Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214221545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214221545.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS
PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom,sosídlomNavŕšku12,Bratislava,protiodporkyni:I.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomE.X,Košice,
v konaní o zaplatenie 707,18 s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty 107,25 Eur, rozhodol

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 107,25

Eur z a s t a v u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 460,18 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 266,19 Eur od 9.8.2013 do 14.8.2013, zo sumy 354,92 Eur od 15.8.2013
do 14.9.2013, zo sumy 443,65 Eur od 15.9.2013 do 14.10.2013 a zo sumy 460,18 Eur od 15.10.2013
do zaplatenia, a to v pravidelných splátkach po 20,- Eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa v
kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku

až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej z takto
určenej splátky do splatnosti najbližšie splatnej splátky.

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 29.7.2014, sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 707,18 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 707,18 Eur od

9.8.2013 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 107,25 Eur. Uplatnený nárok v istine predstavoval
podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu odporkyňou nesplnený peňažný záväzok zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 520121914 zo dňa 27.11.2012 (ďalej tiež len "úverová zmluva"). Navrhovateľ
tvrdil, že na základe úverovej zmluvy poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 650,- Eur,
že odporkyňa bola podľa zmluvy povinná vrátiť navrhovateľovi poskytnuté peňažné prostriedky s
dohodnutou odplatou vo výške 247,- Eur v 13-tich mesačných splátkach, z toho prvé tri po 3,25 Eur a

ostávajúcich 10 po 88,73 Eur, teda spolu sumu 897,- Eur, z ktorej však odporkyňa uhradila len sumu
189,82 Eur (z toho naposledy sumu 90,- Eur dňa 22.4.2013). Nakoľko sa odporkyňa so zaplatením
ďalších splátok úveru dostala do omeškania, navrhovateľ listom zo dňa 23.9.2013 upozornil odporkyňu
na možnosť zosplatnenia celého dlhu, k čomu následne listom zo dňa 30.10.2013, s účinnosťou od
8.8.2013 i pristúpil.Písomným podaním, doručeným súdu dňa 30.4.2015, navrhovateľ vzal návrh, v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia späť. V tejto časti súd postupom podľa ust. § 96
ods. 1 O.s.p., konanie zastavil.

Odporkyňa v konaní uplatnený nárok navrhovateľa neuznala. V odpore proti platobnému rozkazu na
svoju obranu v podstatnom namietala neprimeranosť dohodnutej odplaty za prenechanie peňažných
prostriedkov a poukázala tiež na to, že úverovú zmluvu uzatvárala popri spoludlžníkovi (S. B.), ktorému
boli peňažné prostriedky fakticky prenechané a ktorý ich mal i splácať. Po smrti spoludlžníka mali podľa
názoru odporkyne jeho záväzok splniť dedičia, ktorí za dlhy poručiteľa zodpovedajú v zmysle ust. § 470

Občianskeho zákonníka. Odporkyňa rozporovala výšku uplatneného nároku tiež tvrdením, že podľa jej
informácií spoludlžník uhradil na splnenie záväzku z úverovej zmluvy sumu 451,99 Eur, a teda plnil vo
väčšomrozsahuakotvrdilnavrhovateľvnávrhu(189,82Eur). Napojednávanídňa30.4.2015odporkyňa
v tejto súvislosti spresnila, že údaj o rozsahu plnenia spoludlžníka, odvodila právnička, ktorá vyhotovila
odpor proti platobnému rozkazu, z písomností, doručených spolu s návrhom. Na tomto pojednávaní
odporkyňa pre prípad dôvodnosti uplatneného nároku navrhla vykonanie peňažného plnenia v splátkach

po 10-15 Eur mesačne, dôvodiac svojou nepriaznivou ekonomickou situáciou.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odporu odporkyne v podstatnom rozporoval jej tvrdenie
o neprimeranosti dohodnutej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov s argumentáciou, že pri
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) pre príslušný typ úveru (46,35%), RPMN
uplatňovaná v danom prípade (67,70%) nepredstavuje podstatné navýšenie.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 30.4.2015. Svoju neúčasť na tomto
pojednávaní právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil so súhlasom, aby súd vec prejednal a rozhodol
v jeho neprítomnosti. Za tohto stavu súd vec prejednal a po vykonaní dokazovania vo veci i rozhodol na
pojednávaní dňa 30.4.2015 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom písomností predložených

