Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219935
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112219935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci navrhovateľa I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V., Ul. X. č. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Jablonovským, advokátom v Banskej Bystrici, Ul. Mladých
budovateľov č. 2, proti odporcovi U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ul. M. č. X, zastúpeného Mgr.
Vladimírou Doničovou, advokátkou v Humennom, Ul. Kukorelliho č. 60, o zvýšenie výživného, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 295/2012 -309 z 26.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 27P

268/2006-104 z 13.06.2007 tak, že zvýšil výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa zo sumy 3.200,-
Sk (106,22 Eur) mesačne za obdobie od 21.07.2013 do 31.08.2014 na sumu 200 Eur mesačne a od
01.09.2014 do budúcna na sumu 270 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2014 v celkovej
výške 1.877,42 Eur povolil odporcovi splácať v 80 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá mu

nezabezpečuje osobnú starostlivosť, avšak zabezpečuje jeho výživu tým, že zabezpečuje jeho bývanie
a platí podnájom vo výške 400 Eur mesačne. To znamená, že sumou 200 Eur mesačne zabezpečuje
bývanie pre navrhovateľa. Taktiež mu zabezpečuje stravu, kde výdavky predstavujú 100 Eur mesačne a
tútosinavrhovateľdopĺňaajzvlastnýchfinančnýchzdrojovzúčastňovanímsanabrigádnickýchprácach.

Výdavky navrhovateľa však nepredstavujú iba výdavky spočívajúce v zabezpečení bývania a stravy,
ale sú to výdavky potrebné pre jeho štúdium na strednej škole, pričom momentálne je v maturitnom
ročníku a výdavky sa navýšili z dôvodu prípravy na štúdium na vysokej škole.

Výdavky sa týkajú aj cestovného, výdavky týkajúce sa jazykovej školy, ako aj výdavky súvisiace s jeho
zdravotným stavom, keďže má problémy s kolenom, s chrbticou a so zubami, pričom naviac pravidelne

navštevuje alergologickú ambulanciu.K zmene pomerov u navrhovateľa došlo najmä od 01.09.2014 v súvislosti s nástupom do maturitného
ročníka, nakoľko sa zvýšili výdavky týkajúce sa ošatenia na stužkovú slávnosť a výdavky týkajúce sa
samotné tohto podujatia vôbec. Náklady na túto slávnosť budú predstavovať sumu okolo 450 Eur.

Príjmové pomery odporcu a jeho majetkové pomery sú priaznivé, naďalej je vlastníkom bytu na ulici F.,
jeho majetkové pomery sú priaznivejšie ako u matky navrhovateľa, je vlastníkom nehnuteľností v k. ú.
P., pričom ide o dom, hospodársku budovu P., ako aj zastavané plochy a nádvoria, tak ako to vyplýva
z výpisu LV č. XXXX doloženého do spisu.

Argumentáciu, že sestra odporcu brala úver na podnikanie, a preto bolo potrebné dať do zálohu
predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. P., odporca nepreukázal a neuniesol takto svoje dôkazné bremeno.

Naďalej odporca pracuje pre svoju sestru, ktorá mu poskytuje stravu a taktiež túto stravu zabezpečuje
aj jeho priateľka, ako aj bývanie, takže so zabezpečením týchto základných životných potrieb nemá
odporca žiadne výdavky. Okrem toho mu so zabezpečením výživy vypomáhajú aj ďalší príbuzní a to
finančne, čo preukazuje, že odporca nevyužíva v plnej miere svoje možnosti a schopnosti. V porovnaní s
matkounavrhovateľamáodporcalepšiemajetkovézázemie,nehnuteľnosti,ktorévlastní,môžespeňažiť

a použiť na výživu svojich detí, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými
pohľadávkami.

Na základe toho považoval súd prvého stupňa za výživné pre navrhovateľa primerané vo výške 200
Eur v období po dovŕšení plnoletosti a následne od 01.09.2014 do budúcnosti so zreteľom na zvýšené
výdavky na strane navrhovateľa, je výživné primerané vo výške 270 Eur, pričom toto by malo pokrývať

najmä zvýšené výdavky týkajúce sa učebných pomôcok, školských potrieb a to tak tých, ktoré sa týkajú
štúdia na strednej škole, ako aj pomôcok, ktoré sa týkajú prípravy na štúdium na vysokej škole.

Dlžné výživné za obdobie od 21.07.2013 do 30.11.2014 povolil otcovi splácať v splátkach po 80
Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Toto dlžné výživné v
odôvodnení rozhodnutia aj náležite špecifikoval v podobe rozdielu medzi výživným, ktoré bol odporca

povinný platiť pred zvýšením a následnou zvýšenou výškou výživného.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie tejto náhrady trov konania videl v tom, že konanie sa začalo už v čase, keď
navrhovateľ bol maloletý a naviac tu existuje príbuzenský pomer medzi účastníkmi konania.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca.

Poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku súd neuviedol, akú výšku mesačných výdavkov považoval
za skutočne vynaložené a reálne, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých
skutočností a akých úvah súd ustálil výšku mesačných výdavkov navrhovateľa, nakoľko dostatočným
spôsobom v rozsudku neodôvodnil pravidelné mesačné výdavky navrhovateľa, neuviedol, o aké
pravidelné mesačné výdavky ide, tieto nepreskúmal aj ohľadom toho, či sú tieto nevyhnutné na zdravý

výboj navrhovateľa. Nezaoberal sa tým, či výška týchto výdavkov je skutočne reálna a primeraná a to
aj s prihliadnutím na reálne možnosti jeho rodičov, nakoľko sama matka navrhovateľa dokladovala svoj
príjem vo výške 550 Eur mesačne.

Súd prvého stupňa takto nesplnil povinnosť uloženú odvolacím súdom a hoci vykonal opätovné
dokazovanie, neustálil aktuálnu sumu výdavkov navrhovateľa v čase od dovŕšenia plnoletosti.

Súdprvéhostupňanevychádzalzreálnychzárobkovýchmožnostíaschopnostíodporcu.Odporcanemá
toho času stálu prácu, nemá pravidelný príjem a eliminoval svoje výdavky na minimum, pričom pri krytí
jeho základných životných potrieb mu pomáhajú jeho blízky. Pri zaoberaní sa majetkovými pomermi
odporcu, ako aj výdavkami odporcu, prvostupňový súd len skonštatoval, že svoje tvrdenia odporcariadne nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno na potvrdenie nemožnosti disponovať so svojim
majetkom. Z tohto dôvodu je táto časť rozsudku nezrozumiteľná a nejasná.

Výdavky prezentované matkou navrhovateľa a samotným navrhovateľom nemožno považovať za

preukázané a sú nadnesené.

Je potrebné namietnuť mesačný výdavok za podnájom bytu vo výške 400 Eur mesačne, v ktorom býva
navrhovateľ spolu s matkou. Takýto výdavok je nadštandardný a neprimerane vysoký. Nemožno súhlasiť
so strohým konštatovaním prvostupňového súdu, že matka navrhovateľa zabezpečuje bývanie a podieľa
sa takto sumou 200 Eur v prospech navrhovateľa.

Výdavky na štúdium sa nezmenili oproti tretiemu ročníku strednej školy za situácie, že v súčasnosti

je navrhovateľ vo 4. ročníku strednej školy. Nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že
navrhovateľovi sa navýšili výdavky týkajúce sa prípravy na štúdium na vysokú školu.

Pokiaľ ide o navýšenie výdavkov, tieto súd prvého stupňa náležite neodôvodnil a najmä výdavky na
cestovné nijakým spôsobom neboli navýšené. Pokiaľ ide o výdavky na stužkovú slávnosť, tieto v celom
rozsahu súd prvého stupňa svojim rozhodnutím preniesol na odporcu, čo nemožno považovať za

správny postup.

