Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 11, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/65/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212240
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7211212240.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľa TACI s.r.o., so

sídlom v Košiciach, Tolstého 20, IČO: 45 484 376, práv. zast. Ladislavom Suchým, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Letná 45, proti žalovanému Ing. A. W., bytom v B., N. XX, práv. zast. JUDr. Darinou
Solárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, v konaní o určenie že pracovný pomer
skončil výpoveďou takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalobca nie je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu dňa 5.5.2011 žiadal, aby súd rozsudkom určil, že pracovný
pomer medzi ním a žalovaným skončil výpoveďou danou žalovanému zo dňa 24.4.2004, ku dňu

31.7.2004 a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojej aktívnej legitimácie uviedol, že na
základe Zmluvy o predaji podniku podľa ust. § 476 a nasl. Obchod. zák. zo dňa 11.11.2010 podnikateľ J.
F. - SBS TACI, Košice, Tolstého 20, IČO: 10 692 541 previedol všetky svoje práva a záväzky vyplývajúce
z jeho podnikateľskej činnosti na neho - žalobcu. Žalobca uviedol, že medzi J. F. - SBS TACI ako
zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.9.1998 bol
uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Na základe výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zo
dňa 24.4.2004 právny predchodca žalobcu ukončil so žalovaným pracovný pomer ku dňu 31.7.2004.
Žalovaný túto výpoveď doručovanú mu osobne zamestnávateľom - právnym predchodcom žalobcu, za

priamej prítomnosti svedka A. F., odmietol prevziať, o čom uviedol žalobca, že svedčí zápis v Knihe
strážnych služieb. Právny predchodca žalobcu z dôvodu odmietnutia výpovede žalovaným, upozornil
ho písomným podaním zo dňa 28.7.2004 na ukončenie pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004. Žalobca
uviedol, že žalovaný dňa 20.9.2004 začal na Okresnom súde Košice I konanie, v ktorom sa domáhal
voči právnemu predchodcovi žalobcu ako zamestnávateľovi určenia, že skončenie pracovného pomeru
ku dňu 31.7.2004 dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 28.7.2004 je neplatné. Uviedol, že Okresný
súd Košice I v konaní sp. zn. 31C/164/2004 rozhodol dňa 26.11.2008 rozsudkom, ktorým v súlade s

návrhom žalobcu určil, že „skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004 dané žalovaným žalobcovi
listom zo dňa 28.7.2004 je neplatné". Žalobca poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, v ktorom
súd uviedol, že námietky žalovaného (v tomto spore žalobca), že „pracovný pomer medzi účastníkmi
skončil výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zo dňa 24.4.2004 a že táto výpoveď je
platná, pretože bola doručená žalobcovi fikciou doručenia, keďže ju odmietol prevziať, súd považoval
za právne irelevantné, nakoľko žalobca sa nedomáhal neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 24.4.2004, ale určenia, že skončenie pracovného pomeru dané (žalované) listom

zo dňa 28.7.2004 je neplatné. Predmetom dokazovania nemohla byť tá skutočnosť, či k ukončeniu
pracovnéhopomeruvýpoveďouzodňa24.4.2004platnedošlo,keďžesúdjeviazanýpetitomžaloby"(str.6 ods. 2 a 3 rozsudku). Žalobca uviedol, že súd zároveň odkázal, že ak žalovaný (J. F. - SBS TACI)
má za to, že pracovný pomer bol ukončený výpoveďou, bude sa musieť samostatnou žalobou domáhať
skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Žalobca uviedol, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom

dňa 24.2.2010 v konaní sp. zn. 11Co/83/2009 potvrdil prvostupňový rozsudok s tým, že zo zreteľom na
obsah listu zo dňa 28.7.2004 tento považoval za jednostranný úkon žalovaného smerujúci ku skončeniu
pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca uviedol, že žalovaný v tomto spore - Ing. A. W., podal návrh
na Okresný súd Košice I, ktorým sa domáhal zaplatenia 27.382 eur s prísl. voči zamestnávateľovi, t.j.
žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi z titulu náhrady pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

Žalobca uviedol, že z uvedeného dôvodu je jeho právne postavenie neisté a jeho práva ohrozené.
Uviedol, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 31C/164/2004, sa súd nezaoberal
otázkou existencie trvania pracovného pomeru ako takého, keď žalovaným uvádzané skutočnosti
o riadnom skončení pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2004 považoval za irelevantné s
odkazom na znenie petitu. Žalobca uviedol, že preto aj o trvaní, či ukončení pracovného pomeru
medzi stranami v spore nerozhodoval ani nerozhodol a tento stav pretrváva i naďalej. Uviedol, že

vzhľadom na uvedené skutočnosti má naliehavý právny záujem na určení, či pracovný pomer medzi
žalobcomakozamestnávateľomažalovanýmakozamestnancomtrváajnaďalej,čibolskončenýprávne
relevantným spôsobom výpovede zo dňa 24.4.2004. Uviedol, že o skončení pracovného pomeru medzi
žalobcom a žalovaným výpoveďou zo dňa 24.4.2004 doposiaľ súdy nerozhodovali a ani nerozhodli a
iba takéto konanie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty, v akej sa žalobca nachádza.

Uviedol, že v konaní o náhradu mzdových nárokov bude súd vychádzať iba zo zistení, že „skončenie
pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004 dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 28.7.2004 je neplatné",
nie skončením pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2004. Poukázal na to, že na samostatné
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, zamestnávateľa - jeho právneho predchodcu,
odkázal aj Okresný súd Košice I v odôvodnení svojho rozsudku. Žalobca preto uviedol, že jeho právny

predchodca J. F. - SBS TACI bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným a doručil žalovanému dňa
24.4.2002 výpoveď z pracovného pomeru s odkazom na ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Fikciou
doručenia podľa ust. § 38 ods. 4 posledná veta Zák. práce nastali účinky doručenia výpovede odo dňa
24.4.2004 a takto sa pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaný skončil uplynutím dňa 31.7.2004.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 15.6.2011. Uviedol,

že žalobným návrhom sa žalobca po siedmych rokoch domáha toho, aby súd vydal rozsudok, že
„pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil výpoveďou danou žalovanému zo dňa 24.4.2004
ku dňu 31.7.2004". Proti tomu žalovaný namietol, že vo veci už Okresný súd Košice I dňa 26.11.2008,
č.k. 31C/164/2004-68, právoplatne rozhodol tak, že skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004
dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 28.7.2004 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a

stal sa vykonateľným dňa 19.4.2010. Uviedol, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, čo zakladá
prekážku res iudicata, nehovoriac o tej skutočnosti, že sa jedná o skutočnosti už premlčané. Na základe
vyššieuvedeného navrhol žalobu odmietnuť v plnom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a výsluchom žalovaného,
výsluchom svedkov C. L. a L. B., oboznámením sa s písomnými dôkazmi - zmluvou o predaji podniku zo

dňa 11.11.2010, pracovnou zmluvou zo dňa 14.9.1998, rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa 24.4.2004, výpisom z evidencie služieb zo dňa 23.-24.4.2004, skončením pracovného pomeru zo
dňa 28.7.2004 a pripojenými spismi Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31C/164/2004-68 a 37C/200/2010,
na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 14.9.1998 uzavretej medzi zamestnávateľom Súkromnou

bezpečnostnou službou TACI a žalovaným ako pracovníkom súd zistil, že si účastníci v nej dohodli, že
žalovaný nastúpi dňa 14.9.1998 do práce ako pracovník SBS, s platom 30,- Sk/hod., s miestom výkonu
práce v Košiciach. Rozsah pracovnej doby účastníci dohodli na 45 hodín týždenne. Pracovný pomer bol
dohodnutý „na dobu určitú do vypovedania zmluvy zo strany objednávateľa" a so skúšobnou dobou 3
mesiace. Zmluva bola podpísaná tak žalovaným ako pracovníkom, aj právnym predchodcom žalobcu

ako zamestnávateľom.Listom zo dňa 24.4.2004, SBS TACI, J. F., Tolstého 20, Košice, IČO: 10 692 541, adresovaným
žalovanému, označeným ako „Vec: Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou" oznámil mu, že podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce rozväzuje s ním pracovný pomer výpoveďou z dôvodov, že na základe

zmeny zmluvných podmienok s odberateľskou organizáciou VIRTUS a.s. Košice dochádza ku dňu
31.7.2004 k zníženiu počtu zamestnancov zabezpečujúcich výkon strážnej služby na objekte tejto
organizácie a z uvedeného dôvodu dochádza vo firme k organizačným zmenám a týmto dňom sa stal
žalovaný nadbytočným. V liste bolo ďalej uvedené, že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť
1.5.2004 a končí 31.7.2004 a týmto dňom sa končí pracovný pomer žalovaného v organizácii. Na liste

sa nachádza rukou písaná poznámka „Odmietol prevziať výpoveď" opatrená dvomi podpismi, z ktorých
podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu jeden patrí jemu a druhý podpis je podpisom jeho brata
A. F..

