Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219204954
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7219204954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K.
B. nar. XX.X.XXXX a mal. K. B. nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: K. N. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej R. Q.S. - V.
J. Q., utajené bývanie, adresa na doručovanie: P. XXXX/X právne zastúpená Mgr. Vandou Durbákovou
advokátkou AK so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach a J. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. X.
č. X v Q. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 18.11.2019 č. k. 26 P 136/2019-168 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení dlžného výživného a spôsobe jeho
zaplatenia.

M e n í rozsudok vo výroku, ktorým styk otca s mal. K. súd neupravil tak, že návrh matky na zákaz
styku zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzverilmal.K.B.doosobnejstarostlivostimatky.Rozhodol,
že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú K. zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi určil
vyživovaciu povinnosť na maloletú K. 70€ mesačne do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc

dňom 31.5.2019 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 31.5.2019 do 30.11.2019 v sume 422,26€
je otec povinný uhrádzať v splátkach po 20€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok do vyrovnania dlhu. Styk otca s maloletou K. neupravil. Konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. K. B. vylúčil na samostatné konanie. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla
rozsudok v časti jeho výrokov IV., V. a VII. t.j. vo výrokoch o úprave výživného, styku a zamietnutí

návrhu v prevyšujúcej časti. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom uviedla, že odvolanie treba
považovať za podané i z iných než z výslovne uvedených dôvodov, ak uplatnenie takýchto dôvodov
vyplýva z odvolacej argumentácie. Súdu prvej inštancie vytkla, že pri svojom rozhodovaní dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď na základe
uvedeného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dlžné výživné určil od podania návrhu na

začatie konania 31.5.2019, nie spätne od opustenia spoločnej domácnosti 2.9.2018 ako sa domáhala,
umožnil otcovi maloletej splácať dlžné výživné spolu s bežným výživným v splátkach až do vyrovnania
a ktorým nevyhovel návrhu matky a kolíznej opatrovníčky na zákaz styku maloletej s otcom a namiesto
toho styk otca s maloletou neupravil. Súd svoje rozhodnutie týkajúce sa určenia dlžného výživného až odpodania návrhu odôvodnil najmä tým, že nezistil relevanciu argumentov matky na priznanie výživného
od 2.9.2018, kedy opustila s maloletými deťmi spoločnú domácnosť. Súd mal za to, že nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré by bránili matke podať návrh na

určenie výživného skôr a nie až s odstupom 9 mesiacov od opustenia spoločnej domácnosti (bod 21.
rozsudku). Namietla, že uvedený výrok rozsudku je neurčitý a ako taký je nevykonateľný, keďže z neho
nie je zrejmé, ktorého dieťaťa sa dlžné výživné týka. Meno maloletej vo výroku nie je uvedené. Má za to,
že súd v časti týkajúcej sa určenia dlžného výživného na maloletú K.C. pochybil, keď uzavrel, že v danej
veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne od opustenia spoločnej

domácnosti matkou. V zmysle ustálenej judikatúry súd v týchto prípadoch sám musí určiť začiatok, kedy
povinný prestal platiť výživné alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé
obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potreby
dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj
ďalšie zákonné kritériá. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci
žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie

tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. I. ÚS
99/2018). Súd sa obmedzil len sa suché konštatovanie, že v danom prípade nenastali dôvody hodné
osobitného zreteľa a matka mala podať návrh skôr. Súd však neskúmal potreby dieťaťa v rozhodnom
období, neprihliadal na skutočnosť, že aj s maloletými deťmi bola nútená odsťahovať sa z dôvodu

násilnéhosprávaniasaotcamaloletejdopodnájmu(kdehradilazvýšenénákladynabývanie)anásledne
aj na utajené miesto z dôvodu obáv o svoj život a život svojich detí. Vznikli jej tak navyše náklady,
ktoré nevedela zo svojho príjmu pokryť a bola odkázaná na pomoc rodiny a charity. Súd neprihliadol
na skutočnosť, že obavy matky maloletej boli oprávnené aj vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej
bol právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania sa v marci 2019 a následne ešte v

podmienke ju fyzicky so zbraňou napadol. Otec navyše nerešpektoval ani súdom nariadené neodkladné
opatrenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/131/2019- 41 z 30.5.2019, ktorým bol zaviazaný platiť
výživnénamaloletédeti.Matkavrozhodnomobdobíposkytovalastarostlivosťajdvomďalšímmaloletým
deťom, na ktorých výživu jej nikto neprispieval. Súd tieto skutočnosti jednoducho odignoroval, resp.
na tieto okolnosti neprihliadal. Jednoznačne preukázala a aj otec maloletej to v zásade potvrdil, že od

