Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204566
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319204566.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: O. C. , narodený dňa
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., C. č. 7, zastúpený JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Bratislava,
Černyševského č. 26, proti žalovanej: B. J. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX,
zastúpená spoločnosťou MD legal, s.r.o., IČO: 47 256 729, Zvolen, Jaseňova č. 7, za ktorú koná

JUDr. Milan Ďurica, LL.M., PhD., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III. zo dňa 15. januára 2020, č.k. 24 C 87/2019-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. januára 2020, č.k. 24 C 87/2019-40,
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom
v Dunajskej Strede, pre okres Dunajská Streda, obec I., katastrálne územie I., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX ako parcela č. XX/XX, orná pôda o výmere XXX m2; parcela č. XX/XX, orná pôda
o výmere XXX m2; parcela č. XX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a rozostavaný
rodinný dom, postavený na parcele č. XX/XX, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5 k celku
k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. XX/XX, orná pôda o výmere XXX

m2, sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia (doručený súdu dňa 20.12.2019), ktorým
by bola uložená žalovanej povinnosť zdržať sa užívania rozostavaného rodinného domu a parciel č.
XX/XX, č. XX/XX a č. XX/XX, ako aj povinnosť neumožniť ich užívanie tretím osobám. Žalobca svoj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa jeho názoru doručením právneho
úkonu žalovanej došlo k zániku kúpnej zmluvy a jemu boli zo zákona obnovené vlastnícke práva k
nehnuteľnostiam v rozsahu pred prevodom nehnuteľností. Zdôraznil, že správa katastra vedie iba

evidenčnú funkciu, pokiaľ ide o zápisy vlastníckych a iných práv a oprávnení k nehnuteľnostiam. Podaná
žaloba na určenie vlastníckeho práva a s tým spojené rozhodnutie súdu o tejto žalobe, bude mať iba
deklaratórny charakter, pretože obnovenie jeho vlastníckeho práva vyplýva zo zákona ku dňu doručenia
odstúpenia od kúpnej zmluvy. Za tejto situácie žalovaná vykonáva užívacie práva k nehnuteľnostiam
a on ako vlastník znáša riziká vzniku škody na nich. Keďže nie je evidovaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník, nemôže tieto nehnuteľnosti proti vzniku škody zabezpečiť, ochrániť svojou fyzickou

prítomnosťou, ani zriadiť poistenie nehnuteľností proti škodovým udalostiam. Užívaním nehnuteľností
dochádza k opotrebovaniu a úbytku ich majetkovej hodnoty, teda škodám na jeho majetku. Považuje
za potrebné realizovať svoju povinnosť, pokiaľ ide o predchádzanie vzniku škôd a predchádzanie
znižovania hodnoty majetku, z dôvodu ktorého žiada dočasne upraviť vzťahy strán sporu tak, že uloží
žalovanej navrhované povinnosti. Ďalej uviedol, že z aktuálnej evidencie katastra nehnuteľností vyplýva,
že na nehnuteľnostiach sú zapísané plomby, ich účel mu nie je známy, pričom nemá možnosť k nim

získať informácie. Nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje iba k nehnuteľnostiam, u ktorých bolo
obnovené jeho výlučné vlastnícke právo, nie k nehnuteľnosti, kde je podielovým spoluvlastníkom.2. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 15.1.2020, č.k. 24 C 87/2019-40, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, §

325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. l C.s.p. a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi, na ktoré sa žalobca odvolával (kúpna
zmluva, výpisy z listu vlastníctva, vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.6.2019 k výzve na dokončenie diela,
odstúpenie od zmluvy zo dňa 19.6.2019, výzva žalobcu zo dňa 20.5.2019 na uhradenie zvyšnej
časti kúpnej ceny, návrh žalobcu zo dňa 24.6.2019 na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností,

odpoveď právneho zástupcu žalovanej zo dňa 24.6.2019 na odstúpenie od zmluvy), dôvodil tým, že
neboli splnené základné prepokladyˇpre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca dostatočne
neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Poukázal na to, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie len z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje, ani to nie je
možné vzhľadom na zákonnú 30-dňovú lehotu, objasňovať skutkový stav. Súd pri rozhodnutí spravidla

vychádza len z toho, čo tvrdí navrhovateľ/žalobca a aké dôkazy predkladá. V danej veci žalobca musel
dostatočne osvedčiť, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi ním a žalovanou. Dospel k
záveru, že nebol daný naliehavý dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože neboli splnené
zákonné predpoklady, predovšetkým neboli dostatočne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
bezodkladne upravovať pomery medzi stranami. Z predložených dôkazov a tvrdení žalobcu vyplýva,

že spor medzi stranami je najmä vo vykonaní prác, ktorými bolo podmienené zaplatenie poslednej
časti kúpnej ceny a zrejme aj s tým súvisiacou zmluvnou pokutou vo výške 5.000,- €. Žiadny, ani
nepriamy dôkaz, však zatiaľ neosvedčuje tvrdenie žalobcu, že splnil podmienku. Z článku II, bod 2.1.,
kúpnej zmluvy síce vyplýva, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške 198.250,- € ako nemenná, ale
zároveň je v ňom uvedené, že kupujúca nadobúda nehnuteľnosť v stave holodom za kúpnu cenu

160.000,- € a predávajúci sa zaväzuje dokončiť predávanú nehnuteľnosť do štandardu v zmysle článku
III, bod 3.6, kúpnej zmluvy. V tomto bode kúpnej zmluvy sú špecifikované dokončovacie práce, ktoré
má predávajúci vykonať. Žalovaná zaplatila žalobcovi podstatne väčšiu časť kúpnej ceny, než by mu
mala dlhovať v prípade splnenia podmienky, preto je vysoko nepravdepodobné, aby poškodzovala
kúpené nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti nie je ani opodstatnené zakazovať jej užívanie

nehnuteľností. S uvedenými dôvodmi súvisí aj ďalší dôvod zamietnutia návrhu. Neodkladným opatrením
mala byť poskytnutá predbežná ochrana vlastníckemu právu žalobcu. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia bolo zo strany žalobcu potrebné osvedčiť toto právo, tzn. že je namieste s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať jeho úspech v spore. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy
môže účastník odstúpiť, ak je to ustanovené v tomto alebo v inom zákone alebo účastníkmi dohodnuté.

Bez toho, aby súd prejudikoval budúce rozhodnutie, z predložených dôkazov predbežne nevyplýva, že
by si strany v kúpnej zmluve dohodli právo žalobcu ako predávajúceho odstúpiť od zmluvy v prípade,
ak žalovaná nezaplatí piatu časť kúpnej ceny. Záverom uviedol, že o trovách konania bude podľa § 262
ods. 1 a § 354 C.s.p. rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.
d/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol, že
súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s jeho argumentáciou
uvedenou v návrhu, najmä s tým, že podľa jeho názoru, nakoľko došlo zo zákona k zániku kúpnej

zmluvy ex tunc, keď doručil žalovanej odstúpenie od kúpnej zmluvy, zo zákona mu boli obnovené
vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v rozsahu pred ich prevodom. Zdôraznil, že Správa katastra vedie
iba evidenčnú funkciu pokiaľ ide o zápisy vlastníckych práv a iných práv a oprávnení k nehnuteľnostiam.
Takisto podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva a s tým spojené rozhodnutie súdu o tomto návrhu
bude mať iba deklaratórny charakter, pretože obnovenie jeho vlastníckeho práva vyplýva zo zákona

ku dňu doručenia jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru má právotvorný charakter jeho odstúpenie od
zmluvy; účastníkmi bolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy, pričom on v odstúpení od zmluvy uviedol:
„Nakoľko do stanoveného termínu nebola z vašej strany Piata časť kúpnej ceny uhradená, v zmysle
článku V, bod 5.3 Kúpnej zmluvy mne ako predávajúcemu vzniklo právo na odstúpenie od Kúpnej

