Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202270
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114202270.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A., ul. U. XXX/

XX, zastúpený JUDr. Jozefom Podobom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, ul. Bratislavská
351/32, proti odporkyni: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., ul. G. XXXX, o rozvod manželstva, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa Mariána Nemečeka a odporkyne L. M., rodenej W., ktoré bolo
uzatvorené dňa 02.05.2008 v A. A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. A., vo zväzku
11, ročník 2008, na strane 19, pod poradovým číslom 5 r o z v á d z a .

II. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.02.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha rozvodu

manželstva s odporkyňou, ktoré bolo uzatvorené dňa 02.05.2008 v Trenčianskej Teplej, zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu Trenčianska Teplá, vo zväzku 11, ročník 2008, na strane 19,
pod poradovým číslom 5. Tento návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
02.05.2008, pričom u navrhovateľa ide o druhé manželstvo a u odporkyne o tretie. Z manželstva
nepochádzajú žiadne deti. Manželstvo uzatvorili po dlhoročnej známosti. Po uzatvorení manželstva
ostali bývať v rodinnom dome navrhovateľových rodičov, nakoľko sa o nich navrhovateľ chcel postarať.
Spočiatku bolo manželstvo harmonické, ale po čase si začal uvedomovať, že je na všetko doma sám,
odporkyňa si hľadal kamarátky, prekážalo jej, že sa navrhovateľ musí starať o jeho rodičov, prehovárala

ho aby sa odsťahovali preč. Nadobudol pocit, že sa mu manželka vzďaľuje a posledné dva až tri roky
vôbec nežili intímnym životom. Dochádzalo medzi nimi k častým nedorozumeniam a hádkam. Pochopil,
že majú odlišné názory na fungovanie manželského spolužitia a odlišné názory. Dňa 21.12.2013 si
odporkyňa zbalila všetky svoje veci a bez vysvetlenia a udania miesta svojho nového pobytu sa
odsťahovala. Následne si zrušila aj svoj trvalý pobyt v ich spoločnej domácnosti. Jeho city k nej úplne
ochladli.

Návrh bol odporkyni riadne doručený spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie. Odporkyňa sa

vo veci písomne nevyjadrila, na doručený návrh nereagovala. Súd na rozhodnutie o návrhu nariadil
pojednávanie na deň 24.06.2014, ktorého sa zúčastnil iba navrhovateľ. Odporkyňa svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu jej práceneschopnosti. Rozsudkom č.k. 15C/22/2014-19 zo
dňa 24.06.2014 súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol. Na základe odvolania
odporkyne odvolací súdu uznesením č.k. 17Co/954/2014 - 32 zo dňa 12.11.2014 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že súd mohol vec
prejednať v neprítomnosti odporkyne, avšak vzhľadom k predmetu sporu tak urobiť nemal. Je potrebnéposkytnúť účastníkom konania možnosť, aby sa k tak závažným veciam osobne vyjadrili. Postup súdu
by bolo možné akceptovať, pokiaľ by z konania odporkyne bolo zrejmé, že sa opakovane pokúša o
odďaľovanie rozhodnutia a vyhýba sa pojednávaniam.

Súd preto vytýčil ďalší termín pojednávania, na ktorý predvolal aj odporkyňu. Táto sa pojednávania
opätovne nezúčastnila. V deň pojednávania, a to hodinu pred jeho začatím sa dostavila do informačného
centra súdu, kde uviedla, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti, podpíše
rozvodové papiere a ide preč, pojednávania sa nechce zúčastniť. Preto súd vykonal pojednávanie v
jej neprítomnosti. Na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ v tejto

veci nemá už čo iné uviesť, zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol na prvom pojednávaní ako aj pri
jeho výsluchu. Medzi účastníkmi v ich vzťahu k zmene nedošlo, naďalej žijú oddelene, nestretávajú
sa, nekomunikujú spolu ani telefonicky, ani e-mailom, iba raz navštívila odporkyňa navrhovateľa vo
vojenskej nemocnici v Ružomberku v novembri 2014, kde mu uviedla, že s rozvodom súhlasí, inak
spolu účastníci nekomunikovali. Preto navrhol, aby súd bez doplnenia dokazovania rozhodol tak, že
manželstvo rozvedie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinným dôkazmi, a to
sobášnym listom a potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov konania. Na základe
vykonaného dokazovanie súd zistil, že účastníci konania dňa 02.05.2008 uzatvorili v Trenčianskej Teplej
manželstvo. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese Trenčianska Teplá, ul. Príles 594/30. U
navrhovateľa ide o druhé manželstvo a u odporkyne o tretie. Z manželstva nepochádza žiadne dieťa.

Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od 21.decembra 2013 až do súčasnosti, intímne sa
nestýkajú viac ako tri roky. V súčasnosti spolu nekomunikujú, nezaujímajú sa o seba a takisto spolu ani
nehospodária.