odchodu zo spoločnej domácnosti na výživu maloletej pravidelne neprispieval. Prispel len symbolicky
sumou 10€ v roku 2018. Následne na základe uzavretej rodičovskej dohody sa zaviazal prispievať na
maloletúsumou70€mesačne,pričomzaplatillensumu140€(január/február2019),pričomvrodičovskej
dohode sa zaviazal zaplatiť aj dlžné výživné za obdobie od 02.09.2018 spätne a aj bežné výživné do
budúcna. Súdu vysvetlila, že vzhľadom na uvedené nemala dôvod podávať návrh na určenie výživného

na maloletú dcéru, keďže otec sa rodičovskou dohodu zaviazal na jej výživu prispievať, následne
odcestoval aj do zahraničia s prísľubom, že na dcéru bude platiť. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie je preukázané, že otec na maloletú od jej odchodu zo spoločnej domácnosti
pravidelne neprispieval (celkovo prispel len sumou 150€). Nemôže byť na ťarchu maloletej, že otec
sa zaviazal platiť na ňu výživné, ktoré nakoniec nehradil. Trvá na tom, že v danom prípade existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu od ich
odchodu zo spoločnej domácnosti, t.j. od 2.9.2018. Tiež je v rozpore so záujmom maloletej, aby otec
maloletej dlžné výživné platil v splátkach po 20 € spolu s bežným výživným. Súd toto svoje rozhodnutie
odôvodnil skutočnosťou, že v súčasnosti je otec maloletej vo väzbe a nemá príjem. Podľa ust. § 62
Zákona o rodine obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Otec viac ako rok na svoju maloletú dcéru prakticky neprispieval,
pričom si bol alebo mal byť tejto vyživovacej povinnosti vedomý a finančné prostriedky si zabezpečiť
tvorbou úspor, pôžičkou apod. V rozhodnom období pracoval, dokonca aj v zahraničí, mal si teda vytvoriť
finančnú rezervu na zaplatenie dlžného výživného. Nie je možné spravodlivo žiadať od matky, aby
zo svojho nízkeho príjmu zabezpečovala osobnú starostlivosť o tri maloleté deti a bola odkázaná na

pomoc rodiny či dobročinnosť charity. Súd mal zaviazať otca k zaplateniu dlžného výživného bez splátok
k rukám matky v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd svoje rozhodnutie neupraviť styk
odôvodnil najmä skutočnosťou, že otec sa voči maloletej nesprával násilne, fyzicky na ňu neútočil a
má údajne s dcérou dobrý vzťah. Argumentoval tiež prezumpciou neviny. Súd prakticky uzavrel, že aj
napriek násilnému správaniu sa voči nej ako matke môže byť otec maloletej stále dobrým otcom, ktorý

má právo na kontakt s dcérou. S uvedenými závermi súdu sa nestotožňuje a trvá na tom, že v danom
prípade sú splnené zákonné podmienky na zákaz styku otca s maloletou. Otec maloletej bol právoplatne
Okresným súdom Košice II v trestnej veci 7T/16/2019 odsúdený za nebezpečné vyhrážanie za to, že
sa jej vyhrážal okrem iného aj zabitím. Za spáchanie uvedeného prečinu mu súd uložil podmienečnýtrest odňatia slobody. Otec maloletej pár mesiacov po svojom odsúdení, v čase trvania podmienečného
trestu ju obmedzil na slobode, fyzicky ju napadol so zbraňou v ruke a znásilnil. Za uvedené skutky je v
súčasnosti obžalovaný a Okresný súd Košice II voči nemu vedie trestné konanie pod sp. zn. 7T/47/2019.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. F. T. vyhotoveného pre účely trestného konania, ktorý predložila
súdu prvej inštancie aj v tomto konaní, vyplývajú sklony k fyzickej agresii ako aj k nepriamej agresii, je
verbálne hrubý, podozrievavý, uráža, nadáva, je prehnane kritický. Závery znaleckého posudku ostatne
cituje súd prvej inštancie aj v ním vydanom rozhodnutí, avšak pri rozhodovaní na ne vôbec neprihliadal.
Je zrejmé, že otec maloletej sa aj v minulosti v čase spolužitia v spoločnej domácnosti správal násilne

