a preto náhradu trov nepriznal ani jednej zo strán.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).