Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513242311
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513242311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyBratislava,Vazovova7/A,dieťarodičov:matkyMgr.O.A.,nar.X.X.XXXX,
trvale bytom I., K. X a otca X. A., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom I., W. XX, zastúpeného Y. D., nar.
X.X.XXXX, bytom S. G. XXX, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. A., nar. XX.X.XXXX z doterajšej sumy XXX €
na sumu 150 € od 1.9.2013, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k
rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014 v celkovej sume 600 € súd povoľuje otcovi splácať

v splátkach po 25 € spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou
výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 17C 13/2009-205 zo dňa
9.5.2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 9.7.2012, č.k. 17C 13/2009-214 v časti o výživnom
na mal. B..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 , postúpeným Okresnému súdu Bratislava III
dňa 18.11.2013, ktorý uznesením zo dňa 14.1.2014 č.k. 38P 337/2013-14 preniesol svoju miestnu
príslušnosť na tunajší súd a spis mu doručil dňa 20.2.2014, žiadala matka súd, aby zvýšil vyživovaciu

povinnosť otca k maloletej B. na 170 eur mesačne od 1.9.2013, kedy nastúpila na II. stupeň základnej
školy, s čím sa jej zvýšili náklady. Ďalšie zvýšené náklady má súvisiace so zdravotným stavom dcéry,
ktorá dlhodobo navštevuje čeľustného ortopéda, nosila snímateľný, potom fixný a v súčasnom období
opäť vyklápací zubný strojček. Otec sa s maloletou stretáva v rozsahu podstatne menšom ako súdom
určenom, avšak pri stretnutiach jej kúpi, čo potrebuje. Po podaní tohto návrhu jej kúpil nohavice a tričká.
Výživné neplatí riadne a včas, dlh na výživnom má v sume 770 eur.Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, nakoľko jeho mesačný príjem z podnikateľskej činnosti
dosahuje 870 eur a jeho náklady na život činia 840-850 eur mesačne. Okrem výživného prispieva na
dcéru sporením v sume 10 eur mesačne na jej účet, ak je s ňou, kupuje jej oblečenie, školské ale aj iné

potreby v hodnote 30-50 eur mesačne. Uviedol, že zmena pomerov nastala u matky, ktorá po rodičovskej
dovolenke začala pracovať, žije s so svojím priateľom a ich príjem dosahuje 2000 eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. B. na 140 eur mesačne od 1.9.2013,
kedy na jej strane nastala zmena pomerov jej prestupom na druhý stupeň vzdelávania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 17C 13/2009-81
zo dňa 30.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 17/2011-98 zo dňa

28.1.2011 bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd zveril maloletú B. na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III č.k. 17C 13/2009-205 zo dňa 9.5.2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa
9.7.2012, č.k. 17C 13/2009-214 súd na čas po rozvode zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na
maloletú B. vo výške 100 eur mesačne a upravil styk otca s maloletou v širokom rozsahu. V čase

rozhodovania súdu o výživnom na maloletú ( v roku 2012 ) mala matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k mal. E. Z., nar.XX.X.XXXX, poberala rodičovský príspevok vo výške 195 eur a prídavky na dve deti
v sume 45 eur mesačne. Pred nástupom na materskú dovolenku jej čistý priemerný mesačný príjem
dosahoval 950 eur. V spoločnej domácnosti žila s otcom mal. E., ktorý zarábal v priemere 900 eur
netto mesačne. Otec mal. B. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal, v daňovom priznaní za rok 2010

uviedol príjmy zo živnosti 1 535,50 eur a výdavky 1 551,42 eur. Bol jediný spoločník a konateľ
obchodnej spoločnosti W., s.r.o., ktorá v daňovom priznaní za rok 2010 vyčíslila výsledok hospodárenia
pred zdanením 2 849,93 eur a daň 541,48 eur. Podľa vlastného vyjadrenia jeho príjem dosahoval
400 eur netto mesačne, žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, zdravotnou sestrou, ktorej zárobok
dosahoval 650 eur mesačne v priemere. Mal. B. mala 6,5 rokov, matka mala zvýšené výdaje súvisiace

s jej zdravotným stavom, keďže navštevovala čeľustnú ortopédiu.

