Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/29/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109204472
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5109204472.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľky: Q. Ď., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž., W. I. X, právne zast. JUDr. František Beňo, advokát so
sídlom Nám. M.R.Štefánika 1, Žilina, proti odporcom: 1/ D. P., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XX, 2/ U. P., A..
XX.XX.XXXX, W. W., T. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k nehnuteľnostiam parcela
KNC č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, parcela KNC č. XXX/X zastavaná plocha o výmere
XX m2, parcela KNC č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, parcela KNC č. XXX/X zastavaná
plocha o výmere XX m2, parcela KNC č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, parcela KNC č.

XXX/X záhrada o výmere XX m2, parcela KNC č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, všetky v k.ú. W.,
vytvorené geometrickým plánom Ing. G. X. č. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným
Správou katastra Žilina XX.XX.XXXX, ktorý je prílohou daného rozhodnutia.

Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy
konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 526,54 Eur a titulom iných trov konania vo výške
685,50 Eur, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľky, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu Slovenskej
republiky vo výške 101,83 Eur na účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 27.02.2009 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
02.03.2009 a následne zmeneným po pripustení uznesením zo dňa 13.09.2012, sa domáhala určenia,
že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkov KN-C v k.ú. W. vytvorených
geometrickým plánom. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporcovia sú vedení ako výluční držitelia
parc.č. KN C č. XXX a parc.č. XXX. Držbu nadobudol P..P. na základe osvedčenia A. XXX/XX, A. X/
XX. Menovaný previedol 1 držby na odporcu v rade 2/ darovacou zmluvou Q. XXXX/XX. Predmetné

nehnuteľnosti boli z prevažnej časti vytvorené aj z pkn parc.č. XXX Y. Č.. XXX, ktoré sú zapísané v
pkn vl.č. XXX, XXX a XXX pre k.ú. W., ktorých spoluvlastníkom v podiele 1 bol aj otec navrhovateľky,
po ktorom ich zdedila. Podľa navrhovateľky z pkn parc.č. XXX pod KN parc.č. XXX mala byť zabratá
časť o výmere XX m2 a pod KN parc.č. XXX časť o výmere XX m2 a z pkn parc.č. XXX pod KN parc.č.
XXX zabratá časť o výmere XXX m2 a pod KN parc.č. XXX časť o výmere XXX m2, celkom XXX
m2, z ktorých pripadá na navrhovateľku 1. Osvedčenie A. XXX/XX bolo vydané protiprávne, nakoľko
neboli splnené podmienky pre oprávnenú držbu, a to dobromyseľnosť, čoho si bol vedomý aj pôvodneoznačený odporca v rade 1/, ktorého navrhovateľka viackrát verbálne upozorňovala a dňa 25.11.1992
aj písomne.

Spolu s návrhom navrhovateľka predložila identifikáciu parciel, pozemno-knižné vložky XXX Y. XXX,

rozhodnutie štátneho notárstva T. XXX/XX-X, geometrický plán, kópiu z pozemkovej mapy, uplatnenie
nároku na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu zo dňa 07.06.2004, pokus o mimosúdne vyriešenie
veci z 23.09.2005.

Súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania,
vyjadrenímsaprávnehozástupcunavrhovateľky,výsluchomsvedka,akoajoboznámenímsaslistinnými
dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým identifikácia parciel, pozemno-knižné vložky

XXX Y. XXX, rozhodnutie štátneho notárstva D XXX/XX-X, geometrický plán, kópia z pozemkovej
mapy, uplatnenie nároku na nehnuteľnosť zo dňa XX.XX.XXXX, výzva zo dňa 07.06.2004, pokus o
mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 23.09.2005, LV č. XXXX, podací lístok, rozhodnutie XXC/XXX/XXXX-
XX Okresného súdu Žilina, písomná korešpondencia súdu, podanie právneho zástupcu navrhovateľky
z 24.08.2009, potvrdenie rady MNV z 19.09.1963 a z 18.09.1963, notárska zápisnica N XXX/XX,

pozemno-knižné vložky, znalecký posudok č. XX/XXXX Y. Č..XX/XXXX, vyjadrenie k znaleckému
posudku právneho zástupcu navrhovateľky, podanie odporcov zo dňa 20.07.2012, vyjadrenie k výzve
právneho zástupcu navrhovateľky z 20.07.2012, ako aj oboznámením sa pripojenými spismi č.k. XXC/
XXX/XXXX Y. Q. XXXX/XX.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam
parcelné číslo geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových

bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela reg. E.

