Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109221641
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3109221641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa T. proti odporcovi
T., zastúpeného H., o zaplatenie 8.897,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. septembra 2012, č.k. 12C/205/2010-259, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.897,43 Eur s
5 % ročným úrokom z omeškania od 02.08.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovináhradutrovkonaniavovýške1.118,10Eurazároveň
mu uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 49,86 Eur, na účet súdu. Rozhodol
na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ dňa
01.08.2007 požičal odporcovi sumu 350.000,- Sk, t. j. 11.617,87 Eur na kúpu autobusu bez v zmluve

dohodnutého úroku za požičanie sumy s dobou splatnosti do 01.08.2009. Nemal za
preukázané, že by nejakú sumu odporca z pôžičky zaplatil. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo
sporné, že v septembri 2008 odporca predmetný autobus na navrhovateľa prepísal ako na držiteľa
a vlastníka a následne navrhovateľ tento autobus predal za kúpnu cenu 2.700 Eur. Pre nedostatok
dôkazov na oboch stranách, dokazujúcich tvrdenia navrhovateľa a odporcu, sporné medzi účastníkmi
zostali skutočnosti, na základe akého právneho dôvodu navrhovateľ prevzal predmetný autobus a v akej
výške odporca splnil svoj dlh zo zmluvy o pôžičke. Za nesporné považoval iba fakty, že navrhovateľ

prevzal predmetný autobus, ktorý na neho predtým odporca prepísal a tento potom navrhovateľ
predal za 2.700 Eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že pokiaľ medzi účastníkmi malo dôjsť k platnému zániku dlhu odporcu z predmetnej zmluvy o pôžičke
odovzdanímpredmetnéhoautobusu,muselosatakstaťpísomne.Vtejtosúvislostikonštatoval,žemedzi
účastníkmi žiadna písomná dohoda o zániku dlhu, ani o vzdaní sa práva navrhovateľa ako veriteľa
spísaná nebola. K započítaniu pohľadávky odporcu z údajnej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi tiež

nedošlo pre neexistenciu pohľadávky odporcu, pretože samotný odporca netvrdil, že by mal predmetný
autobus predať navrhovateľovi. Konštatoval, že odporcovi zostal dlh vo výške 8.897,43 Eur (11.618,87 -
2.720,44). Znaleckým dokazovaním na hodnotu predmetného autobusu v čase jeho prepisu odporcom
na navrhovateľa mal vyvrátené námietky odporcu, že jeho hodnota bola navrhovateľom podcenená.
Podľa zmluvy o pôžičke dlh bol splatný do 01.08.2009, teda od nasledujúceho dňa 02.08.2009 sa
odporca dostal do omeškania, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v
zákonnej výške v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže navrhovateľ žiadal

nižší úrok z omeškania ako je jeho zákonná výška, súd prvého stupňa mu priznal úrok z omeškania lenv požadovanej výške 5 % ročne. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 657, § 658 ods. 1, § 559
ods. 1, 2, § 570 ods. 1, 2, § 574 ods. 1, § 580, § 588 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O
náhrade trov konania, ktoré špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, rozhodol podľa § 142 ods. 1

O.s.p. O trovách konania štátu, ktoré pozostávali zo sumy 49,86 Eur, ktorá bola vyplatená ako znalecká
odmena, rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Dôvodil, že počas celého konania opakovane

tvrdil, že dotknutý autobus navrhovateľovi predal na základe ústnej kúpnej zmluvy. Odovzdaním
autobusu mal byť dlh z pôžičky vyrovnaný, a to z dôvodu, že na základe dohody účastníkov došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy a následnému započítaniu peňažnej pohľadávky odporcu, vzniknutej z titulu
kúpnej zmluvy oproti peňažnej pohľadávke navrhovateľa, vzniknutej z titulu pôžičky. Trval na tom,
že s navrhovateľom sa v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka dohodli na vzájomnom započítaní
pohľadávok. Keďže podľa § 580 Občianskeho zákonníka sa písomná forma dohody o započítaní

pohľadávok nevyžaduje, nepovažovali za potrebné vyhotovovať dohodu o započítaní pohľadávok
písomne. Poukazoval na to, že v konaní účastníci nikdy netvrdili, že by malo dôjsť k dohode o nahradení
záväzku novým záväzkom alebo k dohode o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu. Pokiaľ súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že k započítaniu pohľadávky odporcu tiež
nedošlo pre neexistenciu pohľadávky odporcu, pretože samotný odporca netvrdil, že by mal predmetný

autobus predať navrhovateľovi, odporca poukazoval na vyjadrenie na pojednávaní pred súdom prvého
stupňa, kde uviedol, že navrhovateľ chcel od neho buď pôžičku alebo autobus, takže mu povedal,
že peniaze nemá a môže mu dať autobus s tým, že ho na navrhovateľa prepíše. Zdôrazňoval, že z
jeho vyjadrenia vyplýva, že odporca sa zaviazal odovzdať navrhovateľovi predmetný autobus, previesť
na neho vlastnícke právo, pričom kúpna cena, rovnajúca sa výške pôžičky, bola na základe dohody

účastníkov započítaná s poskytnutou pôžičkou. Uvedený postup si medzi sebou zmluvné strany dohodli.
Odporca trval na tom, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy. Navrhovateľ s kúpou autobusu
súhlasil a mal záujem predmet kúpy nadobudnúť do svojho vlastníctva. Dohodli sa, že k odovzdaniu
predmetu kúpy dôjde v sobotu dňa 20.09.2008. Za účelom odovzdania predmetu kúpy odporca doviezol
navrhovateľovi autobus na parkovisko, kde si navrhovateľ autobus spolu s dokladmi riadne prevzal.