V súčasnom období je matka rozvedená, okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil. Na rodičovskej
dovolenke bola do 30.11.2013, rodičovský príspevok mala vyplácaný v sume 199,60 eur mesačne.
Od decembra 2013 začala pracovať a jej čistý priemerný mesačný príjem do júla 2014 činil 1 046,68
eur. Mal. E. Z., ku ktorej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, navštevuje súkromnú škôlku a matka poberá

príspevok na starostlivosť o mal E. v sume 230 eur mesačne. Matka má VŠ vzdelanie - odbor sociálna
práca, pracuje však ako finančný referent, zdravotné problémy nemá. Vlastní osobný automobil Renault
Clio a je v 1 polovici so svojím partnerom podielovou spoluvlastníčkou 3-izbového bytu, v ktorom býva i s
partnerom a dvoma deťmi. V domácnosti spolu hospodária, jej partner zarába v priemere 1 140 eur netto
mesačne. Podľa vyjadrenia matky má jej partner dve zamestnania, mesačne odrobí cca 200 hodín,

spláca úver na živobytie po 340 eur mesačne, matka spláca svoj medziúver poskytnutý stavebnou
sporiteľňou po 166 eur.

Otec je rozvedený, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Ako živnostník sa venuje stavebnej činnosti a
v daňovom priznaní za rok 2012 vyčíslil výšku príjmov zo živnosti 6 994 eur a výdavkov 3 039,82 eur
a v daňovom priznaní za rok 2013 jeho príjmy zo živnosti činili 10 251,80 eur a výdavky zo živnosti 0,-

eur. Naďalej je jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti W., s.r.o., ktorá v daňovom priznaní za
rok 2012 vyčíslila výsledok hospodárenia 0,- eur a daňové priznanie za rok 2013 podľa zistenia súdu
nepodala. Otec však založil do súdneho spisu neoverenú kópiu daňového priznania za rok 2013 tejto
obchodnej spoločnosti, v ktorom bol vyčíslený hospodársky výsledok 0 eur. Podľa vlastného vyjadrenia
jeho príjem z podnikania dosahuje 870 eur mesačne. Býval v prenajatej garzónke, za ktorú platil 330

eur mesačne. Je vlastníkom osobného automobilu zn. Opel signum a nákladného vozidla IVECO 35.
Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 9.4.2014 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému
domu v obci D. v A. republike za XX XXX eur, pričom tieto finančné prostriedky nadobudol dedičstvom.
V tomto dome už aj býva. Má základné vzdelanie, v súvislosti so zdravotným stavom žiadne zvýšené
náklady nemá.Maloletá B. mala ku dňu rozhodnutiu súdu 11,5 rokov, v školskom roku 2013/2014 nastúpila do piatej
triedy ZŠ, škola ju hodnotí ako vynikajúcu žiačku, o ktorú sa výborne stará matka, s ktorou spolupráca
je veľmi dobrá a ktorá zaplatila 20 eur poplatok do Rady školy, 15 eur do Fondu opráv, za pracovné

zošity v celkovej sume 25,80 eur, za školu v prírode 115 eur a za exkurziu Červený kameň/Driny 17,50
eur. Cena bežných pomôcok na vyučovanie, ktoré bolo potrebné maloletej zakúpiť, škole nie je známa.
Do apríla 2014 navštevovala maloletá tanečný krúžok, za čo matka platila 30 eur. B. naďalej navštevuje
čeľustného ortopéda v súvislosti s nosením zubného strojčeka, u ktorého matka zaplatila v roku 2013
celkovo 133,09 eur v tomto roku 15 eur.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery

Podľa § 78ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby

základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti

uplatniť sa v konkurencii.