Listom zo dňa 28.7.2004, J. F. - TACI SBS, Tolstého 20, Košice, ktorý list adresoval žalovanému a označil
ho„Vec:Skončeniepracovnéhopomeru",oznámilžalovanému,žepracovnouzmluvouzodňa14.9.1998
bol s ním dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú. Podľa ďalšieho textu listu, keďže k 31.7.2004 mala

byť ukončená dodávateľsko-odberateľská zmluva zo strany objednávateľa VIRTUS a.s., oznámil J. F.
- TACI, SBS adresátovi - žalovanému, že jeho pracovný pomer končí dňom 31.7.2004. Uviedol, že v
prílohe listu zasiela mu zápočtový list a ostatné potvrdenia mu budú zaslané po výplatnom termíne za
mesiac júl.

Z predloženej kópie listu č. 82 Knihy evidencie služieb, ktorú viedol právny predchodca žalobcu, súd

zo zápisu zistil, že 23.4.2004 nastúpil žalovaný do služby v mieste služby v spoločnosti VIRTUS a.s. v
Košiciach a službu odovzdal dňa 24.4.2004. Službu prevzal uvedeného dňa 24.4.2004 zamestnanec B..
V rubrike „Vykonaná kontrola" je zapísané: „24.4.2004 - Odmietol prevziať výpoveď", pri ktorom zápise
nachádzajú sa dva podpisy, ktoré podľa ich identifikácie štatutárnym zástupcom žalobcu patria jeden
jemu a druhý jeho bratovi A. F..

Zmluvou o predaji podniku č. ZPP/2248/2010 zo dňa 11.11.2010 mal súd za preukázané, že ju podľa
ust. § 476 a nasl. Obchod. zák. uzatvorili J. F. - SBS TACI so sídlom v Košiciach, Tolstého 20, IČO: 10
692 541 ako predávajúci a žalobca ako kupujúci. Podľa jej čl. I. 2/ bola zmluva uzatvorená na predaj
podniku J. F. - SBS TACI, so sídlom v Košiciach, Tolstého 20, IČO: 10 692 541, v celom rozsahu práv
a povinností týkajúcich sa tohto podniku ku dňu platnosti a účinnosti tejto zmluvy. Podľa čl. I. 3/ zmluvy

prešli na jej základe na žalobcu všetky práva a záväzky, ktoré vznikli podniku pri prevádzkovaní jeho
podnikateľskej činnosti. Podľa čl. III. 4/ zmluvy, nadobudla zmluva platnosť a účinnosť okamihom jej
potvrdenia osvedčenými podpismi, t.j. dňom 7.2.2011.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31C/164/2004-68, súd zistil, že na základe
návrhu doručeného súdu dňa 20.9.2004 Ing. A. W. ako žalobcom (t.j. žalovaným v tomto konaní sp.

zn. 13C/65/2011) začalo sa konanie, ktorým žiadal Ing. A. W., aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru ku dňu 31.7.2004 dané J. F. - TACI listom zo dňa 28.7.2004 je neplatné. Súd rozsudkom zo dňa
26.11.2008, č.k. 31C/164/2004-68, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2010 určil, že skončenie
pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004 dané žalovaným - J. F. - TACI žalobcovi - Ing. A. W., listom zo
dňa 28.7.2004 je neplatné. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku súd predbežne skúmal, či má Ing. A. W.