zmluvy. Z dôvodu neuhradenia piatej časti kúpnej ceny v zmysle článku II, bod 22, písm. e/ kúpnej
zmluvy,toutocestouodstupujemodvyššiešpecifikovanejkúpnejzmluvy.“Takýtopostupmuumožňujeaj
zákon. Napadnuté rozhodnutie mu znemožnilo plnenie prevenčných povinností v zmysle jeho povinnosti
vlastníka predchádzať škodám na majetku užívaného bez právneho titulu žalovanou. O tom, či jehonadobudnutie alebo navrátenie vlastníckeho práva je zákonné, bude rozhodnuté meritórne rozhodnutím
o jeho žalobe. V každom prípade však bude iba deklarovať nový právny stav, ku dňu zániku kúpnej
zmluvy, prípadne žalobu zamietne a zmenu právneho stavu odstúpení od zmluvy nedeklaruje. Vníma

potrebu dočasnej úpravy pomerov sporových strán do rozhodnutia o žalobe vyvážene, nedomáha sa
predsaumožneniaužívanianehnuteľností,alepovažujezaobjektívne,abynehnuteľnostidorozhodnutia
vo veci samej neužívala žiadna sporová strana, nakoľko je obava, že exekúcia majetku žalovanej môže
byť ohrozená, ak žalovaná prevedie nehnuteľnosti na tretiu osobu, v čom jej nič nebráni. Je tu aj
nebezpečenstvo vzniku škody spojené s užívaním nehnuteľnosti. Ani on, ani súd nemá záruky, že ak

by k takejto škode došlo, sú hroziace následky pre nich korektne ošetrené. Nemá ani vedomosť, že
by v jeho prospech bolo vinkulované poistné plnenie, sám takéto poistenie nemôže uzatvoriť, pretože
nie je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník. Táto argumentácia vyjadruje jeho naliehavý
právny záujem na dočasnej úprave pomerov sporových strán do rozhodnutia o žalobe, t.j. na nariadení
neodkladnéhoopatreniasúdom.Dodal,žedokončovacieprácevykonal,očomsvedčífotodokumentácia
založená do spisu a preto postup žalovanej, nedoplatenie peňažného plnenia, vníma ako účelové, ide

o zjavnú snahu ukrátiť jeho práva. Namietol. Že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené.
Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie je bezobsažné a vo vzťahu k

meritu veci aj právne irelevantné. V odvolaní nenašla žiadnu argumentáciu alebo zmienku k odvolacím
dôvodom, žalobca nikde v odvolaní nekonkretizuje inú vadu konania, neoznačuje ju, nepomenúva,
ani neuvádza, či mala, resp. mohla mať za následok neprávne rozhodnutie súdu. Rovnako žalobca
v odvolaní neuviedol v čom mal prvoinštančný súd pochybiť, neuviedol aplikáciu, ani interpretáciu
nesprávnej právnej normy, prípadne nesprávnu subsumpciu skutkového stavu pod právnu normu. K

odvolacej námietke žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho argumentom o tom, či
odstúpením od zmluvy (ne)došlo k zániku kúpnej zmluvy alebo nie, je opodstatnený v konaní vo veci
samej, ale nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa skúma, či navrhovateľ
osvedčil skutočnosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 326 v spojení s § 325 C.s.p. Prvoinštančný súd
sa odôvodneniu toho v napadnutom rozhodnutí venoval a zistil, že nebol daný naliehavý dôvod na

nariadenie neodkladného opatrenia, pričom svoje rozhodnutia aj riadne zdôvodnil a vysporiadal sa s
dvomi základnými argumentmi a otázkami, na ktoré je potrebné dať odpoveď v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia. Je to jednak hodnoverné osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
i hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobcu. Prvoinštančný súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia dal žalobcovi odpovede na obe tieto otázky a dôvodil, že žalobca ich nesplnil,

preto jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Považuje napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie za riadne a náležite odôvodnené, správne citoval právne normy i skutkový
stav. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že by tu mala byť obava, že exekúcia jej majetku
môže byť ohrozená, čo považuje za účelové a ničím nepodložené. Žalobca vo veci samej nežaluje
o plnenie, pričom uvedenú argumentáciu ohľadne obavy z ohrozenia exekúcie v odvolaní spomína