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného
nastranemaloletejinastranejejrodičov azistil,žemaloletáúmernevekuvyrástlaajejpotrebysazvýšili
v každom smere. Podstatná zmena pomerov na jej strane nastala 1.9.2013, kedy prestúpila na II. stupeň
ZŠ. Zvýšené náklady dieťaťa spočívajú teda v zabezpečovaní jej školských potrieb a pomôcok, úhrade

s tým súvisiacich nákladov a s jej zdravotným stavom, keď trvale navštevuje čeľustného ortopéda.

Čo sa týka rodičov, otec svoj osobný stav ani okruh vyživovacích povinností nezmenil. Jeho príjmy z
podnikania sa zvyšujú, zakúpil si rodinný dom z prostriedkov získaných dedičstvom.

Matka je naďalej rozvedená, okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil, jej príjem sa zvýšil
podstatným spôsobom, keď v čase ostatnej úpravy výživného v rámci rozvodového konania poberalarodičovský príspevok a v súčasnom období - t.j. od decembra 2013 je už v riadnom pracovnom pomere.
Bytovú otázku má matka vyriešenú tak, že je so svojím partnerom v 1 podielovou spoluvlastníčkou bytu.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne. Súd

mal preukázanú zmenu pomerov na strane mal. B., ktorá nastala 1.9.2013, kedy začala navštevovať 5.
tr. ZŠ, teda prestúpila na II. stupeň školského vzdelávania. Je nesporné, že potreby žiakov II. stupňa
ZŠ sú podstatne vyššie ako žiakov I. stupňa ZŠ. Náklady dieťaťa súvisiace s jeho školskou činnosťou
boli riadne preukázané a potvrdené školou, ktorú navštevuje. Okrem uvedených nákladov matka dcére
pravidelne platí v škole obedy. Matka riadne relevantným spôsobom preukázala i ďalšie zvýšené

náklady maloletej súvisiace s tým, že nosí zubný strojček. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
k mal. B. od 1.9.2013, teda odkedy nastala na jej strane podstatná zmena pomerov, na 150 eur
mesačne a takto určenú výšku výživného považuje v súčasnom období za primeranú jednak veku a
odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj pomerom zisteným na strane rodičov. Vo zvyšku návrh zamietol.
Pri rozhodovaní súd neprihliadol na argumenty otca, že jeho finančná situácia je nepriaznivá, že výživné
platí podľa svojich možností a keď má voľné peniaze, tieto okamžite posiela matke. Súd nezohľadnil ani

skutočnosť, že otec dcére posiela po 10 eur mesačne na jej účet, a že jej kupuje oblečenie v hodnote
30-50 eur mesačne, tiež nevzal do úvahy tvrdenie, že príjem v domácnosti matky dosahuje 2000 eur
mesačne, pretože otec si musí svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť ako svoju prvoradú povinnosť
a nemôže ju prenášať na druhého rodiča, v danom prípade na matku.. Súd podotýka, že výživné
na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami otca a každý rodič, teda aj otec,

musí vynaložiť všetko úsilie na to, aby si zabezpečil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu
povinnosť v súdom stanovenej výške mohol riadne plniť, čo otec doteraz nerobil. Otec len verbálne
tvrdil, že si musí nájsť prácu aj ako zamestnanec, ale žiadnu snahu v tomto smere nepreukázal. Každý
rodič je povinný svoje dieťa nielen živiť, ale vyživovať ho, a to hoc i na svoj vlastný úkor. Súd je toho
názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca súdom určenú terajšiu výšku výživného, stanovenú

na dolnej hranici, platiť. Otec nemá v osobnej starostlivosti žiadne maloleté dieťa, má možnosť zvýšiť
si svoj príjem i prípadnými brigádami, keďže žije v regióne s dostatkom pracovných príležitostí Otec v
konaní nepreukázal svoju zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na
to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť. Otec výživné na dcéru neplatí riadne a včas.
Pri rozhodovaní súd prihliadol i na to, že časť nákladov dieťaťa matka hradí z prídavkov naň vyplácaných

v aktuálnej sume 25,52 eur mesačne, a že od ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu cien tovarov
a služieb.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,

cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.