Konajúci súd zvýšil výživné pre navrhovateľa na podklade navrhovateľových bližšie nešpecifikovaných,
len v budúcnosti predpokladaných výdavkov a skutočným porovnaním mesačných výdavkov v 3. ročníku
a vo 4. ročníku strednej školy, ktoré zostali nezmenené, sa vôbec nezaoberal.

Je potrebné poukázať na neúmernosť zvyšovania výživného rozhodnutím súdu, nakoľko v období od

01.09.2011 do 20.07.2013 došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 106,22 Eur na sumu 200 Eur, v období
od 21.07.2013 do 31.08.2014 zo sumy 106,22 Eur na sumu 200 Eur a napokon od 01.09.2014 do
budúcnosti v sume 270 Eur.

Nemožno súhlasiť ani s vypočítanou výškou dlžného výživného, pretože je potrebné započítať aj
výdavky, ktoré poskytol odporca navrhovateľovi, a to podľa údajov uvedených v zápisnici z 02.07.2014

na str. 5. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd prvého stupňa sa náležitým spôsobom vyporiadal s potrebou zvýšenia výživného pre mal. I. za

obdobie od jeho plnoletosti do budúcnosti a toto výživné aj správne rozdelil na dve etapy v rozdielnej
výške zvýšenia výživného, teda za obdobie od dovŕšenia plnoletosti (21.07.2013 do 31.08.2014) a
následne od 01.09.2014, kedy navrhovateľ nastúpil do záverečného, a to 4. ročníka štúdia na strednej
škole, pričom táto okolnosť priniesla ďalšie zvýšené výdavky.

Nemožno konštatovať, že by súd prvého stupňa nezistil sumu, ktorá je potrebná v rozumnej miere na

zabezpečenie potrieb navrhovateľa ako osoby oprávnenej na výživné.

Už v predchádzajúcich štádiách konania súd prvého stupňa túto sumu čiastočne zistil a odvolací súd
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej veci, a to v rozsudku č.k. 1Co 42/2014-257 zo
07.04.2014, konštatoval, že len základné výdavky týkajúce sa cestovného, jazykovej školy, výletov,
školských pomôcok, telefónu a liekov, vrátane ďalšej lekárskej starostlivosti, predstavujú sumu 95 Eur

mesačne.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho ostatného rozhodnutia sa vyporiadal s tým, že tieto výdavky je
potrebné doplniť pochopiteľne so zreteľom na vek a stupeň fyzického i duševného vývoja navrhovateľa
o výdavky, týkajúce sa zabezpečenia stravy, oblečenia, obutia, športových potrieb a primeraného
kultúrneho vyžitia. Týmito výdavkami sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho ostatného rozhodnutia

nepochybne zaoberal, aj keď nie je možné požadovať, aby ustálil úplne presnú a špecifickú sumu,
nakoľkoideovýdavkypohyblivéhocharakteru,ktorésúdanéajvývojomsituácieavývojomnavrhovateľa
ako mladého človeka.

Pokiaľ ide o podiel matky navrhovateľa na plnení si vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nemu, je potrebné
súhlasiť s tým, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým zabezpečovaním bývania

pre navrhovateľa, pričom aj za situácie, že by mala byť započítaná nižšia suma na zabezpečenie
bývania navrhovateľa ako 200 Eur mesačne (uvedená v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa),
aj takáto suma (predpokladá napr. vo výške 100 Eur mesačne) by odzrkadľovala reálne možnostimatky navrhovateľa a plnenie si jej vyživovacej povinnosti so zreteľom na jej zárobkové možnosti, ktoré
predstavujú sumu 550 Eur mesačne.

Diferenciácia zvýšenia výživného za obdobie do 01.09.2014 a za obdobie po tomto termíne do

budúcnosti je adekvátna, nakoľko je pochopiteľné, že pôsobenie navrhovateľa vo 4. ročníku strednej
školy a príprava na vysokú školu, budú prinášať zvýšené výdavky, minimálne v podobe nákladov na
stužkovú slávnosť a ďalšie výdavky, ktoré sa budú týkať zakúpenia učebníc súvisiacich s prípravou
na vysokoškolské štúdium. V tomto smere nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami odporcu, ktorý
takéto možné výdavky spochybňuje a poukazuje na to, že celá ťarcha nákladov na stužkovú slávnosť

bola prenesená na neho. Totiž zvýšenie výživného na sumu 270 Eur mesačne sa netýka len výhradne
stužkovej slávnosti, ale zahŕňa ďalšie odôvodnené potreby navrhovateľa ako mladého človeka, ktoré sú
komplexného charakteru.

Nie je možné opomenúť pomerne vyššie výdavky pre navrhovateľa týkajúce sa stravy, ktoré by nemohla
zabezpečiť jeho matka zo svojho príjmu v zmysle vyššie uvedeného, pričom tieto výdavky na stravu sú
významné, nakoľko ide u navrhovateľa o plnoletého človeka, ktorý naďalej je vo fyzickom vývoji, a preto

tieto výdavky sú nesporné.

Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa v podobe diferencovaného zvýšenia výživného,
tak ako to urobil súd prvého stupňa, v daných časových horizontoch vecne správne a odzrkadľuje reálne
potreby navrhovateľa ako mladého človeka, ktorý v súčasnosti, ale aj v budúcnosti sa chce vzdelávať
ďalším štúdiom. V tomto zmysle nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou odporcu, že výdavky

týkajúce sa 3. ročníka strednej školy a na strane druhej 4. ročníka strednej školy sú nezmenené.

Možnosti a schopnosti odporcu ako otca navrhovateľa boli preukázané, nakoľko tento pracuje pre
svoju sestru a naviac je vlastníkom viacerých nehnuteľností, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa.
Vlastníctvo týchto nehnuteľností mu otvára priestor pre eventuálne speňaženie a takýmto spôsobom
pre plnenie si vyživovacej povinnosti, ktorá, tak ako to konštatuje súd prvého stupňa, má prednosť pred

inými výdavkami rodičov.

Pokiaľ ide o výšku dlžného výživného, túto súd prvého stupňa prehľadným spôsobom v odôvodnení
svojho rozhodnutia vypočítal a ustálil, pričom ani v odvolacom konaní nebola táto výška dlžného
výživného spochybnená závažnými argumentmi zo strany odporcu, nakoľko súd prvého stupňa
vychádzal z platieb, ktoré poskytol odporca a ktoré boli odsúhlasené navrhovateľom a takýmto

spôsobom preukázané. Nemožno vychádzať len z nepreukázaných údajov odporcu a z jeho tabuľky
- listinného dôkazu, ktorý predložil, nakoľko tento nebol v konaní hodnoverne v celom rozsahu
preukázaný.

Za týchto okolností je dlžné výživné ustálené súdom prvého stupňa v sume 1.877,42 Eur ustálené
správne a podložené vykonaným dokazovaním.

So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, ktorý vychádza
z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

So zreteľom na obsah odvolania odporcu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206
ods. 2 veta prvá O.s.p.). Pre úplnosť je však potrebné pripomenúť, že takýto výrok je nadbytočným,
nakoľko pokiaľ sa nemení obdobie, za ktoré je výživné požadované, výškou výživného súd prvého
stupňa nie je viazaný ani v konaní o určenie výživného pre plnoletú osobu, a preto zamietanie návrhu v
prevyšujúcej časti len vo vzťahu k výške výživného, nie je namieste.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého odporca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
navrhovateľ si žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním neuplatnil, preto táto náhrada

nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.