účastníkmi a výsluchom odporkyne a zistil skutkový stav takto:

Dňa 27.11.2012 uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa spolu s Annou Lojovou v hmotnoprávnom
postavení dlžníkov, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520121914 (čl.3). Podľa jej obsahu poskytol
navrhovateľ odporkyni (a tiež i Anne Lojovej) peňažné prostriedky v sume 650,- Eur s tým, že odporkyňa
sazaviazalaposkytnutépeňažnéprostriedkynavrhovateľovivrátiťsdohodnutouodplatouvovýške247,-

Eur v 13-tich mesačných splátkach, z toho prvé tri po 3,25 Eur a ostávajúcich 10 po 88,73 Eur, splatných
vždy 14-temu dňu v kalendárnom mesiaci, teda spolu sumu 897,- Eur. V zmluve sa účastníci podľa
zistenia súdu dohodli na úroku za poskytnuté prostriedky vo výške 20% a popri tom si navrhovateľ v
zmluve vymienil tiež „odmenu“ za poskytnutie úveru vo výške 18%. V zmluve bola podľa zistenia súdu
vyjadrená priemerná hodnota RPMN 46,35 Eur a v časti „Obchodné podmienky“ v bode 1 bola uvedená

i RPMN vo výške 67,70%. Z výpisu z úverového účtu odporkyne (čl. 5 str. 2) súd zistil, že navrhovateľ
poskytol úverovým dlžníkom (teda i odporkyni) dňa 27.11.2012 sumu 650,- Eur, že pričom títo zaplatili
splátkysplatné14.1,14.2.a14.3.2013vsume3,25Eurasplátkysplatné14.3.a14.4.2012 vsume88,73
Eur a dňa 14.5.2013 zaplatili sumu 2,61 Eur a teda, že spolu zaplatili navrhovateľovi sumu 189,82 Eur.
Nasledujúce splátky ani odporkyňa a ani spoludlžníčka Anna Lojová navrhovateľovi nezaplatili. Listom

zo dňa 23.9.2013 (čl. 5 ), ktorý bol podľa poštového podacieho hárku na poštovú prepravu podaný dňa
24.9.2013, navrhovateľ podľa zistenia súdu vyzval odporkyňu na úhradu zameškaných splátok úveru
pod hrozbou pristúpenia k zosplatneniu celého úveru. Listu zo dňa 30.10.2013 (čl. 6) podľa zistenia súdu
vyplýva, že ním navrhovateľ mienil odporkyni oznámiť zosplatnenie celého dlhu z úverového vzťahu
účastníkov pre omeškanie s pnením dohodnutých splátok. Doručenie tohto listu ani odporkyni a ani

spoludlžníčke Anne Lojovej súd za preukázané v konaní nemal.

Takto zistený skutkový stav súd posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažnýchprostriedkov,súsplatnéajúroky,ktorésahotýkajú.(2)Aksaposkytnutépeňažnéprostriedky

majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník
je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný
zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľaust.§369ods.1aods.3Obchodnéhozákonníka, akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený
nárok navrhovateľa za sčasti dôvodný. Vo svojom závere o dôvodnosti časti uplatneného nároku
navrhovateľa súd vyšiel z preukázanej existencie obchodného záväzkového vzťahu účastníkov, s

prvkami spotrebiteľskej zmluvy, založeného písomnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
27.11.2012, ktorá vo svojom obsahu tiež zaväzovala odporkyňu ako jednu z dvoch spoločných a
nerozlučných dlžníkov vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 650,- Eur s dohodnutou odplatou
(úrokom a „odmenou“ za poskytnutie úveru) v pravidelných mesačných splátkach v stanovenej výške
a lehotách splatnosti a z preukázania tiež skutočnosti, že na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy bola

