Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200094
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8513200094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO 35 697 270 proti žalovanému T. K., nar.
XX.XX.XXXX,bytomB.C.,ul.K.X.,zaúčastivedľajšiehoúčastníka1.Občianskezdruženieslovenských
spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154 so sídlom združenia Petrovská 10, 909 01 Skalica, právne zast. JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, 2. Združenie
na podporu správ spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava,
v konaní o zaplatenie 599,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 267,34 eur s 9 % úrokom z omeškania od 19.3.2010

do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

Vedľajším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žaloboudoručenoutunajšiemusúdužiadal,abysúdzaviazalžalovanéhokúhradeistiny599,28
eurs9%ročnýmúrokomzomeškaniaod19.03.2010dozaplateniaaknáhradetrovkonania,atotitulom
neuhradených faktúr za poskytnuté služby v sume 267,34 eur a zmluvnej pokuty v sume 331,94 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s žalovaným uzavrel dňa 25..08.2008 Zmluvu o pripojení č. A3892611.
V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému mikroprocesorovú kartu - SIM kartu. Pri
uzavretí Dodatku k zmluve č. A3892611 odpredal žalovanej mobilný telefón značky Sony Ericssom
G502i za kúpnu cenu 0,03 eur. Žalovaný žalobcovi nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie

od 08.11.2009 do08.01.2010, čím porušila zmluvné povinnosti v zmysle dodatku a je povinný zaplatiť
žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zaslal žalovanému
rozpis neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu. Žalovaný na pokus o
pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou.

V priebehu konania bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka 1/
Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, ktorým oznámil súdu vstup do konania. Po
doručení návrhu a jeho príloh zaslal súdu jeho vyjadrenie s tým, že vstupuje do konania len pokiaľ ideo zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Po citácii § 52 ods. 2 Obč. zák. a nasl. uviedol, že zmluvnú
pokutu vo výške 331,94 eur považuje za neprijateľnú podmienku, a teda ide o neplatnú podmienku.
Otázku neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty už bola judikovaná napr. rozsudkami Krajského

súdu Prešov sp. zn. 16Co/18/2012 zo dňa 15.3.2012, sp. zn. 18Co/136/2010 zo dňa 9.5.2011, sp. zn.
16Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, sp. zn. 2Co/137/2010 zo dňa 29.6.011 a sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa
24.4.2012. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhol návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty
zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania. Do konania tiež vstúpilo ako vedľajší účastník 2/ Združenie
na podporu práv spotrebiteľov.

Podaním doručeným súdu dňa 14.09.2012 žalobca zobral žalobu späť vo výške 182,92 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 182,92 eur od 19.03.2010 do zaplatenia.

Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 267,34 eur aj
nárok na zaplatenie sumy 149,01 eur, ktorý si uplatňuje do výšky škody v súlade s ust. č.l. 3 bod 3.7.
Dodatku, ktorá mu preukázateľne vznikla. Domáha sa teda náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou tzn. predstavuje škodu žalobcu, ktorú

mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že
podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Následne zmluvný
vzťah porušil.

Súd uznesením č.k. 4C/51/2011-60 zo dňa 10.10.2012 zastavil konanie v časti týkajúcej sa sumy 182,92
92 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 182,92 eur od 19.03.2010 do zaplatenia

a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie. Nové konanie bolo zapísané pod sp. zn.
4C/1/2013.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal účastníkov konania a vedľajších účastníkov. Pojednávania sa nikto nezúčastnil.

Žalobca a vedľajší účastník v 1/ rade svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, ostatní neúčasť

neospravedlnili aj keď predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas vykázané. Súd preto v súlade
s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj v neprítomnosti žalobcu, vedľajšieho účastníka a jeho právneho
zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka, listinnými dôkazmi
- zmluvou o pripojení č. č. A3892611 zo dňa 25.08.2008 dodatkom k zmluve o pripojení, všeobecnými

podmienkami, pokusom o pokonávku, platobnou históriou žalovanej a priloženými faktúrami zistil, že
skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho opísal žalobca vo svojom návrhu a ako je uvedený vyššie s tým,
že podľa dodatku k zmluve o pripojení bola dohodnutá zmluvná pokuta 331,94 eur.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny
poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11

bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
Všeobecných podmienkach je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa
cenníka, ako aj cenu za iné služby, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s
ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 25.08.2008 v prípade porušenia niektorej z povinnosti

účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k
ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10 000,00 Sk

(331,94 eur). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samostatným porušením
povinností účastníka, a to v okamihu porušenia povinností účastníka, a to v okamihu porušenia
povinností účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku (napr. odstúpenie od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade
porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c/ tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť

podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu
podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte
zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej
zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

V zmysle zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení.

Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto

zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež iba „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení a dodatok k nej. V skutočnosti išlo o viazanú zmluvu, a
to jednak zmluvu o pripojení a jednak o kúpnu zmluvu (kúpa mobilného telefónu), pričom podľa dodatku
k zmluve o pripojení sa žalovaná zaviazala používať služby 24 mesiacov.

Pokiaľ ide o časť návrhu týkajúceho sa zaplatenia hovorného, súd mal z predložených zmlúv o pripojení
a z faktúr preukázané, že žalobca umožnil žalovanému využívať svoje služby, ktoré žalovaný aj využíval,
avšak za tieto služby za obdobie od 08.11.2009 do 08.01.2010 nezaplatil, čím porušila svoje povinnosti
vyplývajúce pre neho zo zmluvy o pripojení, dodatku k nej a všeobecných podmienok. V tejto časti je
nárok žalobcu dôvodný, preto mu súd vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie 267,34 eur s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 19.03.2010 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania,
pretože žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením a teda v zmysle cit. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. má
právo aj na úrok z omeškania. Keďže požadovaný úrok z omeškania bol v súlade s ustanoveniami Obč.
zák. a jeho vykonávacieho predpisu, súd priznal úrok z omeškania v požadovanej výške.

V časti týkajúcej zaplatenia zvyšku žalovanej sumy s príslušenstvom., ktoré žalobca po úprave návrhu
požadoval z dôvodu náhrady škody, súd návrh zamietol z dôvodu neprijateľnosti bodu 2.5. dodatku k

zmluve o pripojení.

Je nepochybné, že v danom prípade pri uzatváraní zmlúv o pripojení vystupoval žalobca v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný podpisoval zmluvu a využíval služby ako
fyzická osoba nepodnikateľ, teda ako spotrebiteľ. Žalobca právo na zmluvnú pokutu teda odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo
je súdu známe z úradnej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy
Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá
vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho,
lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti
stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto

novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica

Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení,
resp. dodatku k nej týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Náhrada škody je inštitút umožňujúci poškodeného domáhať náhrady toho, o čo sa zmenšila jeho
majetková sféra v dôsledku porušenia povinnosti upravenej záväznými právnymi predpismi alebo
zmluvných povinností alebo náhrady toho, čo by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k porušeniu
určitej povinnosti zo strany škodcu (tzv. ušlý zisk). Pre zodpovednosť za škodu sa vyžaduje splnenie
určitých podmienok, a to 1. protiprávne konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním a vznikom škody. V prípade, že nejde o tzv. objektívnu zodpovednosť (t.j. zodpovednosť za
výsledok, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu), je potrebné, aby bolo preukázané aj zavinenie
škodcu. Tieto predpoklady musia byť súčasne splnené, aby niekto mohol zodpovedať za škodu.V prvom súd považuje za potrebné uviesť, že účastníci si pri uzatváraní zmluvy o pripojení osobitne
neupravovali náhradu škody, v zmluve bola určená iba zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur, ktorú
navrhovateľ od odporcu požadoval v návrhu na začatie konania, ako aj pokuse o pokonávku.

Súdu je z úradnej činnosti známe, že neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej pokuty v rovnakom, resp.
porovnateľnom znení ako bola dohodnutá aj v tomto prípade, už bola judikovaná napr. rozsudkami
Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/18/2012 zo dňa 15.3.2012, sp. zn. 18Co/136/2010 zo dňa 9.5.2011,
sp. zn. 16Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, sp. zn. 2Co/137/2010 zo dňa 29.6.011 a sp. zn. 6Co/91/2011
zo dňa 24.4.2012.

