Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514202641.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnej: K. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX G., štátna občianka SR, o vymoženie 2.007,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/266/2014-19 zo dňa 11.8.2014,

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 19651/14 zo dňa 14.4.2014 zamietol.

Ako dôvod okrem iného uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha

voči povinnému vymoženia istiny vo výške 2.007,57 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-7301 zo dňa 28.11.2013. Exekučný súd v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obligatórne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom
a skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd oprávnený

prejednať vzniknutý spor. Zistil, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
odvodzoval právomoc prejednať spor, je dojednaná v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok. Z
dohodnutej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli zo zmluvy, budú
riešené výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorým je Stály rozhodcovský
súd bankovej asociácie v Bratislave. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho,
aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovský súd je vopred zakotvený
zmluvných podmienkach ešte pred samotným vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie

rozhodcovskej doložky nesie. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dojednaná
rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou,

ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej
a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS
a je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem iného ako dôvod uviedol, že je toho
názoru, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.

Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu
a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva,
že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal na nesprávny preklad
rozhodnutia ASTURCOM, z ktorého vychádzajú exekučné súdy pri svojom rozhodovaní. Zastáva názor,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastností, ako právoplatný rozsudok všeobecného

súdu v SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V
slovenskom práve je výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky
zistí v zákonom na tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a/, a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu vedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnejžalobe.Zuvedenéhovyplýva,žeslovenskýexekučnýsúdbybolpodľarozsudkuASTURCOM
povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné
právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného
konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V
slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý

rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento
súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Zároveň
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého
vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, je preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.

244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného vyplýva,
že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Zákonná sudkyňa, ktorej bola vec daná na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovela a v súlade s §
374 ods. 4 O.s.p. postúpila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213

ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je

opodstatnené.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok nebola platne uzavretá
a aj v období od 25.11.2004 do 31.12.2007 sa mohli posudzovať spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa
Obchodného zákonníka podľa ustanovení § 3 ods. 2, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení

v tom čase platnom.

Zmluva o úvere zo dňa 11.10.2005 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou,
je z hľadiska svojho obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spravuje Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ bola však účastníkomtakejto úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto
záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa

preto aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období od 25.11.2004 do
31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky
nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka.

Platnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo Všeobecných obchodných podmienkach (v čl. 18) sa

musí posudzovať tak podľa ustanovení § 3, 4 a 5 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. -
ďalej len ZoRK, ako aj podľa ustanovení § 3, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu 11.10.2005.

Podľa § 4 ods. ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je

neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymienených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, možno nedodržanie písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr
do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomocí rozhodcovského súdu.

V preskúmavanej veci Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 11.10.2005, podpísaná
oboma účastníkmi konania, neobsahuje takúto rozhodcovskú zmluvu. V zmluve je len vyhlásenie o
tom, že povinný ako klient vyhlasuje, že sa oboznámil so

Všeobecnými obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Rozhodcovská
doložka je uvedená len v nepodpísaných Všeobecných obchodných podmienkach. Z listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v spise nie je však zistiteľné, že by Všeobecné obchodné podmienky tvorili so
samotnou zmluvou jediný dokument, alebo že by ich uzavretiu predchádzal postup upravený v skôr
citovanom ustanovení § 4 ods. 2 ZoRK. V každom prípade Všeobecné obchodné podmienky neboli
účastníkmi osobitne podpísané. Preto rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, uvedená
v článku 18. Všeobecných Obchodných podmienok je neplatná, pre jej nepodpísanie zmluvnými

stranami.

Právne dôsledky nedodržania písomnej formy rozhodcovskej zmluvy obdobným spôsobom riešil
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011, ako aj
v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011. Podľa tohto uznesenia „pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistenciarelevantnejokolnosti,sozreteľomnaktorújenútenývýkon
rozhodnutia neprípustný“ ... „Ak v preskúmavanej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd

a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovskéhokonania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom

súde, je tu irelevantná“.

Aj v prípade, že by rozhodcovská zmluva, či doložka bola podpísaná, boli v preskúmavanej veci splnené
podmienky pre záver, ktorý považuje rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje od povinného, aby všetky
spory riešil v rozhodcovskom konaní, za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.

Ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 11.10.2005 účastníkmi tohto konania neobsahoval ani Zákon o ochrane

spotrebiteľa, ani Občiansky zákonník, ale ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, či Obchodný zákonník
ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné posudzovať prijateľnosť zmluvných dojednaní riešiacich
právomoc subjektu oprávneného rozhodovať o právach a povinnostiach z tejto zmluvy. Až s účinnosťou
od 1.1.2008 bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, ktoré
špecifickým spôsobom

prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1, písm. q/ Smernice Rady č. 93/13/EHS zo
dňa5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,ktoráoznačilazanekalúpodmienku
takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní
práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa,
aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

Avšak vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii,
sú považované súdy v Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy

členského štátu Európskej únie, za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o

pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná

je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola
spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti
s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice
„Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza:
„neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.“

Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá
horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť
vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor

vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho
súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation
S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom
rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať ibav kontexte Európskej únie a nie práva národného.

Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je výhradná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ktorá podľa spisových údajov nebola

individuálnedohodnutá,neprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Takéto zmluvné ustanovenie je neplatné
podľa § 3 ods. 1, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,ktorýchvýkladmábyťvsúladesčl.3ods.3SmerniceRady93/13/EHSz5.4.1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Naviac ani zo zmluvy zo dňa 11.10.2005, jej Dodatku č. 1, ani zo Všeobecných obchodných podmienok,
nie je zistiteľné, že by povinná pred, či po uzatváraní zmluvy bola poučená o rozdieloch medzi

rozhodcovským a súdnym konaním z hľadiska práv a povinností dlžníka, a povinná ako dlžníčka nemala
možnosť výberu týkajúcu sa prijatia tejto rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009
je toho názoru, že dojednanie právomoci rozhodcovského súdu vzdialeného od miesta bydliska
povinného viac ako 500 km, je v prípade dohodnutia ústneho prejednania veci v rozpore s dobrými

mravmi, keď výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho
základnými právami súdneho konania. Pritom jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci
pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84 a 84 ods. 1 O.s.p.).

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa

tvrdeného prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6
Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci

vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -

spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnene posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatne odvetvie
práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy nebránia ustanovenia § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona
číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania, než spotrebiteľov,

znamená stratu možnosti skúmať a

spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v
spotrebiteľskej veci tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanoveníZákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto

exekučného titulu.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.