k nej ako matke maloletej a aj k dcériným súrodencom. Síce fyzicky maloletú nenapadol, avšak táto
bola často svedkyňou nadávok, vulgarizmov, osočovania a ponižovania osoby matky a tiež fyzických
útokov zo strany otca na matku a bratov. Uvedené udalosti si maloletá pamätá, má z otca obavy, bojí
sa, že by matke ublížil, že by ju zobral a následne jej bránil v styku s matkou a pod. Navyše ak je
maloletá svedkom násilného správania sa svojho rodiča voči inému rodičovi, či súrodencom je to tiež
forma násilného správania sa voči nej samej. Súd absolútne odignoroval pri svojom rozhodovaní tieto

skutočnosti, celú situáciu zľahčoval. Súdu prvej inštancie uviedla z dôvodu obáv o svoj život a životy
maloletých detí bola po ostatnom násilnom skutku v máji 2019 nútená presťahovať sa aj s deťmi na
utajené miesto. Jej obavy o život pretrvávajú, po ostatnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie,
ktorý nevyhovel návrhu jej právnej zástupkyne o vypočutie v neprítomnosti otca bola nútená vyhľadať
odbornú psychiatrickú pomoc. Otca maloletej videla prvýkrát od útoku, čo malo na ňu výrazne negatívny

dopad.Otecmaloletejmánavyšeneodkladnýmopatrením(uznesenieOSKošiceIIz24.5.2019č.k.12C
8/2019 - 30 a uznesením z 27.5.2019 č.k. 12C/8/2019 - 37 zakázané sa k matke maloletej približovať na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a kontaktovať ju a vstupovať do bytu na P. ul. X v Q.. Aj keď má dieťa
právo na oboch rodičov toto nie je absolútne a nie je nadradené bezpečiu a ochrane integrity maloletej.
V tejto situácii je v záujme účinnej ochrany maloletej, aby súd uložil zákaz styku otca s maloletou, čo

navrhla aj kolízna opatrovníčka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
v časti napadnutej odvolaním s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil tak, že zaviaže otca mal. K.U. B.
dlžné výživné za obdobie od 2.9.2018 do 30.11.2019 vo výške 902,26€ zaplatiť k rukám matky v lehote
do 15 dní od vykonateľnosti rozsudku a zároveň zakáže styk otca s maloletou K.N..

3. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o úprave výchovy, zastupovania, spravovania majetku maloletej
a určení výživného, ako aj vylúčení konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. B.
na samostatné konanie odvolaním napadnuté neboli nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom

preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo

veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

8. K odvolacej námietke, že výrok IV. napadnutého rozsudku, z ktorého nie je podľa odvolateľky zrejmé,

ktorého dieťaťa sa dlžné výživné týka, odvolací súd poznamenáva, že z výroku VI. o vylúčení konania
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. B. na samostatné konanie, odvolaním
nenapadnutého, je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností len k mal. K. B.. Výrok IV. je v pozícii závislého výroku voči výroku III., ktorý určuje výživnézo strany otca na mal. K. B. a ktorý odvolateľka takisto odvolaním nenapadla. Ak by odvolateľke nebolo
zrejmé, ktorého dieťaťa sa dlžné výživné týka, ani ona sama by nemohla formulovať odvolací petit len
vo vzťahu k mal. K. B..

9. Odvolací súd konštatuje, že zákonnou podmienkou pre spätné priznanie výživného pre maloleté
dieťa v zmysle ust. §77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine je, aby pre tento postup existovali
dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa, má
preukázať skutočnosti, ktoré mu bránili podať návrh už v čase, keď si povinný rodič prestal vyživovaciu

povinnosť k dieťaťu plniť alebo si neplnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom zvýšeným
odôvodneným potrebám dieťaťa. Zákon o rodine, ktorý nadobudol účinnosť 11.2.2005 totiž na rozdiel
od predchádzajúcej právnej úpravy vymedzil možnosť domáhať sa určenia výživného na súde aj pre
maloleté dieťa najdlhšie dobou troch rokov a podmienil túto existenciou dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Podľa súdnej praxe sa za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa považujú okolnosti, ktoré
znemožňovali rodičovi, prípadne osobe, ktorá má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, objektívne

vykonať kroky smerujúce k uplatneniu takéhoto nároku na súde. Závery o nedostatku dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre výnimočné určenie výživného pred podaním návrhu na začatie konania preto
považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce zámeru zákonodarcu, aby aj nároky na určenie
výživného pre maloleté dieťa boli v zásade uplatňované v čase, keď tieto vznikajú, a to s prihliadnutím na
ich účel, ako aj na hospodárnosť konania v súvislosti s vykonávaním potrebného dokazovania o takomto

nároku. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí oprávnený rodič súdu preukázať. Mohla by medzi ne
patriťnapr.objektívnanemožnosťpodaťnávrhnazvýšenie,resp.určenievýživnéhoprotiosobepovinnej
výživným napr. preto, že oprávnený rodič netušil, kde druhý rodič žije alebo z dôvodu zlého zdravotného
stavu, kedy sa oprávnený rodič nemohol venovať takémuto konaniu a práve zdravotný stav by zabránil
včas uplatniť nárok.

