Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10C/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212711
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512212711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navhovateľa EOS KSI

Slovensko s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporkyni J. V., B.. XX.X.XXXX, Ž. XX, W., O..Č.. U. XXX za účasti
vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO 42
176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník v konaní o zaplatenie 693,96 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka v sume 49,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu celkom 693,56 eur spolu
s 13% úrokom ročne zo sumy 506,99 eur, ako aj náhradu trov tohto konania, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 41,20 eur a trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil
tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 Všeobecná úverová banka a.s.
so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155, postúpila svoju pohľadávku voči odporcovi na
navrhovateľa. Pohľadávka pozostáva z náhrady splátok úveru na základe zmluvy k úverovému účtu č.
XXXXXXXXX.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. V celom rozsahu sa pripojila k stanovisku vedľajšieho účastníka

a vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Pokiaľ ide o dohodu zo dňa 4.12.2009, poprela,
že by bola ňou podpísaná.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 6.3.2013 vzniesol námietku premlčania celej
pohľadávky navrhovateľa, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 27.7.2012 a celý dlh sa stal splatným
27.5.2006.

Navrhovateľ následne predložil súdu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 4.12.2009, v ktorom odporkyňa uzavrela dohodu o splátkovom kalendári, podľa ktorej sa zaviazal
splácať úver a uznala celý záväzok.Vedľajší účastník vo svojom stanovisku z 6.3.2013 uviedol, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a

žalobcom bol využitý omyl, lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa a
podpisom takejto formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzavretie takejto
dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Všeobecná úverová banka so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155 dňa 13.4.2005
uzatvorila s odporcom zmluvu k úverovému účtu č. zákazníka XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy

poskytla odporcovi úver, pričom podmienky čerpania úveru, účel a spôsob, výška a termíny splácania
úveru sú uvedené v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nedodržal podmienky
zmluvy, keďže úver riadne a včas nesplácal. V dôsledku toho banka vypovedala zmluvu o úvere a
odporcu vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Následne dňa 8.12.2006 banka postúpila svoju pohľadávku voči
odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ v tomto konaní žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie

istiny, ktorá bola vyčíslená ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. na čiastku 693,96 eur spolu s 13% úrokom
ročne zo sumy 506,99 eur od 9.12.2006 až do zaplatenia. Žiadal aj priznať náhradu trov konania.

Z dokladov, predložených navrhovateľom, vyplýva, že dňa 13.4.2005 Všeobecná úverová banka a
odporca uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru, pričom bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- Sk, ktorý
sa zaviazal odporca splácať v mesačných splátkach po 517,71 Sk po dobu 60 mesiacov, pričom

ročná percentuálna miera nákladov činila 11,33%. Odporca podmienky zmluvy nedodržal, preto bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Následne dňa 8.12.2006 Všeobecná úverová
banka postúpila pohľadávku na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto činila 793,97 eur a
pozostávala z istiny 606,99 eur, riadneho úroku 109,64 eur, úroku z omeškania 0,33 eur a ostatného
príslušenstva a poplatkov 77,01 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu. Po

postúpení pohľadávky odporca uhradil žiadnu čiastku 100,01 eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa
Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľskom úvere a tiež podľa zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa a
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo, alebo iné odplatné zmluvy, upravené v 8. časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca je právnickou osobou, ktorej obchodnou činnosťou je
poskytovanie o.i. aj spotrebiteľských úverov. Odporca je fyzickou osobou, nepodnikateľom, pričom

Zmluva o osobnom úvere č. 23672959 bola uzavretá na predtlačenom formulári.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojichpráv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 6 ods. 1, 3 Zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym

spôsobom spotrebiteľa diskriminovať, ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní nedobromyseľnosti, čestnosti
zvyklosti a praxe.

c) pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej dohody.

Podľa § 23 a) ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré

na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
najmä

- podmienky, ktoré viažu na predaj výrobkov alebo poskytovanie služby na odobratie iného výrobku
alebo na prevzatie inej služby,

- podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobkov alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu,

- podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice Rady 93/63 EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa premlčané právo mohlo vykonať po prvýraz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, ak pre neplnenie niektorej zo splátok stane sa zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi vznikla 27.5.2006
písomným oznámením o odstúpení od zmluvy a následne určením lehoty na plnenie. Nárok na súde bol
uplatnený dňa 27.7.2012, teda po zákonnej trojročnej premlčacej dobe.Odporkyňa dňa 20.6.2013 vzniesla námietku premlčania po oboznámení sa so stanoviskom vedľajšieho
účastníka.

Vedľajší účastník vzniesol taktiež námietku premlčania. Súd prihliadol na túto námietku a nárok

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keďže pohľadávka sa stala splatnou 27.5.2006 a bola uplatnená
na súde 27.7.2012.

Pokiaľ sa týka tvrdenia navrhovateľa, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť námietku premlčania,
je potrebné poukázať na to, že podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Postavenie vedľajšieho

účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako má účastník, na
stranu ktorého sa pripojil.

Pokiaľ navrhovateľ predložil dohodu o uznaní záväzku, možno mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný
prejav vôle dlžníka (z iných konaní vyplýva, že dlžníkom neboli osobne podpísané).

Odporkyňa poprela, aby na dohode bol jej podpis. Uviedla, že aj vizuálnym pozorovaním predpisu na

dohode a zmluve je viditeľný rozdiel v podpise a v r. 2009 nepodpísala žiadnu dohodu o uznaní záväzku.
Súd mal za to, že ide o neplatný úkon a preto pri rozhodovaní na predmetnú dohodu neprihliadal.

Keďže navrhovateľ v konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Odporca mal plný
úspech, náhradu trov konania však nežiadal priznať, preto súd rozhodol, že mu náhrada trov konania
neprináleží.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

V rámci úvah, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia § 150 ods.
2 O.s.p., je potrebné prihliadať na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa
viedli k jej uplatneniu na súde, na postoj a správanie sa odporcu a tiež na okolnosti poskytovania právnej

pomoci.

Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je vymáhanie zmuvných povinností, konkrétne
dojednanej zmluvy o úvere. Pretože odporca dobrovoľne svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, neostávalo
navrhovateľovi iné, ako sa so svojim nárokom obrátiť na súd.

Súdu je zo súdnej praxe, z jeho rozhodovacej činnosti známe, že advokát JUDr. Igor Šafranko zastupuje

vedľajšiehoúčastníkavobdobnýchveciachvdesiatkachinýchsporov.Nejdetedalenovzťahnazáklade
individuálneho plnomocenstva len pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém je pracnosť
jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci značne
znížená.

Súd riadiaci sa týmito úvahami dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba za primeranú náhradu trov

považovať 35% vyčíslených trov, t.j. 49,70 eur. Celkovo činili trovy za dva úkony - prevzatie a príprava +
vyjadrenie,jedenúkon51,45eur,režijnýpaušál1x7,63eura1x7,81eur+20%DPH,celkom142,01eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.