Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204731
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8816204731.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej, sudkyne JUDr.

Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1) J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX 2) S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX 3) K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
XXX, všetci právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s.r.o., so
sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov, IČO: 51 290 901 proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX, t. č. A.-A. C., zastúpený JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom, AK Sídlisko I. 997,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 255 528, o uloženie zákazu vstupu do nehnuteľnosti, vypratanie a
uloženie zákazu približovania, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou

č.k. 11C/175/2016-70 zo dňa 26.07.2017 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 11C/175/2016-133 zo dňa 29.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobkyne v 1. rade voči výroku rozsudku č.k. 11C/175/2016-70 z 26.07.2017, ktorým
bol žalovaný vo vzťahu k nej vylúčený z užívania nehnuteľnosti, ako aj voči tým výrokom tohto rozsudku,
ktorými bola žaloba v časti vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti a ich vypratania vo vzťahu
k žalobkyni v 2. rade a žalobcovi v 3. rade zamietnutá a v časti zamietavého výroku o uložení zákazu
žalovanému približovať sa k žalobcom v 2. a 3. rade, ako aj časti alternatívneho petitu vo vzťahu k

žalobkyni v 2. rade a žalobcovi v 3. rade.

Odmieta odvolanie žalobkyne v 1. rade voči dopĺňaciemu rozsudku č.k. 11C/175/2016-133 z 29.05.2019.

Odmieta odvolanie žalobkyne v 2. rade a žalobcu v 3. rade voči výroku rozsudku č.k. 11C/175/2016-70
z 26.07.2017, ktorým bol žalovaný vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade vylúčený z užívania nehnuteľnosti a v
časti zamietavého výroku o uložení zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni v 1. rade, o vypratanie
nehnuteľnosti a v časti alternatívneho petitu vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade.

Odmieta odvolanie žalobkyne v 2. rade a žalobcu v 3. rade voči výroku I. dopĺňacieho rozsudku č.k.
11C/175/2016-133 z 29.05.2019.

Potvrdzuje, okrem výrokov o nárokoch žalovaného na náhradu trov, rozsudok č.k. 11C/175/2016-70 z
26.07.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/175/2016-133 z 29.05.2019 vo zvyšku.

Mení rozsudok, v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o nárokoch na náhradu trov konania tak,
že žalovanému nepriznáva voči žiadnemu zo žalobcov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:
„Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade je vylúčený z užívania nasledovných nehnuteľností: stavba -

rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, parc.
reg. „C“ č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX
všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. nad U., obec G., katastrálne územie G., evidované
Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom.
Žalobu v časti vylúčenia z užívania nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade a vo vzťahu k žalobcovi

v 3. rade zamieta.
Žalobu v časti vypratania nehnuteľnosti a uloženie zákazu približovať sa žalobcom a v časti
alternatívneho petitu vo vzťahu k všetkým žalobcom zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v1.rade v pomere 34%.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade v pomere 100%.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 3.rade v pomere 100%.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali toho, aby súd
rozhodol, že žalovaný je vylúčený z užívanie nasledovných nehnuteľností: stavba - rodinný dom, súpisné
číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č.
XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX všetky

nehnuteľnostinachádzajúcesavokreseD.nadU.,obecG.,katastrálneúzemieG.,evidovanéOkresným
úradom Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný je povinný vypratať nasledovné nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX,
nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere
XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX všetky nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v okrese D. nad U., obec G., katastrálne územie G., evidované Okresným úradom
Vranov nad Topľou, katastrálnym odborom. Žalovaný sa nesmie na vzdialenosť 30 metrov priblížiť k
žalobcovi v 1. rade, v 2. rade a k žalobcovi v 3. rade. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3.
rade zaplatiť trovy konania, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Alternatívne sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému vypratať nasledovné

nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX,
zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, zapísaná na LV č. XXX. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3. rade zaplatiť trovy
konania, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa v 1. rade je manželkou žalovaného, žalobkyňa v 2. rade je

