Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010290
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213010290.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného R. T. za prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 2. septembra 2015 o odvolaní
okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši obžalovaného R. T. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 8T 124/2013 zo dňa 25. 5. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného R. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 124/2013 zo dňa 25. 5. 2015 bol obž. R. T. uznaný
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
dňa 10. 6. 2013 o 08.50 h na ceste I/78 v kilometri 158.8 vo Veľkom Krtíši v smere Dolné Plachtince
- Lučenec, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Mercedes, EČ: X.-XXX Z., rýchlej zdravotnej

služby Falck, počas prevozu detskej pacientky na ošetrenie do nemocnice pred príchodom na križovatku
ciest pri obchodnom dome Billa používal zvláštne výstražné zvukové znamenia a svetlá, pričom nedbal
na potrebnú opatrnosť voči iným účastníkom cestnej premávky a jazdil rýchlosťou 70 km/h, ktorá
nebola primeraná situácii v cestnej premávke, nakoľko z autobusového nástupišťa vľavo od obvineného
vychádzal na cestu autobus, ktorý zakryl výhľad obvinenému na priechod pre chodcov zľava, cez ktorý
prechádzala J. X. nar. X. XX. XXXX a v dôsledku neprimeranej rýchlosti obvinený nestihol včas vozidlo

zabrzdiť a na priechode pre chodcov v smere k obchodnému domu Billa v svojom jazdnom pruhu zrazil
poškodenú, ktorá utrpela zranenia úrazovo krvácavý šokový stav pri roztrhnutí hrudnej srdcovnice so
stratoukrvimimocievneriečiskodopohrudničnýchdutín,otvorenúzlomeninukostipravéhopredkolenia,
zlomeninu hrudnej chrbtice, zlomeninu panvovej kosti, na následky ktorých zranení zomrela v NsP Veľký
Krtíš o 10.06 h, obvinený svojím konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1, § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonom.

Za to bol odsúdený podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., §
56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 1 000,- eur. Súčasne podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov. Rovnako tak podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanému prvostupňový
súd uložil povinnosť poškodenému a to VšZP, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22

škodu vo výške 102,47 eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd o uznaní viny a uložení trestu odôvodnil tým, že po vykonaní
dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že konanie obžalovaného ako vodiča
motorového vozidla nemalo charakter závažnejšieho protiprávneho konania, ako má na mysli ust. §
138 písm. h Tr. zák. a preto súd obžalovaného uznal vinným len z ust. § 149 ods. 1 Tr. zák. a nie

aj ods. 2 cit. ustanovenia. K takémuto záveru súd dospel najmä s poukazom na výsluch znalca na
hlavnom pojednávaní dňa 21. 5. 2015, ktorý konštatoval, že vodič vozidla RZP reagoval na vzniknutúsituáciu včas, že jeho reakcia bola primeraná okolnostiam premávky. Rýchlosť pohybu vozidla, ktoré
bezprostredne pred dopravnou nehodou a aj v mieste zrážky bola v súlade s internou smernicou č.
702 spoločnosti Falck. Rýchlosť vodiča RZP - obžalovaného prekračovala maximálnu rýchlosť len

o 12 km/h, pri ktorej mohol vodič nehode zabrániť a preto nemožno takéto konanie obžalovaného
kvalifikovať ako závažné porušenie dopravných predpisov. Podľa názoru prvostupňového súdu len za
predpokladu, že by rýchlosť vozidla bola podstatne vyššou, ako určuje smernica, by bolo možné vysloviť
nespochybniteľný záver usvedčujúci obžalovaného zo závažného porušenia dopravných predpisov. S
poukazom potom na túto právnu kvalifikáciu v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol

prvostupňový súd najmä na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, ako aj jeho dobré hodnotenie zo
strany zamestnávateľa a aj z miesta bydliska. Zdôrazňuje tiež, že súd má za to, že obžalovanému
postačuje za toto protiprávne konanie, ktorého sa dopustil, uložiť trest nespojený s odňatím slobody,
kde podľa jeho názoru, na prevýchovu bude postačovať uloženie peňažného trestu. Prihliadol pritom
i na jednu poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že obžalovaný doposiaľ
viedol riadny život a rovnako tak prvostupňový súd konštatuje, že nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť

a preto za použitia ust. § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 1 000,- eur
a pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený v súlade s ust. § 57 ods. 3 Tr. zák.
uložil obžalovanému i náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý trest považuje za
zodpovedajúci okolnostiam prípadu, osobe páchateľa, ako i následkom dopravnej nehody. Vo vzťahu k
neuloženiutrestuzákazučinnostiprvostupňovýsúdkonštatuje,ževpredmetnejvecitrebapredovšetkým

poukázať na spôsob spáchania činu obžalovaným, keď na tragických následkoch nesie v podstatnej
miere vinu najmä nebohá poškodená. V danom konkrétnom prípade motorové vozidlo, ktoré riadil
obžalovaný, je podľa názoru prvostupňového súdu prakticky výrobným prostriedkom obžalovaného a
pri uložení trestu zákazu činnosti by bolo neprimerane zasiahnuté do jeho sociálnej situácie ako živiteľa
rodiny, pretože by stratil zamestnanie. V tejto súvislosti potom prvostupňový súd z hľadiska princípu

úmernosti represie neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti. V konečnom dôsledku potom, keďže
uznal vinu obžalovaného a tohto zaviazal i nahradiť poškodenému a to VšZP škodu vo výške 102,47
eur, ktorú poškodený špecifikoval v nákladoch spojených s poskytnutím špecializovanej ambulantnej
starostlivosti v sume 97,44 eur a lekárskej služby prvej pomoci v sume 5,03 eur.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré
neskôr doplnil prostredníctvom svojho písomného podania. V písomných dôvodoch odvolania okresný
prokurátor uvádza, že podáva odvolanie jednak do výroku o vine, ako aj výroku o treste. Zdôrazňuje
pritom, že konštatovanie prvostupňového súdu o tom, že konanie obžalovaného nemalo závažnejší
charakter a neporušil závažným spôsobom dopravné predpisy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa jeho názoru jednoznačne vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že k dopravnej
nehode došlo porušením povinnosti zo strany vodiča a to tým, že jednak nedbal na potrebnú opatrnosť
voči iným účastníkom cestnej premávky a jednak prekročil povolenú rýchlosť a tým porušil ust. § 16
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, porušenie ktorej vodiča ako účastníka cestnej premávky
treba považovať vždy za porušenie dôležitej povinnosti, nakoľko spravidla porušenie tejto povinnosti

má za následok vznik ťažkého, resp. smrteľného následku na živote a zdraví účastníkov cestnej
premávky. V tomto smere mal teda, podľa názoru okresného prokurátora, súd obžalovaného uznať
za vinného tak, ako bola podaná obžaloba, t.j. v zmysle ust. § 149 ods. 1, 2 Tr. zák. Rovnako tak
okresný prokurátor uvádza v písomných dôvodoch svojho odvolania, že sa nestotožňuje ani s výrokom
o treste, nakoľko obvyklá prax súdov pri ukladaní peňažných trestov sa týka väčšinou menej závažných

prečinov majetkového charakteru, prípadne u prečinov narušujúcich občianske spolunažívanie, avšak
takýto druh trestu vzhľadom na spôsobený následok nie je možné ukladať pri spôsobení smrteľného
následku aj s poukazom na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Zdôrazňuje pritom, že peňažný trest vo výmere
1 000,- eur nemôže v žiadnom prípade pôsobiť, či už na obžalovaného vzhľadom na jeho symbolický
charakter a už vôbec nie z hľadiska generálnej prevencie na ďalších účastníkov cestnej premávky.

Práve naopak, ukladanie takýchto miernych trestov nemôže v žiadnom prípade odradiť páchateľov od
páchania obdobnej trestnej činnosti. Pokiaľ pri dopravnej nehode bol spôsobený smrteľný následok je
toho názoru, že neprichádza do úvahy ustúpenie od uloženia trestu zákazu činnosti. V každom prípade
by takýto trest mal byť uložený a je vecou súdu ako využije rozpätie trestnej sadzby od 1 do 10 rokov.
Zdôrazňuje tiež, že obžalovanému mal byť uložený podmienečný trest odňatia slobody na primeranú

skúšobnú dobu a zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu minimálne jedného
roka. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo vine a treste s tým,
aby obžalovaný Peter Veterník bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm.a) Tr. zák. a aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na primeranú skúšobnú dobu a
zároveň i trest zákazu činnosti v trvaní jedného roka.