10. Súd prvej inštancie v dôsledku zmeny rozhodnutia o výživnom pre mal. K. správne určil aj dlžné
výživné za obdobie od podania návrhu 31.5.2019 v sume 422,26 €, ktoré správne vychádzajúc dôsledne
zo zásad vyplývajúcich z ust. § 232 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne splátky

peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania po posúdení, či povolenie takejto
výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného
nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Vzhľadom na to, že ide o výživné pre maloleté dieťa, ktoré nie je
schopné samé sa živiť a najmä so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím
na zvýšení ochrany poskytovaní maloletému dieťaťu v tomto prejednávanom prípade konajúci súd po

zistení závažných okolností , pre ktoré bolo potrebné umožniť otcovi splatiť dlžné výživné v pravidelných
mesačných splátkach v menšom rozsahu, a to po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok, do vyrovnania dlhu s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery otca, aktuálne otec je od
20.5.2019 vo výkone väzby. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení dlžného
výživného a spôsobe jeho zaplatenia odvolací súd tieto napadnuté výroky rozsudku podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho
odvodnením.

11. Ustanovenie § 25 v odseku 3 Zákona o rodine umožňuje obmedziť styk maloletého dieťaťa s
rodičom alebo ho zakázať, a to za predpokladu, že to je potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Ide

o špecifický zásah do rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa (ultima ratio).
Posúdenie, či obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme maloletého dieťaťa, je preto vždy
vecou súdu, pričom podklady pre takýto záver čerpá z vykonaného dokazovania. Ako podmienku pre
takétorozhodnutiesúduzákonuvádzavpodstatelen„záujemdieťaťa“.Kzákazustykujemožnépristúpiť
len v krajných prípadoch daných závažnosťou dôvodu, ktorý k takémuto opatreniu viedol. Odvolací

súd konštatuje, že obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimkou zo všetkých pravidiel
povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom v prípade, že záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo
dočasne stretávanie s jedným rodičom obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a
vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený iba okolnosťami
zo strany dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu

obmedziť prirodzený kontakt s niektorým z rodičov. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia
alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto
nevyhnutnosť vyplýva. Ani prípadné pozitívne rozhodnutie o zákaze styku však nemôže byť definitívne
a súd sa po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Zintenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku,
to znamená vytváranie predpokladov na to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne
obnovený.Novelouzákonačíslo175/2015Z.z.účinnouk1.1.2016sazvýraznilplatnýprincípsubsidiarity

medzi obmedzením stykov a zákazom styku uprednostňujúci ľahšiu formu zásahu do rodičovských
práv a povinností, kedy sa povinnosť súdu skúmať, čí záujem dieťaťa nie je v konkrétnom prípade
ľahšie dosiahnuteľný prostredníctvom obmedzenia styku dieťaťa s rodičom pred jeho závažnejšou
formou, teda zákazom styku, pretransformovala priamo do znenia tohto ustanovenia. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by sa otec voči maloletej dcére správal agresívne a predstavoval by pre

ňu bezprostrednú hrozbu, aj so zreteľom, že v súčasnosti sa styk ani nemôže realizovať vzhľadom na
to, že sa otec nachádza vo výkone väzby. Tým, že súd prvej inštancie styk otca s dcérou neupravil,
vec napriek tomu, že správne zistil skutočný stav, nesprávne právne posúdil, pretože matka podaným
návrhom sa domáhala zákazu styku otca s mal. K. o čom súd prvej inštancie nerozhodol , odvolací súd z
týchto dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o styku tak, že návrh matky
na zákaz styku otca s maloletou zamietol podľa § 388 CSP. Odvolací súd poukazuje na ust. § 25 ods.

2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí , ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť. Nakoľko rodičia nežiadali styk neupravovať ale matka navrhla styk otca
s maloletou K. zakázať, neboli splnené zákonné podmienky pre neupravenie styku.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).