Podľa § 7 písm. c) Zákona č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje
o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len vlastník) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej

len oprávnená osoba), ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia,
rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj
údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia na navrhovanom určení. S poukazom na predmet konania súd má za to, že je daný
naliehavý záujem na takom určení, ako požaduje navrhovateľka, keďže bez takého určenia by bolo
ohrozené právo navrhovateľky alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnená alebo ak by sa jej právne
postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Súd dospel k názoru, že právny záujem na určení vlastníctva

v prospech navrhovateľky je daný, keďže navrhovateľka tvrdí, že ona je podielovou spoluvlastníčkou,
avšak bola zapísaná držba na pôvodne označeného odporcu v rade 1/ a neskôr došlo k prevodu a
prechodu vlastníckeho práva na odporcov v rade 1/ a 2/.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Súd mal zistené, že v čase podania žalobného návrhu na liste vlastníctva č. XXXX zapísanými osobami

v časti W. ako vlastníci a iné oprávnené osoby parc. KNC č. XXX a parc. KNC č. XXX bol odporca vrade 2/ v podiele 1 titulom darovacej zmluvy a pôvodne označený odporca v rade 1/ v podiele 1 titulom
osvedčenia č. A. XXX/XX.

Na danom liste vlastníctva je zapísané aj osvedčenie podľa zákona č. 293/1992 Zb. - oprávnená držba

od 04.03.1999 na dobu 10 rokov na parc.č. XXX, XXX - XX/XX.

Pôvodne označený odporca v rade 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda po začatí konania, preto súd konal
s jeho právnymi nástupcami a následne na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX už len s
odporkyňouvrade1/(jehomanželkou)asodporcomvrade2/(synom),ktorísúzapísaníkaždývpodiele
1. (Konanie voči ostatným odporcom súd zastavil uznesením zo dňa 30.04.2010. - l.č. 80 obsahu spisu)

Odporkyňa v rade 1/ je vedená ako spoluvlastníčka na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX
a odporca v rade 2/ je vedený na základe darovacej zmluvy č. Q. XXXX/XX-XXX/XX.

Je nepochybné, že v prospech pôvodne označeného odporcu v rade 1/ bola zapísaná oprávnená držba
na základe osvedčenia, a to od 04.03.1999 na dobu 10 rokov na parc.č. XXX, XXX.

Dané osvedčenie bolo vydané v zmysle zák.č. 293/1992 Zb.

Podľa uvedenia navrhovateľky dané osvedčenie bolo vydané protizákonne.

V zmysle podmienok a postupu pri zápise vlastníka do evidencie nehnuteľností uvádzaných v ust.
§ 2 - § 9 zák.č. 293/1992 Zb., notár môže vydať osvedčenie len za podmienok uvedených v tomto
zákone. Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu na vydanie osvedčenia, ani náležitosti vôle
navrhovateľov a iných osôb však notár nepotvrdzuje. Je povinný skúmať ich obsah a pokiaľ konštatuje
splnenie náležitostí v zmysle cit.zák., vydáva osvedčenie v zmysle platnej právnej úpravy.

Aj keď došlo k zmene zákona č. 293/1992 Zb. zákonom č. 393/2000 Zb., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.12.2000, osvedčenie o držbe spornej nehnuteľnosti bolo vydané ešte pred účinnosťou zák.č.
393/2000 Zb. a na jeho základe bol pôvodne označený odporca v rade 1/ zapísaný ako vlastník
nehnuteľnosti s právnym postavením oprávneného držiteľa zapísanej nehnuteľnosti.

