Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200333
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného V. N. pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. a) Y. zákona, o odvolaní prokurátora Q. prokuratúry G. I
proti rozsudku Q. súdu G. I sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na verejnom zasadnutí konanom
dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

K. § 321 ods. X písm. d) Y. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

K. § 322 ods. X Y. poriadku sa obžalovaný

V. N., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N. XX, S.

podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 2Pv 691/2012 zo dňa 30.05.2013
pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

- v období od 02.04.2012 do 09.10.2012 v Bratislave na Dunajskej ulici 26 v priestoroch reštaurácie
Hotela Danubia Gate, ktorý je prevádzkarňou poškodenej spoločnosti Dunajská brána, s.r.o.,
kde pracoval ako čašník, pri výkone svojej pracovnej činnosti zákazníkom reštaurácie zaúčtoval
prostredníctvom registračnej pokladne sumu za predaný tovar, o čom vytlačil pokladničný doklad

a zinkasoval od zákazníkov hotovosť, a následne ešte v ten istý deň pred uzávierkou registračnej
pokladne v jednotlivých prípadoch buď vykonal neoprávnene v rozpore s pokynmi zamestnávateľa
v registračnej pokladni storno položiek predaného tovaru, alebo vykonal neoprávnene v rozpore s
pokynmi zamestnávateľa v registračnej pokladni storno položiek predaného tovaru s tým, že opätovne
vystornovaný predaný tovar zaevidoval v registračnej pokladni ako predaný v druhej cenovej hladine s
nulovou cenou, a následne si z registračnej pokladne zobral hotovosť patriacu poškodenej spoločnosti
za predaný tovar v sume rovnajúcej sa hodnote vystornovaného tovaru alebo tovaru predaného v druhej

cenovej hladine za daný deň, čo za uvedené obdobie predstavuje sumu 3.014,09 €, a v uvedenej výške
spôsobil škodu poškodenej spoločnosti Dunajská brána, s.r.o., so sídlom Dunajská 26. Bratislava, F.
XX XXX XXX,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Dunajská brána, s.r.o., F. XX XXX

XXX, Dunajská 26, Bratislava, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. N. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I pre pokračovací prečin krádeže podľa §

212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe, pretože skutok
nie je trestným činom. Poškodená spoločnosť bola podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázaná s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že sa skutok
stal,avšakdôkazynepreukázalinaplnenievšetkýchznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinu,konkrétne

prisvojenie si cudzej veci a vznik škody. Preukázané bolo len to, že pod kódom obžalovaného
boli vykonávané storná v určitom rozsahu, ale zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by si páchateľ
prisvojil peniaze z pokladne. Taktiež nebol preukázaný vznik škody v dôsledku storien. Pre vznik
škody nepostačuje vykonanie neoprávnenej účtovnej operácie, dôsledkom ktorej je úbytok v účtovných
hodnotách, ale musí dôjsť aj k skutočnému úbytku na majetku. V danom prípade ide o pracovnoprávny

vzťah, a nie o trestný čin.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného
smerujúce voči výroku o vine (oslobodení). Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.10.2019 tým, že súd prvého stupňa v nedostatočnom rozsahu

vykonal dokazovanie, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým aj právnym záverom. Trestnosť
konania mala spočívať v tom, že boli vykonávané buď neoprávnené storná, alebo bolo vykonané
storno s „nahodením" tovaru v inej (nižšej) hladine. Nemožno za správnu považovať úvahu, ktorou
argumentovala obhajoba, a prevzal ju aj súd, že nebol preukázaný vznik škody. Ako to z povahy konania
a evidovania tržby vyplýva, a ako to vyplýva aj z vyjadrení zástupkyne poškodenej spoločnosti, škoda