dcérou žalovaného a žalobca v 3. rade je syn žalovaného. Žalobkyňa v 1. rade podala dňa 14.09.2015
na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu, že žalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije a že im podpáli
dom. Žalovaný má už dlhodobo problémy so svojou agresivitou a prejavmi násilia. Jeho prejavy sa
zhoršujú pod vplyvom alkoholu. Z uvedených dôvodov bol žalovaný trestné stíhaný aj v roku 2006
a odsúdený v trestnom konaní s podmienečným odkladom výkonu trestu. V roku 2011 bol žalovaný

riešený v priestupkovom konaní, kde mu bola uložená pokuta. V roku 2014 bol opätovne liečený na
psychiatrii. V tomto čase bolo spolužitie so žalovaným stalo neznesiteľné. Z dôvodu veľkého strachu o
život sa žalobkyňa aj s deťmi odsťahovala zo spoločného domu v obci G. do D.. Po návrate žalovaného
z psychiatrického liečenia žalovaný opakovane kontaktoval žalobkyňu s žiadal ju aby sa vrátila späť
domov.Žalobkyňav1.radesaponaliehanívrátilaspäťdomovstým,žesadohodli,žežalovanýprestane

definitívne piť a že ich dom prepíšu na ich dcéru, t.j. na žalobkyňu v 2. rade, a to z dôvodu, aby v prípade,
že žalovaný znova začne piť a správať sa agresívne mali možnosť sa pred ním brániť a vyhodiť ho z
domu. Žalovaný v súčasnosti nie je vlastníkom domu, nemá v ňom zriadené žiadne vecné bremeno a
dom mu žalobkyňa v 1. rade umožnila užívať najmä z dôvodu príbuzenstva. Žalovaný sa vôbec nespráva
tak ako sľúbil, ale naopak. Žalovaný dokázal nepiť cca 4 mesiace. Potom sa žalovaný vrátil k svojmu

spôsobu života a prejavovania. Hoci sa snažil zdržať fyzických atakov, žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v
2. rade vulgárne nadával. Naposledy sa tak udialo práve dňa 12.09.2015, keď sa žalovaný vrátil domov
opitý, začal vulgárne nadávať žalobkyni a žalobkyni v 2. rade. Keď sa mu žalobkyňa snažila dohovárať
a opýtala sa ho prečo znova začal piť, keď sľúbil, že piť nebude, začal kričať, že jeho nikto z domu
vyhadzovať nebude a že ho radšej podpáli. Následne dvihol ruku a chcel udrieť žalobkyňu v 2. rade,

no žalovaný v 3. rade zachytil ruku žalovaného. Po tomto incidente žalovaný stále verbálne atakoval
žalobkyne. Následne žalobkyňa v 1. rade podala trestné oznámenie. Na základe správania žalovaného
dňa 14.09.2015 podala Okresná prokuratúra obžalobu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
ust. § 208 ods. 1 písm. j) TZ žalovaný bol taktiež vzatý do väzby. Medzičasom sa žalobkyňa dozvedela,že žalovaný bol zatiaľ neprávoplatne prepustený z väzby. Preto majú žalobcovia obavu, aby žalovaný po
prepustení nenaplnil svoje vyhrážky. Uviedli, že majú zo žalovaného veľký strach a to, že ak sa žalovaný
opije, ublíži im na zdraví, prípade im podpáli dom. Ďalšie spolužitie s ním si nevedia predstaviť.

Súd konštatoval, že žalovaný so žalobu nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení len poukázal na to,
že ho pri prevode domu oklamali a že má v dome doživotné právo bývania, ktoré mu môžu obmedziť
len keď má vypité. Dcéra mu písala, že z domu nechce nič a syn, že mu je ľúto, že je vo väzbe. Na liste
vlastníctva ťarcha nie je zapísaná.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti,