Následne pôvodne označený odporca v rade 1/ spolu s manželkou Lýdiou, t.j. odporkyňa v rade 1/,

previedol podiel 1 na predmetných nehnuteľnostiach darovacou zmluvou Q. XXXX/XX na odporcu v
rade 2/.

Z Osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam A. XXX/XX vyplýva vyhlásenie pôvodne
označeného odporcu v rade 1/, že je oprávneným držiteľom nehnuteľností v k.ú. W., a to v KN parc.č.
XXX zast.plocha o výmere XXX m2, parc.č. XXX záhrada o výmere XXX m2. Predtým boli nehnuteľnosti

zapísané v pozemkovej knihe vo vl.č. XXX, XXX, XXX, XXX ako PKN parc.č. XXX, XXX, XXX, ktoré
nadobudol v roku 1963 sčasti darom od svojho otca E. P. a sčasti od C. Ď. kúpou. Od roku 1963 tieto
nehnuteľnosti užíva. (l.č. 100 obsahu spisu)

Na základe osvedčenia o vydržaní A. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pôvodne označený odporca v rade
1/ sa stal výlučným vlastníkom pozemkov C-KN parc.č. XXX Y. XXX zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W..

Následne podiel 1 daroval synovi, t.j. odporcovi v rade 2/ a podiel 1 zdedila jeho manželka, t.j. odporkyňa
v rade 1/ po jeho smrti.

Na základe PKV č. XXX Y. XXX pre k.ú. W.Á. C. Ď. bol spoluvlastníkom k pozemku PKN parc.č. XXX
v podiele 1. (l.č. 7-10)

Na základe PKV č. XXX pre k.ú. W. C. Ď. bol spoluvlastníkom k pozemku PKN parc.č. XXX v podiele

1. (l.č. 11-12)C. Ď. zomrel XX.XX.XXXX a podľa rozhodnutia T. XXX/XX-X (l.č. 13) bol otcom navrhovateľky, ktorá
spoluvlastnícky podiel zdedila, v dôsledku čoho je daná jej aktívna legitimácia.

Navrhovateľka predložila znalecký posudok č. XX/XXXX s pripojeným geometrickým plánom č.

XXXXXXXX-XXX/XX, podľa ktorého parc.KN-C č. XXX vznikla z dielov:

diel 1 - 110 m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

diel 3 - 198 m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

diel 5 - 65 m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

a parc.KN-C č. XXX vznikla z dielov:

diel 2 - 136 m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

diel 4 - 251 m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

diel 6 - 60 m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka platného v čase vydania osvedčenia:

(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 Občianskeho zákonníka platného v čase vydania osvedčenia:

(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 131 Občianskeho zákonníka platného v čase vydania osvedčenia:

(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť

škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku
veci.

(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka platného v čase vydania osvedčenia:

(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Z uvedeného vyplývajú podmienky vydržania -

a) spôsobilý predmet

b) oprávnená držba (platí vyvrátiteľná domnienka oprávnenosti držby § 130 ods.1)

c) nepretržitosť držby

d) dlhodobosť - 10 rokov.

Podľa § 2 zák.č. 293/1992 Zb. platného v čase vydania osvedčenia:

(1) Na základe osvedčenia notára (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v

tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto
osvedčení.

(2) Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde
alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba

vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto
lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

(3) Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ
zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

Ustanovenie § 63 Zákona o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) platného v čase vydania

osvedčenia upravuje osvedčenie vyhlásenia o vydržaní.

Inštitút vydávania osvedčenia podľa zák.č. 293/1992 Zb. bol zrušený k 01.12.2000 zákonom č. 393/2000
Zb.,ktorýmbolnovelizovanýuvedenýzákonč.293/1992Zb.Po01.12.2000užnovéosvedčenianemôžu
byť vydané, avšak osvedčenia vydané pred 01.12.2000 zostali v platnosti.

