Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409010542
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6409010542.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,naverejnomzasadnutídňa4.marca2015,vsenátezloženomzpredsedu
senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal
odvolanie obžalovaného Y. S., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 08.10.2014 sp.zn.
2T/152/2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. S. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. S. uznaný za vinného z pokračovacieho
obzvlášťzávažnéhozločinulúpeže podľa§188ods.1,3písm.b)Tr.zák.,§20Tr.zák.natomskutkovom
základe, ako je rozvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

desať rokov a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dva roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené strany Y. H., E. C., firma G. H., Selce a E.. A.. Y. Y. odkázaní

s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu, a to do výroku o treste napadnutého rozsudku. Domáhal sa zrušenia rozsudku v tejto
časti a uloženia podstatne miernejšieho trestu odňatia slobody. V dôvodoch odvolania poukázal na
poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu obžalobou, hoci

popiera, že by sa dopustil predmetných skutkov v úmysle spáchania zločinu lúpeže. Preto považuje
uložený trest za neprimerane prísny. Poukazuje na mieru účasti na spáchaní predmetných skutkov, keď
on nevedel kam spolupáchatelia idú a čo budú robiť, zavolali ho len pomôcť. Nebol organizátor ani
návodca a nezabezpečoval ani žiadne prostriedky a pomôcky na páchanie trestnej činnosti, na hlavnom
pojednávaní popísal mieru jeho účasti na spáchaní týchto skutkov. Súd prvého stupňa dostatočne
nerešpektovalust.§38ods.2Tr.zák.,keďpodľajehonázorumalbraťvúvahudvepoľahčujúceokolnosti

podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák., keďže sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a túto oľutoval a tiež
pri objasňovaní trestnej činnosti bol nápomocný príslušným orgánom. Preto súd prvého stupňa zrejme
pochybil, pokiaľ mu neuznal ani jednu z týchto poľahčujúcich okolností, hoci v prípade ich priznania
mohol postupovať podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. so znížením hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu.
Tiež poukázal na plynutie času, keď od spáchania trestnej činnosti uplynulo viac ako sedem rokov a
odvtedy riadne pracoval a viedol riadny život, uloženie tak prísneho trestu potom s odstupom času

nemôže plniť výchovný účel.Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie a správnosť
postupu konania v tejto časti, ktoré trestu predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď súd prvého stupňa
rešpektoval všetky zákonné ustanovenia § 34 ods. 1,4 Tr. zák., vrátane ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. pri
ukladaní trestu. Treba uviesť, že obžalovaný na jednej strane popísal, ako malo dôjsť k spáchaniu

trestnej činnosti, ale v takom svetle, ktoré by jemu čo najmenej ublížilo, resp. spochybňovalo jeho úmysel
dopustiť sa predmetnej trestnej činnosti a svoju mieru účasti na konaní bagatelizuje, hoci išlo o zjavnú
spoluprácu po dohode so spolupáchateľmi, aj keď sám trestnú činnosť neorganizoval, ale v plnej miere
sa podieľal na jej príprave a dokonaní a potom aj následkoch. Z tohto pohľadu nie je možné priznať
poľahčujúcu okolnosť v zmysle napomáhania a skutočnej ľútosti nad spáchaním trestnej činnosti, ide
zjavne iba o formálny prejav a v konečnom dôsledku viac ľútosť nad samým sebou a odhalení spáchaní

trestnej činnosti, ako skutočnými následkami jeho konania vo vzťahu k poškodeným.

Vychádzajúc z dôvodov okresného súdu vo vzťahu k uloženému trestu, ktoré si odvolací súd osvojil,
stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje, dospel aj po uvedených úvahách o treste k záveru,
že uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej

prevencie, pritom nejde o trest neprimerane prísny, skôr je odvolací súd toho názoru, že prichádzalo do
úvahy z jeho pohľadu uloženie aj prísnejšieho trestu.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o stupni stráženia obžalovaného, keď využil špeciálne
ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. a pre výkon trestu ho zaradil do miernejšej nápravnej skupiny so stredným

stupňom stráženia s prihliadnutím na mieru narušenia obžalovaného a osoby obžalovaného z pohľadu
na predchádzajúci život, predpoklad nápravy aj výkonom v miernejšom stupni stráženia.

Okresný súd obligatórne obžalovanému uložil ochranný dohľad v strede sadzby v zmysle ust. § 76 ods.
1, § 78 Tr. zák.

Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok v preskúmanej časti v plnej miere za zákonný, a preto
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.