Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8712212516.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XX, E., právne zastúpená JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, so sídlom Francisciho 25, Poprad,
v o zaplatenie 3 899,16 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
7C/192/2013-276 zo dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.013,22 eur s príslušenstvom,
ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu 100% účelne vynaložených trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Istrobanka, a.s.
uzavrela dňa 17.12.2004 so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX o poskytnutí
bezúčelového úveru vo výške 2.323,57 eur (70.000,- Sk). Dňa 14.02.2011 bola žalovanej zasielaná
výzva na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 734,92 eur (22.142,01 Sk). Následne banka vyhlásila
splatnosť úveru dňom 10.04.2011 a vyzvala žalovanú k jej úhrade do 22.04.2011. Oznámenie o

zosplatnení úveru bolo žalovanej zasielané poštou dňa 13.04.2011. Na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia Istrobanky, a.s. zo dňa 23.4.2009 a Zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej
zápisnice N 281/2009, Nz 13065/2009, NCR 1s13235/2009 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou zo
dňa 23.4.2009 sa ČSOB, a.s. stala právnym nástupcom Istrobanky, a.s. a prebrala všetky jej práva
a záväzky. Dňa 07.09.2016 uzatvorila ČSOB, a.s., ako postupca a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako
postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 3-284/2015. Súčasťou zmluvy bola Príloha č. 1, kde bolo
uvedené, že poskytnutý úverový rámec predstavoval sumu 4.979,09 eur, istina bola vo výške 2.890,89

eur, úroky z úveru 1.915,78 eur, úroky z omeškania 943,91 eur a poplatky vo výške 126,41 eur.

4. V predmetnom spore súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11.08.2017 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 3.899,16 eur spolu s úrokom vo výške 12% ročne zo sumy 2.917,90 eur od 19.07.2012do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.917,90 eur od 19.07.2012 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 449,95 eur od 19.07.2012 do zaplatenia.
Žalobu v časti o zaplatenie sumy 114,06 eur s príslušenstvom zamietol. Konanie o zaplatenie úroku z

omeškania prevyšujúceho 5% ročne zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 94,32% účelne vynaložených trov konania.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.08.2018 zrušil rozsudok súdu vo výroku I. a IV. a v
rozsahu zrušenia sa vec vrátila súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bolo

zaoberať sa otázkou posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky a aktívnej legitimácie žalobcu.

6. S poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení novely vykonanej zákonom
č. 616/2004 Z.z., súd konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 09.02.2005 je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov
špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o ochrane spotrebiteľa.

7. Bankový úver, na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou
právnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje
dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového

úveru, v prípade postúpenia úveru inému veriteľovi. Vyžaduje sa písomná výzva banky klientovi, ktorý
je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len časťou svojho peňažného
záväzku.

8. Žalobca súdu nepredložil taký listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že právny predchodca žalobcu,

Československá obchodná banka a.s., poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, datovanú dňa
14.02.2011, doručila žalovanej. Aplikáciu kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu
strany vylúčiť svojou dohodou, preto bez doručenia písomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry
žalovanej nemohli byť splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Žalobca
teda nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v uvedenej výške, keďže úverový vzťah medzi pôvodným

veriteľom a žalovaným nebol ukončený. Nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platným
právnym úkonom v zmysle ktorého mohol žalobca nadobudnúť právo na uplatnenie predmetnej
pohľadávky, súd s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

9. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 39, § 52 ods. 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 528 ods.

2 Občianskeho zákonníka.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V spore
mala úspech žalovaná, keďže súd žalobu voči nej zamietol, taktiež, v súvislosti s prvým rozhodnutím
prvoinštančného súdu, čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, čo len preukazuje neúspech

žalobcu. Na základe uvedeného súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej vo výške 100 %
účelne vynaložených trov konania.

III. Obsah odvolania žalobcu
11. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje

na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej sumy,
a to listom zo dňa 11.04.2011 označeným ako Oznámenie o zosplatnení úveru, v zmysle ktorého bol
žalovaný povinný uhradiť dlžnú sumu vo výške 3.350,70 eur do 22.04.2011, k čomu však nedošlo.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že v konaní nebolo preukázané doručenie predmetnej výzvy
žalovanému, keďže žalobca predložil súdu podací hárok so zoznamom zasielaných podaní doporučene

s doručenkou. Predmetné podanie je opatrené pečiatkou pošty, z ktorej je zrejmý dátum 13.04.2011.
Žalovaná doručenie predmetnej výzvy nijako nespochybňovala, dokonca prejavila záujem o úhradu
dlžnej sumy a mimosúdne doriešenie sporu. Vzhľadom na uvedené je potrebné tvrdenia žalobcu
považovať za nesporné. Predmetné podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom úverovej zmluvy. Z

platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite
v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, a to aj napriek doručeniu výzvy na úhradu. Ďalej žalobca zastáva
názor,žeustanovenie§92ods.8zákonaobankáchnemožnospájaťsaktívnoulegitimácioužalobcuako
postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva anehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a
žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

12. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca v odvolaní predložil podanie označené
ako oznámenie o zosplatnení úveru pôvodného žalobcu adresované na adresu Katariná Hricková,
P.Jilemnického 306/2, 059 21 Svit, žalovaná má však inú adresu, ktorá je uvedená aj zrušovacom

uznesení. Pôvodný žalobca nikdy žalovanej nezaslal písomnú výzvu a nesplnil tým podmienky pre
postúpenie bankovej pohľadávky a súčasný žalobca nenadobudol platne bankovú pohľadávku, ktorá je
predmetom veci. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

13. V rámci odvolacej repliky zotrval žalobca na podanom odvolaní a odvolacích dôvodoch.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že bezúčelový splátkový úver vo výške 2.323,57 eura (70.000,-Sk v
čase uzavretia zmluvy) poskytla žalovanej ISTROBANKA, a.s. na základe Úverovej zmluvy č. XXXXX-

XXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2004 v spojení s Dodatkom č. 1 k Úverovej zmluve zo dňa 12.08.2005,
Dodatkom č. 2 k Úverovej zmluve zo dňa 02.05.2007, Dodatkom č. 3 k Úverovej zmluve zo dňa
20.01.2009 a Dodatkom č. 4 k Úverovej zmluve zo dňa 05.05.2009. Poskytnutý úver sa žalovaná
zaviazalasplácaťvmesačnýchsplátkachspredpokladanouvýškou25,66eura(773,-Skvčaseuzavretia
zmluvy) vždy k 10-temu dňu v mesiaci s tým, že splatnosť úveru bola stanovená ku dňu 10.11.2014.

Právny nástupca ISTROBANKY, a. s., Československá obchodná banka, postúpila na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 3-284/2015 zo dňa 12.09.2016 pohľadávku vo výške 4.797,66 eur z
predmetnej úverovej zmluvy.

16. Po zrušení veci odvolacím súdom a jej vrátení súdu prvej inštancie, tento sa v zmysle právneho

názoru odvolacieho súdu zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, posudzujúc splnenie
zákonných predpokladov predčasného zosplatnenia úveru a postúpenia bankovej pohľadávky. S
prijatým právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pričom
vecnú správnosť zamietnutia žaloby argumentuje nasledovne.

17. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp.

zn. 2Cdo 205/2009).

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

20. V kontexte odvolacích námietok žalobcu odvolací súd uvádza, že pre naplnenie dikcie ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyžaduje sa, aby upozornenie spotrebiteľa na možnosť uplatnenia
práva predčasného zosplatnenia úveru veriteľom, dostalo sa do dispozičnej sféry spotrebiteľa avyvolalo tak fakticky jeho vedomosť o právnych následkoch, spojených s absenciou splácania úveru.
Žalobca preukazuje splnenie zákonných povinností predložením potvrdenia pošty o odoslaní písomností
žalovanej, potvrdenie o ich doručení však v spise absentuje, napriek tomu, že tieto písomnosti mali byť

zasielané doporučene s doručenkou. Vlastné neunesenie dôkazného bremena usiluje sa žalobca zhojiť
poukazom na zhodné tvrdenia strán. Je potrebné však zdôrazniť, že žalovaná vyvracia tvrdenia žalobcu,
keďže prezentuje inú adresu svojho pobytu, než na akú mal žalobca výzvu posielať.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zotrváva na správnosti tvrdenia súdu prvej inštancie,

že žalobca nepredložil taký listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že jeho právny predchodca,
Československá obchodná banka a.s., poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, datovanú dňa
14.02.2011, doručila žalovanej. Aplikáciu kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu
strany vylúčiť svojou dohodou, preto bez doručenia písomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry
žalovanej nemohli byť splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré
je zároveň predpokladom platnosti postúpenia bankovej pohľadávky. K argumentácii žalobcu, ktorý v

odvolacom konaní tvrdí opak, uvádza odvolací súd nasledovné.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

24. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za

zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá
v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky, musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

25. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho
účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v
prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez

splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok
NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).

26. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8

prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesiapodľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy
pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd
aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon

vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

27. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je neodstrániteľnou procesnou podmienka konania, preto
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.

1 CSP.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).