Teda na námietku navrhovateľky, že dané osvedčenie bolo vydané protiprávne, súd uvádza, že

osvedčenieovydržaníA.XXX/XXzodňaXX.XX.XXXXjeplatné,t.j.možnonazákladenehonadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním.

Súd má však za to, že v danom prípade podmienky pre vydržanie neboli splnené, a to z nasledovných
dôvodov:

- Je nepochybné, že navrhovateľka sa domáhala svojich práv, a to písomne voči odporcom, a to listom zo

dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, ktoré boli riadne doručené zapísanému držiteľovi. (l.č.
15-17 obsahu spisu) V týchto listoch navrhovateľka vyzývala na vyriešenie, keďže právny predchodca
odporcov užíval predmetné nehnuteľnosti bez majetkového vyporiadania a ktoré neoprávnene vydržal,
a to bez jej súhlasu.

V takomto prípade s poukazom na uvedené nie je daná dobromyseľnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje

na to, že katastrálny operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy
alebo náčrty (§ 68 Katastrálneho zákona)

Odporca v rade 2/ tvrdil, že tieto nehnuteľnosti boli darované jeho otcovi sčasti od starého otca - E. P.
a sčasti nadobudnuté jeho otcom kúpou od C..Ď. - otca navrhovateľky, čo vyplýva aj z uvedenia P..P. z
osvedčenia. Na podporu tohto tvrdenia odporca rade 2/ navrhol vypočuť svedka U. M..Svedok U. M., ktorý bol priateľom otca odporcu v rade 2/ a manžela odporkyne v rade 1/, pred súdom
vo svojej výpovedi si rozporoval, keď najprv tvrdil, že s odporcom v rade 2/ išiel rovno na súd, avšak
po zasiahnutí odporcom v rade 2/ do jeho výpovede, ktorý predtým uviedol, že si dali v krčme po pive

a pol deci, svedok uviedol, že pred súdom boli v krčme spolu, ale on nepil, iba čakal odporcu v rade
2/ v krčme. (Odporca v rade 2/ tvrdil, že si dali spolu.) Taktiež svedok tvrdil, že bol pri tom, keď otec
odporcu v rade 2/ vyplatil C..Ď. peniaze, a to 20 stoviek, pričom malo ísť o pozemok, kde je postavený
dom odporcov a bolo to v roku 1958, resp. 1959, hoci odporca v rade 2/ tvrdil, že to bolo v roku 1963.
Keď ho však súd dotazoval, ktoré konkrétne pozemky boli predávané C..Ď. otcovi odporcu v rade 2/,

svedok nevedel uviesť. Dokonca uviedol, že on sa až tak do toho nestaral. Dokonca svedok uviedol,
že otec odporcu mu nepovedal, za akým účelom ho volá na predmetný pozemok, hneď však dodal, že
zavolal ho, aby vedel, kde je ten pozemok, kde chcel stavať.

Svedok taktiež uviedol, že otec odporcu začal stavať chalupu niekedy v roku 1959, lebo on začal stavať
v rokoch 1963-1964 a v roku 1961 bol na vojne a otec odporcu začal stavať ešte pred tým. Odporca v
rade 2/ však tvrdil, že to bolo v rolu 1963.

Zo zápisu jeho výpovede vyplýva, že jeho výpoveď je zmätočná, chaotická, bez časovej plynulosti a
rozporujúca.

S poukazom na uvedené súd posúdil výpoveď svedka za nedôveryhodnú, keďže si viackrát rozporoval,
tvrdil o predaji pozemku, ale nevedel ktorého, vedel iba to, kde chcel otec odporcu v rade 2/ stavať.
Vedel, koľko zaplatil otec odporcu v rade 2/, keďže ich mal počuť počítať peniaze, hoci stál obďaleč,

pričom ďalšie podrobnosti nevedel, dokonca ani nevedel, za ktorý pozemok s tým, že už je to predsa 50
rokov odvtedy, avšak presnú sumu - kúpnu cenu si pamätal.