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a dospel k záveru, že
vzhľadom k tomu, že žalovaný - J. F. - TACI tvrdil, že pracovný pomer skončil výpoveďou, je právne
postavenie žalobcu v danej veci neisté a teda mal súd za osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu
Ing. A. W. na určovacej žalobe. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
účastníci konania uzavreli dňa 14.9.1998 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Vzhľadom k tomu, že

žalovaný J. F. - TACI listom zo dňa 28.7.2004 oznámil žalobcovi - Ing. A. W., že jeho pracovný pomer
uzavretý na dobu určitú končí ku dňu 31.7.2004 z dôvodu ukončenia dodávateľsko-odberateľskej zmluvy
zo strany objednávateľa VIRTUS a.s. a súd mal za to, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú,
v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu a určil, že skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004
danéžalovanýmJ.F.-TACIžalobcoviIng.A.W.listomzodňa28.7.2004jeneplatné.Podľaodôvodnenia

rozsudku námietky žalovaného J. F. - TACI, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil výpoveďou
podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zo dňa 24.4.2004 a že táto výpoveď je platná, pretože boladoručená žalobcovi fikciou doručenia, keďže ju odmietol prevziať, súd považoval za právne irelevantné,
pretože sa žalobca Ing. A. W. nedomáha neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa 24.4.2004, ale určenia, že skončenie pracovného pomeru dané žalovaným J. F. - TACI listom zo

dňa 28.7.2004 je neplatné. Podľa odôvodnenia predmetom dokazovania nemohla byť tá skutočnosť,
či k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2004 platne došlo, keďže bol súd viazaný
petitom žaloby.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.2.2010, č.k. 11Co/83/2009-91, bol rozsudok
prvostupňového súdu potvrdený. Podľa odôvodnenia rozsudku vzhľadom na to, že spôsoby, ktorými

možno rozviazať pracovný pomer sú taxatívne uvedené uvedené v Zák. práce a podľa obsahu listu
žalovaného J. F. - TACI z 28.7.2004 nešlo ani o jeden z týchto uvedených spôsobov, neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, ktorého sa žalobca Ing. A. W. domáhal, mohla byť určená rozhodnutím
súdu za predpokladu, že na takomto určení je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/
O.s.p.. So zreteľom na obsah listu žalovaného J. F. - TACI zo dňa 28.7.2004 bolo potrebné, podľa
názoru odvolacieho súdu, považovať ho za jednostranný úkon žalovaného J. F. - TACI smerujúci ku

skončeniu pracovného pomeru so žalobcom Ing. A. W.. Podľa odôvodnenia posúdenie, či na neplatnosti
tohto skončenia pracovného pomeru mal žalobca Ing. A. W. naliehavý právny záujem, záviselo od
vyriešenia otázky, na akú dobu bol medzi účastníkmi uzavretý pracovný pomer pracovnou zmluvou zo
dňa 14.9.1998. Ak žalovaný v uvedenom liste vychádzal z toho, že pracovný pomer bol pracovnou
zmluvou dohodnutý na dobu určitú a oznámil žalobcovi, že takto dohodnutý pracovný pomer končí

31.7.2004,nemalsúddôvodpochybovaťotom,že týmtoúkonomžalovanýJ.F.mienilzánikpracovného
pomeru so žalobcom. Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu bolo však treba považovať pracovný
pomer medzi účastníkmi za dohodnutý na dobu neurčitú, ktorý však mohol byť platne skončený iba
spôsobmi kogentne ustanovenými v Zák. práce. Ak teda žalovaný J. F. - TACI skončil so žalobcom Ing. A.
W. pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú iným spôsobom, konkrétne ukončením dodávateľsko-

odberateľskej zmluvy, pracovný pomer tak nemohol byť platne skončený. Keďže mal súd závery prvého
stupňa týkajúce sa otázok, vyriešenie ktorých v konaní bolo potrebné, teda aj posúdenie toho, či list
žalovaného z 28.7.2004 smeroval k zániku pracovného pomeru so žalobcom a či na požadovanom
určení má žalobca naliehavý právny záujem, za správne, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Zo spisu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 37C/200/2010 súd zistil, že návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 29.10.2010, doplneným podaním zo dňa 28.4.2011,
si uplatnil A. W. ako žalobca proti J. F. TACI - SBS Košice ako žalovanému z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru zaplatenie sumy 27.382 eur spolu s prísl..