Navrhovateľ vo svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že s odporkyňou sa poznal približne od roku
2000. Kamarátili sa, pričom spolu začali žiť približne dva roky pred uzatvorením manželstva. Z jeho

pohľadu ho k sobášu donútila odporkyňa, prehovárala ho, aby si ju zobral, aby po ňom mohla byť
sociálne zabezpečená ako po manželovi. Po uzatvorení manželstva odporkyňa bola riadne zamestnaná,
mala nepravidelné zamestnanie, ktoré viackrát menila. Naposledy pracovala v upratovacom servise
ako vedúca a chodila po celom Slovensku. Potom bola istý čas doma a už v tom čase chcela od
neho odísť. Nakoniec dňa 21.12.2013 pred Vianocami opustila spoločnú domácnosť, zobrala si veci a

už viac neprišla. Počas manželstva získal aj peniaze z prvého rozvodu, ktoré vložil na bankový účet.
Odporkyňa ho zmanipulovala a nechtiac zmenil majiteľa účtu na ňu, po čom už nemohol s peniazmi
na účte disponovať. Problém v ich vzťahu nastal aj z toho dôvodu, že sa staral o svojich rodičov, ktorí
sú starí. V súčasnosti sa stará už len o matku, pretože otec zomrel v januári tohto roku. Po tom, čo
otec ako 82-ročný zomrel, jej ponúkol možnosť nasťahovať sa späť, avšak odmietla s uvedením, že

do drevenej búdy bývať nepríde. Myslel si, že problém spočíva v jej vzťahu s jeho otcom, pretože ho
obviňovala, že jej kradol salámu, klobásy a podobne. Mal jej údajne vymeniť aj kolesá na aute, čo
považuje za absurdné. Ako manželka, teda ako gazdiná je zlá, nepomáhala mu s domácimi prácami.
Vo vzťahu uprednostňovala viac kamarátky ako jeho. Jej postoj k rozvodu je taký, že ona sa rozviesť
nechce, on ju však už nechce a nepotrebuje. Pritom ona sa odsťahovala a vrátiť sa nechce. Volali si

približne do apríla 2014, potom už nie. Čo je s ňou v súčasnosti, nevie. Nevie ani presne, kde žije.
Intímne sa stýkali naposledy asi pred dva a pol rokom. On je jej štvrtý muž a tretí manžel. V súčasnosti
sa stará o matku, ktorá stále žije. S odporkyňou voľný čas netrávili žiadnym spôsobom, nikde spolu
nechodili ani nechodia. On má vlastný život, aj ona má vlastný život. Spoločných priateľov nemajú.
Jeho kamarátov ona osočovala. On jej kamarátky osobne nepozná. Z jeho strany nie je možné obnoviť

manželské spolužitie. On tej pani už neverí, oklamala ho a pre neho je už cudzia osoba. Iný partnerský
vzťah nemá a o inom partnerskom vzťahu odporkyne nevie.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode, vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi, prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že manželstvo, ktoré účastníci uzatvorili
dňa 02.05.2008 v Trenčianskej Teplej, je trvalo a vážne rozvrátené, nemôže plniť svoj účel a od
účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvrat manželstva spočíva v tom,

že vzťah medzi účastníkmi ako manželmi nie je taký, v ktorom by zo strany manželov bola plnená
povinnosťrešpektovaťsvojudôstojnosťapomáhaťsi.Manželstvoúčastníkovkonaniasineplnísvojúčel,
ktorým je harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Z manželstva
nepochádza žiadne dieťa, teda účel riadnej výchovy detí si manželstvo nemôže plniť. Účelom ďalšieho
trvania manželstva potom v tomto prípade je harmonické a trvalé životné spoločenstvo medzi manželmi.

Na základe vykonaného dokazovania, a to už len samotným výsluchom navrhovateľa, má súd za
preukázané, že tento účel si manželstvo neplní, pretože účastníci konania spolu už takmer pol roka
nežijú, nekomunikujú spolu, intímne sa nestýkajú dva a pol roka a takisto spolu ani nehospodária.
Ani počas manželstva spolu netrávili voľný čas, dochádzalo medzi nimi k hádkam, nemajú a nemali
žiadnych spoločných priateľov, každý z nich si vedie svoj vlastný život. Všetky tieto skutočnosti utvárajú

názor súdu o tom, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené. V priebehu konania zostala
odporkyňa pasívna, k návrhu sa nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila a nepožiadala z dôvodu
svojej neprítomnosti o jeho odročenie. Súd preto pre rozhodnutie považoval za postačujúce vykonanie
dokazovania výsluchom navrhovateľa. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť názorov
účastníkov konania na spoločný život, na trávenie voľného času, na miesto spoločného bývania, čo

viedlo okrem iného k úplnému citovému odcudzeniu navrhovateľa od odporkyne, ktorú v súčasnosti
považuje za cudziu osobu, k odsťahovaniu odporkyne zo spoločnej domácnosti a k vzájomnej strate
ochoty spolu komunikovať. Podľa zistenia súdu od manželov už nie je možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia, a to jednak pre postoj navrhovateľa a pre skutočnosť, že odlúčenie manželov
trvá už dlhší čas. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod
alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v tomto
konaní súd rozhodoval o rozvode manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.