Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/365/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209355
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1617209355.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú B. V.,

nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom G., V. ul. č. X a P. I., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom I.,
Z. ul. č. XXXX/XX, t. č. bytom P., U W. č. XXX, Česká republika, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného pre maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú B. V. nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 90 Eur mesačne na sumu
200 Eur mesačne, počnúc 01.09.2019, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 19.05.2020 vo výške 860 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 8P/77/2010- 60 zo dňa 03.07.2012 v časti výroku
o výživnom pre maloletú B..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2017 sa matka domáhala zvýšenia výživného
pre maloleté dieťa zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne od podania návrhu. Matka
maloletého dieťaťa svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného uplynul už
dlhší čas a zároveň prišlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Uviedla, že naposledy súd
rozhodoval o výživnom pre maloletú B. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn 8P/77/2010 a to
rozsudkom č. 8P/77/2010 - 60 zo dňa 03.07.2012, odkedy náklady na uspokojovanie potrieb maloletej

vzrástli. Matka poukázala na skutočnosť, že maloletá B. už navštevuje 5. ročník Základnej školy v G.,
maloletá navštevuje neplatené školské záujmové krúžky a je zdravá. Ďalej uviedla, že otec na maloleté
dieťa prispieva sporadicky, s maloletou sa nestretáva a ani iným spôsobom okrem spomenutého
občasného plateného výživného na maloletú neprispieva. Vo svojom návrhu matka rovnako uviedla, že
je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

2. Matka v priebehu konania doložila potvrdenie o poberaní a výške nemocenských dávok, vyplatených

Sociálnou poisťovňou za obdobie 01.01.2017 do 31.12.2017 zo dňa 19.01.2018, potvrdenie o prijatí
mzdy na osobný účet za obdobie od mesiaca 10/2016 - 02/2017, 07/2018 - 04/2019, potvrdenie o prijatí
výživnéhopremaloletúnaosobnýúčetaoznámenieoukončenípracovnéhopomeruzodňa29.05.2019.
Uviedla, že maloletá B. navštevuje 6. ročník Základnej školy v G., stravuje sa v škole s mesačnýmipoplatkami približne 22 Eur a ročným poplatkom ZRPŠ vo výške približne 25- 40 Eur. Uviedla, že
maloletá nenavštevuje žiadne platené záujmové krúžky, absolvovala však školy v prírode a chystá sa
aj na lyžiarsky kurz. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletej sa na uvedených výdavkoch nijako

nepodieľa a s maloletou sa vôbec nestretáva. Uviedla, že maloletá B. je zdravá. K svojmu osobnému
stavu uviedla, že je vydatá, z jej terajšieho manželstva deti nepochádzajú a ani manžel nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť, jeho mesačný príjem predstavuje sumu približne 1200 Eur netto. Doložila, že
bola zamestnaná do mesiaca máj 2019, od tej doby je práceneschopná. Uviedla, že vlastní spoločne
s manželom rodinný dom, iný majetok nevlastní.

3. Otec bol vo veci vypočutý dňa 01.10.2019 dožiadaným Okresným súdom v Tachově, Česká republika.
Uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasí, na výživu maloletej B. môže prispievať
sumou 200 Eur mesačne, avšak až od mesiaca september 2019. Ďalej uviedol, že je zamestnaný v
spoločnosti W. - Q. s.r.o, ako zvárač s čistým mesačným príjmom vo výške 22 000 Kč. Uviedol, že nie je
poberateľom žiadnej sociálnej dávky, dôchodku, je nemajetný, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani

hnuteľný majetok väčšej povahy, má exekúcie v celkovej výške približne 300 000 Kč, pričom mu nie sú
vykonávané žiadne zrážky zo mzdy. Ďalej uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou,
s ktorou očakávajú v apríli narodenie dieťaťa. Otec sa vyjadril, že výživné na maloletú B. platí podľa
svojich možností, nemá vedomosť o výške dlžného výživného, uvedené sa snaží vyrovnať, maloletej
nad rámec výživného neprispieva, maloletú od jej 3 rokov nevidel, dcéru nekontaktuje a je v kontakte len

s matkou maloletej. Pri výsluchu vykonanom dožiadaným Okresným súdom v Tachově dňa 01.10.2019
otec uviedol, že súhlasí s tým, aby Okresný súd Malacky vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti,
pričom nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.

