Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314219173
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314219173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47
150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava,
Šoltésovej 14, proti odporcovi: D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XX t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou Y. O., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 438,69 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 424,69 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške :

- 9,5 % ročne zo sumy 113,63 eura od 10.8.2011 do zaplatenia,

- 9,5 % ročne zo sumy 152,31 eura od 10.9.2011 do zaplatenia,

- 9,5 % ročne zo sumy 158,75 eura od 10.10.2011 do zaplatenia,

a na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, náhradu trov
konania vo výške 26,- eur titulom súdneho poplatku a 94,99 eura titulom trov právneho zastúpenia, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.8.2014 domáhal vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 438,69 eura spolu s úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel Zmluvu o

pripojení aj s Dodatkom. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa
odporcovi služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil odporcovi uskutočňovať a prijímať hlasové
hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite
v prevádzkovom stave, poskytoval odporcovi servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy
a všeobecných podmienok. Odporca neplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb
navrhovateľovi nezaplatil tieto služby navrhovateľ vyfakturoval nasledovne:

- faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 3,50 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.11.2011,

- faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 162,25 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň

9.10.2011,-faktúračísloXXXXXXXXXXnasumu155,81eura,splatnosťktorejfaktúrybolaurčenánadeň9.9.2011,

- faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 117,13 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.8.2011.

Súd ustanovil odporcovi opatrovníka postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p., nakoľko nebolo možné

zistiť, kde sa odporca zdržiava.

Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou

kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite

veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, faktúrami a takto vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a
spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla.

Dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako
postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je

daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní.

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril dňa 26.5.2010 s odporcom,
v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa, Zmluvu o pripojení s dodatkom tak, ako je to podrobne
popísané v návrhu.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil a doručil odporcovi faktúry (uvedené vyššie), ktoré odporca

neuhradil.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 26.5.2010,
Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických
komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických

komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne
využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu
súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s

týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 438,69

eura a úrokov z omeškania.

Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi neuhradené služby faktúrami číslo:

- XXXXXXXXXX na sumu 3,50 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.11.2011,

- XXXXXXXXXX na sumu 162,25 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.10.2011,

- XXXXXXXXXX na sumu 155,81 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.9.2011,

- XXXXXXXXXX na sumu 117,13 eura, splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 9.8.2011.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 26.5.2010, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčenéa predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Zmluva o

pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci
právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých

služieb neplnil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa (po postúpení navrhovateľovi) tak vznikol aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu omeškania s úhradou faktúr, preto mu
ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom

po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania so
zaplatením jednotlivých faktúr stanovená vo výške 1,5 % p.a.).

Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Vpredmetnejvecijenepochybné,žepredmetomkonaniajezaplateniefaktúrzatelekomunikačnéslužby
na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy
uzavretévzmysle§ 43zákonač. 610/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovazároveňospotrebiteľské

zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr mal súd za preukázané,
že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných
služieb nesplnil, preto sa navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu
poskytnutých služieb na základe vstavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní
riadne preukázaná.

Oboznámením sa s faktúrami doloženými k návrhu súd zistil, že faktúra č. 7110585215 bola vystavená
len za upomienku a rovnako aj ostané faktúry v sebe zahrňovali poplatky za upomienky vo výške 3,50
eura. Nárok na zaplatenie týchto poplatkov (4 x 3,50 eura, spolu 14,- eur) súd navrhovateľovi nepriznal s
poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. rovnako súd nepriznal potom ani príslušenstvo k
týmto sumám, keďže nevznikol samotný nárok a preto ho odporca nebol povinný zaplatiť a teda nemohol

sa ani dostať do omeškania.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Predávajúci nesmie ukladať
spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.

Poplatok za upomienku nemôže byť požadovaný v prípade, ak nie je zahrnutý v zmluve. Tieto poplatky

rieši len cenník právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý k návrhu nebol priložený, preto súd aninemohol posúdiť neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Jednostranne určené poplatky nie sú
individuálne dohodnuté, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť takéto poplatky. Navyše navrhovateľ
nepreukázal, že upomienky boli odporcovi doručené.

Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v celkovej výške 424,69 eura, ako nezaplatené plnenie
zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č.
610/2003 Z.z.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z priznanej
sumy aj úrok z omeškania vo výške určenej a odôvodnenej vyššie.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka

konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s §
149 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Nepatrný neúspech predstavuje suma 14,- eur, ktorú súd navrhovateľovi nepriznal.

Zákon priznáva odmenu za zastupovanie zástupcovi len vtedy, ak ide o advokáta. Podrobnosti
ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb. V zmysle citovanej vyhlášky advokátovi patrí za zastupovanie odmena, náhrada hotových
výdavkov, ktorými sú najmä súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a ďalej mu patrí i náhrada za stratu času.

Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 26,-
eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava; podanie návrhu) po á
31,54 eura a 2x režijný paušál po á 8,04 eura, spolu 49,28 eura + 20 % DPH, t.j. spolu 94,99 eura.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura
16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.