spočívala v rozdiele medzi sumou, ktorú mal obžalovaný vybrať od zákazníka ako úhradu, a sumou,
ktorá bola po stornovaní účtu a úhrady zaevidovaná do pokladne. Ak teda napríklad čašník zaeviduje
do pokladne napríklad obed v cene 30 €, ktorý bude vydaný zákazníkovi, a k tomuto vystaví príslušný
účet, takúto sumu aj vyberie ako úhradu od zákazníka, a nakoniec večer tento účet neoprávnene
zostornuje a nanovo zaeviduje tú istú položku (obed) v nižšej cenovej hladine napríklad s cenou 10 €,

vznikne rozdiel 20 €. O uvedený rozdiel 20 € by tak bolo v pokladni viac hotovosti oproti evidovanému
stavu, čo je podozrivé, pretože stav hotovosti by mal byt' zhodný (ani vyšší, ani nižší) s evidenčným
(účtovným) stavom pokladne. Ak si za takej situácie čašník zoberie 20 €, je to jeho neoprávnený
prospech (obohatenie sa) na úkor zariadenia, ktorému chýba 20 € ako časť úhrady za predaný obed.
Za takejto situácie samozrejme aj z hľadiska stavu skladových zásob, resp. počtu vydaných jedál, nie

je nesúlad medzi nimi a pokladňou - jedlo bolo vydané, a teda aj zásoby v zodpovedajúcom rozsahu
použité, ale jedlo je evidované ako predané v nižšej cenovej hladine, hoci bolo zákazníkovi účtované za
plnú sumu. Suma 20 € je tak škodou reštauračného zariadenia, o ktorú sa čašník obohatil.

Podľa prokurátora jediná polemika o trestnosti takého konania môže spočívať v právnom posúdení

skutku ako konkrétneho trestného činu. Je zrejmé, že sa nejedná o trestný čin podvodu, lebo hoci
čašník koná podvodne, uvádzanie do omylu zamestnávateľa v podobe stornovania a preevidovania
zaplateného tovaru nie je prostriedkom na získanie majetkovej dispozície s peňažnou hotovosťou, ale
je „len“ konaním zakrývajúcim a kamuflujúcim okolnosti prisvojenia si cudzej veci. Do úvahy prichádza
trestný čin krádeže a trestný čin sprenevery. Vzhľadom na okolnosti situácie, keď čašník s peniazmi,

ktoré riadne od zákazníka vybral, vystavil pokladničný doklad a tieto peniaze v pracovnej dobe držal v
súlade s pracovnými podmienkami (v pokladni, prípadne v peňaženke na inkasovanie úhrad) a k ich
prisvojeniu došlo až následne, sa prokurátor pri podaní obžaloby priklonil k záveru, že sa jedná o trestný
čin krádeže. Polemiku, či sa pri takomto konaní jedná o trestný čin krádeže alebo sprenevery, však
prokurátor považuje za jedinú relevantnú. Je možné si tiež predstaviť argumentáciu, že takým konaním

čašník nakladá s peniazmi prislúchajúcimi zamestnávateľovi v rozpore s účelom ich zverenia, teda v
rozpore s tým, že ich ako vybratú úhradu od zákazníka za tovar/službu má odovzdať zamestnávateľovi.
Určite však nemožno hovoriť o tom, že sa nejedná o trestný čin, a že nedošlo k vzniku škody.

Procesnému postupu súdu prvého stupňa prokurátor vytýka, že práve nevykonaním ďalšieho

dokazovania v súlade s návrhom prokuratúry sa nepodarilo zaoberať sa ďalšími otázkami vo vzťahuk vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti vzhľadom na to, že v intenciách rozhodnutia odvolacieho
súdu tieto otázky neboli spoľahlivo vyriešené (či to bol obžalovaný, kto vykonával storná, kto mal fyzický
prístup k registračnej pokladni, či ostatní zamestnanci, ktorí vykonávali storná predkladali vedeniu bloky

s vyznačením vykonaného storna a svojho mena. Sú to predovšetkým výsluchy navrhovaných svedkov
- čašníkov, prípadne na základe vývoja dokazovania aj ďalších osôb (napr. pán J., ktorý mal ako externý
pracovník pre účtovníctvo zistiť neoprávnené storná), ktoré mali prispieť k objasneniu skutkového stavu
umožňujúcemu zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu. Dokazovanie bolo ukončené predčasne, bez
toho, aby bolo možné dôsledne objasniť skutkový stav. S poukazom na tieto skutočnosti prokurátor

navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.

