Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/630/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276538
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120276538.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina so sídlom Námestie obetí
komunizmu 1, 010 01 Žilina, IČO: 00 321 796 v konaní zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so
sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti povinnému: U. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. B. XXXX/X, XXX XX F., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 89,12 EUR, o
sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/630/2020 zo dňa

26. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 22Ek/630/2020 zo dňa 26. 5. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/630/2020 zo dňa 26. 5. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.5.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 22Ek/630/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti iných trov
exekúcie oprávneného v sume 42,- Eur a súčasne zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
v časti trov právneho zastúpenia vo výške 45,41 Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 233a zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 9 ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č.
233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdu dňa 15.04.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 89,12 Eur a trov

exekúcie vo výške 87,41 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 45,41 Eur a z
iných trov exekúcie vo výške 42,- Eur (paušálne trovy pri zastavení exekúcie vo výške 35,- Eur +
DPH vo výške 7,- Eur) na základe exekučného titulu - Výkaz daňových nedoplatkov mesta Žilina, sp.
zn. OE/Dlu/0550551 zo dňa 12.08.2014, právoplatný a vykonateľný dňa 12.08.2014. Ďalej uviedla,
že oprávnený ako prílohy k návrhu na vykonanie exekúcie predložil exekučný titul, plnomocenstvo,
upovedomenie súdnej exekútorky JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej o zastavení starej exekúcie sp. zn.

3Er/5718/2014 EX 1744/14 z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.
233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Následne na základe výzvy súdu oprávnený do spisu dňa 19.05.2020 doplnil Oznámenie o ukončení
exekučného konania sp. zn. 3Er/5718/2014 EX 1744/14, ktoré doručila oprávnenému súdna exekútorka
JUDr. Barbora Božíková Ághová so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava,
čím oprávnený dodatočne preukázal právoplatné ukončenie exekučného konania na Okresnom súde

Žilina. Ďalej vyššia súdna úradníčka uviedla, že preskúmala predpoklady na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného vnadväznosti na znenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorý odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 233a.
Súčasne uviedla, že v § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. je stanovená subsidiarita Exekučného

poriadku, pokiaľ ustanovenia osobitného zákona upravujú problematiku odlišne o Exekučného poriadku.
Tiež z citovaných ustanovení § 6 a § 9 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov jednoznačne vyplýva, že paušálne trovy starej
exekúcie znáša oprávnený, pričom Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom
aj bez potvrdenia o vykonateľnosti. Pričom osobitný zákon č. 233/2019, ktorého ustanovenia majú

prednosťpredvšeobecnýmiustanoveniamiExekučnéhoporiadkuotrováchkonania,upravujepovinnosť
oprávneného znášať trovy starej exekúcie, ktorá bola právoplatne ukončená s tým, že podľa § 9 ods.
3 oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku, na inú náhradu trov exekúcie nárok nemá.
Z uvedeného je preto podľa konajúcej vyššej súdnej úradníčky zrejmé, že pokiaľ si oprávnený uplatnil
náhradu trov v sume spolu 87,41 Eur, je tento nárok v časti paušálnych trov exekúcie v sume 42,-
Eur ako aj v časti trov právneho zastúpenia vo výške 45,41 Eur (42 + 45,41 = 87,41) uplatnený v

rozpore so zákonom, Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že oprávnený
v časti týkajúcej sa požadovanej náhrady trov exekúcie vo výške 87,41 Eur podal návrh neoprávnene
a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie
zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý má prednosť pred ustanoveniami

Exekučného poriadku, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s
§ 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie
oprávneného v celkovej výške 87,41 Eur zamietla.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote v

časti zamietnutia uplatnených trov exekúcie vo výške 42,- Eur sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoju sťažnosť odôvodnil s poukazom na ust. § 6 ods. 1, ods. 2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ ako aj čl. 20
ods. 4 Ústavy SR tým, že zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní zaviedol
nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok

v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek
primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené
jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady
s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene
ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k

§ 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy,
ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku
oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením
starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t.
j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z

pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor
nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený,
z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V

prípade ak by oprávnený nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom
návrhu na vykonanie exekúcie požadovať náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie
vlastným zavinením) ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 zák. č.
233/2019 celkom zjavne v rozpore s Ústavou SR.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa

§ 9 zákona č. 233/2019 Z.z. doručeným súdu dňa 15. 04. 2020 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 89,12 Eur na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov mesta
Žilina, sp. zn. OE/Dlu/0550551 zo dňa 12.08.2014. Ďalej si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia (vrátane
DPH) v sume 45,41 Eur a súčasne nárok na náhradu iných trov vo výške 42,- Eur, ktoré pozostávajú

z trov starej exekúcie v sume 42,- Eur. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj
predmetný exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie o zastavení
starej exekúcie zo dňa 28.01.2020, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová
a na základe výzvy súdu aj Oznámenie súdneho exekútora JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej o
ukončení pôvodného exekučného konania zo dňa 11.03.2020. Následne vyššia súdna úradníčka vydala

napadnuté uznesenie.

13. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

14. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

15. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

16. Podľa §-u 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa
odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

17. Podľa §-u 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

18. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia
súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia

§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza
dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.19. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd okrem iného zamietol uplatnený nárok
oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42,00 Eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom
nestotožnil, argumentujúc dôvodovou správou k zákonu č. 233/2019 Z.z. Sudca v tejto súvislosti uvádza,

žedôvodovásprávaniejeprávnezáväznýmvýkladomprávnychnoriem,ktorépodávajedinesúd.Možno
sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno
o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými
podstatnými zmenami aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej
dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým

normatívnym textom zákona. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý má
mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež sudca uvádza, že pokiaľ ide
o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za
splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým
exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie
o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený

exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného.
Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný
v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych
trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru
súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani

nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež,
ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem
náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené
náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu

trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v
uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov

exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.