Rovnako tak proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a to v zákonom stanovenej lehote, ktoré
neskôr doplnil prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania
obžalovaný uvádza, že so záverom prvostupňového súdu ohľadom viny, ako i trestu sa nestotožňuje,
pretože sa necíti byť vinným zo vzniku dopravnej nehody s tým, že nenesie žiadne zavinenie na tragickej
udalosti, ktorej následkom bola smrť dôchodkyne. Zdôrazňuje pritom, že bol vodičom špeciálneho

vozidla, kde neplatí na pozemných komunikáciách obmedzenie rýchlosti, že viezol pacienta, ktorý bol
v bezprostrednom ohrození života, kde veliteľom vozu bol lekár, ktorý mu prikázal zapnúť zvukovú a
svetelnú signalizáciu po vyhodnotení zdravotného stavu pacienta ako vysoko rizikového a akútneho.
Ďalej zdôrazňuje, že bol povinný poslúchnuť príkazy vedúceho posádky, čo aj urobil, pričom dodržal aj
smernicu interného charakteru zamestnávateľa, ktorá obmedzovala jeho rýchlosť vozidla v obci na 70
km/h a rovnako tak poukazuje na skutočnosť, že všetci účastníci cestnej premávky, t.j. chodci, ako aj

motorové vozidlá zastali a umožnili prejazd sanitky, okrem chodkyne, ktorá bola účastníčkou nehody v
cestnej premávke. V tejto súvislosti akcentuje skutočnosť, že táto chodkyňa pred vstupom na vozovku
sa nepresvedčila o tom, že prichádza sanitné vozidlo a nereagovala ani na zvukové a svetelné výstrahy,
pričomsamamalamožnosťzabrániťkolíziisosanitkou,kebysapresvedčilaoprichádzanísanitkyakeby
nevstúpila na prechod pre chodcov, resp. zastala, čo táto neurobila. Ďalej v odôvodnení svojho odvolania

obžalovaný uvádza, že sám nemal možnosť vyhnúť sa chodkyni, pretože po ľavej strane stál autobus
a po pravej strane bol obrubník so železným zábradlím, kde by pri kolízii s autobusom, resp. zábradlím
mohlo dôjsť k oveľa horším následkom, aj vzhľadom k možnému prevrátenie sanitky. V tejto súvislosti
vyslovuje názor, že jeho reakcia bola primeraná z hľadiska reakčného času, avšak pri predmetnej
rýchlosti nebolo možné zastaviť sanitku preto, že chodkyňa vytvorila náhlu a nepredvídateľnú prekážku.

V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ako vodič sanitky nemohol predvídať, že autobus, ktorý bol
na zastávke v podstate zastane čiastočne v ľavom jazdnom pruhu a tým zabráni celkovému výhľadu na
prechod pre chodcov. V konečnom dôsledku potom poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Falck, a.s.
vyhodnotila jeho správanie a plnenie si pracovných povinností tak, že nezistila žiadne porušenie jeho
povinností, nakoľko naďalej pracuje pre túto spoločnosť aj po dopravnej nehode, od ktorej uplynulo už

vyšedvochrokovstým,žedoterazneboltrestnestíhaný,žejebezúhonný,žijeriadnymspôsobomživota
a stará sa o rodinu. V konečnom dôsledku poukazujúc najmä na horeuvedené dôvody sa domáha, aby
odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle
ust. § 258 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný.

Tak krajský prokurátor, ako i obžalovaný zotrvali na týchto stanoviskách na verejnom zasadnutí.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaných odvolaní v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, s tým, že na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že tak odvolanie okresného
prokurátora, ako i odvolanie obžalovaného nie sú dôvodné.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že táto trestná vec už bola predmetom rozhodovania senátu

krajského súdu, kedy krajský súd uznesením pod sp. zn. 4To 93/2013 zo dňa 21. 1. 2015 zrušil
pôvodne oslobodzujúci výrok rozsudku prvostupňového súdu a tomuto vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie. Týmto rozhodnutím krajský súd zaujal svoje stanovisko k úplnosti zisťovania skutkového
stavu, kedy prvostupňovému súdu uložil, čo má ešte v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní
vykonať a jednak krajský súd zaujal i svoje stanovisko k právnej kvalifikácii konania. Po vyhodnotení

dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané po vrátení veci odvolací súdom na
doplnenie dokazovania, možno konštatovať, že prvostupňový súd sa dôsledne riadil týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu. Možno teda konštatovať, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy
potrebnéprespravodlivéariadnerozhodnutievoveciasvojetakskutkové,akoiprávnezáverypodrobne
rozviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. S týmito právnymi závermi,

ako i skutkovými závermi sa i krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na
tieto závery uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. Naviac krajský súd poznamenáva
a to v súvislosti s právnou kvalifikáciou konania, že prvostupňový súd postupoval správne, keď konanie
obžalovaného kvalifikoval len v zmysle ust. § 149 ods. 1 Tr. zák. Tak, ako uviedol i prvostupňový súdv odôvodnení svojho rozsudku, významným podielom na vzniku celej kolíznej situácie sa podieľala i
chodkyňa J. X.. Táto chodkyňa mala dostatočný čas reagovať na prichádzajúcu sanitku a mohla zastať
eštepredstredovoučiarouazabrániťtakdopravnejnehode.Rovnakotakspôsobprechádzanianacestu

tak, ako ho popísal i znalec z odboru cestnej dopravy, nebol správny. Je zrejmé i z videozáznamu, že táto
chodkyňa sa ani nepozrela smerom doprava, keď vyšla spoza autobusu. Táto skutočnosť, však sama o
sebe nebola samotnou príčinou dopravnej nehody. Na vzniku dopravnej nehody sa podieľala i rýchlosť
vozidla RZP, ktoré riadil obžalovaný tak, ako to podrobne rozviedol prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia. I keď v danom prípade išlo v prípade obžalovaného o vodiča motorového vozidla

so zvláštnymi výstražnými zvukovými znameniami alebo svetlami i tento sa nemôže v cestnej doprave
pohybovať svojvoľne.

Podľa § 40 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov vodič
vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym
výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne i kombináciou (ďalej len „zvláštne

výstražné znamenie“), nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem
povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. a) až e). Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych
úloh používa zvláštne výstražné znamenia (ďalej len „vozidlo s právom prednostnej jazdy“), je povinný
dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.

V zmysle citovanej zákonnej normy mal i obžalovaný ako vodič špeciálneho motorového vozidla
povinnosti súvisiace vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky. V tejto súvislosti rovnako
ako prvostupňový súd i odvolací súd konštatuje, že v prípade jazdy do inkriminovanej križovatky bol
vodič - obvinený limitovaný vo vzťahu k rýchlosti okolnosťami tak, ako ich uviedol znalec na hlavnom
pojednávaní a týmito okolnosťami boli jednak prechod pre chodcov, vychádzajúci autobus, blízkosť

autobusovej zastávky a taktiež na druhej strane cesty i obchodné centrum. Taktiež možno za takýto
limitujúci charakter považovať i zábradlie v strede medzi dvoma jazdnými pruhmi, ktoré neumožňovalo
obžalovanémuvybočiťzosmerujazdy,kdenajednejstraneholimitovalautobus,nadruhejtotozábradlie
a obrubník. V neposlednom rade krajský súd akcentuje i tú skutočnosť, že túto križovatku obžalovaný
ako skúsený pracovník spoločnosti Falck poznal, kde naviac práve vychádzajúci autobus zo zastávky

tak, ako to vyplýva z videozáznamu, zjavne prekryl veľkú časť zorného pola vodiča sanitky. Všetky tieto
faktory potom preukazujú záver, ku ktorému dospel i prvostupňový súd, že rýchlosť jazdy obžalovaného
v kritickom čase nebola primeraná okolnostiam, ktoré vznikli v cestnej premávke a v plnom rozsahu
tiež potvrdzujú záver o tom, že obžalovaný sa dopustil tohto konania vedomou nedbanlivosťou, teda,
že vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (§
16 písm. a/ Tr. zák.).