Konateľ žalobcu J. F., ktorý ako samostatne podnikajúca fyzická osoba bol právnym predchodcom

súčasného žalobcu a bol zamestnávateľom žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že na základe
oznámenia svojho obchodného partnera spoločnosti VIRTUS a.s., v priestoroch ktorej zabezpečoval
výkon strážnej služby, o ukončení objednávky výkonov denných služieb v jej priestoroch, žalovanému
túto skutočnosť vysvetlil a taktiež mu oznámil, že dostane výpoveď s trojmesačnou výpovednou lehotou.
Vypovedal, že dňa 24.4.2004 spolu so svojím bratom A. F., ktorý vykonával funkciu výkonného riaditeľa,

doručoval žalovanému výpoveď zo dňa 24.4.2004 a to na pracovisku - na vrátnici spoločnosti VIRTUS,
kde žalovaný vykonával svoju pracovnú zmenu, a to ráno pred ukončením jeho pracovnej zmeny.
Uviedol, že žalovaného oboznámil s textom výpovede a žalovaný potom túto výpoveď odmietol prevziať.
Štatutárny zástupca uviedol, že oboznámil žalovaného o tom, že aj keď odmietne výpoveď prevziať,
účinky výpovede nastanú, a to za prítomnosti svedka A. F.. Súčasne o tom spravil aj zápis do knihy

služieb. Štatutárny zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaný počas celej výpovednej lehoty stále namietal,
že on žiadnu výpoveď neprevzal a namietal aj to, prečo práve s ním má byť ukončený pracovný
pomer. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že z dôvodu, keďže mal vedomosti od svojich ostatných
zamestnancov a to od L., B. a L., ktorí mu oznámili, že im žalovaný povedal, že on aj po uplynutí
výpovednej lehoty nastúpi do práce a bude robiť problémy, „aby nedošlo k hanbe" poslal žalovanému

ďalší list zo dňa 28.7.2004, ktorým ho upozornil na to, že mu skončila výpovedná lehota a že nemá prísť
do práce. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že 1.8.2004 žalovaný do práce nenastúpil. Vypovedal,
že žalovaný začal voči nemu konanie o neplatnom skončení pracovného pomeru, pričom sa jednalo oskončenie pracovného pomeru listom zo dňa 28.7.2004 a štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že prvý
list - výpoveď zo dňa 24.4.2004 žalovaný zatajil.

Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, účastníci konania sp. zn. 31C/164/2004 po právoplatnom

rozhodnutí súdu svoj právny vzťah, v súvislosti s právnou úpravou § 79 Zák. práce, žiadnym spôsobom
neupravovali a preto uviedol, že trvá stav neistoty, ktorý je dôvodom podania tohto žalobného návrhu.
Ohľadom faktického stavu uviedol, že po právoplatnom skončení veci sa žalovaný ani nedožadoval
nástupu do práce a ani prideľovania práce.

ŽalovanýIng.A.W.akoúčastníkkonaniavypovedal,žebolzamestnanýužalobcu,resp.ujehoprávneho
predchodcu, na základe pracovnej zmluvy ako strážnik po dobu asi 7 rokov. Uviedol, že pracovný pomer

mal uzavretý na dobu neurčitú. Zo strany jeho zamestnávateľa bol mu doručený list zo dňa 28.7.2004,
označený ako „Skončenie pracovného pomeru". Uviedol, že on sa potom spojil so svojím advokátom
Fedorkom, ktorý mu poradil, aby dal vec na súd. Uviedol, že písal ešte jeden list žalobcovi, ktorým ho
vyzval na to, aby ho vzal späť do pracovného pomeru a ak by ho späť bol zobral, nebol by podal žalobu.
Žalovaný uviedol, že žiaden iný list zo strany jeho zamestnávateľa - žalobcu mu nebol doručovaný.

Nepamätal sa na to, že by v priebehu mesiaca apríla 2004 bol mu štatutárny zástupca žalobcu J. F. spolu
so svojím bratom A. F. doručovali iný list, ktorým sa mal skončiť jeho pracovný pomer, a ani že by on
bol takúto písomnosť odmietol prevziať. Uviedol, že po 31.júli 2004 už do práce nechodil, pretože podľa
štatutárneho zástupcu žalobcu, F., sa jeho pracovný pomer skončil. Na otázku v súvislosti so zápisom o
doručovaní výpovede v knihe služieb na liste č. 82 žalovaný uviedol, že si na takú okolnosť nespomína.