žalobca prvý raz, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nenachádza, takže ide o novoty v
odvolacom konaní, ktoré sú neprípustné, pretože ich žalobca mohol použiť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Aj keby boli prípustné, túto argumentáciu žalobca ničím nepodložil. Žalobca voči nej nevedie
žiadne konanie o plnenie, ani exekučné konanie, práve naopak, ona úspešne vedie proti žalobcovi
konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom sa žalobca vyhýba plneniu, takže musela pristúpiť k

nútenému výkonu rozhodnutia. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je
nedostatočne odôvodnené. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich

argumentoch uvedených v odvolaní a nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej v jej vyjadrení k jeho odvolaniu.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil dostatočne, osvedčil ho vecne i právne.
Žalovaná si protirečí, keď na jednej strane vytýka odvolaniu nedostatky argumentácie a absenciu
zákonných náležitostí a následne jeho „absentujúce“ argumenty pomenováva a posudzuje. Jeho
argumentácia spočíva v tom, že zmluva a zákon mu umožňovali odstúpiť od zmluvy, boli na to splnené

podmienky z jeho strany pre nedoplatenie kúpnej ceny a je sporné, či ide o časť kúpnej ceny alebo
odmenu za dokončenie stavby do štandardu. On neporušil zmluvu, ani zákon, predmet zmluvy odovzdal
a dokončil v súlade so zmluvou, čo preukázal a osvedčí svedeckými výpoveďami svedkov v konaní vo
vec samej. Jednostranným odstúpením od zmluvy táto zanikla a jej účastníci majú povinnosť vrátiť siplnenia. Ide o zákonný titul a žalovaná ho nemôže ignorovať, iba s ním nesúhlasiť a uplatňovať svoje
práva vyplývajúce z iného názoru na súde, ale právny stav zániku zmluvy existuje bez ohľadu na vôľu
strán. Tu je definované nesprávne posúdenie veci a vada konania, teda odvolacie dôvody sú definované.

Zopakoval, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha užívania nehnuteľností,
pretože uznáva, že sa musí súd v konaní vo veci samej vysporiadať s otázkou (ne)platnosti jeho
odstúpenia od zmluvy. Nadobudol ex lege späť vlastnícke práva a tak znáša napríklad preventívnu
povinnosť predchádzať škodám. Vyjadril sa k tomu podrobne v návrhu aj odvolaní, z dôvodu ktorého
nesúhlasí s názorom žalovanej, že neopísal skutočnosti osvedčujúce jeho návrh. To sa vzťahuje aj

na obavy zo zmarenia exekúcie, nakoľko ak bude v konaní vo veci samej úspešný a žalovaná by
previedla predmetné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v čom jej nebráni evidencia v katastri nehnuteľností,
bol by zmarený výkon jeho práva na navrátenie vlastníckych práv v evidencii katastra nehnuteľností do
pôvodného stavu pred zmluvou. Bez súdneho rozhodnutia správa katastra zápis zmeny vlastníckych
práv na neho nevykoná, takže právna istota a ochrana práv žalovanej ohrozená nie je. Nestotožnil
sa s tvrdením žalovanej ohľadne otázky rozporu právneho stavu vlastníckeho práva a jeho evidencie

v katastri nehnuteľností, pretože byť subjektívne nositeľom vlastníckych práv a nebyť evidovaný ako
vlastník v evidencii katastra nehnuteľností je možné (známy spor bývalého prezidenta Andreja Kisku).
Záverom uviedol, že voči rozhodnutiu exekučného súdu podal dovolanie. Zotrval na svojom odvolacom
návrhu.

6. Odvolací súd preskúmal vec [§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 378 ods. 1, § 379, § 380
Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.)], túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže

sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako správnym, uznesenie
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, C.s.p.).

8. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
naobdobiepojehovydaníamápretovýraznýpreventívnyzmyseliúčinok,ktorývnaliehavýchprípadoch
môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu.

9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového
poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v
stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa
odvoláva.

10. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných

požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych
vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je
okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu
požaduje, nebude dochádzať.