Súd poukazuje aj na to, že odporca v rade 2/ tvrdil, že dom sa začal stavať v roku 1963, hoci svedok
tvrdil, že v roku 1959.

Odporca v rade 2/ poukazoval na potvrdenie Miestneho národného výboru v W. zo dňa 19.09.1963,

ktorý má potvrdzovať vlastnícky vzťah jeho otca k predmetným pozemkom.

Z daného potvrdenia vyplýva, že odporkyňa v rade 1/ so svojim manželom si zakúpili stavebný pozemok
pod výstavbu rodinného domu o výmere XXX m2, ale pozemnoknižný prevod nie je ešte prevedený a
je v štádiu riešenia. Výstavbu prevádza na vlastnom pozemku na parc.č. XXX.

Súd však poukazuje na to, že žiadne uvádzané riešenie ohľadom prevodu nebolo preukázané. Taktiež z

potvrdenia vyplýva, že rodičia odporcu v rade 2/ kúpili stavebný pozemok pod výstavbu rodinného domu,
ktorú realizovali na parc.č. XXX. Dokonca aj odporca v rade 2/ uviedol, že išlo o pozemok pod dom. Je
nepochybné, že dom je postavený na parc.č. XXX. Parc.č. XXX však nie je predmetom tohto konania.

Navrhovateľka uviedla, že otec jej nikdy nespomínal, že by predal svoje pozemky v W..

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že odporcovia ničím relevantným a hodnoverným

nepreukázali, že P..P. kúpil od C..Ď. časť pozemkov parc.č. XXX a XXX.

Odporca v rade 2/ síce tvrdil danú kúpu, pričom ani sám nevedel uviesť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti
mal jeho otec kúpiť.

-Preuplynutie10-ročnejprekluzívnejlehotynapodanienávrhunasúdavydržaniejepodstatnéurčiťdeň
zápisu. Osvedčenie bolo zapísané dňa 04.03.1999 a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 02.03.2009.

Teda 2 dní pred uplynutím osobitnej vydržacej doby podľa § 2 ods.2 zák.č. 293/1992 Zb. Navrhovateľka
sa obrátila na súd pred uplynutím 10-ročnej lehoty.Oprávnená držba spočíva v dobrej viere držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznikpráva.Dobrávieramusíbyťpodloženákonkrétnymiokolnosťami,zktorýchjemožnéusúdiť,žetoto

presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr.
existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti má
ten, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. (rozsudok 3Cdon 395/96) Platné

právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide mu len o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Držiteľ musí byť v
dobrej viere, že je tu taký titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla
bude konať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Preto aj judikatúra žiada, aby
držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že je tu taký titul, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená
držba sa teda opiera o omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je subjektom držaného práva a počas celej

vydržacej doby nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Je nepochybné, že užívanie odporcami bolo nielen navrhovateľkou písomne rušené, ale bola podaná
aj žaloba v zákonom stanovenej lehote. Ak aj odporcovia užívali predmetné nehnuteľnosti pred
samotným osvedčením, súd poukazuje na to, že v takom prípade ich užívali bez právneho titulu,
teda nedobromyseľne, keďže nebol preukázaný žiadny titul, žiadny predaj a predsa z pkn vložiek

bolo nepochybné vlastníctvo C..Ď. bez ďalšej zmeny, prevodu na odporcov, resp. na ich právnych
predchodcov, pričom katastrálny operát bol a je verejný, takže tieto skutočnosti boli známe. Iný titul
nadobudnutia predmetných nehnuteľností v spornom podiele okrem predaja C..Ď., nebol tvrdený. Súd
však nemal preukázaný žiadny predaj predmetných nehnuteľností, z čoho vyplýva, že odporcovia užívali
predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu, teda nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Z

uvedeného vyplýva záver, že k vydržaniu nedošlo.

