Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216823
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117216823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry

Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu
V. V., nar. X. B. . XXXX, bytom XXX XX G. O. XX proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.,
829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o.,
058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029 o zaplatenie 502,52 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica 10Csp/126/2017-84 zo dňa
30. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica 10Csp/126/2017-84 zo dňa 30. novembra 2018 mení

tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania mení tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu
trov prvostupňového aj odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
502,52 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že zmluvu o
pôžičke, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 26.11.2013, na základe ktorej mu žalovaný, resp.
jeho právny predchodca poskytol sumu 3.000,- Eur, ktorú sumu dňa 19.03.2015 na základe dodatku k

uvedenej zmluve žalovaný zvýšil na základe požiadavky žalobcu o sumu 1.040,- Eur, posúdil ako od
začiatku bezúročnú a bez poplatkov. Suma, na vrátenie ktorej zaviazal súd žalovaného je rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému aj s poplatkami a úrokmi z úveru, na ktoré však žalovanému z
dôvodu, že zmluva o pôžičke ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom č. 129/2010
Z.z. stanovenú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2, písm. f), keď žalovaný v nej nešpecifikoval konečnú
splatnosť úveru a túto uviedol len ako „11/2016“ a v dodatku k zmluve ako „2/2018“ bez uvedenia
konkrétneho dňa.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil vznik nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia aj tým, že
žalovaným poskytnutým spotrebiteľský úver pre žalobcu posúdil za bezúročný a bez poplatkov aj podľa
§ 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., čo znamená, že žalovaný má z titulu zmluvy nárok len na
vrátenie poskytnutej istiny v sume 4.040,- Eur a nie aj dohodnutého úroku a poplatku za poistenie. Podľa
prehľadu splátok a úhrad zaplatil žalobca žalovanému spolu sumu 4.542,52 Eur, z čoho 502,52 Eur je
suma prevyšujúca žalovaným poskytnutú istinu a zodpovedá bezdôvodnému obohateniu podľa § 451

ods.1 OZ ako plneniu poskytnutého žalobcom žalovanému bez právneho dôvodu.

3. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným v súdnom konaní neprihliadol, pretože z prehľadu
splátok zistil, že žalobca zaplatil žalovanému 38 splátok po 119,54 Eur, pričom splatenie hodnoty istinydosiahol už úhradou 34. splátky, čo zodpovedalo sume 4.064,36 Eur. Tridsiatu štvrtú splátku uhradil
žalobca dňa 08.11.2016, pričom zvyšnú časť 34. splátky vo výške 24,36 Eur a ďalšie 4 splátky uhradené
v dňoch 06.12.2016, 03.01.2017, 17.02.2017 a 13.04.2017 už žalovaným poskytnutú sumu pôžičky

prevyšujú, preto predstavujú u žalovaného bezdôvodné obohatenie.

4. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že bezdôvodné obohatenie spočívajúce v
prijatí úroku obsahovala každá jednotlivá splátka, preto premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného
obohatenia začala plynúť už od prijatia prvej splátky, resp. pre tú jej časť, ktorá nebola splátkou pôžičky a

nesúhlasil ani s tým tvrdením, že časť splátky sa mala započítavať na iné plnenie ako istinu úveru, keďže
žalobcovi z titulu zmluvy žiadne iné plnenie nepatrilo. Strany sa v zmluve platne dohodli na výške splátky
a termínoch ich splatnosti, ktoré žalobca riadne v súlade so zmluvou uhrádzal (bod 14 odôvodnenia),
preto žalobca plnil na základe zmluvy a celú výšku ním zaplatených splátok bolo potrebné započítať na
istinu ako jediné zmluvné plnenie, na ktoré vzniklo žalovanému právo. Až po uhradení celej sumy istiny,
navráteniektorejžalovanémuvznikloprávosazačalžalovanýnaúkoržalobcubezdôvodneobohacovať.

Pre každú z uhradených splátok prevyšujúcich poskytnutú istinu plynie premlčacia doba v z mysle §
103 OZ samostatne, pričom jej plynutie sa prerušuje podaním žaloby na súd, ku ktorému došlo dňa
19.06.2017. Od úhrady ani jednej z vyššie uvedených splátok, ktoré prevyšovali poskytnutú istinu ešte 2-
ročnásubjektívnapremlčacialehotanauplatnenieprávanavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,rovnako
ako ani 3-ročná, či 10-ročná premlčacia lehota neuplynuli, preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na

vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Aj keď bol žalobca v konaní úspešný, súd mu
nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

5. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. Uviedol
v ňom, že súd zistil skutkový stav nesprávne a právne ho nesprávne posúdil tým, že nevzal ohľad na

zmysel právnej úpravy a túto vyložil formalisticky. Uviedol, že jediným zmyslom ust. § 9 ods.2 písm.
f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je vylúčiť stav, kedy by sa spotrebiteľ dostal do stavu právnej
neistoty ohľadom trvania svojej úverovej viazanosti. Formu splnenia tejto povinnosti ponecháva zákon
na dodávateľovi a neuvádza požiadavku vo formáte deň/mesiac/rok.

6. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s.
proti C. K., ktorý vo svojom rozsudku na prvú súdom položenú otázku, či sa pojmy „písomne“ a „iný
trvalý nosič“ majú vykladať tak, že zahŕňajú nielen text dokumentu podpísaný zmluvnými stranami, ktorý
bude obsahovať náležitosti vyžadované v čl. 10 ods.2 písm. a) až v) Smernice alebo aj akýkoľvek
iný dokument, na ktorý tento text odkazuje (napr. o „Všeobecné obchodné podmienky“, „splátkový

kalendár“), a teda, či je možné považovať Všeobecné obchodné podmienky, resp. splátkový kalendár
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle čl. 10 ods.1 Smernice 2008/48/ES, čím by bola splnená
podmienka§4ods.5zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochSúdnydvorodpovedal:„Vzhľadom
na všetky tieto úvahy je potrebné odpovedať na prvú a druhú otázku tak, že čl. 10 ods.1 a 2 Smernice
v spojení s čl. 3 písm. m) tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť

nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.2 uvedenej
Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Súdny dvor ďalej konštatoval,
že „čl. 10 ods.2 písm. h) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“

7. Cieľom tohto ustanovenia je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka
úveru. Tento cieľ je splnený, ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
dátum týchto splátok identifikovať. Pri tomto type splácania má preto pre spotrebiteľa význam poznať
posledný mesiac, a nie posledný deň splácania. Posledný mesiac znamená aj poslednú splátku, iba

ak by šlo o denné alebo týždenné splácanie, bolo by na mieste uviesť aj posledný deň, presný dátum
posledného dňa a mesiaca.

8. Navyše v splátkovom kalendári je uvedený aj deň v mesiaci, do ktorého je potrebné najneskôr
mesačnú splátku zaplatiť. Žalobca tak bez pochýb poznal nielen mesiac, ale aj deň poslednej splátky.

9. V odvolaní tiež poukázal na obsah svojho odporu a k námietke o formulárovom type zmluvy, s ktorým
sa žalobca nemohol pred podpisom oboznámiť. Uviedol, že zmluvné podmienky spolu s formulárom boli
žalobcovi odovzdané predtým, než došlo k podpísaniu zmluvy, preto si ich mohol pozorne preštudovaťa zvážiť, či do záväzkového vzťahu so žalovaným vstúpi. Zmluvné podmienky sú pritom súčasťou
samotnej zmluvy tak, ako to vyplýva z jej čl. VI, ktorú žalobca podpísal. Je bežnou súkromnoprávnou
praxou, že neoddeliteľnou časťou zmluvy sú jej prílohy, prípadne všeobecné obchodné podmienky,

pričom písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť
súhlas jedným podpisom. Všeobecné obchodné podmienky upravujú také práva a povinnosti zmluvných
strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu, preto nemusia byť
z povahy veci dojednávané individuálne.

10. K námietke žalobcu, že zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosť, a to druh spotrebiteľského úveru
uviedol, že tento vyplýva priamo z čl. VI. Zmluvy, bod 2 Definície, ako aj zo Štandardných európskych
informácií o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je uvedené, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver, preto
zmluva o pôžičke obsahuje náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. a) ZoSÚ.