Svedok C. L., ktorý bol vypočutý na základe návrhu žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval
u žalobcu po dobu asi ôsmych rokov a asi pred piatimi rokmi tento pracovný pomer ukončil. Svedok si
pamätal na udalosti súvisiace so skončením pracovného pomeru žalovaného a to tak, že žalovaného
striedal v službe, t.j. žalovaný službu vo firme VIRTUS končil a odchádzal a svedok do služby nastupoval.
Svedok uviedol, že mu žalovaný spomenul, že dostal výpoveď, ale že ju neprevzal a ani že ju

neprevezme, vyjadril sa pred svedkom tak, že on bude podpisovať len to, čo on chce a že žalobca bude
platiť. Svedok po nahliadnutí na List č. 82 v Knihe evidencie strážnej služby (kópia na č.l. 9) uviedol, že
jeho podpis na tomto liste sa nenachádza a teda nestriedal žalovaného na pracovnej zmene. Opravil
svoju výpoveď tak, že ku komunikácii medzi ním a žalovaným o tom, že žalovaný neprevzal výpoveď,
došlo až následne o niekoľko dní, keď sa stretli pri striedaní pracovných zmien.

Svedok L. B. vypovedal, že robil u žalobcu v období r. 1996-2006. Svedok vypovedal, že on má doma k
dispozícii zošity, ktoré si viedol a do ktorých si zapisoval, kedy nastupoval do služby a kedy službu končil.
Svedok si pamätal na to, že dňa 24. apríla prišiel do zamestnania, kde mu službu odovzdával žalovaný
a v knihe bol vyhotovený záznam, v ktorom bolo uvedené, že žalovaný obdržal skončenie pracovného
pomeru. Uviedol, že žalovaný sa vtedy rozčuľoval, že on nič žalobcovi nepodpíše.

Z oboznámenej výpovede svedka A. F. zaznamenanej v zápisnici z pojednávania zo dňa 26.11.2008 v
konaní pred Okresným súdom Košice I, sp. zn. 31C/164/2004 (čl.65-66) vyplynulo, že žalobca, t.j. Ing.
A. W. nechcel prijať výpoveď, ktorú mu brat vypovedajúceho svedka, t.j. J. F. dával. Podľa výpovede
svedka bola výpoveď v obálke a on ju videl deň alebo dva predtým, keď ju jeho brat J. F. vyhotovoval.

Prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaný vzniesol aj námietku premlčania práva žalobcu na

podanie určovacej žaloby a to vychádzajúc z toho, že vyjadrenie žalobcu J. F. bolo v konaní
31C/164/2004 doručené súdu dňa 7.2.2005 a preto najneskôr od nasledujúceho dňa po doručení tohto
vyjadrenia, t.j. od 8.2.2005 mohol žalobca podať žalobu, ktorá je predmetom tohto konania a na tom
základe trojročná premlčacia doba uplynula dňa 9.2.2008 a preto žalobcom podaná žaloba bola podaná
oneskorene.

Žalobca prostredníctvom vyjadrení svojho právneho zástupcu trval na tom, že je nevyhnutné odstrániť
neistotu na strane žalobcu, či pracovný pomer žalovaného a žalobcu trvá alebo nie. Uviedol, žepostavenie žalobcu je neisté, pretože nie je zrejmé, či sa pracovný pomer žalovaného skončil alebo či
tento pracovný pomer trvá.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa
tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd
mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektami: žalovaným nepopieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu a teda
je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho
stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu,

resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom,
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho
návrhu. Za nedovolenú (pri možnosti žaloby na plnenie) možno považovať určovaciu žalobu tam, kde by
neslúžilapotrebámpraktickéhoživota,alelenzbytočnémurozmnožovaniusporov.Aksavšakurčovacou

žalobou vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe o plnenie,
je určovacia žaloba prípustná napriek tomu, že je možná i žaloba o plnenie.

Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa
ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné
právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady osobitného postupu v zmysle

uvedeného vyplývajú tiež z ust. § 77 Zák. práce. V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ, uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo
dňa,keďsamalpracovnýpomerskončiť.Uvedenéustanoveniepriznávaúčastníkompracovnoprávneho
vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým

je však zároveň (z hľadiska § 80 písm. c/ O.s.p.) vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého
právneho dôvodu žalobou podanou v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. domáhal proti druhému účastníkovi
určenia, že pracovný pomer zanikol, pretože rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo
prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť zrušovacieho prejavu, ktorým bol pracovný pomer
medzi účastníkmi skončený. Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti

zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zák. práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty.
Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zák. práce nebola vyslovená právoplatným
rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podanie žaloby o
určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny
záujematentonedostatokpredstavujesamostatnýaprvoradýdôvod,prektorýurčovaciažalobažalobcu

nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.