4. Matka bola na pojednávaní konanom dňa 04.02.2020 oboznámená so zápisnicou o výsluchu otca

zo dňa 01.10.2019 a jeho vyjadrením. Uviedla, že súhlasí so zvýšením výživného na maloletú B. podľa
tohto vyjadrenia otca - teda od mesiaca september 2019 na sumu 200 Eur; uviedla, že otec sumu
200 Eur poslal v septembri 2019, v mesiacoch október a november 2019 neposlal žiadnu sumu a za
mesiace december 2019 a január 2020 poslal sumu 100 Eur. Matka poukázala na nové skutočnosti vo
veci - maloletá B. už navštevuje 7. ročník Základnej školy, jej zdravotný stav je nezmenený, ona sama

je toho času práce neschopná a od mesiaca máj 2019 poberá nemocenské dávky.
Na pojednávanie vo veci dňa 19.05.2020 sa matka nedostavila, aj napriek riadne vykázanému
predvolaniu zo dňa 25.03.2020, pričom svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania
nepožiadala. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)

vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv
ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

5. Otec sa na pojednávanie vo veci dňa 19.05.2020 nedostavil, aj napriek riadne vykázanému
predvolaniuzodňa24.04.2020.Dňa18.05.2020 saotectelefonickyospravedlnilzúčastinapojednávaní

vo veci z dôvodu mimoriadnej situácie v dôsledku šírenia nákazy COVID 19. Otec uviedol, že
súhlasí s tým, aby súd vo veci pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd v
zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného
mimosporového poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne
garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

6. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie
výživného pre maloletú B. súhlasí, keďže na strane maloletej došlo k zmene pomerov. Záverom kolízny
opatrovník uviedol, že výšku výživného ponecháva na úvahe súdu, alebo navrhuje rozhodnúť v zmysle
dohody rodičov, resp. súhlasného stanoviska rodičov o výške výživného.

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov (otca vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu),
oboznámil sa s dokladmi o príjmoch rodičov ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil,
že maloletá Viktória bola rozsudkom Okresného súdu Malacky č. 8P/77/2010 - 60 zo dňa 03.07.2012
zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej B.

výživným vo výške 90 Eur mesačne.
V čase tohto rozhodnutia mala maloletá B. päť rokov.V tom čase bola matka maloletej Viktórie nezamestnaná, riadne evidovaná v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, bez nároku na vyplácanie štátnych sociálnych dávok aj podpory v nezamestnanosti,
pracovala iba v rámci dohody o vykonaní prác za povolený minimálny príjem.

Otec maloletej B. v tom čase a pracoval v období od 01.03.2006 do 07.01.2008 v obchodnej
spoločnosti Q. - U. s.r.o., pričom v rozmedzí obdobia od 16.01.2007 do 07.01.2008 predstavoval jeho
príjem minimálnu mzdu 8.100,- Sk mesačne. Od uvedenej doby bol jeho pobyt, ako aj jeho možní
zamestnávatelia neznámi.

8. V súčasnosti matka žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom V. V. a maloletou B. v rodinnom
dome v G., ktorý je v spoločnom vlastníctve manželov. Manžel matky je zamestnaný s príjmom približne
1200 Eur mesačne netto. Matka nemá okrem maloletej B.alšiu vyživovaciu povinnosť. Lustráciou v
Sociálnej poisťovni zo dňa 19.05.2020 súd zistil, že matka maloletej je v súčasnosti poberateľkou
nemocenskej dávky vo výške 496,40 Eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá.

9. Otec v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou J. H. v obci P. (okr. Plzeň) v Českej
republike. Družka otca je zamestnaná v spoločnosti I. W., pričom má v striedavej osobnej starostlivosti so
svojím bývalým manželom syna - maloletého Q. H.,. nar. XX.XX.XXXX. Otec je zamestnaný od mesiaca
október 2014 v spoločnosti W. - Q. s.r.o, ako zvárač s čistým mesačným príjmom vo výške 22 000 Kč.
Iné vyživovacie povinnosti nemá.

10. Maloletá B. je žiačkou siedmeho ročníka Základnej školy v G., navštevuje neplatené školské
záujmové krúžky. Maloletá sa stravuje v škole s mesačným poplatkom vo výške cca 22 Eur, ročný
príspevok na ZRPŠ predstavuje sumu cca 30 Eur. Maloletá B. je zdravá.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.19. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

20. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

22. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

23. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj

majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného
jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R
74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti
a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä

existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen
výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R
30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.

25. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

26.Podľačlánku18ods.1,2,3Dohovoruoprávachdieťaťa,ktoréprijaloValnézhromaždeniaSpojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť

maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

27. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti

pre maloleté dieťa uplynulo viac ako sedem rokov. K podstatnej zmene pomerov prišlo jednak na strane
maloletého dieťaťa, tak ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zároveň sa zmenili
pomery aj u oboch rodičov.

28. Súd konštatuje, že u maloletej B. sa pomery zmenili viackrát - jednak jej nástupom na základnú

školu a následne prechodom na druhý stupeň základnej školy. Pôvodne určené výživné vo výške 90 Eur
v súčasnosti - a to nielen s poukazom na vek a vývoj maloletého dieťaťa, ale aj na vývoj a rast životných
nákladov v spoločnosti vôbec, už nepokrýva ani len základné potreby maloletej B.. Takto určené výživné
predstavuje príspevok otca na potreby maloletého dieťaťa mesačne vo výške 90 Eur, t. j. zhruba 3 Eurá /
deň na maloleté dieťa, z ktorej sumy matka nie je schopná zabezpečiť ani len základné potraviny, nieto

ostatné potreby na všestranný rozvoj dieťaťa, zahŕňajúci nielen jeho výživu, ale aj kultúrne, športové,
iné spoločenské potreby dieťaťa.

29. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd zohľadnil v podstate dohodu rodičov na výške
výživnéhopremaloletúB.,keďmatkasúhlasilasnávrhomotcanavýškuvýživného(otecnavrholvýživné

vo výške 200 Eur) , vychádzal rovnako aj zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť (iba) matky o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že výživné pre dieťa
je jediným príspevkom otca pre svoje maloleté dieťa.30. Súd súbežne skúmal aj majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ako aj ich schopnosti a
možnosti. Konštatuje, že matka, ktorá sa o maloleté dieťa osobne stará, bola zamestnaná, avšak toho
času je práceneschopná, pričom poberá nemocenskú dávku vo výške 496,40 Eur, s maloletou B.ije v

spoločnej domácnosti spolu so svojím manželom v rodinnom dome, ktorý majú v spoločnom vlastníctve.
Do 31.05.2019 bola matka zamestnankyňou spoločnosti H. F. (W.) s.r.o. s priemerným mesačným
príjmom vo výške 667 Eur netto.

31. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou J. H. v obci P. v Českej republike. Družka otca je

zamestnaná v spoločnosti I. W., pričom má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu zo svojho predchádzajúceho
vzťahu, ktorého majú s otcom dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti. Otec maloletej je zamestnaný
od mesiaca október 2014 v spoločnosti W. - Q. s.r.o, ako zvárač s čistým mesačným príjmom vo výške
22 000 Kč (cca.890 Eur). Otec je zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

32. Zároveň súd poukazuje na závery aplikačnej praxe, kedy pri určení výživného je rozhodujúci

príjem rodiča, ktorý rodič reálne mohol dosiahnuť, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkové rizika zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu
a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu
prihliadať na celkové majetkové pomery povinného rodiča a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. na jeho

zjavne nevyužité schopnosti. (7CoP/237/2014).

33. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok
maloletej Viktórie na zvýšenie výživného má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním; je
nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností najmä

na strane maloletej B., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom súd upozorňuje, že sa nejedná iba o zmenu vo forme
nástupu Viktórie na druhý stupeň základnej školy, ale najmä o celkovú vývojovú zmenu maloletého
dieťaťa - B. je staršia, rastie, jej potreby sú v súčasnosti vzhľadom na jej vek vyššie, zvýšili sa náklady na
jejošatenieastravu,hygienu.Pretosúdnávrhumatkyvyhovelavýživnézvýšilsumunasumudojednanú

oboma rodičmi maloletej. Z uvedenej sumy, zo svojho príjmu ako aj z príspevkov štátu tak matka bude
mať dostatok prostriedkov, aby pokryla zvýšené nároky maloletej.

34. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného
výživného pre maloletú B. vo výške 860 Eur (9 mesiacov x 110 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od

01.03.2010 a doposiaľ určeným výživným ) pričom súd zohľadnil úhradu výživného otcom za uvedené
obdobie vo výške 130 Eur.

35. Takto stanovenú výšku zročného výživného súd uložil otcovi uhradiť s poukazom na ustanovenie §
232 ods. 2, 3 CSP do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Podľa ustanovenia § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd s poukazom na výrokovú časť rozhodnutia
zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. 8P/77/2010 - 60 zo dňa 03.07.2012 v časti výroku o výživnom pre
maloletú B..

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodľa§355ods.1CSPpodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia
na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.