vylúčenia z užívania ktorých a ich vypratania sa žalobcovia domáhali. Jej vlastníctvo je zapísané na liste
vlastníctva č. XXX katastrálne územie G.. Ide o parcelu č. XXX o výmere XXX m2 a dom, súpisné číslo
XXX. Právny titul nadobudnutia je darovacia zmluva, ktorá bola spísaná do notárskej zápisnice č. T.,
T., podľa ktorej žalobkyňa v 1. rade a žalovaný darovali dom žalobkyni v 2. rade, svojej dcére, spolu s
parcelou. Obdarovaná, žalobkyňa v 2. rade, sa v darovacej zmluve zaviazala, prijala osobný záväzok, že
umožní svojim rodičom bývať do konca života v rodinnom dome. Žalovaný ako darca vyhlásil, že súhlasí,

aby v prípade že požije akékoľvek, i malé množstvo alkoholu, obdarovaná bude oprávnená neumožniť
mu bývať v rodinnom dome a užívať darované nehnuteľnosti.
Rozsudkom Okresného súdu D. nad U. sp.zn. 13T/163/2016 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení
účinnom do 31.12.2015, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 208 ods.
1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať)
mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 73 ods. 2 písm.

c) Trestného zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2017. Podľa rozsudku žalovaný od presne nezisteného dňa v roku
2006 do 06.12.2015 v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome č. XXX v obci G., okres D. nad U., týral
svoju manželku J. G., nar. XX.XX.XXXX a svoje deti S. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX,
všetci trvale bytom G. XXX, okres D. T. U., a to tým spôsobom, že ich opakovane slovne napádal,

vulgárnym správaním, oslovovaním a nadávkami ich ponižoval a pohŕdal nimi a manželku opakovane
napádal fyzicky tak, že ju sotil alebo stlačil na určitých miestach tela, hádzal po nej veci, kde takto
spôsoboval povrchové zranenia, ktoré si niekedy aj vyžiadali lekárske ošetrenie. Manželke sa taktiež
opakovane vyhrážal zabitím a takýmto konaním v nich všetkých vyvolával strach a stres, kde jeho
konanie vyvrcholilo tým, že dňa 12.09.2015 v čase okolo 21.00 hod. sa po návrate domov v rodinnom

dome č. XXX v obci G., okr. D. nad U. vyhrážal manželke J. G. a dcére S. G., že ich pozabíja a že podpáli
rodinný dom a všetci v ňom zhoria.
Uznesením z 05.05.2016 vydaným pod sp.zn. 3C/121/2016 bolo súdom vydané predbežné opatrenie,
ktorým bol žalovanému uložený zákaz dočasne vstupovať do domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa
na parcele č. XXX ako aj na parcelu č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na LV č.

XXX, kat. územie G. a zároveň nepribližovať sa k žalobcom do vzdialenosti 30 metrov a to všetko do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2016.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola dôvodná len čiastočne. Pokiaľ
sa žalobcovia domáhali toho, aby súd vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností poukázal súd prvej
inštancie na to, že vecne legitimovanou k podaniu takéhoto návrhu bola iba žalobkyňa v 1. rade, nie

žalobkyňa v 2. rade a žalobca v 3. rade, čo vyplýva z ust. § 705a Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému nehnuteľnosti vypratať mal súd prvej
inštancie za to, že táto časť žaloby je nedôvodná nakoľko v prípade obmedzenia alebo vylúčenia
užívacieho práva vlastnícke, alebo iné právo ostáva zachované, obmedzuje sa len jeho jedna zložka
- užívacie právo, (ius utendi) a to buď na určitý čas alebo na neurčito. V danom prípade obmedzenie

užívacieho práva alebo jeho vylúčenie neznamená, že je to navždy, ak sa zmenia pomery, napr. pokiaľ
ide o osobu násilníka, súd na návrh niektorého z manželov môže obmedzenie či vylúčenie z užívacieho
práva zrušiť.
Uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť je možné len v určitých prípadoch vlastníckych
reivindikačných žalôb. Aktívne legitimovaným je vlastník nehnuteľnosti, ktorým je len žalobkyňa v 2.

