Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514213221
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514213221.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave,
Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Námestie M. Benku 9-C1, proti žalovanému: S. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A.
XXX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou S.. K. D., zamestnankyňou Okresného súdu
Košice - okolie, o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Košice - okolie zo dňa 3. februára 2015, č.k. 17C/367/2014-19, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,70
€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

trovy konania vo výške 16,50 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Uvedeným rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 50,70 € titulom
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom revízorovi - kontrolnému
pracovníkovi žalobcu.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalobcovi priznal trovy
konania vo výške (zaplateného súdneho poplatku za návrh) 16,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným
nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho
poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom súd žalobcovi nepriznal,
pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za
neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom
k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné

údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole,
výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou
činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. K rovnakému záveru, k akému dospel súd podľa § 142 ods.
1 O.s.p., dospel súd aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa
súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou

trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako takýneprimeraný. Súd poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 988/2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú

umelo navyšované do nezmyselnej výšky, za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Proti výroku rozsudku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť
napadnutý výrok a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 € a

trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ako odvolací
dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, lebo súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods.
2 O.s.p. Je nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p.

Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal aj na doterajšiu súdnu prax (rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislavesp.zn.7Co32/2009asp.zn.7Co64/2009),vzmyslektorejnemožnopriznať,resp.znížiťtrovy

konania len preto, že ide o drobný spor, a len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Namietal aj
nesprávne použitie § 150 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna
prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok, nemožno ospravedlniť tým, že
súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Vyslovil názor, že toto ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s

dôvodovou správou k zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený
Občiansky súdny poriadok. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných
trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané.

V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná
pohľadávka. Vyčítal súdu, že nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, a to i tým, že trovy konania

sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny. Podľa názoru žalobcu, niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné
chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie
je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho
poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená

minimálna sadzba, okresný súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.
Uviedol, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať
žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Poukázal aj
natúskutočnosť,žezaplateniesúdnehopoplatkujeobligatórnoupovinnosťoužalobcu,apretonemožno
znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony

právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred
podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom
súde je náročný a zložitý proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný
venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako aj dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s
návrhom na začatie konania.

Žalovaný a opatrovníčka žalovaného zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu v sume 16,50 € je vecne správny, a preto
ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a s prihliadnutím na dôvody

odvolania považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto :

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až § 150 O.s.p. ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie
súduonáhradetrovkonania.Prevšetkyprípadyrozhodovaniasúduonáhradetrovkonaniaplatízásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade
rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v §

142 ods. 1 O.s.p. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení je treba chápať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované

zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach), alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane (viď Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25.3.2014 sp.zn. I. ÚS
3819/2013).

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho

princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.3.2014, sp.zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorom bol zaujatý názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých

podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutné (účelné), vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. Opätovné zastupovanie žalobcu tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo
v tomto inštitúte sleduje, lebo žalobca sa tým snaží získať výhodu, ktoré procesné právo nepredpokladá.
Takéto počínanie možno podriadiť pod kategóriu zneužitia procesného práva. Vzhľadom k tomu, že

žalobca sa usiluje o dosiahnutie bezdôvodného zisku prostredníctvom náhrady trov konania spojených
so zastupovaním advokátom, je možno takéto konanie charakterizovať (dokonca) ako šikanózne, lebo je
vedené priamym úmyslom spôsobiť žalovanému ujmu v podobe čiastky (sumy), ktorú by musel zaplatiť
na náhrade trov konania, spojených so zastupovaním advokátom.

Ohľadom záveru, že účelom zastupovania v danej veci nebolo poskytovanie právnej pomoci, považuje

odvolací súd okrem skutočností uvádzaných súdom prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia,
t.j. skutkovú a právnu jednoduchosť veci, jej administratívnu povahu, obvyklý priebeh konania daného
typu, poukázať aj na „typovosť“ návrhu, ktorá vyplýva zo samotného textu návrhu (aj v ďalších veciach),
v ktorých sa menia jedine identifikačné znaky žalovaného, označenie dátumu a linky MHD (na ktorej sa
žalovaný nepreukázal platným cestovným lístkom). Na uvedenom závere nič nemení ani naskenovaná

kópia pokusu o zmier - výzva na zaplatenie pohľadávky.

Odvolací súd pripomína, že žalovaný, ktorý nesplnil svoju povinnosť preukázať sa platným cestovným
lístkom (dokladom) v hodnote 0,70 €, bolo sankcionovaný sumou 50 € (prirážkou k cestovnému).

Protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v nesplnení povinnosti v hodnote 0,70 € bolo teda
sankcionované zákonom predvídanou a prepravným poriadkom - tarifou - konkretizovanou sankciou vpodobe prirážky k cestovnému, a to vo výške, ktorá mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorú žalovaný
nezaplatil na cestovnom.

Odvolací súd poznamenáva, že náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

ako aj podľa § 150 ods. 2 O.s.p., nemá smerovať k ďalšiemu „potrestaniu“ neúspešného účastníka, ale
jedine k tomu, aby strana (účastník), ktorá bola úspešná v konaní, mala kompenzované náklady, ktoré
boli potrebné k účelnému uplatneniu (alebo bráneniu) práva.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa (s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje), odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.