Je pravdou, že odporca svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a riadne a včas

platiť cenu za poskytované služby porušil. Na druhej strane však kúpnu cenu určil navrhovateľ v rámci
svojej obchodnej politiky, podobne ako aj podmienky uplatnenia zmluvnej pokuty. Prípadné porušenie
povinností zo strany odporcu zabezpečil zmluvnou pokutou, ktorá však už bola vyššie uvedenými
rozhodnutiami súdov určená ako neprijateľná podmienka, teda táto sa považuje za neplatnú. Uvedené
sa vzťahuje aj na tento prípad, keďže takáto podmienka bola vyhlásená za neplatnú vo vzťahu k

spotrebiteľom, teda fyzickým osobám, ktoré zmluvy o pripojení uzatvárali pre svoju osobnú potrebu. Z
neplatnej zmluvnej podmienky potom nie je možné požadovať plnenie.

Navrhovateľ síce po čiastočnom späťvzatí požaduje žalovanú sumu z titulu náhrady škody, z celého
obsahu oboch spisov týkajúcich sa právneho vzťahu účastníkov konania vyplýva, že táto zmena
právneho posúdenia uplatneného nároku je len reakciou na vyššie uvedené rozhodnutia súdov ohľadne

neplatnosti zmluvnej pokuty, čiže ide de facto o modifikáciu výšky zmluvnej pokuty (v prehľade úhrad
je pohľadávka vedená ako zmluvná pokuta, v pokuse o pokonávku, ako aj v návrhu na začatie konania
bola uplatnená zmluvná pokuta). Modifikácia zmluvnej pokuty, ktorá bola rozhodnutiami súdov určená za
neplatnú, však nie je možná, čo bolo už takisto judikované viacerými rozhodnutiami slovenských súdov.

Ak by súd aj pripustil, že navrhovateľom požadovaná náhrada škody nie je modifikáciou neplatnej

zmluvnej pokuty, súd nemal preukázanú skutočnú výšku škody.

V zmysle bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení síce odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný
telefón je mu predávaný za cenu rovnajúcu sa rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle
uvedeného dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby poskytované jej prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v danom dodatku (24 mesiacov -

doba viazanosti), pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v čl. 2 bodoch 2.2, 2.3 alebo
2.4 dodatku) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, aj s ohľadom na prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny telefónu.

Uvedený článok dodatku k zmluve o pripojení je však vopred naformulovaný a podľa názoru súdu toto

vyhlásenie skutočne neznamená, že škoda pri nedodržaní „dohodnutej“ doby viazanosti navrhovateľovi
v tom-ktorom jednotlivom prípade skutočne vznikne a už vôbec nie, že bez ohľadu na ostatné okolnosti
toho-ktorého jednotlivého prípadu presne vo výške zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu
predaného tak, ako v tomto prípade pri uzavretí zmluvy o pripojení za tzv. akciovú cenu.

Ako je súdu známe, navrhovateľ výšku zľavy z ceny mobilného telefónu odvíja od výšky programu,

ktorý sa zaviaže účastník užívať, a teda od výšky ceny, ktorú za ten ktorý vybraný program bude
účastník každý mesiac minimálne platiť. Je zrejmé, že v cene toho ktorého programu poskytovaného
navrhovateľom je už kalkulované aj s určitým ziskom navrhovateľa (bez dosiahnutia ktorého by
túto podnikateľskú činnosť nevykonával) a takisto s náhradou výhod, ktoré poskytol navrhovateľ
účastníkovi zmluvy o pripojení. Uvedenému nasvedčuje aj záväzok tzv. viazanosti, teda zotrvania v

zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po určitý čas, zväčša 24 mesiacov, počas ktorého by sa poskytnuté
výhody účastníkom mali navrhovateľovi vrátiť. Pri platení poplatkov spojených s využívaním zvolenéhoprogramu teda účastník spláca aj zľavu z ceny mobilného zariadenia, ktoré mu bolo zvýhodnene
predané.

Súdu je tiež z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ si v súčasnosti aj v iných konaniach uplatňuje

náhraduškodyvovýškerozdielumedzikúpnou(akciovou)cenoumobilnéhotelefónuposkytnutéhotomu
ktorému účastníkovi a trhovou cenou, za ktorú mobilný telefón predáva navrhovateľ bez zvýhodnenia.