rade, nie žalobkyňa v 1. rade. Žalobca v 3. rade, ktorý nemá v uvedenej nehnuteľnosti žiadne vlastnícke,
či užívacie právo, ten nie je aktívne legitimovaný vôbec na podanie akejkoľvek žaloby, či už vlastníckej,
o vypratanie, alebo o vylúčenie z užívania. Čo sa týka vlastníčky nehnuteľnosti, t.j. žalobkyne v 2.
rade, táto sa môže podľa zákona domáhať určitej ochrany svojho vlastníctva. Momentálne, čo vyplynuloz vykonaného dokazovania žalovaný predmetnú nehnuteľnosť neužíva, je vo výkone trestu odňatia
slobody, chýba tu preto právny dôvod a právny záujem. Podľa súdu prvej inštancie žaloba o vypratanie
bola neopodstatnená, preto ju ako nedôvodnú čo sa týka všetkých žalobcov zamietol. Žalobu zamietol

aj v časti požadovaného uloženia zákazu žalovanému približovať sa k žalobcom na vzdialenosť 30
metrov.Žalobcoviatentonároknezdôvodnili,anineuviedlipodľaakéhokonkrétnehoustanoveniazákona
požadujú uloženie zákazu. Poukázali len na ust. § 417 ods. 1, 2 OZ . Podľa ust. § 417 ods. 1 OZ komu
škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Toto
ustanovenie sa na danú žalobu nemôže vzťahovať, pretože hovorí o tom, že ten komu hrozí škoda

bezprostredne môže primeraným spôsobom zakročiť na jej odvrátenie. Myslí sa tým priamy, skutočný
reálny zásah a hroziaca škoda, nie niečo, čo môže alebo nemusí v budúcnosti vzniknúť.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 126 ods.
1, 2, § 146 ods. 1, 2, § 417 ods. 1, 2, § 705a, § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, 2, § 151p ods. 1, 2,
3, 4, § 489, § 490 ods. 1, 2, § 491 ods. 1, 2.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že

súd žalobe vyhovel len čiastočne, vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade pomer úspechu prepočítal, žalobkyňa
mala úspech v pomere 33 %, úspech žalovaného bol 67 %, vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade žalovaný bol
úspešnejší, má nárok na náhradu trov v pomere 34%, žalobcovia v 2. a 3. rade boli neúspešní v celom
rozsahu, preto žalovanému priznal voči nim nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/175/2016-133 zo dňa 29.05.2019 súd prvej inštancie rozhodol:
„I. Vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade ponecháva v platnosti neodkladné opatrenie vydané uznesením
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 05.05.2016 č.k. 3C/121/2016-22.
II. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade a vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade zrušuje neodkladné opatrenie vydané
uznesením Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 05.05.2016 č.k. 3C/121/2016-22.“

V dôvodoch dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na výsledok konania
vo veci samej bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom trvaní neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané
uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. 3C/121/2016-22 z 05.05.2016 vo vzťahu
k jednotlivým žalobcom. Nakoľko o trvaní tohto neodkladného opatrenia nerozhodol, realizoval tak

dopĺňacím rozsudkom.

3. Voči rozsudku č.k. 11C/175/2016-70 z 26.07.2017 podali odvolanie žalobcovia, a to proti všetkým
výrokom tohto rozsudku z dôvodov podľa v § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku.
Žalobcovia uviedli, že sa nestotožňujú so záverom súdu a s jeho výrokmi. Všetci boli oprávnení

podať žalobu vo veci samej, pretože všetci boli aj oprávnení podať návrh na vydanie predbežného
opatrenia, ktorému súd vyhovel a poučil ich o tom, že majú podať žalobu. Všetci žalobcovia boli a sú
oprávnení predmetné nehnuteľnosti užívať, žalobkyňa v 2. rade je navyše vlastníčkou. Domnievajú sa
preto, že všetkým by zákon mal poskytovať ochranu pred neoprávneným násilím zo strany ďalšieho
užívateľa nehnuteľnosti, t.j. žalovaného. Pri opačnom výklade, t.j. výklade ako ho predstavil súd,

si nevedia predstaviť svoju ochranu v prípade ak by žalobkyňa v 2. rade a žalobca v 3. rade už
nemali svoju matku, teda žalobkyňu v 1. rade, ktorá by napríklad zomrela, alebo aby s nimi spoločne
nebývala, a ktorá by podľa súdu bola jediná oprávnená podať žalobu. Takýto výklad by znamenal,
že právo neposkytuje ochranu iným oprávneným užívateľom. Poukázali na to, že súd nie je viazaný
právnou kvalifikáciou určenou v žalobe a môže rozhodnúť aj podľa iného zákonného ustanovenia.