Obžalovaný V. N. využil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené, a to prostredníctvom obhajcu. V podaní doručenom súdu prvého stupňa
dňa 22.11.2019 obhajoba uvádza, že v priebehu dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že

poškodenejspoločnostinevzniklažiadnaškoda,tedareálnyúbytoknaskladovýchzásobách,vopačnom
prípade by poškodená spoločnosť predložila záznam z vykonanej inventúry, k čomu bola napokon aj
riaditeľka F.. M. K. vyzvaná. Ak aj došlo k vykonaniu neoprávnených účtovných operácií, pričom v
tomto smere nemožno prijať jednoznačný skutkový záver, že by ich vykonal práve obžalovaný, tak
takéto konanie nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť u obžalovaného. Nevykonanie výsluchu ďalších

svedkov obhajoba uviedla, že vykonanie navrhovaných dôkazov by neprinieslo objasnenie skutkového
stavu, na základe ktorého by súd mohol rozhodnúť inak ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Preto obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či

konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí
a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, preto nariadil vo veci verejné
zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa krajskej prokuratúry pridržiavala písomných

dôvodov odvolania a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa.

Obhajca sa v plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu.
Zdôraznil, že F.. K. vo svojej opakovanej výpovedi uviedla, že kontrola účtovníctva sa vykonávala
mesačne, avšak žiadne nezrovnalosti v čase kontrol zistené neboli. Tiež nebolo bez pochybností

ustálené, kto vykonával storná pod kódom obžalovaného. Obhajca navrhol odvolanie zamietnuť ako
nedôvodné.

Obžalovaný sa v rámci konečného návrhu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1
alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, avšak z iných dôvodov, než uvádza
odvolateľ, pričom sa jedná o dôvody, ktoré by mohli byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm.
i) Trestného poriadku.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) skutok nie je trestným činom, ...Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci na hlavnom
pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, zákonným spôsobom, vyvodil z neho
správne skutkové závery, avšak pochybil pri prijatí právnych záverov, nakoľko zistený skutkový stav
podradil pod nesprávne ustanovenie zákona. Nakoľko sa jedná o pochybenie, ktoré môže byť dovolacím

dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, bol odvolací súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku oprávnený a povinný korigovať toto pochybenie.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal dňa 31.05.2013 obžalobu na V.a N. pre pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný V. N. neučinil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného

poriadku, preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného V.a N., svedkov
F.. M. K. a D. K. a prečítal listinné dôkazy.

Jeho obhajoba spočívala v tom, že robil storná v pokladni z dôvodu, že zákazníci si objednali tovar, ktorý
on nahodil do pokladne, pri platení však uviedli, že majú raňajky v cene, alebo disponujú zľavou, preto

nahodený tovar vystornoval. Storná vykonával pred koncom zmeny po zatvorení prevádzky. Nevedel
špecifikovať rozsah ním vykonaných storien, rezolútne poprel, že bral z pokladne peniaze. Storná sa
robili na kód, ktorý mal každý čašník pridelený na meno. Kódy boli na pracovisku istú dobu vypísané.
V období od 02.04.2012 do 09.10.2012 boli v prevádzke zamestnaní štyria čašníci a traja alebo štyria
brigádnici. Na jednej zmene pracovali traja alebo štyria.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/40/2013 zo dňa 02.12.2014 došlo k zrušeniu
odsudzujúceho rozsudku v prejednávanej veci a k jej vráteniu súdu prvého stupňa. Odvolací súd vo
svojom rozhodnutí konštatoval, že nebolo dostatočne zistené a preukázané, že poškodenej spoločnosti
vznikla škoda úbytkom majetku, prípadne v akej výške. Nebolo sporné, že v registračnej pokladni boli