Pretože navrhovateľka sa na základe dedičského rozhodnutia T. XXX/XX-X (l.č. 13) stala
spoluvlastníčkou PKN parc.č. XXX Y. XXX v podiele 1, možno určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1 len k novovytvoreným parcelám pozostávajúcich z dielov:

diel 3 - XXX m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

diel 4 - XXX m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

diel 5 - XX m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX

diel 6 - XX m2 - pôvodná PKN parc.č. XXX.

S poukazom na uvedené súd nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom čoho bol znalecký posudok
č. XX/XXXX, v zmysle ktorého súdom ustanovený znalec určil, že na podklade geometrického plánu

zodpovedajú dielom č. X, X, X Y. X podľa L. XXXXXXXX-XXX/XX v novom stave parcely tak, ako je
uvedené v závere znaleckého posudku a pripojeného geometrického plánu, a to:

- parc. C KN č. XXX/X zast.plocha o výmere XX m2 (časť dielu 5 z pkn parc.č. XXX)

- parc. C KN č. XXX/X zast.plocha o výmere XX m2 (časť dielu 5 z pkn parc.č. XXX)

- parc. C KN č. XXX/X zast.plocha o výmere XX m2 (časť dielu 3 z pkn parc.č. XXX)

- parc. C KN č. XXX/X zast.plocha o výmere XX m2 (časť dielu 3 z pkn parc.č. XXX)

- parc. C KN č. XXX/X zast.plocha o výmere XX m2 (časť dielu 3 z pkn parc.č. XXX)

- parc. C KN č. XXX/X záhrada o výmere XX m2 (časť dielu 6 z pkn parc.č. XXX)

parc. C KN č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2 (časť dielu 4 z pkn parc.č. XXX).Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že novovytvorené parcely reg. C KN č. XXX/X až XXX/X určujú
záber z pôvodných pkn parciel XXX Y. XXX do doterajšej parcely reg. C KN č. XXX. Novourčeným
parcelám KNC č. XXX/X Y. XXX/X zodpovedajú diely č. X Y. X z geometrického plánu č. XXXXXXXX-

XXX-XX. Novovytvorené parcely reg. C KN č. XXX/X a XXX/X určujú záber z pôvodných pkn parciel
XXX Y. XXX do doterajšej parcely reg. C KN č. XXX. Novourčeným parcelám KNC č. XXX/X Y. XXX/X
zodpovedajú diely č. X a z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX.

Podľa znaleckého posudku vlastnícke práva k novovytvoreným nehnuteľnostiam reg. C KN č. XXX/X,
XXX/X, XXX/X sú zapísané na LV č. XXXX ako časť nehnuteľností reg. C KN č. XXX, XXX v prospech

odporkyne v rade 1/ a odporcu v rade 2/ a duplicitne v pkn vl.č. XXX v podiele 1 spoločne s pkn. vl. č. XXX
ako pôvodná parcela č. XXX roľa o výmere XXX m2 v prospech právnych predchodcov navrhovateľky,
prejednané v podiele 4/8 k celku na navrhovateľku podľa dedičského konania T. XXX/XX-X.

Vlastnícke práva k novovytvoreným nehnuteľnostiam reg. C KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X sú zapísané
na LV č. XXXX ako časť nehnuteľností reg. C KN č. XXX, XXX v prospech odporkyne v rade 1/ a odporcu
v rade 2/ a duplicitne v pkn vl.č. XXX v podiele 1 spoločne s pkn. vl. č. XXX ako pôvodná parcela č.

XXX roľa o výmere XXX m2 v prospech právnych predchodcov navrhovateľky, prejednané v podiele 4/8
k celku na navrhovateľku podľa dedičského konania T. XXX/XX-X vlastnícke práva k novovytvoreným
nehnuteľnostiam reg. C KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X sú zapísané na LV č. XXXX ako časť
nehnuteľností reg. C KN č. XXX, XXX v prospech odporkyne v rade 1/ a odporcu v rade 2/ a duplicitne v
pkn vl.č. XXX v podiele 1 spoločne s pkn. vl. č. XXX ako pôvodná parcela č. XXX roľa o výmere 2.XXX

m2 v prospech právnych predchodcov navrhovateľky, prejednané v podiele 4/8 k celku na navrhovateľku
podľa dedičského konania T. XXX/XX-X.