11. K námietke žalobcu, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa § 9 ods.2 ZoSÚ, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a ich rozlíšenie a
konečnú splatnosť zmluvy uviedol, že v čl. IV. Zmluvy o pôžičke, bod 2 Pôžička je uvedená výška splátky
119,54 Eur, ako aj počet splátok 36 a ich termíny do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, čo
vyplýva zo zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o pôžičke (bod
6 Podmienky splácania) a je v nej uvedená aj konečná splatnosť mesiacom a rokom, najskôr 11/2016 a

neskôr 02/2018. Žalovaný poukázal na to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch nepredpisuje formu, ako
má byť uvedená konečná splatnosť, preto jej termín je zo zmluvy zrejmý. Zákon platný a účinný v čase
podpisu zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splátky úrokov
istiny a iných poplatkov a nevyžadoval, aby tieto sumy, ktoré tvoria jednu splátku boli uvedené jednotlivo
popri sebe. Pritom z čl. VI. Podmienky splácania VOP vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý

dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Vyplýva z neho aj to, že žalobca bol povinný
riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
uvedených v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve alebo v podmienkach alebo vo VOP. Tvrdená absencia týchto údajov zo strany
žalobcu nie je preto opodstatnená. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo

veci C-42/15 v nadväznosti na čl. 10 ods.2 písm. h) Smernice, z ktorých vyplýva, že zmluva o úvere má
obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a nie splátky istiny, úrokov a poplatkov, preto
účelom výkladu ust. § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ je, aby bol výklad v súlade so Smernicou. Eurokomforný
výklad uvedeného ustanovenia je taký, že toto ustanovenie neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu,
úrok a poplatky.

12. Vo vzťahu k námietke o nesprávnej výške RPMN a poisteniu žalovaný poukázal na bod III. prihlášky
k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky, z ktorého je zrejmá fakultatívnosť tohto inštitútu, ktorý
mohol alebo nemusel spotrebiteľ využiť, keďže uzavretie poistenia nebolo viazané na poskytnutie úveru.
Z uvedeného dôvodu preto poistenie ako fakultatívny inštitút nebolo potrebné zahŕňať ako údaj do

výpočtu RPMN. Žalovaným vypočítané RPMN je preto správne. Rovnako správna je aj výška úrokovej
sadzby 25% ročne, ktorá bola dohodnutá v súlade s § 53 ods.6 OZ v nadväznosti na Nariadenie vlády
č. 87/1995 Z.z.

13. Žalobca sa žalobou domáha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia splátok

úveru zo zmluvy o pôžičke, ktoré obsahovali aj úrok napriek tomu, že zmluvu o pôžičke bolo potrebné
posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na dikciu § 103 OZ, podľa
ktorého sa každá splátka spotrebiteľského úveru považuje za samostatný dlh, ktorý sa v zmysle § 103
OZ samostatne premlčuje odo dňa zročnosti jednotlivej, a teda každej splátky, samostatne.

14. Žalobca podal na súd žalobu až dňa 19.06.2017, preto časť ním uplatneného nároku je premlčaná.
Keďže každá splátka obsahovala úrok z úveru, a to konkrétne všetky úhrady pred 19.06.2014, s
poukazom na § 107 OZ v 2-ročnej subjektívnej lehote, a to konkrétne všetky úhrady pred 19.06.2015.

15. Pre začiatok plynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods.2 OZ je rozhodujúci

deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia fakticky. V tejto súvislosti poukázal na viaceré
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj na rozhodnutia NS ČR a NS SR sp.zn.
1Cdo/67/2011,zktorýchvyplynulzačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejlehotyjednoznačnekdátumu
vedomosti o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie a takoutoskutkovou okolnosťou je zaplatenie splátok úveru žalovanému. Už vtedy žalobca vedel o osobe, ktorá sa
na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatila a ktorej poskytol finančné prostriedky a vedel aj o ich výške.
Navyše mal žalobca na posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia všetky informácie

už odo dňa uzavretia zmluvy, resp. odo dňa splatenia jednotlivých splátok úveru. Preto podľa jeho
názoru došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 26.11.2013 uzavrel žalobca s právnym
predchodcom žalovaného Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej od
žalovaného získal sumu 3.000,- Eur vo forme pôžičky, ktorú sa zaviazal splácať v 36 splátkach vo výške
111,82 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 22,20%, ku ktorej bola pripočítaná splátka poistného, sadzba

poistenia 6,90%, čo zvýšilo splátku na sumu 119,54 Eur, RPMN 22,20% a priemernej hodnote RPMN
21,09%. Žalobca sa tak zaviazal vrátiť žalovanému vrátane celkových nákladov vo výške 1.025,52 Eur
sumu 4.025,52 Eur. Podľa pojmov, ktoré sú uvedené ako súčasť zmluvných podmienok prehlásených
v Zmluve o poskytnutí pôžičky je súčasťou zmluvy aj informácia o RPMN vo výške 22,20% vypočítaná
podľa vzorca, ktorý je v tejto informácii uvedený a o priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver

vo výške 21,09%.

19. Žalobca začal splácať splátky vo výške po 119,54 Eur dňa 19.12.2013 a splácal ich do 12.04.2017.
Na pôžičku tak zaplatil celkom 38 splátok. K zmluve o poskytnutí pôžičky uzatvoril žalobca so žalovaným
na základe žiadostí žalobcu Dodatok za totožných podmienok, ako aj Zmluvu o pôžičke dňa 19.03.2015

s tým, že si požičanú suma 3.000,- Eur zvýšil o sumu 1.040,- Eur, a teda celkom na sumu 4.025,52 Eur.
Zostatok pôvodnej pôžičky činil k tomuto dňu 1.060,91 Eur. Od tohto dňa si zmluvné strany pri fixnej
ročnej úrokovej sadzbe z úveru 22,17%, pri RPMN 22,17% a pri priemernej hodnote RPMN 18,34 Eur
dohodli splátky v rovnakej mesačnej výške 119,54 Eur, s rovnakým dňom úhrady splátky 20- ty deň v
mesiaci, pričom termín konečnej splatnosti sa posunul až do februára 2018. Celková suma pôžičky tak

zodpovedala sume 5.702,82 Eur.

20. V konaní nebolo sporné, že z požičanej sumy 4.040,- Eur mal žalobca vrátiť žalovanému 5.702,82
Eur, z ktorej vrátil 4.542,52 Eur. Zvyšnú časť dohodnutej sumy žalovanému neuhradil.

21. Žalobou si uplatnil právo na vrátenie rozdielu 502,52 Eur, ktorý podľa jeho tvrdenia zaplatil
žalovanému bez právneho dôvodu, pretože žalovaný v Zmluve o poskytnutí pôžičky a Dodatku k nej
uviedol RPMN nesprávne a v jeho neprospech, keď podľa jeho výpočtu táto mala zodpovedať hodnote
28,25% a nie 22,17% tak, ako je to uvedené v Dodatku. Tvrdil, že žalovaný vypočítal RPMN z nižšej
mesačnej splátky bez poistenia, čo je nutné posúdiť ako nekalú praktiku, pretože sa takýmto postupom

hodnota RPMN znížila a nezodpovedá skutočnosti.

22. V žalobe tiež tvrdil, že zo Zmluvy o pôžičke a jej dodatku nevyplýva, podľa akého zákona bola táto
zmluva uzatvorená, pričom je nesporné, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa mala spravovať
zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a mala obsahovať podľa ods.2 cit. ust., písm. a) druh

spotrebiteľského úveru, písm. f) dobu trvania zmluvy a písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

23. Podľa § 2 písm. g) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 26.11.2013 na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieťzmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

24. Podľa § 9 ods.2 písm. a), f) a k) cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 25a ods. 1 cit. zák. sa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spravujú podľa doterajších predpisov.

26. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa ods. 2 cit. ust. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 650 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) pôžička objednávateľ je
povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a
ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť
dohodnutý poplatok za uskladnenie.

29. Podľa ods.2 cit. ust. po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ
s vecou voľne nakladať. Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôsobom s ňou účelne naložiť,
má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na
vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má

zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu.

30. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil vzťah, ktorý
vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa § 657 a nasl. OZ,
ako aj na základe § 52 a nasl. OZ a zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľskú

zmluvu, na ktorý v zmysle prechodných ustanovení § 25a a nasl. zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 26.11.2013 aplikoval Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzatvorenia zmluvy. Súd správne posúdil, že Zmluva o pôžičke obsahuje viaceré náležitosti, ktoré sú
podstatnými náležitosťami pre to, aby Zmluva o spotrebiteľskom úvere - pôžičke mohla byť platným
právnym úkonom, pričom sa zaoberal aj tým, či sú tvrdenia žalobcu o tom, že niektoré z nich jej obsahom

neboli a či to mohlo mať za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

31. Súd prvej inštancie skúmal odôvodnenosť tvrdení žalobcu, či Zmluva o pôžičke obsahuje označenie
druhu spotrebiteľského úveru, začiatok a termín konečnej splatnosti, RPMN, výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,pričomsprávnedospelkzáveru,žepriamovZmluveoposkytnutí

pôžičky v časti Definícií pojmov uvedené, že je zmluvou o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere, preto
tvrdenie žalobcu, že z nej nie je zrejmé, o aký typ zmluvy sa jedná, nie je pravdivé.

32. Súd prvej inštancie správne posúdil aj údaj o RPMN v sadzbe 22,20%, resp. po uzatvorení Dodatku k
pôvodnejZmluveopôžičkevovýške22,17%,pričomdospelkzáveru,žepokiaľsaúdajoRPMNzhoduje

s údajom o ročnej sadzbe úroku z úveru, ktorý je jedinou odplatou uvedenou v zmluve, pričom poistné
do tejto odplaty zahrnuté nebolo, nemôže byť tvrdenie žalobcu o nesprávne vypočítanej výške RPMN
pravdivé. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mal do RPMN zahrnúť aj poistné, a to
z toho dôvodu, že sa na ňom žalobca so žalovaným dohodol dobrovoľne a žalobca s poistením súhlasil,
pričom zo Zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by bolo bývalo poistenie podmienkou jej uzatvorenia, keďže

si žalobca sám z možností, či chce pôžičku získať s poistením typu B alebo bez poistenia tak, ako je
to upravené v čl. III. Zmluvy o pôžičke, sám vybral možnosť poistenia splácania pôžičky pod typom B
vyznačením krížikom. Preto aj v Zmluve o pôžičke žalovaný uviedol splátku vo výške s poistným, ako ajbez poistného. Žiadnu inú odplatu si strany v zmluve nedohodli a ani žiadne iné náklady netvoria celkové
náklady, ktoré spotrebiteľovi s požičaním sumy 4.040,- Eur vznikli.

33. Súd prvej inštancie správne dospel aj k záveru, že výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov tak, ako to stanovuje § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. nemusel žalovaný v zmluve
rozpisovať po častiach vo väzbe na istinu, úrok a poplatky, preto žalovaný splnil podmienku vyplývajúcu
z § 9 ods.2 písm. k) cit. zák., keď do Zmluvy o pôžičke uviedol výšku splátky, počet splátok, termín ich
splatnosti.

34. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdnych autorít, a to Najvyššieho
súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach, naposledy pod sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018
ako súd dovolací rozhodoval o tom, či sú splnené podmienky § 9 ods.2 písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z.
žalovaným - veriteľom v takom prípade, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádza len výšku splátky,
ich počet a termíny splácania, pričom dospel k záveru, že.....“ Za použitia eurokonformného výkladu

toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa, pričom pokiaľ sa vychádza z účelu Smernice
dovolací súd uzavrel, že vyššie uvedené ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahoval číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky. Vyššie uvedené ustanovenie je preto potrebné vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť pre poskytovateľa úveru uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej

položke, t.j. istine, úrokom a iným poplatkom osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá
istinu, úroky a iné poplatky zahrňuje.

35. Ak by bolo poistenie pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinné, v takom prípade
by muselo byť súčasťou nákladov spotrebiteľa, lebo by šlo o náklad spojený s poskytnutím úveru.

Keďže uzavretie poistenia podmienkou uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebolo, nie je možné poistné
považovať za platbu, ktorú by bol musel žalobca ako spotrebiteľ v súvislosti so získaním úveru vynaložiť.

36. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere - pôžičke neobsahuje náležitosť upravenú v § 9 ods.2 písm. f) zák.č. 129/2010

Z.z.,vdôsledkuabsenciektorejposúdilžalovanýmposkytnutýspotrebiteľskýúverpodľa§11ods.1písm.
b) cit. zák. za bezúročný a bez poplatkov a následne rozhodol o nároku žalobcu tak, že pokiaľ žalobca
zaplatil z požičanej sumy 4.040,- Eur sumu 4.542,52 Eur, je rozdiel vo výške 502,52 Eur u žalovaného
bezdôvodným obohatením, ktoré má podľa 451 ods.2 OZ ako plnenie získané bez právneho dôvodu
vrátiť žalobcovi.

37. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v čl. IV. Zmluvy o pôžičke je jednoznačne uvedená
výška splátky, ktorú bol žalobca povinný žalovanému splácať, a to suma 119,54 Eur vrátane počtu
splátok 36 a termínu splátok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, čo vyplýva zo zmluvných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o pôžičke. V zmluve o pôžičke je

uvedená samostatne aj konečná splatnosť, a to mesiacom a rokom, najskôr november 2016, čo s
prihliadnutím na vyššie uvedenú dohodu o tom, že žalobca bude platiť splátky vždy do 20. dňa v mesiaci
nemôže súd vyložiť nielen z jazykového, ale aj logického hľadiska inak, ako tak, že aj poslednú splátku,
ktorá mala byť zaplatená v mesiaci 11/2016 a po podpísaní Dodatku k Zmluve o pôžičke vo februári
2018, ma zaplatiť 20. 11.2016, resp. 20.02.2018. Presne tento termín konečnej splatnosti bol zmluvnými

stranami riadne písomne dohodnutý.

38. Aj z počtu splátok, ich splatnosti a z dohody o tom, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac
po uzatvorení zmluvy, čo vyplýva z bodu 6 zmluvy označeného ako Podmienky splácania jednoznačne
vyplýva, že nielen začiatok splácania úveru, ale aj termín jeho konečnej splatnosti bol v zmluve

medzi zmluvnými stranami dohodnutý zrozumiteľne a určito. Navyše sú všetky vyššie uvedené údaje
obsiahnuté aj v splátkovom kalendári, ktorý tvoril súčasť zmluvy.

39. Z bodu 6 Podmienky splácania vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný
úrok, príslušná časť istiny a poistenie a povinnosť žalobcu ako klienta, že je povinný riadne a včas

splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených
splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených
v zmluve alebo v podmienkach alebo vo VOP. Všetky relevantné údaje vyplývajú priamo zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere - pôžičke a duplicitne sú uvedené aj v splátkovom kalendári a v Štandardnýcheurópskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí veriteľ pri schválení pôžičky vyplniť a
odovzdať spotrebiteľovi. Zo Štandardných európskych informáciách vyplýva, že tieto sú platné do 30
dní odo dňa schválenia pôžičky.

40. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný splnil všetky povinnosti, ktoré mu
ukladal v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - pôžičke vrátane Dodatku k nemu zákonom
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovené povinnosti, keď do uvedenej zmluvy zahrnul tie
podstatné náležitosti, ktoré sú upravené v § 9 ods.2 cit. zák. a ktorých neexistenciu žalobca namietal

neoprávnene.

41. Námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v konaní a na ktorú poukazoval aj v ním podanom
odvolaní sa odvolací súd bližšie nezaoberal, keďže základ nároku, ktorý si žalobca voči nemu uplatnil,
nebol daný.

42. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav ohľadom splnenia náležitosti
uvedenej v § 9 ods.2 písm. k) cit. zák. a následne vec v tejto časti nesprávne právne posúdil, musel
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete zmeniť podľa § 388 CSP tak, že
žalobu žalobcu pre nepreukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného zamietol.

43. Odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP aj druhú výrokovú vetu odvolaním napadnutého rozhodnutia
o trovách konania, ktorou súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli tak, že žalobcu zaviazal na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v
celom rozsahu. Zároveň ho zaviazal aj na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, pretože
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

44. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).