zaplatená prvými piatimi splátkami spolu suma 189,82 Eur, pričom k úhrade ostatných dohodnutých
splátok už nedošlo. Pokiaľ sa jedná o zostatok úverového záväzku odporkyne, súd za dôvodnú
považoval jej námietku v smere neprimeranosti dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru. V úverovej
zmluve sa totiž účastníci dohodli na úročení úveru v percentuálnej výške 20% (za obdobie 13 mesiacov)
a zároveň i na „odmene“ za poskytnutie úveru vo výške 18% (rovnako za obdobie 13 mesiacov), čo

znamená, že bez ohľadu na to ako bola odplata za prenechanie peňažných prostriedkov v zmluve
označená, teda či už ako úrok alebo ako odmena, ročná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
predstavovala podľa prepočtu súdu 35,08% (38% na 13 mesiacov, teda 35,08% na 12 mesiacov).
Pritom v čase uzavretia úverovej zmluvy podľa údajov o priemerných úrokových mierach z úverov
poskytovaných obchodnými bankami, zverejnených na webovej stránke Národnej banky, na finančnom

trhu za spotrebiteľské úvery, poskytované na dobu od 1 do 5 rokov bola požadovaná odplata (úrok) vo
výške 11,42%. I pri zohľadnení, že úver v danom prípade nebol účelový a prakticky nezabezpečený
inak ako prevzatím záväzku i inou osobou (odporkyňou ako spoludlžníčkou) a zmluvnou pokutou,
dohodnutá odplata predstavuje navýšenie o 23,66% ročne nad rámec obvyklej odplaty a prevyšuje
ju tak podľa posúdenia súdu podstatne. Dohodou o rozsahu odplaty za poskytnutie peňažných

prostriedkov v úverovej zmluve tak došlo podľa posúdenia súdu k porušeniu zákonného obmedzenia
výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských zmluvách podľa ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, následkom čoho je dojednanie o odplate za prenechanie peňažných
prostriedkov v úverovej zmluve neplatné. Vzhľadom na neplatnosť dohody o odplate, z úverovéhovzťahu účastníkov, bola odporkyňa povinná navrhovateľovi plniť v rozsahu len poskytnutých peňažných
prostriedkov v sume 650,- Eur. Z tejto sumy, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bola v lehote
splatnosti, formou dohodnutých splátok, zaplatená suma spolu 189,82 Eur, a teda nesplneným zostal

peňažný záväzok odporkyne čo do sumy 460,18 Eur. V tomto rozsahu istiny uplatnenej pohľadávky
súd návrhu navrhovateľa vyhovel a v rozsahu prevyšujúcom návrh zamietol. Pokiaľ sa jedná o úroky
z omeškania, navrhovateľ pri ich uplatnení skutkovo vyšiel z toho, že na základe uplatnenia práva
na okamžité zosplatnenie úveru (oznámením zo dňa 30.10.2013) nastala ku dňu 8.8.2013 splatnosť
celého záväzku odporkyne z úverového vzťahu účastníkov. V konaní však súd, ako bolo spomenuté

už na inom mieste odôvodnenia, nemal za preukázané, aby navrhovateľ doručil, či už odporkyni alebo
spoločne zaviazanej dlžníčke Anne Lojovej list - Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 30.10.2013.
Z poštového podacieho hárku, predloženého navrhovateľom, v tejto súvislosti vyplývalo len, že podal na
poštovú prepravu skorší list - upomienku zo dňa 23.9.2013, v ktorom navrhovateľ s výzvou na splnenie
nezaplatených splátok úveru len pohrozil odporkyni predčasným zosplatnením úverového záväzku. Inak
navrhovateľ v konaní skutočnosť doručenia oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru nepreukazoval

a súd ju nezistil ani z iného z vykonaných dôkazov. Za tohto stavu súd skutkovo vyšiel z toho, že k
predčasnému zosplatneniu úveru v danom prípade nedošlo a že splatnosť odporkyňou nezaplatených
splátok za mesiace máj až december 2013 (teda splátok 6 až 13) zostala zachovaná v pôvodnej,
úverovou zmluvou vymedzenej dohode účastníkov (teda vždy k 14-temu dňu v kalendárnom mesiaci).
Ku dňu 9.8.2013, od ktorého si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania, bola odporkyňa v omeškaní