Predložené znalecké posudky neboli nikým namietané a ničím spochybňované.

Súd hodnotil dôkazy v zmysle ust. § 132 O.s.p., podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítanetoho,čouviedliúčastníci.Súdrozhodolvzmysle§153ods.1O.s.p.,podľaktoréhosúdrozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na to, aby bola nehnuteľnosť vydržaná, musia byť splnené súčasne podmienky - 1. spôsobilý predmet,
2. oprávnenosť držby, pri ktorej platí vyvrátiteľná domnienka oprávnenosti držby podľa § 130 ods.1

Občianskeho zákonníka, 3. nepretržitosť držby a 4. dlhodobosť, t.j. 10 rokov. Podmienky v danom
prípade neboli splnené.

Katastrálny operát je verejný a každý môže doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty
v zmysle § 68 Katastrálneho zákona.

Niejemožnéposúdiť,žedržbaboladobromyseľná,keďžepôvodnývlastníkbolznámyabolstálevedený

v pkn vložke a súdu nebol hodnoverne preukázaný žiadny prevod z C..Ď. na P..P..

S poukazom na uvedené a na závery znaleckého posudku súd posúdil, že navrhovateľka je skutočne
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1, keďže túto časť odporcovia nevydržali a teda
nemohli sa stať vlastníkmi, a to s poukazom aj na to, že navrhovateľka podala žalobu pred uplynutím
osobitnej lehoty, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým,

že prílohou rozhodnutia je aj uvedený geometrický plán.

Pokiaľ odporcovia sú evidovaní ako spoluvlastníci každý v podiele 1, súd poukazuje na to, že v 1 je
spoluvlastníčkou navrhovateľka, a preto ak odporcovia sú naďalej spoluvlastníkmi, tak len vo zvyšnej
časti, a to v podiele v zmysle § 137 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov (t.j.

odporcov) rovnaké, v zmysle čoho je ich podiel úmerne ponížený vzhľadom na nepochybne preukázaný
podiel navrhovateľky, t.j. podiel 1.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V konaní mala úspech navrhovateľka v celom rozsahu, ktorá si uplatnila trovy konania titulom

zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur, titulom trov na znalecké dokazovanie vo
výške 86,- eur a 500,- eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 529,13 eur za úkony právnej
služby: prevzatie veci, podanie žaloby, odvolanie proti odmietnutiu žaloby, t.j. 3 x suma 53,49 eur, účasť
na pojednávaní v sume 55,49 eur, vyjadrenie dňa 30.03.2012 v sume 58,69 eur, účasť na pojednávaní
dňa 13.09.2012 a 11.10.2012 po 58,69 eur + 3 x režijný paušál v sume 6,95 eur, 1 x režijný paušál v

sume 7,21 eur, 3 x režijný paušál v sume 7,63 eur + 19%DPH zo sumy 244,02 v sume 39,79 eur a 20%
DPH zo sumy 198,96 eur v sume 39,79 eur.

Súd nepriznal náhradu trov konania zvýšenú o 19 % DPH z režijného paušálu za úkony pred 01.06.2009,
pretože v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky sa o DPH zvyšuje len odmena advokáta určená podľa § 9 až
§ 14 cit. vyhlášky (v tomto smere súd poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR na zjednotenie výkladu ust. § 18 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 9 až 17 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v súvislosti s určením položiek, na ktoré sa vzťahuje daň z pridanej hodnoty, sp. zn. Tpj 42/2007
prijatého dňa 20.05.2008, podľa ktorého: „Advokátovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa
zvyšuje tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o daň z pridanej hodnoty.
Náhrada hotových výdavkov ako napr. režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času, je upravená
v ustanoveniach § 15 až 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto nie je možné si z náhrady hotových
výdavkov uplatniť daň z pridanej hodnoty, lebo uvedená vyhláška obsahuje presný enumerát úkonov

podliehajúcich dani z pridanej hodnoty, medzi ktoré táto nepatrí. Za náhradu hotových výdavkov sa
nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo nemá charakter protihodnoty "za poskytnutie
služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou" v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty.“). Odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty len
za úkony uskutočnené po 01.06.2009 (pričom za úkony uskutočnené do 31.12.2010 patrí DPH vo výške