Vdanomprípadeodporcaprestalplniťpo15mesiacochodprvéhoobdobiapouzavretídodatkukzmluve
o pripojení, teda takmer po viac ako polovici doby viazanosti.

Za takéhoto stavu, ak by teda súd pripustil, že v danom prípade nešlo len o modifikáciu neplatnej
zmluvnej pokuty, potom súd uzavrel, že nemal dostatočným spôsobom preukázanú skutočnú výšku

vzniknutej škody, teda nemal jednoznačne preukázaný jeden z predpokladov náhrady škody, preto návrh
v časti týkajúcej sa náhrady škody vo výške 149,01 eur zamietol.

Súd naviac poukazuje na fakt, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17C/23/2010-65 zo dňa
13.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2010 zo dňa 29.6.2011 bola
zmluvná pokuta rovnakého významu a v znení rovnakom ako v bode 2.5. dodatku k zmluve o pripojení

č. A4327460 zo dňa 14.4.2009 vyhlásená za neprijateľnú podmienku. Obdobne vo veci vedenej na
Okresnom súde Prešov č.k. 17C/122/2010-35 zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. 18Co/136/2010 zo dňa 9.5.2011. Obdobne je súdu z úradnej činnosti (tak vlastnej, ako aj

iných súdov), že vo viacerých prípadoch došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb žalobcu o plnenie z
rovnakých zmluvných pokút dohodnutých za podobných podmienok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradutrovprávo.Žalobcažalovalsumu599,28eurspríslušenstvom,úspešnýbolvovýškehovorného
267,34 eur. V danej veci mal teda žalobca úspech len čiastočný, preto súd použil cit. zák. ustanovenie.

Vedľajší účastník v 1. rade si uplatnil trovy konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia, 1 úkon vo výške 39,84 eur, 2 x
režijný paušál vo výške 7,63 eur a 20% DPH z odmeny a režijných paušálov, celkom vo výške 95,12 eur.
Ako je zrejmé aj z názvu vedľajšieho účastníka, ide o organizáciu zriadené na ochranu spotrebiteľa, teda
jeho cieľom je okrem iného aj kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v súdnych
konaniach a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka na podporu účastníka,

ktorý je spotrebiteľom. Účastník konania (v tomto prípade aj vedľajší účastník) má právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Je pravdou, že právne predpisy umožňujú ktorémukoľvek účastníkovi
súdneho konania dať sa zastúpiť advokátom, čiže toto právo má aj vedľajší účastník. Na druhej strane
ako je zrejmé z mnohých konaní vedených nielen na tunajšom súde, že vedľajší účastník, zastúpený
advokátom, vstupuje hromadne do začatých konaní, pričom jeho prvé podanie spočíva v oznámení o

vstupe do konania, v

žiadosti o zaslanie návrhu a v uplatnení trov konania a následné úkony sú obsahovo totožné námietky
v závislosti od predmetu konania.

Vychádzajúc z účelu, pre ktorý vznikol vedľajší účastník a ktorý chce napĺňať je zrejmé, že aj
bez právneho zastúpenia je (resp. mal by byť) vedľajší účastník materiálne, personálne aj odborne

spôsobilý na zastupovanie účastníkov - spotrebiteľov bez právneho zastúpenia (minimálne v právne
nenáročných konaniach). Z tohto pohľadu potom súd náhradu trov právneho zastúpenia súd nepovažuje
za účelne vynaložené trovy konania, ktorých náhrada by vedľajšiemu účastníkovi prislúchala. Súd pritom
vychádzal aj z toho, že úkon príprava a prevzatie zastúpenia vykonáva právny zástupca vedľajšieho
účastníka bez toho, aby mal vedomosť o predmete konania, teda právny zástupca sa ani nemohol

pripraviť sa na právne zastúpenie, keďže nemal vedomosť o predmete konania. Vzhľadom na tútoskutočnosť, ako aj na už vyššie uvedenú skutočnosť, že vedľajší účastník vzhľadom na svoj cieľ je
spôsobilý takúto ochranu poskytnúť aj bez právneho zastúpenia, súd vedľajším účastníkom náhradu
trov konania nepriznal. Vedľajší účastník v 2. rade si náhradu trov ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.