Predmetom daného sporu vymedzeného žalobou, bol návrh žalobcu na určenie, že pracovný pomer
medzi ním a žalovaným skončil výpoveďou danou žalovanému zo dňa 24.4.2004 ku dňu 31.7.2004.
Požadovaného určenia skončenia pracovného pomeru sa žalobca domáhal s časovým odstupom
takmer siedmych rokov odo dňa, keď dotknutý pracovný pomer sa mal skončiť, pričom bezprostrednou

príčinou podania tohto žalobného návrhu na určenie bolo, že si žalovaný uplatnil na súde nárok na
náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, o ktorej neplatnosti rozhodol Okresný
súd Košice I rozsudkom zo dňa 26.11.2008, č.k. 31C/164/2004-68. Určil v zmysle určovacej žaloby
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. (t.j. nie v zmysle osobitného postupu podľa ust. § 77 Zák. práce
nevyžadujúceho preukázanie naliehavého právneho záujmu), že skončenie pracovného pomeru ku dňu

31.7.2004 dané žalobcom TACI s.r.o. žalovanému Ing. A. W. listom zo dňa 28.7.2004 je neplatné.
Po uplynutí dňa 31.7.2004, ako vyplynulo z výpovedí štatutárneho zástupcu žalobcu aj žalovaného,žalovaný sa u žalobcu prideľovania práce nedomáhal, ani sa na pracovisko nedostavoval a ani žalobca
žalovaného na plnenie si povinností z pracovného pomeru nevyzýval. Žalobca uviedol, že žalovaného
v súčasnej dobe ani neeviduje ako svojho zamestnanca. Žalovanému žalobca vydal dňa 28.7.2004

potvrdenie o zápočte rokov (čl. 42 spisu OS KE I, 31C/164/2004), podľa ktorého bol žalovaný jeho
zamestnancom od 14.9.1998 do 31.7.2004 a pracovný pomer sa skončil uplynutím dohodnutej doby
(„ukončenie PP dohodnutého na dobu určitú"). Za danej situácie nemal súd za preukázaný a daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktoré určenie podľa tvrdenia žalobcu má odstrániť
stav právnej neistoty medzi ním a žalovaným. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd nemal stav

právnejneistotymedziúčastníkmizadaný,ktorúprávnuneistotubymohloodstrániťpožadovanéurčenie
o skončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu ku dňu 31.7.2004 na základe právneho úkonu -
listu žalobcu zo dňa 24.4.2004. Prípadné požadované určenie by na vzťahu účastníkov nič nezmenilo,
vôbec by neslúžilo potrebám praktického života, pretože sám žalobca vydal žalovanému potvrdenie
o skončení jeho pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004 uplynutím doby a ani žalovaný po úspešnom
určení neplatnosti skončenia svojho pracovného pomeru ku dňu 31.7.2004 na základe listu žalobcu zo

dňa 28.7.2004 si žiadne práva nenárokoval, s výnimkou peňažného nároku na náhradu mzdy z titulu
neplatného skončenia pracovného pomeru uplatneného osobitným žalobným návrhom na súde dňa
29.10.2010, t.j. pred podaním určovacej žaloby žalobcu a preto, ak vznikla potreba opätovne posúdiť
spôsob skončenia pracovného pomeru žalobcu a žalovaného v konaní o náhradu mzdy (Okresný
súd Košice I, sp. zn. 37C/200/2010) je potrebné posudzovať otázku skončenia pracovného pomeru

žalovaného u žalobcu v predmetnom konaní o plnenie ako prejudiciálnu otázku. Na uvedenom základe,
pre nedostatok kvalifikovaného - naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd žalobný
návrh zamietol a to bez toho, aby sa predmetom žaloby zaoberal meritórne.

K otázke premlčania práva žalobcu na podanie požadovanej určovacej žaloby, na základe vznesenia
námietkypremlčaniažalovaným,súduvádza,žeprávopodaťurčovaciužalobupodľa§80písm.c/O.s.p.

o určenie skončenia právneho vzťahu nepodlieha premlčaniu a podstatná je len existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal právo
na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom žalovaný bol povinný trovy
konania súdu písomne v lehote do troch dní vyčísliť. Keďže však žalovaný trovy právneho zastúpenia

nevyčíslil a žiadne iné trovy žalovaného okrem trov právneho zastúpenia zo spisu nevyplývajú, súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).