Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010324
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010324.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Jána Bobora a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovanej K. V., stíhanej pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.d/, ods. 3 písm.a/ Tr.zák. v súvislosti s
ust. § 138 písm.b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 17.mája 2017, o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T/91/2016 zo dňa 29.novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T/91/2016 zo dňa 29.novembra
2016 bola obž. K. V. uznaná za vinnú z prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm.b/, ods. 3 písm.a/ Tr.zák. v súvislosti s ust. § 138 písm.b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v priebehu školského roka 2015/2016 odo dňa 01.10.2015 do dňa 14.04.2016 obvinená K. V., ako matka
mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvalým bydliskom T. B., F. E. XXXX/X, nezabezpečovala riadne jeho
povinnú školskú dochádzku do Špeciálnej základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským, S. XX, T.
B., o čom bola zo strany školy viackrát písomne upovedomená, avšak k náprave v školskej dochádzke
menovaného žiaka nedošlo, pričom za uvedené obdobie žiak 7.B triedy mal. F. V. neospravedlnene
vymeškal nie menej ako 387 vyučovacích hodín, pričom podľa § 22 ods. 1 Zákona o výchove a

vzdelávaní -školského zákona číslo 245/2008 Zbierky zákonov je žiak mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX v T.
B. v školskom roku 2015/2016 ešte školopovinný,

Za to jej súd uložil trest povinnej práce vo výmere 200 hodín.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré aj písomne
dodatočne odôvodnil. Podstatou odvolania prokurátora bolo poukázanie na to, že okresný súd pri
ukladanítrestupovinnejprácevovýmere200hodínnedostatočneprihliadolnamieruzavineniasamotnej
obžalovanej, možnosti jej nápravy, pričom precenil jej osobu. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na
to, že obžalovaná bola 6-krát súdne trestaná, od r. 2013 bola za rovnakú trestnú činnosť právoplatne
odsúdená v troch prípadoch, pričom jej bol za rovnakú trestnú činnosť uložený podmienečný trest,

resp. alternatívny trest povinnej práce alebo súd upustil od ďalšieho trestu, čiže viackrát jej poskytol
možnosť nápravy, ona to však nevyužila, nemalo to na ňu žiadnu prevýchovnú funkciu, neviedlo to k
dosiahnutiu účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. Navyše predmetnej trestnej činnosti sa dopustila
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/11/2014 zo dňa 30.07.2014, právoplatného
dňa 02.09.2014 vo výmere 6 mesiacov, so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. Z uvedeného dôvodu

prokurátor dospel k záveru, že pre nápravu a prevýchovu obžalovanej, ale aj na generálnu prevenciu
vo vzťahu k ďalším možným páchateľom rovnakej trestnej činnosti je potrebné uložiť obžalovanejnepodmienečný trest odňatia slobody. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
obžalovanej uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej § 211 ods. 3
Tr.zák., pričom pre výkon tohto trestu obžalovanú zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov ich odvolania, z toho
dôvodu navrhol, aby krajský súd vyhovel odvolaniu a uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a zaradil ju pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí poprosila súd, aby si mohla trest odpracovať, má ešte okrem 17-
ročného F. aj ďalšie deti vo veku 6, 8, 12 a 14 rokov. Tieto deti sú s ňou, stará sa o ne, navštevujú riadne
školu, nemá s nimi nijaké veľké problémy. K tomu, že F. nechodil do školy, uviedla, že mu dávala riadne
peniaze, aby išiel do školy, on však si našiel frajerku a namiesto do školy chodil za ňou do inej dediny.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupukonania,ktorépredchádzalorozsudkuazistil,žeokresnýsúdvykonaldokazovanievpotrebnom
rozsahu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyhlásenie obžalovanej, urobené v zmysle § 257

ods. 5 Tr.por. , ktoré súd prijal a v zmysle § 257 ods. 7 Tr.por. preto vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal výrok o treste a zistil, že okresný
súd nepochybil, keď obžalovanej za jej konanie uložil trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Súd

pri ukladaní trestu obžalovanej aj podľa odvolacieho súdu prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré
podľa zákona prihliadnuť mal. správne vyhodnotil osobu obžalovanej, ako aj okolnosti, za ktorých trest
ukladal. V tejto súvislosti správne konštatoval, že trest povinnej práce vo výmere 200 hodín splní lepšie
prevýchovnúfunkciuuobžalovanej,nakoľkotátosastaráovýchovuviacerýchmaloletýchdetíauloženie
iného druhu trestu, hlavne nepodmienečného, by neplnilo túto prevýchovnú funkciu. Obžalovaná je

podľa správy z miesta bydliska hodnotená dobre, pričom zo správy o rodinných a sociálnych pomeroch
ÚPSVaRRimavskáSobotamalsúdpreukázané,žeobžalovanásastaráovýchovuviacerýchmaloletých
detí, ktoré sú tiež školopovinné, len najstarší syn F. V. mal nedostatočnú školskú dochádzku s tým,
že riadne školu nenavštevoval, bol ľahko ovplyvnený inými kamarátmi a preto sa nechal nahovoriť aj
na záškoláctvo. Zo strany obžalovanej sa nepodarilo výchovu zvládnuť, lebo sa jedná o problémové

dieťa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, na ktoré okresný súd správne poukázal, aj odvolací
súd sa stotožnil s uloženým trestom povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý bol uložený obžalovanej
a na rozdiel od záverov prokurátora krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu tento
alternatívny trest je najvhodnejší pre prevýchovu obžalovanej, pretože táto sa stará o výchovu viacerých
maloletých detí, pričom len s najstarším synom F. mala výchovné problémy. Takto uložený trest potom

podľa odvolacieho súdu splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takýchto okolností, keď krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie

okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.