11. V predmetnej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania a
smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti žalovanej zdržať sa
užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX, parcelu č. XX/XX, orná pôda o výmere XXX m2; parcelu č. XX/XX, orná pôda o výmere XXX m2;
parceluč.XX/XX,zastavanáplochaanádvorieovýmereXXXm2arozostavanýrodinnýdom,postavený

na parcele č. XX/XX, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5 k celku k nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. XX/XX, orná pôda o výmere XXX m2, ako aj neumožniť tretím
osobám ich užívanie, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaná.12. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca neosvedčil danosť svojho nároku na nariadenie
neodkladného opatrenia v požadovanom znení, pretože nijako nepreukázal svoje tvrdenia, že užívaním

nehnuteľností zo strany žalovanej dochádza k úbytku ich majetkovej hodnoty, teda škodám na jeho
majetku. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. vyplýva, že žalovaná je na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 7.11.2018, zaevidovanej pod V-XXXX/XX, evidovaná
ako jediný vlastník predmetných nehnuteľností. Navrhované neodkladné opatrenie má svoje ústavné i
zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zdržať sa užívania predmetných

nehnuteľností je zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva a ústava pripúšťa nútené
obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky),
toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a musí dbať na to,
že neodkladné opatrenie je opatrenie výnimočnej povahy. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a

hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na
ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu
dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

13. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že zaslal žalovanej
odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorú s ňou uzavrel dňa 26.9.2018, a ktorej predmetom bol prevod
predmetných nehnuteľností z dôvodu, že mu neuhradila zvyšok zmluvne dohodnutej kúpnej ceny v
lehote určenej v zmluve, z dôvodu ktorého došlo k zániku kúpnej zmluvy a jemu bolo zo zákona
obnovené vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, že nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností

a preto ich nemôže ochrániť svojou fyzickou prítomnosťou, ani zabezpečiť proti vzniku škody, zriadiť ich
poistenie proti škodovým udalostiam. Uvedené však neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia
v požadovanom znení, pretože tak ako je uvedené vyššie, vlastníkom predmetných nehnuteľností je
žalovaná, ktorá ako vlastník v medziach zákona je oprávnená predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Odstúpením od kúpnej

zmluvy sa žalobca nestáva priamo zo zákona vlastníkom predmetných nehnuteľností ako sa mylne
domnieva, keď žalovaná s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, z dôvodu ktorého vo veci samej bude
prvoinštančný súd skúmať či došlo k (ne)platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu.
Vyriešenie uvedenej otázky bude mať potom vplyv na rozhodnutie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

14. Odvolací súd dodáva, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec
neuviedol dôvody, pre ktoré navrhuje uložiť povinnosť zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností
aj tretím osobám. Rovnako žalobca nezdôvodnil prečo žiada o nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu obavy, že exekúcia majetku žalovanej môže byť ohrozená, ak žalovaná prevedie nehnuteľnosti

natretiuosobu,včomjejničnebráni.Samotnáobavažalobcubezďalšiehoniejedôvodomnanariadenie
neodkladného opatrenia, keď ani nepreukázal, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo
jeho právo ohrozené. Žalovaná správne poukázala vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že tento sa
vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva a nie uloženia povinnosti. Odvolací súd sa stotožnil aj
s argumentáciou žalovanej v jej vyjadrení, že obavu z ohrozenia exekúcie žalobca uviedol až v odvolaní,

takže ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré sú neprípustné, pretože ich mohol použiť v konaní na súde
prvej inštancie, pričom pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

15. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutia aj z dôvodu uvedeného v ustanovení

§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. bez jeho bližšieho zdôvodnenia. Odvolací súd poukazuje na to, že
iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací
súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní
bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť
odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava

neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej
v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.11.2019, sp.zn. IV. ÚS 90/2019).16. Nebolo možné sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie
je nedostatočne odôvodnené, pretože toto odôvodnenie zodpovedá požiadavkám kladeným na

odôvodnenie uznesenia v ustanovení § 236 C.s.p., jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu uplatnenom navrhovaným neodkladným
opatrením.

17. Odvolací súd záverom dodáva, že v dôsledku začatia konania vo veci samej, sporné otázky medzi

stranami sporu týkajúce sa (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy, dôvodu prečo žalovaná neuhradila
žalobcovi zvyšnú časť kúpnej ceny, či došlo k dokončeniu vnútorných a vonkajších prác rodinného domu
a terénnych úprav pozemkov v lehotách stanovených v zmluve, budú riešené vo veci samej.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).