Podľa žalobcov pri použití analógie legis bol konajúci súd oprávnený použiť ust. § 705a Občianskeho
zákonníka alebo § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 Občianskeho zákonníka. Uviedli taktiež, že
sa nestotožňujú s odôvodnením súdu vo vzťahu k navrhovanému výroku o vyprataní nehnuteľnosti.
Vypratania nehnuteľnosti sa domáhali z toho dôvodu, že pri vylúčení z užívania nehnuteľnosti žalovaný
by nemal šancu sa do nehnuteľnosti, ktorú doposiaľ užíval vrátiť a brať si z nej všetky veci osobnej

povahy, ktoré potrebuje pre svoj život. Výrokom o vyprataní nehnuteľnosti by sa táto situácia vyriešila,
pretože žalovaný by bol zároveň povinný a oprávnený si z predmetnej nehnuteľnosti zobrať aj osobné
veci, t.j. nehnuteľnosť vypratať.
Žalobcovia namietali aj nesprávnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Mali za to,
že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých mal súd rozhodnúť. Žalovaný sa

preukázateľne ku všetkým žalobcom správal tak, že ich fyzicky a psychicky týral, čo vyústilo až do
podania trestného oznámenia. Je nespravodlivé, aby z dôvodu, že oni zo strachu o svoj život sa snažili
brániť prostredníctvom štátnych orgánov a využili svoje zákonné právo, by mali teraz platiť trovy konaniatomu, kto bol príčinou celej tejto situácie. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil a žalobe vyhovel.

4. Žalobcovia podali odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku č.k. 11C/175/2016-133 zo dňa 29.05.2019,
v ktorom uviedli, že odvolanie podávajú voči všetkým výrokom dopĺňacieho rozsudku. Nestotožňujú sa
s právnym záverom súdu a s jeho výrokmi z dôvodov, ktoré podrobne opísali už vo svojom odvolaní
proti rozsudku vo veci samej.

5. Žalovaný sa k odvolaniam žalobcov voči rozsudkom nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok č.k.
11C/175/2016-70 z 26.07.2017, ako aj dopĺňací rozsudok č.k. 11C/175/2016-133 zo dňa 29.05.2019
z dôvodov uvedených v odvolaniach, ako aj konanie predchádzajúce ich vyhláseniu, v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského
súdu v Prešove dňa 23.04.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o neprípustnosti odvolaní v časti,
vo zvyšku o ich neopodstatnenosti, s výnimkou rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

7. Žalobcovia podali odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, ako aj všetkým výrokom dopĺňacieho
rozsudku.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Citovaným zákonným ustanovením je vymedzený okruh osôb, ktoré môžu podať odvolanie, a to v
nadväznosti na konkrétny výsledok v prejednávanom spore ako aj osobu, ktorej sa tento výsledok týka.
Žalobcovia predmet konania vymedzili ako kumuláciu viacerých žalobných nárokov majúcich základ
v tej istej objektívnej realite, ktorou bolo tvrdenie o potrebe ochrany ich práv voči žalovanému.
Predmetné tvrdenie však nič nezmenilo na ich procesnom postavení v konaní, ktoré bolo samostatným

spoločenstvom, t.j. postavením samostatných subjektov, ktoré sa môžu domáhať ochrany tých práv,
ktoré im konkrétne patria a ktoré môžu vo vlastnom mene žalovať.
Ak žalobcovia podali odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, ako aj všetkým výrokom dopĺňacieho
rozsudku bez ohľadu na ich procesné postavenie a oprávnenie vo vzťahu k tomu - ktorému výroku,
znamená to, že v časti, ktorá sa ich buď netýkala, alebo v ktorej nebolo rozhodnuté v ich neprospech,

bolo ich odvolanie neprípustné.
Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalobkyne v 1. rade tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, pokiaľ totiž súd prvej inštancie vo vzťahu k nej vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľnosti,
resp. pokiaľ ponechal v platnosti neodkladné opatrenie vo vzťahu k nej do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, nerozhodol v jej neprospech, práve naopak, pokiaľ sa odvolávala aj voči tým výrokom

ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade, rozhodoval o nároku,
ktorý sa jej vlastných práv netýkal.
Uvedené obdobne platí o odvolaní žalobcov v 2. a 3. rade pokiaľ títo žalobcovia podali odvolanie voči
výrokom, ktorými súd prvej inštancie rozhodoval o žalobných nárokoch žalobkyne v 1. rade, išlo o nároky
ktoré sa týkali tejto žalobkyne, nie ich.

Odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odmietol preto odvolanie žalobkyne v 1. rade, odvolanie
žalobkyne v 2. rade a žalobcu v 3. rade tak ako je špecifikované odmietajúcimi výrokmi tohto rozsudku.

8. Odvolacia argumentácia žalobcov vo vzťahu k zvyšným výrokom, ktorými bolo rozhodnuté o ich
konkrétnych žalobných návrhoch, bola skoncentrovaná na tvrdenie o dôvodoch vyplývajúcich z ust.

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré mali spočívať v nesprávnosti rozhodnutia súdu pokiaľ mal
za to, že nebola poskytnutá ochrana pred žalovaným aj žalobcom v 2. a 3. rade, pritom všetci
žalobcovia nehnuteľnosť, z užívanie ktorej má byť žalovaný vylúčený, užívajú, žalobkyňa v 2. rade
je naviac vlastníčkou. Podľa žalobcov nesprávnosť spočíva aj v tom, že súd zamietol žalobu v časti
vypratania nehnuteľnosti, keďže len pri vyhovení tomuto výroku by bol žalovaný oprávnený a povinný si

z nehnuteľnosti zobrať osobné veci. Nesprávnosť rozhodnutia sa týka aj nároku na náhradu trov, keďže
bol to žalovaný, ktorý sa k žalobcom správal tak, že ich týral.
Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, aleiba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne
zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú
zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal dostatočne konkrétne, aj v logickej postupnosti sformulované

vysvetlenie dôvodov rozhodnutia ku ktorému dospel.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd nemá
dôvod nestotožniť sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej (§ 387 ods. 2 CSP), a
preto k odvolacím dôvodom žalobcov len na zdôraznenie správnosti dodáva:

12. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to či bude v spore úspešný závisí od
toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku,

zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon, a od toho, či tvrdené skutočnosti
preukáže.

13. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému

užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov, obmedziť
užívacie právo druhého z nich alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

14. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, o obmedzení alebo vylúčení z užívania bytu,

rozhoduje súd iba na základe návrhu druhého manžela alebo bývalého manžela, iná osoba nie je osobou
aktívne legitimovanou k podaniu takéhoto návrhu.

Žalovaný sa voči rozsudku neodvolal, súd prvej inštancie mal žalobu žalobkyne v 1. rade, ktorej
zákon aktívnu legitimáciu priznáva, za dôvodnú, vyhovel je. Pokiaľ takúto legitimáciu zákon nepriznáva

žalobkyni v 2. rade a žalobcovi v 3. rade, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ich žalobu z
uvedeného dôvodu, pre absenciu aktívnej legitimácie zamietol, zodpovedajúce zákonnej úprave a nebol
preto dôvod na analogickú aplikáciu iného zákonného ustanovenia. V tomto zmysle nie sú na mieste
ani úvahy o pozícii žalobcov v 2. a 3. rade pre prípad, že by žalobkyňa v 1. rade zomrela. V tomto
smere ide o úvahy hypotetické, súd totiž rozhoduje na základe skutkového stavu existujúceho v čase

jeho rozhodovania.

