Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/792/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112237796
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112237796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: F. L., nar.
X.XX.XXXX, bytom O., Z. XXXX/X, proti odporkyni: R. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Y. X, o zaplatenie
634,- Eur, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/36/2013-51
zo dňa 7. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/36/2013-51 zo dňa 7. mája 2014 vo výroku, ktorým bol vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietnutý, a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni podľa § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 266,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň týmto rozsudkom uložil odporkyni podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 187,66 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
20.10.2009 vznikol záväzkovo-právny vzťah. Navrhovateľ prenechal odporkyni ako dlžníčke finančné
prostriedky vo výške 3.320,- Eur, a to na dobu jedného roku s úrokom 8% ročne (čo predstavovalo 266,-
Eur). Po začatí konania bola požičaná suma v celkovej výške 2.988,- Eur odporkyňou v celom rozsahu

navrhovateľovi uhradená, suma 332,- Eur dlžníčka zaplatila ešte pred začatím konania. Navrhovateľ sa
preto následne domáhal voči odporkyni zaplatenia len úrokov z pôžičky vo výške 8% ročne v celkovej
výške 634,- Eur. Okresný súd ustálil, že úroky patria navrhovateľovi len do momentu splatnosti pôžičky,
teda len za obdobie jedného roka, tak ako to bolo dojednané v zmluve. Nárok na priznanie úrokov tak bol
dôvodný len do sumy 266,- Eur, vo zvyšnej časti musel byť návrh zamietnutý. K rozhodnutiu o náhrade
trov konania okresný súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ bol neúspešný v časti uplatneného
nároku na zaplatenie 332,- Eur a úroku vo výške 8% ročne zo sumy 332,- Eur od 21.10.2010, keďže

uvedená suma bola zaplatená pred začatím konania. V prípade časti dlžnej sumy 2.988,- Eur bol
navrhovateľ úspešný, pretože navrhovateľka plnila až v priebehu konania. V prípade uplatnených úrokov
bol navrhovateľ úspešný len v časti vyššie spomínanej sumy 266,- Eur. V percentuálnom výpočte
prislúcha navrhovateľovi úspech v rozsahu 60,76%.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku, ktorým
bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a proti výroku o trovách konania. Podľa jeho názoru okresný súd
nesprávne posúdil dojednaný úrok 8% ročne tak, že sa vzťahuje len na jeden rok. Vyjadril presvedčenie,

že dojednaný úrok z požičanej sumy kompenzuje veriteľovi ujmu, ktorá mu vznikla tým, že s požičanou
sumou nemôže až do jej splatenia disponovať, použiť peniaze na vlastné podnikanie, uložiť si danú
sumu na úroky v peňažnom ústave, zakúpiť si podielové listy a pod. Pri výklade, ktorý si osvojil okresný
súd, dochádza k zvýhodneniu dlžníka, ktorého nič nemotivuje k tomu, aby požičanú sumu čo najskôr
vrátil. Takúto koncepciu si účastníci nedohodli pri vzniku pôžičky, ani neskôr. Preto je dôvodné, aby

odvolací súd napravil uvedené pochybenie a zmenil rozsudok tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
úroky z dlžnej sumy 2.988,- Eur od 22.10.2010 do 12.6.2013 v sadzbe 8% ročne, čo predstavuje 634,-
Eur. Okresný súd nenáležite oprel svoj právny názor o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33
Odo 657/2005. Nesúhlasil s posúdením jeho úspechu v konaní. Po skončení dokazovania vo veci a
pred vynesením rozhodnutia zostal ním upravený petit návrhu vo výške 2.988,- Eur s príslušenstvom
a v tomto celom rozsahu (teda v rozsahu 100%) bol navrhovateľ v konaní úspešný, nebol preto dôvod

krátiť trovy konania. Právny záver o čiastočnom úspechu navrhovateľa v konaní by bol správny len v
prípade, ak by navrhovateľ neupravil (neznížil) petit návrhu a súd by potom priznal navrhovateľovi len
časť z uplatneného nároku. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že uplatnené úroky tvorili v danom prípade
len príslušenstvo pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu a úspešnosť sa mala viazať len na žalovanú
upravenú istinu 2.988,- Eur, ktorú zaplatila odporkyňa až po podaní návrhu dňa 13.6.2013.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietnutý, a vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, a to v rozsahu požičanej istiny a zmluvného úroku (nie úroku

z omeškania). Pokiaľ okresný súd v rozsudku ustálil, že vzhľadom na dojednanú dobu požičania
finančných prostriedkov patria navrhovateľovi úroky len za tento čas, postupoval správne. Úroky z
pôžičky predstavujúce odplatu za požičanie peňazí sú splatné najneskôr spolu s istinou, pokiaľ ich
splatnosť nebola dohodnutá v iných termínoch. Okresný súd správne ustálil, že zo zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi nevyplynulo počítanie úrokov až do doby, kedy bude pôžička zo strany dlžníka

skutočne uhradená. Na základe uvedeného bolo preto nutné vychádzať z princípu, že odplata za
poskytnuté financie patrí veriteľovi len za dobu ich požičania v zmysle zmluvy; ako sankciu za omeškanie
so splácaním mohol účastník využiť inštitút úrokov z omeškania, ktorý je práve motivujúcim faktorom
smerujúcim k včasnému splácaniu dlhov.

K rozhodnutiu o náhrade trov konania krajský súd poukazuje na logické a podrobné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa náležite rozlíšil jednotlivé plnenia realizované
odporkyňou vo vzťahu k pôžičke, resp. na čiastočný neúspech navrhovateľa v konaní. Je zjavné, že
navrhovateľ uplatnil v konaní nárok na zaplatenie celej sumy pôžičky vyplývajúcej z uzavretej zmluvy.
Odporkyňa však ešte pred začatím konania zaplatila časť tejto pôžičky, a to v sume 332,- Eur, v ktorej
časti treba považovať navrhovateľa na účely aplikácie § 142 ods. 2 O.s.p. za neúspešného, a to bez

ohľadu na to, že v priebehu konania upravil petit svojho návrhu. Podstatnou totiž bola tá skutočnosť,že samotný návrh na začatie konania bol podaný aj vo vzťahu k sume, na ktorú nemal účastník už od
iniciovania súdneho konania nárok. Navrhovateľ rovnako nebol úspešný v časti úrokov uplatnených za
obdobie po uplynutí doby požičania finančných prostriedkov, na čo správne poukázal okresný súd a

náležite vyvodil, že uvedené treba zobrať na zreteľ pri posudzovaní otázky náhrady trov konania. Na
tomto závere nemôže zmeniť nič fakt, že neúspech sa týkal „len“ príslušenstva pohľadávky.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní

nebol navrhovateľ úspešný, odporkyňa si však náhradu trov druhostupňového konania neuplatnila, resp.
jej žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.