Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714200651
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1714200651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky

F. A., bytom v X., L. Q. XX, zastúpenej Mgr. Miroslavou Benedikovou s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľ.
Fullu 32, proti odporcovi F. A., bytom ako navrhovateľka , o rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode, voči maloletému dieťaťu : F. A. , nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
navrhovateľka , zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom v Pezinku,
Moyzesova 2, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky F. A., rod. G., nar. XX.X.XXXX a odporcu F. A., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., zväzok XX, ročník

XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.

MaloletédieťaF.A.,nar.XX.XX.XXXXsanačasporozvodemanželstvazverujedoosobnejstarostlivosti
matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne, vždy k 15. dňu v
mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosť výroku o rozvode manželstva.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 24.01.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s
odporcom aúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu načasporozvode.Akodôvod
uviedla , že spolužitie manželov je dlhodobo poznačené zhoršenými vzťahmi, nežijú už v spoločnej

domácnosti, odporca je sa zo spoločnej domácnosti, nestará sa riadne o domácnosť, neprispieva na
jej chod a ani na výživu maloletého dieťaťa.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že s rozvodom manželstva vyslovil súhlas. Súhlasil
tiež s tým, aby styk otca so synom súd ponechal neobmedzený. Ako výšku výživného navrhol sumu
250 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa z listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu : sobášny lis a
rodný list dieťaťa, potvrdenia o príjme účastníkov konania, vyčíslenia mesačných nákladov a iné listinné
dôkazy vzťahujúce sa k veci. Nariadil vo veci pojednávanie, kde nariadil vykonal výsluch účastníkov

konania a kolízneho opatrovníka.

Po vyhlásení rozsudku sa prítomní účastníci vzdali práva podať odvolanie. Odporca sa na nariadenom
pojednávaní nezúčastnil, súdu zaslal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa§24ods.3ZR súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové
potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa

o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú sami schopné sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov sa o deti osobne stará. ( veta prvá ).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky
povinného rodiča nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine , výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Manželstvo účastníkov konania prestalo plniť svoje funkcie a spoločenský účel. Navrhovateľka nado
všetky pochybnosti uviedla, že rozvod je jediným možným riešením, ako vzájomne usporiadať vzťahy.

Súd mohol jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo, manželia

sa vzájomne odcudzili natoľko, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva.

Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné
zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva
účastníkov vytratilo. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy,
ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia

vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva.
Základnýmpredpokladomprezrušeniemanželstvarozvodomjeskutočnosť,že samanželiaalebojeden
z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie
so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.

Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre
rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť

narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť
jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.

Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže
viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom
predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať

jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom
nárokovatelné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko
rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania o rozvod
manželstva je dôvodný a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom k možnosti preskúmania uvedeného rozhodnutia v budúcnosti, pri podstatnej zmene pomerov
súd uvádza, že nebolo sporným, aby dieťa na čas po rozvode bolo zverené matke. Hoci pôvodne matka
dieťaťa žiadala výživné v sume 500 eur mesačne, po vyjadrení sa odporcu súhlasila s čiastkou 250 eur
mesačne na maloleté dieťa.

MaloletýF.ježiakomzákladnejškoly,druhýstupeň.Jeho potrebysúprimeranéveku(strava,oblečenie,

hygiena, školské aktivity, šport. Zo svojho príjmu matka dieťaťa nie je schopná v plej miere zabezpečiť
všetky potreby dieťaťa.

Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia a nie je mysliteľné, aby otec dieťaťa sa svojej
zákonnej povinnosti svoje dieťa živiť zbavoval prenášaním všetkej svojej zodpovednosti na matku
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby

dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane.
"Schopnosti a možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska
ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so
zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať
a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj

podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných
papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže
upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy .

Otec dieťaťa uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že je schopný platiť na syna sumu 250 eur
mesačne, matka dieťaťa s tým súhlasila a preto ani súd nemal voči výživnému námietky .

Súd tiež určil, že obaja rodičia budú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko
takéto zachovanie rodičovských práv na čas po rozvode je v súlade s aktuálnym znením Zákona o rodine
i v súlade s konštantnou judikatúrou.Právo styku otca s dieťaťom súdu neupravil, vzhľadom na vyjadrenie oboch rodičov, že sa o otázke
realizácie styku dieťaťa s druhým rodičom dokážu dohodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súdu, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli

doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.