19 % a za úkony po 01.01.2011 patrí DPH vo výške 20 %).

Podľa § 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júnom 2010, patrí advokátovi odmena
podľadoterajšíchpredpisov(súdpriznalnavrhovateľomzakonkrétnyúkonprávnejslužbyodmenupodľa
vyhlášky platnej a účinnej v čase uskutočnenia úkonu).

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom
súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 99,50 eur, titulom zloženej zálohy navrhovateľky
na trovy znaleckého dokazovania sumu 500,-eur a titulom vynaložených nákladov na vypracovanieodborného posudku IA.. P. v sume 86,-eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 526,54 eur
pozostávajúcu:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.02.2009 podľa § 11 ods. 1 písm. a),

§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 53,49 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 6,95
eur + 19 % DPH z odmeny podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 10,17 eur, spolu suma 70,61 eur,

2. za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd dňa 02.03.2009 podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods.
1 písm. c) cit. vyhl. sumu 53,49 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 6,95 eur + 19 %
DPH z odmeny podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 10,17 eur, spolu suma 70,61 eur,

3. za úkon právnej služby - odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí podania zo dňa 13.10.2009 podľa

§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 53,49 eur + režijný paušál podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl. v sume 6,95 eur + 19 % DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v
sume 11,49 eur, spolu suma 71,93 eur,

4. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 01.04.2010 podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods.
1 písm. c) cit. vyhl. sumu 55,49 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,21 eur + 19 %

DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 11,92 eur, spolu suma 74,62 eur,

5. za úkon právnej služby - vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 30.03.2012 podľa § 11 ods. 1 písm.
b), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 58,69 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume
7,63 eur + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 13,27 eur, spolu
suma 79,59 eur,

6. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 13.09.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods.
1 písm. c) cit. vyhl. sumu 58,69 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20 %
DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 13,27 eur, spolu suma 79,59 eur,

7. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 11.10.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods.
1 písm. c) cit. vyhl. sumu 58,69 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20 %

DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 13,27 eur, spolu suma 79,59 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného sú odporcovia v rade 1/ a 2/ povinní nahradiť navrhovateľovi podľa § 149
ods. 1 O.s.p. trovy konania spolu v sume 1.212,04 eur (titulom súdneho poplatku za návrh na začatie

konania v sume 99,50 eur, titulom zloženého preddavku na znalecké dokazovanie navrhovateľkou sumu
500,- eur, titulom vynaložených nákladov na vypracovanie odborného posudku Ing. P. v sume 86,- eur
a titulom trov právneho zastúpenia suma 526,54 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

V danej prejednávanej veci bola s poukazom na rozsudok vo veci samej navrhovateľka úspešná voči
odporcom v rade 1/ a 2/, preto odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne hradiť aj

trovy konania štátu, ktoré mu vznikli. Zo spisového materiálu bolo preukázané, z uznesenia Okresného
súdu Žilina č.k. 18C/29/2009-215 zo dňa 12.04.2012, že bolo priznané znalcovi V. X., znalečné vo
výške 601,83 eur, z toho suma 500,- eur z preddavku zloženého navrhovateľkou a suma 101,83 eur z
rozpočtových prostriedkov súdu. Súd pri aplikácii cit. ust. § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že odporcovia
v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť Štátu - Slovenskej republike trovy konania -

trovy štátu v sume 101,83 eur a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).