Navrhovateľ si autobus ponechal a zabezpečil odvoz autobusu pred rodinný dom pána T. V.. Ak sa
navrhovateľ necítil byť vlastníkom autobusu, nič mu nebránilo v tom, aby odovzdal predmet kúpy naspäť
odporcovi. Navrhovateľ tak neurobil, ale naopak, autobus si ponechal a následne ho previedol na tretiu
osobu. Trval na tom, že došlo k riadnemu odovzdaniu predmetu kúpy podľa predchádzajúcej dohody. Na
základe požiadavky navrhovateľa autobus na navrhovateľa pred odovzdaním na príslušnom dopravnom

inšpektoráte riadne prepísal. Ak by nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, odporca by nemal žiadny
dôvod prepísať autobus na navrhovateľa. Považuje za irelevantné, za akú cenu navrhovateľ autobus
predal. Pre posúdenie právneho vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom považuje za významnú len
tú skutočnosť, že sa navrhovateľ a odporca dohodli na kúpnej cene, ktorá zodpovedá výške pôžičky.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého

rozsudku. Dôvodil, že s prepisom autobusu nesúhlasil, o čom svedčí úradný záznam Okresného
riaditeľstvaPZ,obvodnéoddelenieL..Prepissauskutočnilbezjehovedomia.Poukazovalnato,ženemá
vodičské oprávnenie na riadenie autobusu, nikdy sa o tento druh podnikania nezaujímal. O samotnom
spôsobe predaja autobusu bol odporca informovaný doporučeným listom, v ktorom mu navrhovateľ
podrobne oznámil celý sled udalostí, ktoré podstúpil, a ktoré ho viedli k predaju autobusu za cenu, ktorú

vyčíslil znalec N.. V.. K oznámeniu sa odporca nevyjadril. Pokiaľ sa v odvolaní odporca opiera o ústne
zmluvy, navrhovateľ trval na tom, že k žiadnej ústnej zmluve medzi účastníkmi nedošlo. Zdôrazňoval, že
odporcovi požičal 350.000,- Sk. Dňa 01.08.2007 bola podpísaná zmluva o pôžičke, ktorá bola splatná
dňa 01.08.2009. I napriek tomu, že v období, v ktorom odporca mal splatiť pôžičku, len vo firme R. zarobil
cca 868.000,- Sk, pričom pracoval aj pre iných zákazníkov, neprejavil ani náznak, ktorým by preukázal

snahu dlh splatiť.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. V
preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci postačujúce dokazovanie, vykonané dôkazy

správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva.

Odvolacie námietky odporcu sú totožné s jeho tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a
tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

V preskúmavanej veci navrhovateľ uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie 8.897,43 Eur s 5 %

úrokom z omeškania od 02.08.2009 do zaplatenia na základe zmluvy o pôžičke, podľa ktorej poskytol
odporcovi 350.000,- Sk, t. j. 11.617,87 Eur, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť do 01.08.2009.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa § 657
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Vzhľadom na

výsledky vykonaného dokazovania a jeho hodnotenie, ktoré bolo vykonané správne, potom súd prvého
stupňanataktozistenýstavsprávneaplikovalcitovanézákonnéustanovenie,pretoženebolipreukázané
predpoklady pre právne posúdenie danej veci odlišne.

Odporca v konaní namietal, že účastníci sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok. V
tejto súvislosti poukazoval na to, že dlh z pôžičky mal byť vyrovnaný odovzdaním autobusu

navrhovateľovi, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne autobusu a následnému
započítaniu peňažnej pohľadávky odporcu vzniknutej z titulu kúpnej zmluvy oproti peňažnej pohľadávke
navrhovateľa, ktorá vznikla z titulu pôžičky. Odporcu, vzhľadom na jeho tvrdenia, zaťažovala povinnosť
podľa § 120 ods. 1 O.s.p. preukázať svoje tvrdenia.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sú uvedené v návrhu a vo vyjadrení

odporcu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení,
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Civilné konanie je
založené na dôkaznej povinnosti, na tvrdení a dokazovaní. Odporca v konaní síce tvrdí, že došlo k
započítaniu pohľadávky, ale svoje tvrdenia pred súdom nepreukázal, je v dôkaznej núdzi.

Navrhovateľ v konaní disponuje písomným dokladom, zmluvou o pôžičke. V konaní preukázal, že
odporcovi prenechal finančné prostriedky vo výške 11.617,87 Eur (350.000,- Sk). Podľa dohody
mal odporca peniaze vrátiť do 01.08.2009. Odporca svoj záväzok riadne a včas nesplnil, navrhovateľ
si preto uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.897,43 Eur, a keďže navrhovateľom uplatnený nárok proti
odporcovi je opodstatnený, prvostupňový súd správne uplatnený nárok navrhovateľovi priznal. Odporca

v konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení neuniesol, a preto ho zaťažuje povinnosť
plniť zo zmluvy o pôžičke navrhovateľom uplatnenú sumu.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu (v celom rozsahu) ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si náhradu trov konania podľa § 151 ods.
1 O.s.p. neuplatnil, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že

navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .