Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201149
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8214201149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. X, XXX XX A., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, za účasti rodičov maloletého, navrhovateľky D. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. B. X, XXX XX A. a odporcu M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX
A., o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky, matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 3P/9/2014 - 51 zo 17.04.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov ( ďalej len „súd prvého stupňa“ ) zmenil rozsudok
Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.04.2010 č.k. 2P/46/2009 - 39 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca M. M., nar. XX.XX.XXXX na maloletého V. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na
sumu 100 eur mesačne počnúc 01.02.2014 do budúcna, ktoré výživné je povinný otec zasielať k rukám
matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, v prevyšujúcej časti súd návrh
zamietol, dlžné výživné za obdobie od 01.02.2014 do 17.04.2015 vo výške 300 eur je otec maloletého

povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu matky maloletého, ktorá sa domáhala zvýšenia
výživného, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2P/46/2009 - 39 zo
07.04.2010 kedy súd zvýšil výživné zo sumy 63,07 eura mesačne na sumu 80 eur mesačne. Vyživovaciu
povinnosť si otec riadne plní, od rozhodnutia súdu však došlo k zmene pomerov na strane maloletého

ako aj jej vlastných a to podstatnej, býva s priateľom T. W., pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k
maloletému T. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa jej narodil z družského pomeru. Mal. V. je vekovo starší,
je žiakom 4. ročníka základnej školy , stravuje sa doma, vyskytli sa u neho zdravotné problémy, nosí
okuliare, ktoré je potrebné 2 x do roka meniť, má problémy s chrupom, zvýšené výdavky sú na ošatenie,
hygienické potreby, školské potreby, na záľuby maloletého; ona je na invalidnom dôchodku, mesačne
poberá 350 eur, okrem toho pracuje na dohodu s priemerným mesačným zárobkom 380 eur, priateľ je v
súčasnosti bez práce, počas sezóny pracuje v stavebnej oblasti ako murár, žiadala preto zvýšiť výživné

zo sumy 80 eur na 150 eur mesačne počnúc dňom 01.02.2014.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní citujúc ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1 a
2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine zistil, že maloletý žije spolu s matkou ajej priateľom T. W. v 3-izbovom byte, z tohto vzťahu sa matke narodilo XX.XX.XXXX syn T. W., matka
maloletého je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 350 eur mesačne, okrem
toho pracuje na dohodu v obchodnej spoločnosti Weget, s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom 380

eur, mesačné náklady na domácnosť má vo výške 320 eur, výdavky na stravovanie, platba internetu
20 eur, úrazové poistenie pre deti 82 eur. Odporca, otec maloletého, žije spolu so svojou matkou -
dôchodkyňou, o ktorú sa stará a pracuje brigádnicky na dohodu s mesačným príjmom 311,32 eur,
výdavky má s cestovným do práce v Senci 100 eur, 150 - 200 eur predstavuje príspevok na stravu
a ubytovanie, odporca nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá zriadené účty, cenné

papiere, nevlastní motorové vozidlo, na maloletého prispieva mesačne sumou 80 eur, bol by schopný
prispievať 100 eur mesačne.

Súd prvého stupňa konštatoval, že na výžive maloletého dieťaťa majú sa podieľať obaja rodičia, suma
vyživovacej povinnosti 100 eur mesačne, ktorú má platiť otec maloletého je primeraná, nakoľko aj
matka si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému a plnenie vyživovacích povinností oboma rodičmi je k

potrebám maloletého dieťaťa dostačujúce. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2014 do 17.04.2015 vo
výške 300 eur umožnil otcovi maloletého v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám
matky maloletého v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa navrhovateľka, matka maloletého odvolala, uviedla že s
rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí, je pravdou že otec maloletého si riadne plní vyživovaciu
povinnosť v sume 80 eur, ona však žiadala o zvýšenie výživného na sumu 150 eur. Otec maloletého sa
za 10 rokov mal riadne zamestnať, býva v A., práca sa tam dá nájsť, už 10 rokov pracuje len brigádnicky

a stará sa o matku, o syna sa nezaujíma a okrem výživného mu nič nekúpil. U nej sa zmenila situácia,
znížil sa jej príjem, invalidný dôchodok sa znížil zo sumy 350 eur na 243 eur, náklady na bývanie sa
zvýšili zo sumy 320 eur na 350 eur. Maloletý má zdravotné problémy, musí sa stravovať diétne, nosí
ortopedické vložky, korzet na chrbticu, strojček na zuby v hodnote 92 eur. Všetko musí platiť, okrem toho
nosí aj okuliare, má 4,5 dioptrii. Prvostupňový súd na to vôbec neprihliadal.