Rovnako tak i v súvislosti s naplnením objektívnej stránky treba konštatovať, že v danej konkrétnej
veci je daný príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom, aj keď, ako už

bolo konštatované, na tomto následku sa výraznou mierou podieľala i chodkyňa. V tejto súvislosti treba
zdôrazniť, že konanie páchateľa má povahu príčiny i vtedy, keď okrem nej k následku viedlo konanie
ďalšej osoby, pretože príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku
konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie
páchateľa zostáva takouto skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť

je preto daná i vtedy, keď vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok, pôsobila i ďalšia
príčina. Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako dôležitou príčinou
následku (zásada gradácie príčinnej súvislosti). Dôležité je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska
spôsobeného následku príčinou dostatočne významnou. Práve z hľadiska gradácie príčinného vzťahu
a hodnotenia konania, tak chodkyne ako i obžalovaného, má krajský súd za to, že prvostupňový

súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného iba ako porušenie povinnosti a nie porušenie dôležitej
povinnosti a to i napriek tomu, že reakcia vodiča tak, ako vyplýva zo znaleckého dokazovania, bola
primeraná, avšak jeho rýchlosť jazdy pred vjazdom do križovatky nebola primeraná okolnostiam, ktoré
práve v tomto čase sa vyskytli v križovatke.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody preto argumentáciu okresného prokurátora o tom, že v
danom konkrétnom prípade malo byť konanie obžalovaného kvalifikované ako ods. 2, t.j. porušenie
dôležitej povinnosti, považuje krajský súd v danom konkrétnom prípade za irelevantnú s tým, že
prvostupňový súd postupoval správne, keď uznal vinu iba v zmysle ods. 1 § 149 Tr. zák.V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu, i v tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu
stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade bolo namieste ukladať i s poukazom

na osobu obžalovaného, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku
a závažnosť konania, alternatívny trest. Argumentáciu okresného prokurátora uvedenú v odvolaní, kde
tento zvýrazňuje osobitne následky, nemožno považovať za dostačujúcu. Práve okolnosti, za ktorých
bol čin spáchaný, miera zavinenia, kde treba zohľadniť i výrazné spoluzavinenie chodkyne, sú tými
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré potvrdzujú dôvodnosť alternatívneho trestu. V danom konkrétnom

prípade, i s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý je zamestnaný, má dobré správy o povesti a dobré
správy od zamestnávateľa, možno konštatovať, že uloženie peňažného trestu, ako alternatívneho trestu,
je správne a aj jeho výmera zodpovedá potrebám tak individuálnej, ako i generálnej prevencie.

V neposlednom rade sa táto argumentácia týka i okolností neuloženia trestu zákazu činnosti. I v tomto
smere sa krajský súd stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, že v danom konkrétnom

prípade, i s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu, nie je potrebné ukladať trest zákazu činnosti.
V tejto súvislosti krajský súd akcentuje skutočnosť, že vodiči, ktorí používajú vozidlá so zvláštnymi
zvukovými a svetelnými znameniami sa častokrát pohybujú v hustej dopravnej premávke, na hraniciach
svojich možností a to v záujme záchrany iných ľudských životov. Práve preto často i počítajú s
participáciou všetkých ostatných účastníkov cestnej premávky v tom, že títo akceptujú prednosť v jazde

týchto motorových vozidiel, či už pri prejazde cez križovatky, resp. pri prekračovaní povolenej rýchlosti a
pod. V danom konkrétnom prípade vodič sanitky iba mierne prekročil rýchlosť, pri ktorej by ešte dokázal
zabrániť následku, t.j. stretu s poškodenou chodkyňou, kde ako sám znalec uviedol pri rýchlosti 58 km/
h by k následku nedošlo. V danom konkrétnom prípade prekročil takúto rýchlosť obžalovaný v podstate
o 12 km/h, čo krajský súd nepovažuje za také mimoriadne prekročenie rýchlosti, ktoré by bolo potrebné

hodnotiť ako závažné porušenie dopravných predpisov. Hoci je nepochybné, že práve táto skutočnosť sa
na vzniku následku podieľala, nie je podľa názoru krajského súdu táto skutočnosť, dostačujúca, aby bolo
potrebné vplývať na obžalovaného i trestom zákazu činnosti. Práve naopak i s poukazom na hodnotenie
zamestnávateľa, ktorý hodnotí obžalovaného ako dobrého pracovníka, je potrebné toto vziať v úvahu
s tým.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sa v plnom
rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu a to tak ohľadne viny, ako i trestu, bolo
potom potrebné odvolanie tak obžalovaného, ako i okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.