15. Pokiaľ mali žalobcovia za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol správny vo výroku o vypratanie
nehnuteľnosti, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vylúčil žalovaného z užívania v žalobe
označených nehnuteľností, t.j. žalobe žalobkyne v 1. rade v tomto smere vyhovel, uvedené má rovnaké

dôsledky ako vypratanie nehnuteľnosti (Najvyšší súd Slovenskej republiky 1MCdo/2/2011 z 23.05.2012).
Súd rozhoduje na základe stavu, ktorý je v čase jeho rozhodovania, v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie bol žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, nehnuteľnosti neužíva, nebol preto, ako uviedol
súd prvej inštancie, právny dôvod žalovanému ukladať povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Odvolaciemusúdu naviac neuniklo ani nespochybnené vyjadrenie žalovaného o tom, že žalobkyňa v 2. rade, ktorá
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, mala žalovaného vo výkone trestu odňatia slobody navštíviť s
tým, že nechce z neho urobiť bezdomovca. Uvedené tak nasvedčuje tomu, že dôvody pre vyhovenie

požiadavke na vypratanie nehnuteľnosti danými neboli.

16. Napriek prezentovanému zásadnému nesúhlasu so všetkými výrokmi rozsudku, ako aj dopĺňacieho
rozsudku, ďalšie právne otázky neurobili žalobcovia predmetom odvolacieho prieskumu, preto sa
odvolací súd zaoberal len tými odvolacími argumentmi vo vzťahu k veci samej, ku ktorým odvolania

smerovali a ktoré tak mali význam pre jeho rozhodnutie. Čo sa týka odvolania voči doplňujúcemu
rozsudku, odvolacia argumentácia bola odkazom na dôvody odvolania voči rozsudku z 26.07.2017, čo
sa týka výroku I. tohto rozsudku, na základe § 359 CSP odvolací súd odvolanie odmietol, čo sa týka
výroku II., tento výrok bol potvrdený vzhľadom na výsledok konania vo veci samej.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo zvyšku, okrem
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.

17. Pokiaľ neboli relevantné odvolacie dôvody k veci samej, neplatí to pre rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal

žalovanému voči žalobcom v jednotlivosti nárok na náhradu trov konania, a to voči žalobkyni v 1. rade
v pomere 34 %, voči žalobkyni v 2. rade a žalobcovi v 3. rade v rozsahu 100 %.

Zo spisu však vyplýva, že žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré súd prvej
inštancienaprejednanievecinariadilnadeň28.06.2017,výslovneuviedol,žetrovykonanianeuplatňuje.

Civilný sporový poriadok nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok
na náhradu trov konania, o náhradu trov konania zjavne neprejaví záujem. Na danú situáciu nie sú
v Civilnom sporovom poriadku, ako uviedol Najvyšší súd v uznesení 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analógia legis
alebo iuris). S použitím základných princípov CSP, článku 4 ods. 2 je aplikovateľný princíp racionálneho

zákonodarcu, ak si strana náhradu trov neuplatní, je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP
rozhodnúť tak, že takejto strane sa náhrada trov nepriznáva.
Ak súd prvej inštancie napriek výslovnému vyjadreniu o neuplatňovaní si náhrady trov konania
žalovanému náhradu trov konania priznal, mal odvolací súd za to, že nerozhodol správne ani
spravodlivo, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o nárokoch na náhradu

trov konania zmenil (§ 388 CSP) tak, že žalovanému voči žiadnemu zo žalobcov náhradu trov
prvoinštančného konania nepriznal.

18. V odvolacom konaní boli žalobcovia neúspešní, nárok na náhradu trov preto nemajú, naopak, plne
úspešný bol žalovaný, ktorému v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 255 ods. 1 v

spojení s § 396 ods. 1 CSP). Žalovaný bol však v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Odvolací súd, podobne ako pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania vychádzal zo zásady procesnej ekonómie civilného sporového
konania a na základe článku 17 základných princípov CSP žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.