v inkriminovanom období pod kódom obžalovaného vykonané storná v určitom rozsahu. Pre vznik
škody však nepostačuje vykonanie neoprávnených účtovných operácií, dôsledkom ktorých je úbytok v
účtovných hodnotách, ale je potrebné, aby došlo k skutočnému úbytku na majetku. Takáto skutočnosť
nie je jednoznačne zrejmá z vykonaných dôkazov, keď ani zástupkyňa poškodenej spoločnosti -
svedkyňa F.. M. K. nevysvetlila, v čom škoda spočíva, a ako bola poškodená spoločnosť v dôsledku

neoprávnených storno operácií ukrátená. Svedkyňa sa obmedzila na konštatovanie, že súčtom hodnoty
storienvykonanýchobžalovanýmvzniklaškodavovýške3.014,09€.Akbysapreukázalo,žebolariadne
vykonaná inventúra zásob, čo tiež nie je úplne zrejmé, a v pokladni mala byť v určitom období určitá
konkrétna suma peňazí, ktorá chýbala, dalo by sa o vzniku škody uvažovať.

Ďalej odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že z výpovedí obžalovaného, svedkyne D.
K., prehľadu dochádzky a výpisov z registračnej pokladne vyplýva, že obžalovaný hovoril pravdu, keď
uvádzal, že kódy jednotlivých zamestnancov boli medzi nimi známe, preto nemôže byť jeho zavinenie
nielen v trestnoprávnej rovine postavené na fakte, že storná boli vykonávané pod jeho kódom. To
však nevylučuje, že ich obžalovaný realizoval, sám to aj pripustil, konkrétne storná v konkrétnych

dátumoch však treba preukazovať inými dôkazmi so zameraním na to, kto mal v predmetných dňoch a
hodinách prístup k registračnej pokladni. V tomto smere neboli navrhnuté ani vykonané žiadne dôkazy
a nevyjadrila sa k tomu ani svedkyňa F.. M. K. či obžalovaný.Odvolací súd súdu prvého stupňa nariadil opätovne svedkyňu F.. M. K. vypočuť k tomu, či a akým
spôsobom došlo vykonávaním storno - operácií k zmenšeniu majetku poškodenej spoločnosti, kto, kedy
a komu odvádzal dennú tržbu, či a kde sa táto skutočnosť evidovala, či boli zistené nezrovnalosti

v denných tržbách, v akých dátumoch a v akej výške, akým spôsobom a kedy boli vykonávané
inventúry zásob, ako je možné, že takmer denne boli vykonávané storná, ale ich neoprávnenosť bola
vedením riešená až po pol roku, kto mal fyzický prístup k registračnej pokladni v období od 02.04.2012
do 09.10.2012, či ostatní zamestnanci, ktorí podľa evidencie z registračnej pokladne stornovali účty,
predkladali vedeniu bloky s vyznačením vykonaného storna a ich mena, a podobne. Tiež je potrebné

svedkyňu vyzvať, aby predložila doklady potrebné k objasneniu uvedených skutočností, ak ich potreba
vyplynie z jej výpovede. Pre prípad, že z vykonaných dôkazov vyplynie, že poškodenému vznikla škoda,
je potrebné presne špecifikovať jej výšku a vyhodnotiť mieru zavinenia obžalovaného z trestnoprávneho
hľadiska, a tiež dôsledne zvážiť, či sú dané dôvody na záver, že vznikla trestno-právna zodpovednosť
obžalovaného. Pri hodnotení zavinenia obžalovaného treba brať zreteľ na charakter porušenia právnej
povinnosti, ak bude porušenie povinnosti preukázané, a tiež okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že

právnym základom prípadu je pracovnoprávny vzťah.

Po predložení veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal nariadené úkony, z týchto
však nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti naznačené v otázkach položených odvolacím súdom.
Svedkyňa F.. M. K., riaditeľka hotela, len konštatovala závery premietnuté do skutkovej vety obžaloby,

avšak neposkytla k nim žiadne vysvetlenie. Len prezentovala svoj názor na to, akým spôsobom konal
obžalovaný, a že počas niekoľkých mesiacov spôsobil škodu vo výške 3.019 €. Tržbu denne odovzdával
v zalepenej obálke na recepcii. Vždy pracoval sám. Svedkyňa si nepamätala, či sa v tej dobe denná tržba
evidovala. Pracovalo sa na základe dôvery, reštaurácia nemala manažéra, ktorý by kontroloval účty,
ktoré prešli cez pokladňu, preto sa škoda zistila až po pol roku, keď sa zavádzal nový účtovný systém. Ak

v deň, kedy malo byť podľa svedkyne vykonané neoprávnené storno, nebol obžalovaný podľa evidencie
dochádzky v práci, určite na pracovisku bol, len sa neodklikol. Svedkyňa nevysvetlila, ako robili čašníci
(oprávnené) storná, keď nebola na pracovisku. Storná vo všeobecnosti povolené neboli, čašníci ich
mohli vykonávať len so súhlasom riaditeľky. Každý čašník mal svoj kód, a podľa toho bolo zistené, že
storná vystavoval obžalovaný. V tom čase bol v práci sám, čo vyplýva z evidencie dochádzky.

Odvolací súd predovšetkým dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Trestného poriadku, pričom postupoval
správne a opodstatnene, keď odmietol vykonať dôkazy výsluchom ostatných čašníkov, ktoré navrhoval
prokurátor. Odvolací súd súhlasí, že v situácii, kedy bolo inými dôkazmi preukázané, že kódy pridelené

čašníkom na vykonávanie storna, boli na pracovisku prístupné, boli napísané pri registračnej pokladni
a mohol ich použiť ktokoľvek, kto mal fyzický prístup k registračnej pokladni. Uvedené vyplynulo z
výpovede svedkyne D. K., ktorá tak isto vyvrátila tvrdenie riaditeľky, že storná sa mohli robiť len po
podpise riaditeľkou, keď opísala, že storno sa poznačilo na blok, a tento sa nasledujúci deň predložil
riaditeľke alebo prevádzkarovi. Je logické, že riaditeľka sa nemohla zdržiavať na pracovisku počas

celých otváracích hodín reštaurácie, pričom kedykoľvek mohla byť zákazníkom vznesená reklamácia,
ktorú bolo potrebné vybaviť ihneď. Za takejto dôkaznej situácie by skutočne nič neprinieslo vypočúvanie
ďalších čašníkov, keď dvaja hlavní čašníci (obžalovaný a D. Popelková, ktorí pracovali na odlišných
smenách) sa v tejto okolnosti zhodli. Navyše, v danej veci ostali sporné základné skutkové okolnosti,
resp. už v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý bol v odvolacom konaní zrušený, bolo

zrejmé, že viaceré tvrdenia riaditeľky hotela nemajú oporu vo vykonaných dôkazov, alebo dokonca
boli nimi vyvrátené. Jedná sa o ňou prezentovaný fakt, že storná, ktoré špecifikovala, mohol vykonať
jedine obžalovaný, a že boli neoprávnené. Z evidencie dochádzky v porovnaní so stornovanými a
nahadzovanýmiplatbamijasnevyplynulo,ževdňoch11.04.2012,12.07.2012,16.07.2012a25.07.2012,
kedy mali byť vykonané neoprávnené storná, obžalovaný nebol v práci. Evidenciu dochádzky nie je

možné spochybniť vyjadrením riaditeľky, že dochádzkový systém nefungoval dobre.

Skutková okolnosť, že v čase uvedenom v skutkovej vete boli vykonané neoprávnené storná, bola tiež
postavená len na výpovedi riaditeľky hotela, ktorá sa ako celok ukázala ako nedostatočne vierohodná.
Svedkyňa nepredložila žiadny listinný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné určiť, či storná

vykonávané čašníkmi boli alebo neboli oprávnené. V spisovom materiáli sa nenachádza pracovná náplň
čašníkov alebo interný predpis upravujúci problematiku vykonávania storna v reštaurácii a ani taký
dôkaz, z ktorého by bolo nepochybné, že nahodenie nižšej cenovej hladiny tomu ktorému zákazníkovi
za konzumáciu, nebolo v súlade s podnikaním poškodenej spoločnosti. Tieto skutočnosti uvádzala vosvojej výpovedi len riaditeľka, ktorá sa - ako vyplynulo z ďalších dôkazov - vo viacerých otázkach mýlila,
alebo vypovedala nepresne a nekonkrétne. Mechanizmus, z akého riaditeľka vyvodila vznik a výšku
škody, bol odvolaciemu súdu pri jeho zrušujúcom uznesení zrejmý, napriek tomu prokurátor v odvolaní

tentoopísalexemplifikatívneaveľmiprecízne.Odvolacísúdvšaknemalvosvojomzrušujúcomuznesení
na mysli objasnenie spôsobu výpočtu škody, ale objasnenie jej vzniku v zmysle podloženia tvrdení
o neoprávnenosti storien zo strany riaditeľky, ktorá bola vyzvaná k predloženiu príslušných dokladov,
avšak žiadne v tomto smere nepredložila (predložila len účtovné doklady).

Pre účely posúdenia preukázania skutku, bolo potrebné hodnotiť aj dôkazy k okolnosti prisvojenia si
hotovosti z pokladne. V tomto smere bolo podstatné, že nikto nevidel obžalovaného (ani nikoho iného)
fyzicky odnímať peniaze z pokladne, a tiež to, že nie je známy skutočný ani evidovaný stav pokladne ku
každémujednotlivémudňu,pretožedennétržbyniktonekontrolovalanisystematickynepreberal,tietosa
neevidovali, a teda nie je možné zistiť, aké v skutočnosti boli denné tržby, a aké mali byť podľa riaditeľky.
Systém evidencie bol v zmysle jej výpovede zavedený až pol roka po údajnom prvom neoprávnenom

storne.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil pri
závere, že sa skutok sa stal, pretože základné skutkové okolnosti ostali aj po vyčerpávajúcom vykonaní
dokazovania v rovine pochybností, a nie nezvratne preukázaných faktov. Nebolo dokázané, že storná

robil obžalovaný, nebolo ani dokázané, že bol v inkriminovanom čase v celom rozsahu v práci, nebolo
dokázané, že storná boli neoprávnené, ani to, že vznikla škoda, a že niekto odcudzil z pokladne peniaze.
Pri rozhodovaní súdu o obžalobe musí byť rozhodnutie opreté o nepochybne zistené fakty vyplývajúce z
dôkazov, a to aj pri hodnotení, či sa skutok stal. Odvolací súd pre takýto záver nezistil dostatok dôkazov
takejkvalityaobsahu,ktorébypreukazovaliaspoňzákladnéskutkovéokolnosti,pretozáversúduprvého

stupňa, že skutok nie je trestným činom, bol vyslovený predčasne, pretože nenadväzoval na záver o
tom, že sa skutok stal.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby

oslobodil. Lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Nakoľko si poškodená spoločnosť do skončenia vyšetrovania, teda včas, uplatnila nárok na náhradu
škody, odvolací súd so zreteľnom na oslobodzujúci výrok obligatórne podľa § 288 ods. 3 Trestného
poriadku odkázal poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.