K odvolaniu navrhovateľky, matky maloletého, sa písomne vyjadril odporca, otec maloletého, ktorý
poukázal na to, že pri podávaní návrhu navrhovateľka uviedla, že poberá dôchodok 350 eur mesačne
a okrem toho zarába 380 eur mesačne. V odvolaní, po tom keď dostala rozsudok, už uvádza iné, že
má dôchodok len 243 eur, aj náklady na domácnosť 350 eur, z maloletého urobila úplného invalida,

spomína zdravotné pomôcky, ktoré ani neuvádzala. Na domácnosť nech jej prispieva aj jej priateľ. On
nemal z čoho viac na syna prispievať alebo mu kupovať, pracuje na dohodu, nie brigádnicky ako píše
navrhovateľka, čo preukázal, súhlasil že bude platiť 100 eur mesačne, dlžné výživné 300 eur zaplatí
načas.

Navrhovateľka,matkamaloletého,dospisunáslednepredložilapísomnédoklady-rozhodnutieSociálnej
poisťovne, z ktorého vyplýva, že od 20.05.2015 znižuje sa jej suma invalidného dôchodku na 243,70
eura mesačne, doklady o zdravotnom stave maloletého, ako aj o tom, že zaplatila doplatok za strojček na
zuby vo výške 92,95 eura a 22.10.2014 na adresu M. V. zaplatila sumu 386 eur ako platbu nájomného.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p. ), vzhľadom na včas podané
odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 1,2 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa

24.06.2015 ( § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie navrhovateľky dôvodným nebolo.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“ ) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada súd na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. a citované ustanovenie
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. určuje, že
len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi,
keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu
rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti z ročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak

sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok,
pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody.
Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods.
1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou

je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti,
keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané.
Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti,

šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto
zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti.
Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu bolo len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo
alebo nepatrne, zmenili okolnosti na strane oprávneného, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli
podkladom pre predchádzajúc rozhodnutie o výživnom.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní riadil citovanými zákonnými ustanoveniami a vo veci správne aj
rozhodol.

Predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému bola realizovaná rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č.k. 2P/46/2009 - 39 zo 07.04.2010. Odporcovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu sumou 80 eur mesačne k rukám matky maloletého. Podľa dôvodov uvedených v
tomto rozhodnutí maloletý v tom čase začal navštevovať predškolské zariadenia, čím sa zvýšili náklady

najehovýživu,zároveňsazvýšiliajnákladynavýživuvsúvislostisjehozdravotnýmstavom.Matkavtom
čase poberala rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti. Otec maloletého pracoval príležitostne,
brigádnicky, žijúc so svojou matkou.

Oproti uvedenému stavu sa v čase rozhodovania súdu prvého stupňa zmenili pomery na strane

maloletého ale aj jeho matky. Maloletý je žiakom základnej školy, vzhľadom na jeho vyšší vek sa
zvýšili aj náklady na jeho výživu. Zmenili sa však aj pomery na strane matky maloletého. Pokiaľ v
predchádzajúcom období poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 eura, v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa o jej návrhu na zvýšenie výživného mala príjem podstatne vyšší, ako sama uviedla
v návrhu, poberá invalidný dôchodok 350 eur mesačne a zamestnávateľ jej vypláca priemernú mzdu

380 eur mesačne. Príjem odporcu je podstatne nižší. Ak za tejto situácie súd prvého stupňa mal za
primerané zvýšenie výživného zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, jeho úvaha bola
správna. Súdom prvého stupňa kvantifikovaná výška vyživovacej povinnosti zodpovedá možnostiam a
majetkovým pomerom odporcu, ako aj potrebám maloletého. Plnenie vyživovacej povinnosti je taktiežpovinnosťou jeho matky, s príjmom podstatne vyšším ako je príjem odporcu. Je potrebné uviesť,
vzhľadom na listiny, ktorými matka preukazovala po rozhodnutí súdu prvého stupňa zníženie jej príjmu
znížením výšky poberaného invalidného dôchodku, že k tejto skutočnosti nie je možné prihliadnuť

nielen preto, že pri rozhodovaní pred súdom prvého stupňa matka touto skutočnosťou neargumentovala,
naopak uviedla sumu vyššiu ale predovšetkým preto, že z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že
k zníženiu invalidného dôchodku má dôjsť s účinnosťou až od 20. mája 2015, pre rozhodnutie súdu je
pritom rozhodujúci ten stav, ktorý bol v čase keď súd o návrhu rozhodoval ( § 154 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení
s ustanovením § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.