so zaplatením splátok v celkovej sume 266,19 Eur, dňa 14.8.2013 sa stala splatnou ďalšia splátka a
teda dňom 15.8.2013 bola odporkyňa v omeškaní so zaplatením sumy už 354,92 Eur. Dňa 14.9.2013
sa stala splatnou ďalšia splátka a teda dňom 15.9.2013 bola odporkyňa v omeškaní so zaplatením
sumy už 443,65 Eur. Dňa 14.10.2013 sa stala splatnou ďalšia splátka a teda dňom 15.10.2013 bola
odporkyňa v omeškaní so zaplatením sumy už 460,18 Eur. Zohľadňujúc takto, splatnosťou ďalších

splátok, narastajúci peňažný záväzok odporkyne, s plnením ktorého sa dostala do omeškania, súd
priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,5% ročne, keďže k prvému
dňu omeškania so zaplatením každej zo splátok predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,5%
ročne. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh na začatie konania navrhovateľa v časti uplatnených úrokov
z omeškania, zamietol.

Pokiaľ sa jedná o ostatné dôvody obrany odporkyne, súd, ako bolo spomenuté už na inom mieste
tohto odôvodnenia, skutkovo vyšiel z evidencie o vykonaných úhradách navrhovateľa, keďže odporkyňa
v konaní nijak nepreukázala, aby došlo k plneniu záväzku z úverovej zmluvy vo väčšom rozsahu.
Suma 451,99 Eur, ktorú mala podľa tvrdenia odporkyne zaplatiť na úver spoludlžníčka S. B. pritom
z písomností, predložených navrhovateľom, z ktorých odporkyňa v tomto tvrdení vychádzala, podľa

zistenia súdu nevyplýva. Za nedôvodnú posúdil súd i obranu odporkyne, založenú na tvrdení o prechode
dlhu po zomrelej S. B. na jej dedičov. Ešte i za života spoludlžníčky bol totiž navrhovateľ oprávnený
podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov a na
právnu povinnosť odporkyne plniť bolo bez právneho dopadu i neskoršie úmrtie S. B., dedičia ktorej
nastúpili do jej hmotnoprávneho postavenia.

Podľa ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Vsúladescitovanýmustanovenímzákonasúdurčilodporkynipresplneniepeňažnéhoplnenia mesačné
splátky, majúc za preukázané (z odporkyňou predložených písomností), že odporkyňa je poberateľkou

starobného dôchodku vo výške 385,60 Eur (spolu s dôchodkom vdovským), zo svojho príjmu pritom
pravidelne uhrádza náklady spojené s bývaním vo výške 133,- Eur, mimo toho odporkyňa spláca
záväzky voči iným veriteľom v sume 40,- Eur, pravidelne dopláca tiež na lieky vzhľadom na nepriaznivý
zdravotný stav a šetrí si na náklady spojené s pohrebom vo výške 21,- Eur. Za tohto stavu je zrejmé, že
jednorázové splnenie peňažných plnení odporkyňou nie je v jej možnostiach, pričom nemožno v tejto

súvislosti prehliadnuť ani skutočnosť, že odporkyňa vstúpila do právneho vzťahu s navrhovateľom ako
spoludlžníčka. Riadiac sa týmito úvahami súd za primeranú považoval mesačnú splátku 20,- Eur.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo a podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z

účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ si návrhom
uplatnil zaplatenie sumy spolu 814,43 Eur. Čo do zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 107,25 Eur, v ktorej
časti návrhu súd konanie zastavil, za trovy konania zodpovedá navrhovateľ. Čo do sumy 460,18 Eur bol
navrhovateľ v konaní úspešný a v ostatnej časti bol navrhovateľ v konaní naopak neúspešný. Nakoľko
úspech a neúspech s prihliadnutím tiež na zodpovednosť navrhovateľa za trovy zastavenej časti konania

je u oboch účastníkov až na zanedbateľný rozdiel rovnaký, právo na náhradu trov konania nevzniklo
žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)

V Košiciach 30. apríla 2015